Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12Csr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814208849
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7814208849.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou, v spore žalobcu R. J. I.. XX.XX. XXXX,
Z. L. XX, XXX XX L., proti žalovanému Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807
598, o zrušenie Rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s. Karloveské Rameno 8, Bratislava zo dňa 08.08. 2014, sp.zn. SR 02912/14 .

II. O d k l a d á vykonateľnosť Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Karloveské Rameno 8, Bratislava zo dňa 08.08. 2014, sp.zn.
SR 02912/14 a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

III. Súd náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v žalobe žiadal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Karloveské rameno 8, Bratislava
zo dňa 08.08. 2014 sp.zn. SR 02912/14, odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Karloveské rameno 8, Bratislava zo dňa
08.08. 2014 sp.zn. SR 02912/14 a aby mu žalovaný nahradil trovy konania do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Predmetom žaloby je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp.zn. SR 02912/14 dátum

vydania 08.08. 2014 a zmluva o spotrebiteľskom úvere č. zmluvy : XXXXXXXXX. Žalobu podáva
z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. c/, g/, j/ zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
v zákonnej 30 dňovej lehote. Po oboznámení sa s internetovou stránkou Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky zistil, že v prípade rozhodcovských doložiek súdy judikovali ich nezákonnosť,
pričom ide o obdobnú rozhodcovskú doložku, ako je jeho. V jeho prípade tento si tiež osobitne
nevyjednal rozhodcu. Rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve.
Miesto rozhodcovského konania si jednako jednostranne stanovil dodávateľ. Rozhodcovská doložka je

neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musí spotrebiteľ
nezvratne podrobiť a tak riešiť svoj spor pred rozhodcom, ktorý je pre spotrebiteľa nepredvídateľný
a má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Taktiež pravidlá
rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva. Spotrebiteľská
vec je subjektívne ako aj objektívne nearbitrabilná a túto skutočnosť dodávateľ v spotrebiteľskej zmluve
dostatočne nezohľadnil. Viď pre porovnanie neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v rakúskom práve

§ 6 ods. 2 bod 7 rakúskeho zákona o ochrane spotrebiteľa. „Pre spotrebiteľa sú v zmysle § 879
Všeobecného občianskeho zákonníka nezáväzné najmä také zmluvné ustanovenia, podľa ktorých ....
má byť spor medzi podnikateľom a spotrebiteľom rozhodnutý jedným alebo viacerými rozhodcami“)a závery univerzitných profesorov v dôvodovej správe k § 617 rakúskeho procesného kódexu
(spomenuté v uznesení Krajského súdu v Prešove vo veci 3CoE 29/2010). Vzhľadom na neprijateľnú
rozhodcovskú doložku odporúča vychádzať z rozsudku Súdneho dvora (ES) Oceáno Grupo Editorial

SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a Josó M. Sánchez Alcón
Prades a spol., spojené prípady C-240/98 až C 244/98. Rovnako navrhuje naplniť ciele smernice, podľa
ktorej sa majú štáty postarať o tom, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali (čl. 6 ods. 1
Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Plnenie, ktoré sa
vymáha bolo priznané v súkromnoprávnom procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej

doložky. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Ak rozhodcovské konanie prebehlo na základe
neplatnej rozhodcovskej doložky, tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto vadného
súkromnoprávneho procesu nie je súladný s imperatívom dobrých mravov. Rozhodca ignoroval predpisy
určené na ochranu spotrebiteľa a to je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd aj bez návrhu
sám vyhlási neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Ostatné neprijateľné podmienky, na základe ktorých sa

od žalobcu vymáha plnenie, ponecháva na judikovanie súdu. Nekalnosť rozhodcovskej doložky vyplýva
najmä z veľkej vzdialenosti a z nutnosti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak skôr začne konanie
pred rozhodcom, čo sa fakticky za netransparentných podmienok stalo. Po zrušení rozsudku by sa
žalobca musel podrobiť podľa § 43 Zákona o rozhodcovskom konaní, konaniu o pôvodnej žalobe. V
prípade konania pred súdom by si žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať súd vo svojom bydlisku.

Poukazuje na Infrigement Európskej komisii proti Slovenskej republike č. 2012/4165. Zmluva obsahuje
neprijateľnú rozhodcovskú doložku a v skutočnosti je rozsudok paktom. Ak je rozhodcovská doložka
neprijateľná, ide o rovnaký stav ako keby rozhodcovská zmluva neexistovala. V tomto smere dáva do
pozornosti uznesenie NS SR 6 Cdo 1/2012, uznesenia IV.ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a najnovšie
rozhodnutie NS SR - uznesenie zo dňa 13.03. 2013 sp.zn. 6 Cdo 3/2013. Taktiež je významný aj

rozsudok ESD Mostaza Claro. Nikto mu s odbornou starostlivosťou nevysvetlil dôsledky rozhodcovskej
doložky a bol to diktát úverového zamestnanca. Nebolo na výber, iba prijať zmluvné podmienky, vrátane
rozhodcovskej doložky. Navrhuje odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, pretože nič nebráni,
aby okamžite začala exekúcia, teda aby súd postupoval v zmysle ustanovenia § 40 ods. 2 Zákona
o rozhodcovskom konaní („Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súdu,

napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh
účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.“).

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že sa vo všeobecnosti nestotožňuje s názormi žalobcu
uvedenými v žalobe o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu. Žalovaný je toho názoru, že súd by sa v

konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemal zaoberať argumentmi žalobcu, ktoré sa obmedzujú
na jeho snahu preskúmať vec z hmotnoprávnej stránky. Preskúmanie veci z hmotnoprávnej stránky v
konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku je vzhľadom na právnu úpravu vylúčené. Žaloba o zrušenie
rozsudku rozhodcovského súdu nie je ani riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom. Účelom
konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je umožniť ešte v inom konaní ako v konaní vo výkon

rozhodnutiasúdnepreskúmanietoho,čibolisplnenézákladnépodmienkypreprejednaniearozhodnutie
veci rozhodcom a či bola dodržaná zákonnosť. Ak by mal súd totiž v rámci konania o zrušenie rozsudku
rozhodcovského súdu preskúmať aj jeho správnosť, právna úprava rozhodcovského konania by stratila
zmysel. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. III. US 335/2010 „Ústavný súd pripomína, že podstata
rozhodcovskéhokonaniaspočívavmimosúdnomriešenísporov,pričomsamotnérozhodcovskékonanie

je alternatívou konania pred všeobecnými súdmi. Jeho významnými prednosťami oproti konaniu pred
všeobecnými súdmi sú flexibilita a rýchlosť konania, jeho neformálnosť a nižšie trovy konania. Pri tomto
konaní zákon počíta s minimálnymi zásahmi všeobecných súdov do výsledkov rozhodovacej činnosti
rozhodcovských súdov, pretože v súlade s § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) možno tuzemský rozhodcovský

rozsudok napadnúť žalobou na príslušnom všeobecnom súde len v taxatívne vymedzených dôvodov,
ktoré spočívajú v dodržiavaní zákonnosti.“ Zároveň rovnaký názor zaujal aj Najvyšší súd Českej
republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. 33 Cdo 2675/2007, kde sa uvádza, že „vychádzajúc z povahy
rozhodcovského konania, ktorého zmyslom je prenesenie prejednania a rozhodnutia určitého druhu
sporu zo súdu na rozhodcu a z dôvodov pre ktoré môže byť rozhodcovský nález zrušený, možno

dôvodiť, že úmyslom zákonodarcu bolo vylúčiť súdny prieskum vecnej správnosti rozhodcovského
nálezu, t.j. správnosti skutkových zistení a právneho posúdenia veci; ak by mal súd v rámci konania
o zrušenie rozhodcovského rozsudku preskúmavať jeho vecnú správnosť, stratila by zmysel právna
úprava rozhodcovského konania“. Žalobca ako dlžník uzatvoril so žalovaným ako veriteľom dňa 27.10.2011 zmluvu o úvere č. 705801300(ďalej len „Zmluva“). Pri uzatváraní zmluvy sa súčasne zmluvné
strany dohodli, že pre prípad ak by došlo k sporu vyplývajúceho zo zmluvy, uzatvoria nevýhradnú
rozhodcovskú zmluvu a nie rozhodcovskú doložku. Žalovaný so žalobcom dňa 27.10. 2011 pristúpili

k podpisu samostatnej nevýhradnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je uzavretá platne,
v zmysle ustanovenia § 3 a násl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Ako žalovaný
vyššie uviedol, žalobca so žalovaným uzatvorili samostatnú Rozhodcovskú zmluvu, obsiahnutú na
samostatnom dokumente. Rozhodcovská zmluva síce je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere,
avšak predstavuje samostatný dokument, ktorý je osobitne podpísaný ako žalobcom tak aj žalovaným.

Žalovaný má za to, že žalobca v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy nemal k jej obsahu žiadne
výhrady. S rozhodcovskou zmluvou sa riadne oboznámil, jej ustanoveniam porozumel a túto skutočnosť
na znak súhlasu potvrdil vlastnoručným podpisom. Žalobca zároveň vyhlásil, že bol pred uzavretím
rozhodcovskej zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia, k čomu pripojil svoj vlastnoručný
podpis. V zmysle rozhodcovskej zmluvy sa žalobca so žalovaným dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z
predmetnýchzmlúvúverebuďpredStálymrozhodcovskýmsúdomspoločnostiSlovenskározhodcovská

a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) alebo pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak
žalujúcazmluvnástranapodážalobunasúde.Jezrejmé,žežalobcasožalovanýmuzatvorilinevýhradnú
rozhodcovskú zmluvu. Z toho dôvodu neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia § 53 ods 4
písm. r/ Občianskeho zákonníka podľa ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve považuje najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko žalobca nie je
spotrebiteľom a žalobca so žalovaným uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, v ktorej Čl.II ods.
1 obsahuje ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že žalujúca zmluvná strana je oprávnená riešiť všetky
spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere buď pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom
Slovenskej republiky. Žalovaný odmieta akékoľvek argumenty žalobcu, ktoré majú evokovať stav, že

rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, nakoľko rozhodcovská zmluva nie je uzatváraná
vždy. V prípade predmetnej zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú podmienku, v prípade ktorej
nemôže ísť o podmienku neprijateľnú v zmysle naznačovanom žalobcom. navyše z dôvodu existencie
samostatného dokumentu má dlžník/klient (v tomto prípade žalobca) na výber, či sa rozhodcovského
konania zúčastní, alebo nie. Žalovaný je presvedčený, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne,

v zmysle platných právnych predpisov (v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy) a nemožno mať teda
žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Čo sa týka žalobcových tvrdení o neprijateľných podmienkach v
zmluve o úvere, žalovaný uvádza, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva
v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu, avšak žalovaný poukazuje
na to, že žalobca nie je spotrebiteľom. Aplikácia spomínaných právnych predpisov nie je možná, nakoľko

právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, s prihliadnutím na charakter zmluvy o úvere, nie je vzťahom
spotrebiteľským. Žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky
si berie na účel zamestnania, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako
spotrebiteľ. Žalobca teda nie je spotrebiteľ, a teda ani Zmluva o úvere nemôže byť ani z tohto dôvodu
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca totiž vstúpil do právneho

vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia žalobcu, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na
výkon zamestnania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Je potrebné zdôrazniť, že zmluva obsahuje
aj možnosť iných vyhlásení. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 129/2010 Z.z. v znení
neskorších predpisov a v znení platnom v čase uzavretia Zmlúv o úvere) spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,

povolania alebo podnikania. V Zmluve o úvere a vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru,
ako aj v žiadosti o úver žalobca vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy a súvisiacej
zmluvnej dokumentácie (vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) a že nemá k nej žiadne
výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať. Žalobca tiež prehlásil, že informácie, ktoré poskytol žalovanému
pred uzavretím zmluvy, sú pravdivé. Žalobca tiež vyhlásil, že zmluvu a príslušnú dokumentáciu uzatvoril

slobodne, vážne, zrozumiteľne a nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdzuje
svojímpodpisom.Žalobcavyhlásil,žeakékoľvekjehotvrdenievbudúcnostiotom,ženeboloboznámený
s podmienkami zmluvy, bude na jeho ťarchu a nebude považované za právne relevantné. Ako už bolo
uvedené vyššie, podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Dôležitétedaje,naakýúčelbolúverposkytnutý,anienaakýúčeldlžníkposkytnutépeňažnéprostriedky
v skutočnosti použil. Žalovaný v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásenia žalobcu, že
ide o úver poskytnutý na výkon zamestnania. Je potrebné tiež zdôrazniť, že žalobca podľa zmluvných
vyhlásení z vlastnej vôle vstúpil do zmluvných vzťahov za účelom poskytnutie peňažných prostriedkovna výkon povolania (a tento účel v zmluve vyznačil) a toto vyhlásenie potvrdil svojím podpisom. Žalovaný
toto jeho vyhlásenie akceptoval. Táto skutočnosť je pritom jasne preukázaná Zmluvou o úvere. Záverom
tejto časti treba uviesť, že žalovaný pri poskytovaní peňažných prostriedkov vychádza čo do účelu z

vyhlásenia jednotlivých klientov. Oblasť predmetu podnikania žalobcu je charakterizovaná ako rýchle
„pôžičky“, kde nie je žiaden čas na preukazovanie pravdivosti zmluvných vyhlásení klientov. Ak by tieto
vyhlásenia napokon boli nepravdivé, má žalovaný k dispozícii viacero právnych inštitútov na ochranu
svojich práv a oprávnených záujmov (§ 49 a zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej
aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) - dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre uvedenie

do omylu; § 507 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov); ak
má dlžník poskytnuté peňažné prostriedky podľa zmluvy použiť iba na určitý účel a dlžník ich použije
na iný účel, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil bez zbytočného
odkladu použité a nevrátené prostriedky s úrokmi. V prípade postavenia žalovaného treba akcentovať
aj jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobcom vstupoval. Argumentácia žalovaného
v tomto smere je napokon v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva

na ochranu spotrebiteľa, na ktorú zjavne „zabudol“ poukázať žalobca. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je
potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je
spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01,
vo veci Joíhann Gruber proti Bay Wa AG publikovaný o.i. v Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M.,
Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentář.2. vydání.Praha : C.H.Beck, 2009,

s. 468 - 469). Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere
uvedie dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský
záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným
princípom zmluvného práva (Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04 publikovaný o.i. v
Eliáš, K. a kol.: Občanský zákoník. Velký akademický komentář. 1.svazek. § 1 - 487, Praha, Linde

2008, s. 324; Selucká, M. Ochrana spotřebitele v soukromém právu. 1.vydání. Praha : C.H. Beck 2008 ,
s.54). Žalovaný uvádza, že žalobcu vtedy v postavení žalovaného nemožno považovať za spotrebiteľa,
a to vzhľadom na eurokonformný výklad ustanovenia inštitútu spotrebiteľa. Vzhľadom na skutočnosť, že
výklad pojmu spotrebiteľa nie je zhodný v ustanovení Občianskeho zákonníka a v ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch, ktorý je zákonom špeciálnym je na mieste použiť znenie definície spotrebiteľa

uvedené v Smernici Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a to čl.
2 písm. b/ a v podstate totožné znenie čl. 3 Smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2008/48/ES o
spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého spotrebiteľom je akákoľvek fyzická osoba, ktorá nekoná v
rámci svojej obchodnej činnosti, podnikania alebo povolania profesijnej činnosti.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že chce predovšetkým upovedomiť súd, že pri
podpiseZmluvyoúveresospoločnosťouPohotovosť,s.r.onešloodohodunariešenísporovpredStálym
Rozhodcovským súdom. Táto Rozhodcovská zmluva nebola s ním prejednávaná, nebola mu vysvetlená
a zdôvodnená, čo to pre neho znamená, nebola mu ponúknutá možnosť výberu, či s ňou súhlasí, alebo
nesúhlasí.SúčasťouúverovejzmluvybolatátoRozhodcovskázmluva,ktorúkeďchceldostaťúvermusel

podpísať ako súčasť zmluvy o úvere, tak isto musel podpísať 2 zmenky a všetky ďalšie dokumenty,
ktoré mu veriteľ predložil na podpis. Keby nepodpísal Rozhodcovskú zmluvu ako aj ostatné dokumenty,
peniaze by mu žalobca neposkytol. Okrem toho Rozhodcovská zmluva bola vopred naformulovaná,
nemohol ovplyvniť jej obsah. Rozhodcu aj rozhodcovský súd si vopred určil veriteľ, nebol mu predložený
rokovací poriadok ani vnútorné predpisy rozhodcovského súdu na oboznámenie sa s nimi. K čerpaniu

úveru na výkon zamestnania uvádza, že nikto sa ho nepýtal na aký účel úver potrebuje, iba sa ho pýtali
či je zamestnaný alebo živnostník. On povedal, že je zamestnaný, čo odpovedalo skutočnosti. Peniaze
čerpal na pokrytie jeho osobných potrieb. Samotnú zmluvu o úvere on nevyplňoval, on ju iba podpísal,
niktomunevysvetlil,prečojezakrížikovanépolíčkonavýkonzamestnaniaaontonepokladalzadôležité,
nebol upozornený že toto krížikovanie má taký vážny dopad na to či pôjde o spotrebiteľskú zmluvu a

že vtedy sa podľa zákona bude na neho pozerať inak. Rozhodcovskú zmluvu ako aj čerpanie úveru na
výkon zamestnania na základe uvedených dôvodov nepokladá za slobodný prejav vôle, neuznáva ich
za individuálne dojednané. Bol uvedený do omylu, veriteľ zanedbal odbornú starostlivosť pri podpise
zmluvy a porušil dobré mravy.

4. Žalovaný uviedol, že v postavení veriteľa uzatvoril so žalobcom dňa 27.10. 2011 zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 500,- Eur a žalobca sa
zaviazal poskytnutý úver vrátiť spolu s príslušným poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 334,- Eur,
t.j. celkovo zaplatiť čiastku 834,- Eur v 6. pravidelných mesačných splátkach po 139,- Eur počnúc dňom05.12. 2011 (ďalej len „Zmluva“). Toho istého dňa uzatvoril žalobca so žalovaným rozhodcovskú zmluvu,
na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli, že budú spory zo Zmluvy riešiť pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom : Karloveské rameno 8, 841

04 Bratislava, Slovenská republika, identifikačné číslom : 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, v oddiele : sro, vo vložke číslo : 3530/B (ďalej len „Rozhodcovský súd“).
Žalobca doposiaľ uhradil na Zmluvu nasledovné splátky : sumu vo výške 139,- Eur dňa 16.12. 2011,
sumuvovýške 80,-Eurdňa 31.10.2012,sumuvovýške 80,-Eurdňa 24.04.2013asumuvovýške 30,-
Eur dňa 31.12. 2014, t.j. dokopy uhradil 329,- Eur. Z vyššie uvedeného nepochybne vyplýva, že žalobca

doposiaľ neuhradil ani len istinu poskytnutého úveru, na výzvy a upomienky nereagoval, nemal snahu
sa dohodnúť so žalovaným v záujme vyhnúť sa sporom. Dlh zo Zmluvy sa stal splatným dňa 19.04.
2014. Žalovaný uplatnil svoje nároky pred Rozhodcovským súdom, ktorý rozhodol rozsudkom sp.zn. SR
02912/14 zo dňa 08.08. 2014, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému (spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o.) sumu vo výške 1.264,97 Eur s príslušenstvom (ďalej len „Rozhodcovský rozsudok“). Žalobca vo
svojom vyjadrení poukazuje na skutočnosť, že nikdy nebol živnostníkom ani podnikateľom v dôsledku

čoho usudzuje, že mu patrí postavenie spotrebiteľa. Žalovaný na tomto mieste popiera tvrdenia, že
Zmluva spotrebiteľská a na podporu svojich tvrdení uvádza nasledovné : Žalovaný sa nestotožňuje s
tvrdeniami žalobcu a trvá na svojich vyjadreniach. t.j. Zmluva sa riadi ust. § 497 a nasl. zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). V
zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka sa záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere

bez ohľadu na povahu účastníkov spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Žalovaný má za
to, že skutočnosť, že Zmluva má povahu formulárovej (adhéznej) zmluvy ešte samo o sebe nevytvára
predpoklad, že Zmluvu je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú. Pod pojmom formulárová zmluva
je potrebné rozumieť zmluvu, ktorú používa dodávateľ, resp. podnikateľ v dvoch a viacerých prípadoch
a zväčša je vopred pripravená. Uvedený postup je súčasťou bežnej podnikateľskej praxe a má za

účel zjednodušiť kontraktačný proces, a to aj pri uzavieraní zmlúv medzi podnikateľmi navzájom. Z
uvedeného vyplýva, že formulárová zmluva môže byť právnym dôvodom vzniku absolútneho obchodu
(zmluvy o úvere). Žalobca v Zmluve výslovne prehlásil a svoje vyhlásenie potvrdil osobitne svojím
podpisom, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na účely výkonu zamestnania. Ak by žalobca
nebral úver na účely výkonu zamestnania tak prehlásenie, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté

na výkon zamestnania by nikdy neurobil a nepripojil by k takémuto prehlásenou svoj podpis. V zmluve
o úvere a Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru žalobca zároveň vyhlásil, že sa oboznámil
a súhlasí s obsahom zmluvy (vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) a že nemá k nej
žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať. Žalobca uvedené prehlásenie urobil viacnásobne, a
to aj pred uzavretím Zmluvy (v žiadosti o poskytnutie úveru) a aj následne (v dodatku k zmluve).

Žalovaný má za to, že takéto konanie žalobcu nemožno hodnotiť ako konanie v omyle, resp. v
nevedomosti o tom „čo podpisuje“, nakoľko ako bolo uvedené toto prehlásenie urobil viacnásobne
a potvrdil ho vlastným podpisom. Žalovanému navyše z platnej právne úpravy nevyplýva povinnosť
skúmať pravdivosť takéhoto vyjadrenia, právo naopak žalovaný konal v rámci celého kontraktačného
postupu v dobre viere, že žalobca použije úver na účely výkonu zamestnania. Žalovaný má za to,

že uniesol dôkazné bremeno - preukázanie nespotrebiteľského charakteru Zmluvy a naopak strohé
konštatovanie žalobcu, že úver použil na kúpu letenky do Nórska je nedostačujúce. Navyše aj v
tomto prípade ide o náklady slúžiace na dochádzku do zamestnania. Ak by žalobca vopred prehlásil,
že má záujem úver využiť na iný účel, žalovaný by mu predložil zmluvu riadiacu sa ustanoveniami
Občianskeho zákonníka a ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný má ďalej za

to, že dojednaná Rozhodcovská zmluva nie je neprijateľnou podmienkou. Pri uzatváraní Zmluvy sa
súčasne zmluvné strany dohodli, že pre prípad ak by došlo k sporu vyplývajúceho zo Zmluvy, uzatvoria
nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu. Rozhodcovská zmluva je uzavretá platne, v zmysle ustanovenia §
3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Žalovaný má za to, že žalobca v čase
uzavretia zmluvy nemal k jej obsahu žiadne výhrady. S rozhodcovskou doložkou sa riadne oboznámil,

jej ustanoveniam porozumel a túto skutočnosť na znak súhlasu potvrdil vlastnoručným podpisom.
Žalobca zároveň vyhlásil, že bol pred uzavretím Zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia,
k čomu pripojil svoj vlastnoručný podpis. Je nepochybné, že Rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi
žalobcom so žalovaným je tzv. Nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo

súdneho konania. Už len z tohto pohľadu Rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so
žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Žalovaný je presvedčený, že Rozhodcovská zmluva
bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov a nemožno mať teda žiadne pochybnosti ojej legitímnosti a taktiež nemožno mať pochybnosti o spôsobilosti Rozhodcovského rozsudku, pretože
ho vydal orgán, ktorého právomoc bola založená Rozhodcovskou zmluvou.

5. Žalobca na pojednávaní 18.01. 2018 uviedol, že v čase rozhodovania rozhodcovského súdu aj dostal
predvolanie na toto konanie, v tom čase bol v Nórsku, konanie bolo v Bratislave, s čím boli spojené
vysoké náklady. Zmluvu podpísal v kancelárii v Rožňave, bolo to rýchlo, išlo to ako na bežiacom páse,
podpísal dodatok k zmluve, ktorý musel podpísať, inak by peniaze nedostal. Naďalej trval na tom, že
úver nebol poskytnutý na kúpu vecí na výkon povolania, dokonca takýto údaj nie je v tomto dodatku

napísaný. Je si vedomý toho, že nezaplatil žalovanému celú istinu, no neurobil tak preto, lebo sa mu
potom ozývali všelijaké spoločnosti tzv. vymáhači a bál sa zaplatiť, lebo nevedel vlastne komu. Túto
istinu a prípadné úroky žalovanému, je ochotný zaplatiť. Na podanej žalobe trvá. Nesúhlasí s plnením
rozhodcovského rozsudku aj preto, že sú tam uvedené ďalšie náklady trovy konania, pričom ako uviedol,
na toto konanie sa ani nemohol dostaviť. Trval na žalobe z dôvodov uvedených v písomnom podaní.
Návrhy na dokazovanie nemal. Trval na tom, že úver nebol poskytnutý za účelom výkonu povolania.

Zakúpenie letenky nie je výkon povolania, pretože na tento účel peniaze z toho úveru použil.

6. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

7. Podľa § 151 ods. 1/ CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela,
sa považujú za nesporné.

8. Podľa § 151 ods. 2/ CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania, alebo

vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

9. To, že bola medzi stranami sporu uzavretá predmetná zmluva, že bola uzavretá rozhodcovská
zmluva a bol vydaný rozhodcovský rozsudok v konaní sporné nie je. Zo zmluvy o úvere uzavretej dňa
27.10. 2011 vyplýva, že žalobcovi bol poskytnutý žalovaným úver vo výške 500,- Eur, žalobca sa

zaviazal zaplatiť túto sumu zvýšenú o poplatok 334,- Eur, teda spolu 834,- Eur, v 6 mesačných splátkach
po 139,- Eur. Z dodatku k zmluve z toho istého dňa vyplýva, že žalobca vyhlasuje, že tieto finančné
prostriedky použije „na nákup výpočtovej techniky za účelom výkonu“ ( čl. 106 spisu).

10. Súd je toho názoru ako aj žalobca, že žaloba bola podaná včas, pretože z § 73 ods. 3/ zák.č.

336/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vyplýva, že predmetná rozhodcovská
zmluvasa máspravovať zákonomč. 244/2002 Z.z.o rozhodcovskomkonaní,ale v prechodných
ustanoveniach úpravám účinným od 01.01. 2015 v § 54b ods. 1/ uvedeného zákona je uvedené,
že ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 01.01. 2015. To znamená, že
aj v tomto prípade sa má aplikovať 60 dňová lehota na podanie žaloby, ktorá bola zachovaná.

11. Súd skúmal, či žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku z uvedených dôvodov žalobcom
je dôvodná.

12. Súd ďalej z úradnej povinnosti skúmal, či sú dané aj iné dôvody na zrušenie rozhodcovského

rozsudku podľa § 45 ods. 1/ zák.č. 335/2014 Z.z. Zistil, že čo sa týkapísm. j/ rozhodcovský rozsudok
zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou
objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Tento dôvod zrušenia
rozhodcovského rozsudku je daný, pretože zaväzuje žalobcu na zaplatenie úrokov, ktoré sú v rozpore
s dobrými mravmi.

13. Dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedený pod písm. l/ -
rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci - aj tento dôvod je daný,
pretože rozhodcovský súd nesprávne posúdil právny nárok žalobcu na zaplatenie „ príslušného
poplatku“ je v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku čoho je neplatné ( § 39 Občianskeho

zákonníka).

14. Súd teda nie je toho názoru ako žalovaný, že posúdenie náležitostí zmluvy v časti úroku a sankcií zo
strany rozhodcovského súdu boli zachované a že rozhodcovský súd sa riadne zaoberal príslušnýmipredpismi na ochranu spotrebiteľa, ako aj príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

15. Zrušením rozhodcovského rozsudku nedôjde k závažnej nerovnováhe vo vzájomných právach a
povinnostiach strán. Na tom nemení nič tá skutočnosť, že žalobca doteraz nezaplatila žalovanému ani
nesporný záväzok z predmetnej sumy.

16. Tvrdenia o dôvodnosti žaloby uvedenej žalobcom v žalobe a vo vyjadreniach súd zo strany

žalovaného nepovažoval za popreté a preto rozhodol tak, že žaloba je dôvodná.

17. Súd vyhovel žalobe aj v časti vyslovenia odkladu vykonateľnosti predmetného rozhodcovského
rozsudku až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej všeobecným súdom podľa § 40 ods. 2/, z.č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s. Karloveské rameno 8, Bratislava zo dňa 08.08. 2014 sp.zn. SR 02912/14.

18. O trovách súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, trovy
konania nevznikli a žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal, nevznikol nárok na náhradu trov konania.

19. Podľa § 262 ods. 2/ CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd 1. inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd Košice, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 363 CSP sa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučny poriadok).