Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16Csp/128/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117212754
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3117212754.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčín,vkonanípredsudkyňouMgr.GabrielouChudovskouvprávnejvecižalobcu:KRUK

Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká
republika, IČO: 247 85 199, práv. zast.: JUDr. Jiří Šmída, usadený euroadvokát, so sídlom Ul. Svornosti
43, Bratislava, proti žalovanej: B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. II. XX/XX, K. nad E., o zaplatenie
196,18 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.06.2017 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal
žalovanú zaplatiť mu sumu 597,88 eur a náhrady trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že jeho právny predchodca - spol. Provident Financial, s.r.o., IČO:
35 805 731 uzatvoril so žalovanou dňa 22.08.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe
ktorej poskytol žalovanej hotovostne pôžičku vo výške 780,- eur. Žalovaná sa zaviazala splácať ju
v pravidelných týždenných splátkach po dobu 45 týždňov, prvá splátka bola splatná 7.kal. deň po
uzavretí zmluvy, tj. 29.08.2013 a posledná splátka bola splatná dňa 03.07.2014. Žalovaná sa zaviazala
uhradiť náklady spojené s úverom vo výške 196,18 eur, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny

poplatok, ktorý tvorí najmä spracovateľský poplatok a služby obchodného zástupcu. Ďalej dňa
22.08.2013 uzatvorili aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa právny predchodca
žalobcu zaviazal žalovanej poskytnúť službu, ktorá zahŕňala výber splátok každý týždeň v hotovosti
prostredníctvomobchodnéhozástupcunaurčenommieste,začosažalovanázaviazalauhradiťodmenu
v sume 401,70 eur, ktorá mala splácať v 45 mesačných splátkach splatných spolu so splátkami úveru.
Celková čiastka, ktorú mala žalovaná uhradiť, činila 1.377,88 eur (istina 780,- eur + administratívny
poplatok 196,18 eur + odmena zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru 401,70 eur). Žalovaná uhradila

sumu 985,41 eur, ktorá suma bola započítaná na istinu a následne na náklady spojenú s úverom.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 postúpila spol. Provident Financial, s.r.o. ako
postupca pohľadávku voči žalovanej vrátane príslušenstva na žalobcu ako na postupníka, o čom bola
žalovaná upovedomená. Žalovaná pohľadávku neuhradila. Žalobca si žalobou uplatnil istinu 0,- eur a
náklady spojené s úverom 597,88 eur.

3. Podaním doručeným súdu dňa 24.04.2018 žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy

401,70eur,predmetomkonaniatakostalasuma196,18eur.Nakoľkodošlokspäťvzatiužalobyeštepred
doručením žaloby žalovanej, súd o čiastočnom späťvzatí žaloby nerozhodoval uznesením, len konal
bez rozhodnutia o ňom o zvyšku uplatneného nároku ( § 145 ods. 3 CSP).4. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 16Csp/128/2017-27 zo dňa 11.06.2018, proti
ktorému podala žalovaná odpor, v ktorom namietala, že žalobcovi uhradila minimálne sumu 988,41
eur a voči žalobcovi nemá žiaden dlh. Úver je bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva neobsahuje

konečný dátum splatnosti úveru a zmluva o zabezpečení splátok úveru je nekalou obchodnou praktikou.
Pri podpise jej boli predložené obe zmluvy, nič jej nebolo vysvetlené, len to, že ak chce úver, musí
ich podpísať a úver jej potom bude poskytnutý, čo aj urobila. S poukazom na to súd uznesením zo
dňa 17.09.2018 zrušil platobný rozkaz v celom rozsahu. K podanému odporu sa vyjadril žalobca,
ktorý poukázal na to, že zmluva uvádza jednoznačne, že úver je dohodnutý na dobu určitú, riadne

je vymedzený termín konečnej splatnosti, ktorým je 7.deň 45 týždňa po dni uzavretí zmluvy o úvere,
čo je dostatočne presné, nezameniteľné a jasné. Konečná splatnosť nemusí byť vymedzená presným
dátumom, pojmy termín a dátum nie sú synonymami. Zákon tiež nestanovuje presný formát pre splnenie
tejto náležitosti, je dôležité, aby sa jednalo o určitý a presný čas vymedzený zrozumiteľne, čo bolo
splnené. Zmluvy sú prehľadné, jasné a čitateľné po obsahovej aj formálnej stránke, termín konečnej
splatnosti bol určený podľa týždňov, počas ktorých si dlžník želal úver splácať a takéto vymedzenie je

pre zákazníkov dostatočne pochopiteľné. Odkázal tiež na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-42/15.

5. Súd nariadil pojednávanie na deň 31.01.2019, na ktoré sa dostavil zástupca žalobcu aj žalovaná.
Žalobca uviedol, že žalovaná uhradila celkovo titulom splátok aj platieb za hotovostné prevzatie splátky
sumu 985,41 eur a to v 62 nepravidelných splátkach. Splátky boli vyberané zamestnancom veriteľa

v hotovosti a časť splátok bola započítaná aj na úhradu odmeny zo zmluvy o zabezpečení splátok
úveru. Celkovo bolo vykonaných 45 návštev za účelom výberu splátok v hotovosti. Pokiaľ by aj súd
vyhodnotil úver za bezúročný, potom by bolo potrebné, aby si každý vrátil všetko čo podľa zmluvy plnil,
vrátane plnenia za uskutočnené návštevy titulom výberu splátok. Žalovaná suma predstavuje zostatok
nezaplatenej istiny, ktorý zostal dlžný po započítaní platieb. Žalovaná uviedla, že úhrady vykonávala

zástupkyni Providentu pani C.. Poznali sa dlhé roky, verila jej. Peniaze jej odovzdávala, ona povedala
vždy: „Doklad ti potom donesiem.“ Naposledy jej uhradila 300 eur na ruku, bolo to v reštaurácii v
Dubnici nad Váhom a pani C. jej povedala: „Áno B., máš to týmto všetko vyplatené.“ Potom možno dva
roky dozadu, túto vec prebrala iná spoločnosť a do telefónu žalovanej nejaká pani povedala, že Kruku
bude platiť 1200 eur, na čo jej žalovaná uviedla, že má všetko vyplatené. Následne sa však s touto

pani žalovaná stretla, prišla na služobnom aute. Bolo to v roku 2016, stretli sa v Dubnici nad Váhom
a dala žalovanej podpísať nejaké súvisiace papiere. Nevie, ale čo to presne bolo. Sťahovali sa a tie
papiere by už asi nenašla. Preberanie splátok pani C. prebiehalo tak, že niekedy ona prišla k žalovanej
domov, niekedy ju stretla len tak na ulici, ale väčšinou sa dohodli, že sa niekde stretnú a takto jej to
platila po častiach tak 20 eur, 30 eur. No poslednú úhradu vykonala v sume 300 eur. Tohto veriteľa si

žalovaná vyhľadala sama. Pani C. prišla k žalovanej domov, všetko vypísala, žalovaná to len podpísala,
ale papiere si neprečítala.

6. Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkaznými prostriedkami
nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Zo zmluvy označenej ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.08.2013
vyplýva, že túto zmluvu uzatvorila spol. Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731 ako veriteľ a
žalovaná ako dlžník. Obsahom záväzku veriteľa bolo poskytnúť v prospech žalovanej spotrebiteľský
úver bez určenia účelu vo výške 780,- eur. Obsahom záväzku žalovanej bola povinnosť poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť v 45 týždenných splátkach vo výške 21,70 eur od prvej po predposlednú
splátkuavovýškeposlednejsplátky21,38eur.Celkovénákladyboliuvedenéakosúčetúrokuapoplatku
za garantovanú službu, pričom úrok vyjadrený úrokovou sadzbou vo výške 22,90 % ročne zo sumy
úveru predstavoval sumu 84,62 eur a poplatok za garantovanú službu bol vyčíslený na sumu 111,56 eur.
Poplatokzagarantovanúslužbupodľabodu4uvedenéhonarubovejstranezmluvypredstavujepoplatok

za službu prevencie kumulácie neuhradených splátok prostredníctvom telefonického upozornenia a/
alebo listového upozornenia na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa zmluvy, ďalej poplatok
za podporu prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky a kontaktných centier na pobočkách veriteľa,
poplatok za vyhotovenie duplikátov dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade ich strany alebo
zničenia, poplatok za službu poskytnutia karty splátok ako pomôcky na vedenie záznamov o platbách

podľa zmluvy, poplatok za to, že veriteľ bude na základe písomnej žiadosti dlžníka v omeškaní s
úhradou splatného záväzku podľa zmluvy najmenej 4 týždne, akceptovať splácanie omeškanej sumy
v osobitných splátkach a zároveň, že veriteľ si v týchto prípadoch neuplatní vo vzťahu k omeškanej
sume právo na odstúpenie od zmluvy alebo právo na úroky z omeškania. V zmluve bol ďalej uvedenýúdaj o RPMN vo výške 69,48%, celková čiastka k zaplateniu bola vyčíslená na sumu 976,18 eur,
priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 49,13 %. Úver sa poskytol na dobu 45 týždňov a
termínom splatnosti poslednej splátky, a teda konečnou splatnosťou úveru, bol siedmy deň 45.týždňa

po dni uzatvorenia zmluvy. Splatnosť splátok bola určená tak, že splatnosť prvej splátky nastáva
7.kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7.kalendárny deň po
splatnosti predchádzajúcej splátky. Zvolený bol hotovostný režim, aj podľa ktorého sa splátky uhrádzajú
bezhotovostne na účet a za uhradenú sa považovala dňom pripísania na účet veriteľa.
8. Súd mal ďalej zistené, že dňa 22.08.2013 bola súčasne medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovanou uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorej predmetom bol záväzok veriteľa,
že žalovanej ako dlžníkovi za dohodnutú odmenu vo výške 401,70 eur bude počas platnosti zmluvy
poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského
úveru poskytnutého na základe zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 22.08.2013. Zmluvnú odmenu vo výške
401,70 eur sa žalovaná zaviazala splácať v 45 týždenných splátkach, a to v 44 splátkach vo výške 8,92
eur a poslednej splátke vo výške 9,22 eur.

9. Žalobca ďalej predložil súdu výpis splátok a úhrad pre zmluvu č.569429401, z ktorej vyplýva, že
na zmluvu s týmto evidenčným číslom bola uhradená celkovo suma vo výške 985,41 eur. Zo zmluvy
o postúpení pohľadávok a z predloženého oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016
vrátane prílohy, mal súd zistené postúpenie pohľadávky s príslušenstvom voči žalovanej na žalobcu. Z
oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 súd zistil, že touto písomnosťou spol. Provident

Financial, s.r.o. ako postupca oznámil žalovanej, že pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 22.08.2013 vyčíslená v sume 278,- eur a pohľadávka zo zmluvy o zabezpečení
splátok úveru zo dňa 22.08.2013 v sume 114,- eur boli na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 16.12.2016 postúpené na žalobcu. Predmetné oznámenie bolo podľa priloženého poštového
podaciehohárkužalovanejdoručovanédňa27.12.2016.Žalobcavyzvalžalovanúnaúhradudlžnejsumy

aj predžalobnou výzvou zo dňa 01.06.2017. Z predloženého prehľadu splátok vyplýva, že žalovaná
uhradila celkom 985,41 eur, z čoho suma 401,70 eur bola započítaná na úhradu odmeny zo zmluvy
o zabezpečení splátok úveru a suma 583,71 eur bola započítaná na úhradu splátok úveru, a teda na
splátkach úveru malo zostať nezaplatené 196,29 eur, z čoho si žalobca uplatnil sumu 196,18 eur. Úhrady
boli vykonané v období od 28.08.2013 do 15.08.2016.

10. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci

svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 2 písm. g) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými
sospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,provízií,daníapoplatkovakéhokoľvekdruhu,

ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok,

Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.Podľa § 11 ods. 1 zákona, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 9 ods. 7 zákona, Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi
návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie
sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona.
Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení
vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak

veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

11. Z predloženej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 22.08.2013 možno ustáliť, že

niet pochýb o tom, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške
780,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 45 týždenných splátkach, a to splátky 1 až 44 vo
výške po 21,70 eur a 45.splátku vo výške 21,38 eur. Výška poskytnutého spotrebiteľského úveru
medzi stranami sporná nebola. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy konal v rámci

predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaná túto zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa
jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania
alebo povolania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných
ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí

ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu. V konaní nebolo sporné ani to, že medzi uvedenými subjektmi
bola dňa 22.08.2013 uzatvorená zmluva o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej žalovanej za
dohodnutú odmenu vo výške 401,70 eur právny predchodca žalobcu počas platnosti zmluvy poskytoval
službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru
poskytnutého na základe zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 22.08.2013, ktorú odmenu mala žalovaná

splácať tiež v 45 týždenných splátkach. Rovnako tak súd mal preukázané aj riadne postúpenie
pohľadávky z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o zabezpečení splátok úveru
na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, o ktorej skutočnosti bola
žalovaná postupcom riadne písomne upovedomená, preto žalobca je legitímnym právnym nástupcom
pôvodného veriteľa.

12. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby ostal nárok na zaplatenie sumy 196,18 eur,
čo predstavuje podľa skutkového vymedzenia žaloby zostatok neuhradených splátok úveru. Keďže súd
ustálil, že úverová zmluva uzatvorená so žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje
sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z., súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky

povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 uvedeného zákona. Po preskúmaní spotrebiteľskej zmluvy v časti
týkajúcej sa dojednaných splátok a ich splatnosti, ako aj v časti dojednania termínu splatnosti poslednej
splátky súd konštatuje, že v tejto časti možno zmluvu hodnotiť ako neurčitú. Zmluvne bolo dojednané, že
splátky je povinná žalovaná uhrádzať v týždenných splátkach, a to 1. až 44. splátku v sume 21,70 eur a
45. splátku vo výške 21,38 eur. Splatnosť prvej splátky mala nastať 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy

a splatnosť každej ďalej splátky 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Splatnosť
poslednej splátky bola určená 7. deň 45-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Toto ustanovenie, pokiaľ
ide o termíny splatnosti splátok, je pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľné a zmätočné, pretože
nejednoznačne a zložito určuje termíny splatnosti jednotlivých splátok, keďže na základe takéhotoustanovenia je bežný spotrebiteľ odkázaný sám si vypočítavať splatnosti jednotlivých splátok. Čím
zložitejšie je ustanovená splatnosť každej jednej splátky, tým vyššie je riziko, že dlžník nebude splátky
splácať včas, navyše, keď zákon vyslovene vyžaduje, aby boli určito a presne vymedzené jednotlivé

termíny splatnosti splátok. Preto súd vyvodil, že na túto časť zmluvy nemožno prihliadať. S tým súvisí i
nedostatočné vymedzenie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona, a to uvedenie termínu konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve sa uvádza len toľko, že dňom konečnej splatnosti úveru
je 7.deň 45.týždňa po uzatvorení zmluvy. Ustanovenie zmluvy, ktoré stanovovalo termíny jednotlivých
splátok odpočtom počtu dní a týždňov od uzavretia zmluvy a počet splátok, nemožno podľa názoru

súdu za konformné so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru
už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej
splatnosti jeho spotrebiteľského úveru. Naviac aj zákon používa pojem termín, čo znamená, že má
byť presne uvedený termín, na ktorý pripadá konečná splatnosť úveru a nie je možné nahradiť uvedenú
náležitosť zmätočným odpočtom termínov splatnosti 1. až 45. splátky tak, že sa sám spotrebiteľ musí

dopátrať k termínu, na ktorý pripadá konečná splatnosť. Uvedený výklad o nedostatku presného údaja
o termínoch splatnosti splátok a konečnej splatnosti úveru je aj v súlade s výkladom rozsudku Súdneho
dvora Európskej únie z 9.11.2016 vo veci C-42/15, Podľa výroku č. II a III tohto rozsudku čl. 10 ods.
2 písm. h/ smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v
tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom

na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať dátumy týchto splátok. Teda síce zmluva nemusí obsahovať dátumy splatnosti každej zo
45 splátok, ale je potrebné, aby inak nepochybne vymedzovala údaj, kedy sa splátky stávajú splatné a
dokedy má spotrebiteľ povinnosť platiť. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere však spotrebiteľ nemôže
nepochybne identifikovať dátumy splatnosti splátok, keďže sa vyžaduje komplikovaný odpočet dní a

týždňov na seba nadväzujúcich splátok a inak než s pomocou kalendára jednoducho splatnosť splátok
určiť nemožno a už vôbec nie je možné, aby to spotrebiteľ vedel určiť už pri podpise zmluvy, keďže
uvedené je pracné a časovo náročnejšie si vôbec vyvodiť.

13. Pokiaľ ide o poplatok za garantovanú službu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v sume 111,56 eur

(zatiaľ čo úroky predstavovali sumu 84,62 eur), tento bol jednorazovým poplatkom, ktorého splácanie
sa realizovalo v splátkach spolu so splácaním úroku, pričom je deklarovaný ako poplatok za úkony
uvedenévbode4zmluvnýchdojednaní. Poposúdeníjehovýškysúdkonštatuje,ževýškatohtopoplatku
predstavuje 14,3 % z istiny úveru. Pri porovnaní sumy úrokov a poplatku za garantovanú službu súdu
vyplýva, že obslužné úkony súvisiace s poskytnutím úveru, komunikáciou so zákazníkom, či evidovaním

platieb na karte splátok stoja veriteľa viac, než je samotná odplata za poskytnutú úverovú istinu. Navyše
ide o také úkony a služby, ktoré veriteľ ani reálne svojmu klientovi nemusí po dobu splácania úveru
poskytnúť, teda pri uzatváraní zmluvy nie je vôbec možné predpokladať, či tieto služby aj veriteľ dlžníkovi
reálne poskytne, keďže v čase uzavretia zmluvy nemôže veriteľ vedieť, či dlžník bude v omeškaní a
bude ho potrebné telefonicky vyzývať na úhradu či využije dlžník klientskú podporu či poradenstvo, či

bude dlžník žiadať vyhotovenie duplikátov dokumentov. Ešte predtým, než je vôbec zrejmé, či dlžník
takto vymedzené služby využije, veriteľ požaduje paušálny poplatok za tieto služby, a teda poplatkuje
vopred paušálne úkony, ktoré dlžník reálne ani nemusí využiť, a teda reálne veriteľ ani nebude nútený
takto vopred spoplatnené úkony vykonať, a teda mu nikdy v súvislosti s týmito úkonmi žiadne náklady
ani nevzniknú. Nič nebránilo veriteľovi spoplatniť jednotlivé nadštandardné úkony pre dlžníka, ktoré si

dlžník osobitne vyžiada, každý samostatne, uviesť odplatu (poplatky) za takto individuálne vymedzené
služby do zmluvy a protiplnenie v podobe poplatku uplatňovať až vtedy, keď dlžník službu skutočne
využije, a to s prihliadnutím na náklady, ktoré s takýmto úkonom navyše bude veriteľ nútený aj
skutočne vynaložiť. Namiesto toho veriteľ zvolil pre spotrebiteľa podstatne menej výhodný spôsob, keď
poplatkuje úkony paušálne bez ohľadu na to, či ich dlžník využije, či takéto služby bude vôbec dlžník

potrebovať a bez ohľadu na to, či ich veriteľ bude vo vzťahu ku konkrétnemu dlžníkovi vôbec musieť
vykonať. Už toto vyznieva úplne jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, keďže tento je nútený vopred
si „predplatiť“ služby, ktoré mu ani nikdy nemusia byť reálne poskytnuté. Zo zmluvy o úvere tak, ako je
táto koncipovaná, pritom vôbec nevyplýva, či dlžník má možnosť v prípade, ak nemá záujem o takto
definovanénadštandardnéslužby,uzavrieťzmluvuajbeznutnostipristúpiťnatentopoplatokzaslužby,o

ktoré reálne záujem nemá alebo ak napríklad dopredu vie, že ich určite využívať nebude, alebo či každý
dlžník bez výnimky v podstate nemá inú možnosť, ako len vziať úver aj s povinnosťou platby poplatku
za uvedené garantované služby. Nemožno preto hovoriť o dobrovoľnosti pristúpenia na spoplatnené
„garantované služby“. Okrem toho aj z iných súdnych konaní, kde vystupuje totožný veriteľ, resp. jehoprávny nástupca má súd tú vedomosť, že výška poplatku za garantované služby v úverových zmluvách
totožného veriteľa býva určovaná v rôznej výške, hoci rozsah takto spoplatnených služieb uvedených v
bode 4 zmluvných dojednaní je v každej zmluve rovnaký. Uvedené rozdielne poplatkovanie totožných

služieb podľa názoru súdu nemá logické opodstatnenie, keďže tento poplatok (ak nemá ísť o poplatok
za služby fiktívne) má byť protihodnotou za stále rovnaký okruh služieb, a teda celkom dôvodne sa súd
domnieva, že výšku jeho poplatku veriteľ určuje v závislosti na výške poskytovaného úveru, a teda to
úplne dôvodne nahráva už načrtnutému konštatovaniu, že jediným účelom tohto poplatku je zvyšovanie
odplaty za poskytnutú istinu úveru v závislosti na výške úveru a nie krytie reálnych nákladov za služby.

Keby to tak totiž bolo, za rovnaký okruh služieb by veriteľ nemal dôvod žiadať vždy rozdielnu výšku
protiplnení.

14. Okrem toho obsahom týchto služieb je telefonické upomínanie zákazníka v prípade jeho omeškania,
ktoré z hľadiska jeho vzťahu k vzniku práva veriteľa na zaplatenie splátok úveru, ani z hľadiska
vzniku nejakých jeho iných práv, nemá žiadnu právnu relevanciu a ide len o nadbytočný úkon, preto

poplatkovanie takýchto zbytočných úkonov rovnakom vyznieva celkom účelovo. Ďalej súd podotýka,
že účtovanie poplatku za vydanie evidencie platieb, teda dokladu, do ktorého sa písomne potvrdzujú
prijaté platby dlžníka a do ktorej sa eviduje zostatok úveru k úhrade po jednotlivých platbách, je v
priamo v rozpore so zákonom. Súd poukazuje na § 9 ods. 2 písm. l/ zák.č 129/2010 Z.z., v zmysle
ktorého má spotrebiteľ právo na bezplatné vyžiadanie si amortizačnej tabuľky od veriteľa a na § 569

ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého veriteľ je povinný vydať dlžníkovi na jeho požiadanie
písomné potvrdenie o tom, že dlh bol úplne alebo čiastočne splatený. Teda poplatkovať vydanie karty,
kde sa eviduje, že dlžník dlh postupne spláca, je v priamom rozpore s § 569 OZ, kde povinnosť vydať
potvrdenie o splácaní dlhu má veriteľ vždy zo zákona, ako ho o to dlžník požiada a nie až vtedy, keď
dlžník za takýto úkon veriteľovi zaplatí. Rovnako tak, pokiaľ do karty klienta veriteľ zapisuje amortizáciu

úveru, jeho postupné ponižovanie vzhľadom na platby dlžníka, potom právo na jej vydanie má dlžník na
požiadanie a bezplatne v zmysle zák.č. 129/2010 Z.z. a zákon vylučuje, aby šlo o spoplatnený úkon a
už vôbec s poukazom na uvedené zákonné ustanovenia v danom prípade nejde o nijaký nadštandardný
úkon. Okrem toho spoplatňovať ako nadštandardnú službu skutočnosť, že dlžník môže kontaktovať
veriteľa na telefonickej zákazníckej linke (ktorý telefonický hovor zákazník celkom zrejme osobitne

zaplatí) alebo v prevádzkarni veriteľa, sa súdu javí ako absurdné v dobe, keď takéto služby v záujme
spokojnosti klientov sú u dodávateľov úplne bežným štandardom bez toho, aby si takúto vymoženosť
klient osobitne predplácal. S poukazom na to, čo súd vyššie uviedol, má súd za to, že podstatou poplatku
za garantované služby podľa súdu nie je nič iné, len pridanie ďalších nákladov nad rámec úroku.
Zmluvná podmienka - dojednanie poplatku z garantovanú službu z vyššie uvedených dôvodov preto

podľa súdu nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, a preto je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
neprijateľná.

15. Súd sa uvedeným vyhodnotením poplatku zaoberal primárne preto, že uvedenie tohto poplatku

v zmluve osobitne (ako samostatný poplatok) okrem už uvedeného podľa názoru súdu aj značne
deformuje informáciu o cene poskytnutého úverového produktu, nakoľko táto cena v skutočnosti
nepozostáva iba z úroku za poskytnutie úveru. Úroková sadzba je síce v zmluve vyjadrená, avšak
len formálne. Z ďalších ustanovení vyplýva, že cenou za poskytnutú finančnú službu je totiž nielen
úrok za poskytnutie úveru, ale aj poplatok za garantovanú službu (nehovoriac o odmene zo zmluvy o

zabezpečenísplátokúveru-otomviacvďalšomodôvodnení).Ustanoveniespornejzmluvyoceneúveru
obchádza kogentné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
o tom, že zmluva musí obsahovať (reálnu, nie predstieranú) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru.
Jedná sa o základný údaj, na základe ktorého sa spotrebiteľ rozhoduje, či si ponúkaný finančný produkt
objedná alebo využije služby iného poskytovateľa úverov. Obsah zmluvy sa snaží klamlivo spotrebiteľa

presvedčiť, že cena finančnej služby vyjadrená úrokom za poskytnutie úveru 22,90 % ročne, je veľmi
výhodná, pričom veriteľovi je jasné, že dlžník pri uzatváraní zmluvy nemá čas a priestor vykonávať
matematické výpočty, aby si porovnal percentuálny údaj uvedený v zmluve so skutočnou finálnou cenou
finančného produktu. Tým, že cenu za úverový produkt veriteľ rozdelí na úrok a poplatok, skutočnú
cenu úveru tak znejasní a cena sa javí ako nižšia a produkt pre spotrebiteľa ako výhodnejší a tým logicky

lepšie predajný. Takéto uvedenie úrokovej sadzby v zmluve, ktorá síce je uvedená formálne správne
- percentom ročne, ale neodzrkadľuje skutočnú cenu služby, lebo nezohľadňuje povinnosť uhradiť aj
ďalší náklad - poplatok, nemôže napĺňať dikciu § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z.o povinnosti
veriteľa uvádzať skutočnú pravdivú úrokovú sadzbu. Preto má súd za to, že v zmluve nie je uvedenásprávne ani úroková sadzba, keďže táto zohľadňuje len úrok a nie aj poplatok, ktorý s poukazom na to,
čo súd uviedol vyššie, navodzuje úplne dôvodne dojem, že jeho jediným účelom je navýšenie odplaty.
Poplatok za garantovanú službu súd vyhodnotil ako náklad, ktorého cieľom nebolo poskytovať služby,

ktoré by si dlžník skutočne vyžiadal ako pre neho výhodné služby, slúžiace na zlepšenie poskytovaných
služieb, ale ako sumu, ktorá, pod zámienkou poskytovania „nadštandardných služieb“ sledovala jediný
cieľ, a to zvýšiť odplatu veriteľa za poskytnutie úveru. Odplata bola takto „zaobalená“ do osobitnej ceny
za služby zákazníka (ktoré služby sú jednak úplne nadbytočné, alebo čo je závažnejšie, ide o služby,
ktoré zo zákona nesmú byť vôbec spoplatňované). Preto takýmto rozdelením skutočnej odplaty na úrok

a skrytím ďalšej časti odplaty pod poplatok za služby, veriteľ neuviedol v zmluve reálnu výšku odplaty
v podobe úrokovej sadzby a táto bola logicky nižšia, než odplata, ktorú v skutočnosti veriteľ odbržal.

16. Z dôvodu absencie všetkých vyššie uvedených náležitostí zmluvy je nutné spotrebiteľský úver podľa
§ 11 ods. 1 písm. b/ zák.č. 129/2010 Z.z. považovať za bezúročný a bez poplatkov.

17. Pre účely posúdenia toho, či žalobcovi vznikol nárok na plnenie uplatnené žalobou, je potrebné
posúdiť aj ďalšie časti úverovej zmluvy, nakoľko tieto rovnako majú vplyv na to, že úver je potrebné aj z
ďalších dôvodov potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Preto sa súd ďalej vysporiadal aj
so zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa 22.08.2013, hoci nárok z nej predmetom konania nie je,
ale vzťah zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečení splátok úveru má vplyv na konštatovanie bezúročnosti

úveru tak, ako bude ďalej uvedené. Predmetom zmluvy bola „služba“ poskytovaná zo strany veriteľa
spočívajúca v hotovostnom prevzatí - inkasovaní splátok úveru zo zmluvy zo dňa 22.08.2013 od dlžníka,
a to za odmenu vo výške 401,70 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať tiež v 45 týždenných splátkach.
Uvedená zmluva svojím režimom podlieha ustanoveniam Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách. Táto zmluva súvisí so zmluvou o úvere. Z obsahu zmluvy o zabezpečení splátok úveru

je totiž zrejmé, že bola uzavretá výlučne v súvislosti s úverovou zmluvou, bez uzavretia zmluvy o
úvere by zmluva o zabezpečení splátok úveru nemala žiadne opodstatnenie. Jedná sa o závislú
zmluvu na príslušnej úverovej zmluve, lebo nebyť úverovej zmluvy, nebolo by splátok, ktoré by veriteľ
hotovostne inkasoval na základe tejto zmluvy. Vo vzťahu k danej „poskytnutej službe“ pritom súd nezistil
žiadne finančné poradenstvo alebo podporu, prípadne inú výhodu klienta, ktorému by bol v súvislosti

s uzavretím zmluvy poskytovaný „nadštandardný servis“ od veriteľa. Dotknuté služby preberania úhrad
v hotovosti sú úkonmi, ktoré slúžia v podstate výlučne záujmom veriteľa a nie záujmom dlžníka
a dlžník platí prakticky za to, že si veriteľ znižuje riziko nezaplatenia splátok tým, že ich vyberá v
hotovosti. Takéto konanie veriteľa je v rozpore s ust. § 9 ods. 7 zák. č. 129/2010Z.z., keď vymedzením
takejto služby bola (rovnako ako v prípade poplatku za garantovanú službu) zvýšená odplata spojená

s poskytnutím úveru. Zmluvu súd preto považoval za výslovne účelovú, so snahou obchádzať zákon,
ktorú je potrebné považovať za rovnajúce sa neprijateľnej podmienke v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a z tohto dôvodu (a to aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka) za neplatnú. Skutočnosť,
či je alebo nie je takáto zmluva o poskytovaní ďalších služieb podmienkou uzavretia zmluvy o úvere,
nemá na jej nesamostatný a nekalý charakter žiadny vplyv. Už len samotná skutočnosť, že dodávateľ

by jednotlivé ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy (navyše vopred naformulované výlučne ním) „vyňal“
zo štandardnej zmluvy o úvere a označil ich ako samostatné zmluvy, za účelom zvýšenia odplaty
vyžadovanej od spotrebiteľa, (minimálne) vykazuje znaky konania rozporného s dobrými mravmi.
Vytvorením akejsi druhej odplatnej zmluvy veriteľ jednoznačne sledoval zvýšenie vlastného zisku z
poskytnutia úveru. Podľa názoru súdu je pritom úplne jedno, aká terminológia sa použije na označenie

platby za zabezpečenie splátok úveru (či odmena, či poplatok). Dôležité je, že ide o plnenie za doplnkovú
službu, ktorou veriteľ prostredníctvom svojich zástupcov hotovostne inkasuje splátky spotrebiteľského
úveru. Z materiálneho hľadiska však ide o platbu spojenú s poskytnutím úveru a predstavuje poplatok.
Problémom a dôvodom neprijateľnosti odmeny- poplatku, je i jeho netransparentnosť a neprimeraná
výška, ktorá navyše predstavuje viac než 50% istiny poskytnutého úveru (istina úveru 780,- eur - odmena

za službu 401,70 eur), výrazne presahujúca náklady na uvedenú doplnkovú službu a obchádzanie
skutočných úrokov a skutočnej RPMN. Ak by poplatok bol zahrnutý v RPMN, jej celková výška by bola
omnoho vyššia, ako bolo uvedené v zmluve. Výška tejto odmeny (poplatku) mala byť podľa § 2 písm.
g/ zák. č. 129/2010 Z.z. zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom, a teda aj do RPMN. V prípade, ak táto odmena zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru by bola

zahrnutá do nákladov úveru, a teda aj do RPMN, podstatne by zvýšila hodnotu RPMN uvedenú v zmluve
o spotrebiteľskom úvere, a preto možno konštatovať, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona by sa
úver aj z dôvodu nesprávne určenej RPMN považoval (nad rámec už vyššie uvedeného) za bezúročný a
bez poplatkov. Podľa názoru súdu, týmto spôsobom (nezahrnutím „odmeny“ za inkasovanie splátok akodoplnkovej služby do celkových nákladov a RPMN) dochádza k obchádzaniu zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Treba dodať, že úvahe o
tom, že nejde o dobrovoľnú doplnkovú službu, svedčí aj to, že žalovaná mala podľa zmluvy o úvere časť

„hotovostný režim“ platiť splátky bezhotovostne na účet. Ak teda žalovaná prejavila vôľu platiť splátky
bezhotovostne, je v logickom rozpore, aby dobrovoľne z vlastnej vôle podpísala v ten istý deň ďalšiu
zmluvu, kde tento spôsob platenia zmení, a to ešte aj za odplatu tvoriacu viac než 50% istiny úveru.
Súd vyhodnotil ako okolnosť, ktorá je výrazne v neprospech spotrebiteľa, skutočnosť, že v zmysle bodu
1.3 zmluvy má veriteľ nárok na odmenu za hotovostný výber splátok v celom dohodnutom rozsahu

aj vtedy, ak službu nie je možné poskytnúť z dôvodov na strane dlžníka, napr. pre to, že úver splatí
predčasne. Čiže aj keď spotrebiteľ, ktorý splatí úver predčasne (čím len realizuje svoje zákonné právo
kedykoľvek predčasne splatiť úver), je povinný zaplatiť náklady aj za službu výberu splátok, resp. tú jej
časť, ktorú vôbec nevyužije, a ktorá pripadá na obdobie, za ktoré splatil splátky predčasne, a teda zaplatí
aj náklady pracovníka vyberajúceho hotovosť, ktoré vôbec nevznikli, keďže sa z dôvodu predčasného
splatenia úveru pracovník veriteľa k dlžníkovi za účelom výberu splátok nemusí viac dostaviť. Uvedené

je podľa názoru súdu aj v rozpore s § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého spotrebiteľ má
právo kedykoľvek počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľský úver úplne alebo
čiastočnesplatiťpreddohodnutoulehotousplatnosti.Vtakomprípadejespotrebiteľpovinnýuhradiťúrok
a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.
Zmluva o uvedenej doplnkovej službe teda zaväzuje dlžníka predčasne splatiaceho úver v rozpore so

zákonom zaplatiť tie náklady spojené s úverom (odmenu za výber splátok spojenú s úverom) aj za
obdobie po jeho predčasnom splatení. Tiež z výpovede žalovanej vyplynulo, že táto služba ani nebola
riadne poskytovaná, keď žalovaná i sama pracovníka veriteľa musela vyhľadať, resp. sa stretávali aj
na iných miestach než v mieste bydliska žalovanej, a teda žalovaná nielenže mala platiť odmenu za
výber splátok, ale vznikali jej aj náklady, aby sa sama dostavila na dohodnuté miesta, kde pracovníkovi

veriteľa odovzdala splátku.

18. S poukazom na uvedené dôvody bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd konštatuje, že žalobcovi
nevznikol nárok na úroky a poplatky. Jediné, na čo by mal nárok, by bola istina úveru, ktorá ale v
celom rozsahu už bola uhradená, keďže žalovaná vyčerpala sumu 780,- eur, ale uhradila sumu 985,41

eur. Žalovaná suma tak, ako bola vymedzená v žalobe v sume 597,88 eur, pozostávala z odplaty zo
zmluvy o zabezpečení splátok úveru 401,70 eur a úrokov a poplatku v sume 196,18 eur, istina úveru
ani predmetom konania nebola. Následne zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie 401,70 eur a
predmetom ostala suma 196,18 eur, ktorú tvorí zostatok úverovej pohľadávky - úroky a poplatok v sume
196,18 eur, na ktoré pre bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru nárok vzniknúť nemohol. Súd preto

žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ žalobca na pojednávaní uviedol, že aj keby bol úver bezúročný,
že by bolo potrebné si navzájom vrátiť poskytnuté plnenia zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru,
súd uvádza, že nárok z tejto zmluvy (odmena 401,70 eur) už predmetom tohto konania nebola, keď
v tejto časti bola žaloba vzatá späť, preto otázkou plnení poskytnutých z tejto zmluvy je nadbytočné
sa zaoberať. Súd sa zmluvou o zabezpečení splátok úveru zaoberal primárne preto, že aj ona mala

vplyv na konštatovanie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre nesprávne uvedenú RPMN tak, ako
to súd odôvodnil vyššie. Jediné, čo bolo predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby, sú úroky
a poplatky zo zmluvy o úvere v sume 196,18 eur, pričom nárok na ne žalobcovi ako už bolo uvedené,
nevznikol.

19. Vo vzťahu k ďalšej námietke žalobcu, súd konštatuje, že aj podľa rozsudku Súdneho dvora
EÚ C -42/15 z 09.11.2016, ktorý sa týkal výkladu smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere, nesprávne uvedenie výšky RPMN a úrokovej sadzby spôsobuje bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru, pretože súd konštatoval to, že porušenie povinnosti veriteľa, ktorá má
podstatný význam v kontexte smernice 2008/48, môže byť sankcionované podľa vnútroštátnej právnej

úpravy zánikom nároku tohto veriteľa na úroky a poplatky. Takýto podstatný význam má povinnosť
uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti, ako je ročná percentuálna miera nákladov, resp. bezúročnosť
a bezpoplatkovosť by spôsobila absencia takej náležitosti, ktorá svojou povahou môže mať vplyv na
schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku a takou je nepochybne aj uvedenie správnej výšky
úrokovej sadzby.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súčasne aplikoval § 256 ods. 1
CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konaniaprotistrane. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 597,88 eur. V časti o zaplatenie sumy 401,70 eur, v
ktorej žalobu žalobca vzal späť (hoci súd o späťvzatí nemusel rozhodovať uznesením, ale pre účely
posúdenia pomeru úspechu strán sporu, je potrebné zohľadniť tento procesný úkon), nesie procesné

zavinenie na zastavení konania žalobca, pretože ten zobral žalobu v tejto časti späť bez bližšieho
zdôvodnenia, a preto úspech v tejto časti sa pripíše žalovanej. Vo zvyšku, v ktorom súd žalobu zamietol,
bola žalovaná tiež úspešná. Zhrnúc uvedené žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, a preto
žalovaná má voči žalobcovi ako neúspešnej strane sporu, nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu. Súd jej preto priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške náhrady

trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods.
2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.