Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. november 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Tos/116/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215010028
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6215010028.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Mária Šuleja a JUDr. Jána Bobora v trestnej veci odsúdeného X. J. za prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. na neverejnom zasadnutí dňa 15. novembra 2018, o sťažnosti odsúdeného
X. J. proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/11/2015 zo dňa 04.07.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného X. J. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením sp. zn. 9T/11/2015 zo dňa 04.07.2018 samosudca Okresného súdu Veľký Krtíš
podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. nariadil odsúdenému X. J. vykonanie trestu odňatia slobody vo výmere 4
mesiace nepodmienečne. Súčasne podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil odsúdeného pre výkon
trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený. V dôvodoch sťažnosti uviedol, že
„mu bolo povedané“, že dlžné výživné bude zaplatené prostredníctvom náhradného výživného.

Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia.

Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nebola
dôvodne podaná.

Krajský súd zo spisového materiálu zistil, že odsúdený X. J. bol trestným rozkazom Okresného súdu
Veľký Krtíš sp. zn. 9T/11/2015 zo dňa 13.02.2015 uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania

povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4
mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Zároveň mu
bola podľa § 50 ods. 2 a § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zák. uložená povinnosť spočívajúca v príkaze zaplatiť
v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 243,56 €. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa
04.03.2015. Od nasledujúceho dňa začala plynúť skúšobná doba podmienečného odsúdenia, teda odo
dňa 05.03.2015 do 04.09.2016.

Z oznámenia X. Z., bytom Z. I. XX, O. N. doručenej okresnému súdu dňa 21.09.2017 a V. O., bytom E. XX
doručenej okresnému súdu dňa 11.06.2018 vyplynulo, že odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia zameškané výživné nezaplatil ani čiastočnou úhradou.

V priebehu skúšobnej doby bol odsúdený jedenkrát priestupkovo postihovaný, a to za priestupok proti

občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Odsúdený spáchal priestupok dňa 24.06.2016 a bola mu uložená pokuta vo výške 15 €.Vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva PZ v Martine, odbor kriminálnej polície bolo voči X. J. začaté
trestné stíhanie pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., dňa

17.03.2015 mu bolo vznesené obvinenie a prípravné konanie bolo ukončené dňa 24.11.2015 podaním
návrhu prokurátorovi na podanie obžaloby.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné
uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi

nepodmienečnýtrestodňatiaslobody,atoprípadneužvpriebehuskúšobnejdoby.Výnimočnemôžesúd
vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním
spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže a) ustanoviť
nad odsúdeným probačný dohľad, b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky,
pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1, c) ustanoviť doteraz
neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce

k tomu, aby viedol riadny život, alebo d) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo
povinností technickými prostriedkami, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto
kontrola nebola doposiaľ nariadená.

Po preskúmaní obsahu spisu krajský súd konštatuje, že okresný súd pri posúdení správania sa

odsúdeného v skúšobnej dobe dospel k správnemu záveru, že X. J. v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia neviedol riadny život, keď neplnil uloženú povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť v
skúšobnej dobe zameškané výživné v prospech jeho maloletého dieťaťa.

K uvedenému je potrebné poznamenať, že v prípade trestného činu zanedbania povinnej výživy má

uloženie povinností v zmysle § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zák. viesť k eliminovaniu nežiaduceho správania
sa odsúdeného, v konkrétnom prípade neplnenia zákonnej povinnosti vyživovať a zaopatrovať iného.
Plynutie skúšobnej doby podmienečného odsúdenia je preto poskytnutím časového priestoru pre
odsúdeného na úpravu svojich osobných pomerov tak, aby mohol prioritne zaplatiť nielen zameškané
výživné, ale súčasne riadne a včas platiť aj bežné výživné. Práve negatívny jav - nezaplatenie

zameškaného výživného, ktorý v priebehu skúšobnej doby nebol u odsúdeného odstránený, predstavuje
prekážku vo vedení riadneho života.

V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že odsúdený X. J. uloženú povinnosť nesplnil, keď
zo zameškaného výživného vo výške 243,56 € v skúšobnej dobe neuhradil žiadnu sumu.

K sťažnostnej námietke, z obsahu ktorej vyplýva, že odsúdený sa spoliehal na to, že zameškané
výživné bude zaplatené z prostriedkov štátu ako tzv. náhradné výživné, krajský súd uvádza, že plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, trvajúca do času, kým deti nie sú
schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je pritom povinný prispievať na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov, a to v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. Je preto zákonnou povinnosťou odsúdeného ako rodiča prispievať na výživu svojho maloletého
dieťaťa v rozsahu určenom právoplatným rozhodnutím súdu, v jeho prípade tzv. minimálnym výživným.
Uvedenej povinnosti sa odsúdený nemôže nijakým spôsobom zbaviť, a to až do času, kým jeho dieťa
nebude schopné živiť sa samé.

Na správnosť napadnutého uznesenia nemá vplyv ani nesprávne ohraničenie skúšobnej doby súdom
prvého stupňa, od 14.02.2015 do 13.08.2016.

V neposlednom rade okresný súd nepochybil ani pri zaradení odsúdeného na výkon trestu do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ktorý spôsob výkonu trestu je súladný
s ust. § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak,
že sťažnosť odsúdeného X. J. v zmysle citovaného zákonného ustanovenia ako nedôvodnú zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.