Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Škultétyová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818205234
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3818205234.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu PhD. v spore žalobcu (navrhovateľa) Y., zastúpeného
R. proti žalovanému C., zastúpenému R., o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia,
na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 05. decembra 2018, č.k.
17C/15/2018-47, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa domáhal, aby žalovanému bola uložená povinnosť zdržať sa použitia medzi ním a právnym

predchodcom žalovaného uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy a povinnosť oznámiť zamestnávateľovi
žalobcu, aby neuskutočňoval zrážky zo mzdy žalobcu. Súd prvej inštancie mal z listín, predložených
žalobcom, osvedčené, že žalobca ako dlžník dňa 24.10.2013 na formulári podpisom požiadal právneho
predchodcu žalovaného poskytnutie úveru 4.300 Eur. Právny predchodca žalovaného podpisom zo
dňa 31.10.2013 a doplnením formulára o špecifikáciu úveru vyjadril súhlas s poskytnutím úveru 4.300
Eur žalovanému a doplnil, že úver poskytuje v ročnej úrokovej sadzbe 19,9 %, RPMN 22,85 %,

priemernej RPMN 18,84 % a žalobca úver zaplatí v 72 mesačných splátkach, splatných vždy do 25.
dňa mesiaca, prvá splátka dňa 25.11.2013 a posledná splátka dňa 25.10.2019. Súčasťou formuláru bolo
dojednanie, podľa ktorého dlžník uzatvára so žalobcom aj dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551
Občianskeho zákonníka, ktorá je zabezpečením pohľadávky. Právny predchodca žalovaného požiadal
zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok z príjmu žalobcu a tento od marca 2014 do augusta
2018 vykonal v prospech právneho predchodcu žalovaného zrážky v celkovej výške 2.986,13 Eur.

Právny predchodca žalovaného zamestnávateľovi žalobcu 15.10.2018 oznámil, že pohľadávku postúpil
na žalovaného s tým, že aby ohľadne ďalšieho postupu sa na neho obrátil.

2. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa nesprávne domnieva, že nariadenie neodkladného
opatrenia je výlučným prostriedkom na zabránenie zrážok zo mzdy. Mal za to, že obranou žalobcu bude
to, že zamestnávateľovi oznámi, že dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neplatnú a jeho dlh voči

žalovanému zanikol. Iba v prípade, ak zamestnávateľ odmietne akceptovať jeho výzvu a bude mu hroziť
vykonávaním, alebo ďalej vykonávať ďalšie zrážky zo mzdy, je možné dospieť k záveru, že žalobcovi
bezprostredne hrozí ujma z neoprávneného vykonávania zrážok zo mzdy. V takomto prípade nie je
možné vylúčiť i ochranu jeho nároku neodkladným opatrením. V stave, keď sa žalobca ani na svojho
zamestnávateľa neobrátil s výzvou, aby upustil od vykonávania zrážok, nemožno dospieť k záveru, že
by žalobcovi hrozila akákoľvek bezprostredne hroziaca protiprávna ujma.3. Súd prvej inštancie zdôraznil, že povinnosť zamestnávateľa žalobcu zdržať sa výkonu zrážok zo
mzdy nad rámec zabezpečenej pohľadávky alebo na základe neplatnej dohody vyplýva z § 131 ods.
3 Zákonníka práce, podľa ktorého zrážky zo mzdy môže zamestnávateľ vykonávať, ak to vyplýva z

osobitného predpisu, čím treba rozumieť dohodu o zrážkach zo mzdy, uzavretú podľa
Občianskeho zákonníka, ktorá stále zabezpečuje existujúci dlh. Vyslovil názor, že nemožno dospieť k
záveru,žebyzamestnávateľneboloprávnený bezsúdnehorozhodnutiapostupovaťtak,žebyna
základe vlastného posúdenia nevykonával zrážku zo mzdy požadovanú veriteľom zamestnanca, keďže
jehopovinnosťvykonávaťzrážkyzomzdyvočiveriteľovijekvalitatívnerovnakoupovinnosťouakoriadne

svojmuzamestnancovivyplácaťmzdulenvrozsahuoprávnenýchzrážok.Povinnosťvykonávaťzrážkysi
veriteľmôževynútiťsamostatnoužalobounasplneniepovinnosti,ktorousaprotizamestnávateľovimôže
domáhať povinnosti vykonávať zrážky. Obdobne i zamestnanec - dlžník sa môže proti zamestnávateľovi
domáhať toho, aby sa zdržal výkonu zrážok zo mzdy. Pritom je však potrebné od zamestnanca
vyžadovať, aby pred podaním žaloby alebo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konal voči
svojmu zamestnávateľovi tak, že ho mimosúdne vyzve na to, aby sa zdržal vykonávania ďalších zrážok

zo mzdy. Zdôraznil, že žalobca proti vykonávaniu zrážok doteraz za dobu viac ako 4 rokov
nenamietal, svojmu zamestnávateľovi neoznámil, že výkon zrážok zo mzdy považuje za protiprávny, a
preto nie je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP. O
náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

4. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho zástupcu podal
odvolanie žalobca (navrhovateľ) a domáhal sa, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil
tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu
trov konania, alternatívne uznesenie súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP. Uviedol, že teoretické

možnosti riešenia problematiky dohody o zrážkach zo mzdy, „ponúkané“ súdom prvej inštancie, sú v
súčasnej dobe prakticky nerealizovateľné do takej miery, aby bola zabezpečená primeraná ochrana
dlžníka pred nekalými praktikami dodávateľa. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej
inštancie, že poškodený spotrebiteľ sa má domáhať ochrany svojho práva hmotnoprávnymi
úkonmi voči svojmu zamestnávateľovi, alebo podaním návrhu na súd proti zamestnávateľovi. Mal

za to, že zamestnávateľ nie je oprávneným subjektom na výklad právnych predpisov,
alebo na posudzovanie platnosti alebo neplatnosti uzatvorených zmlúv medzi dodávateľmi
a spotrebiteľmi. Nemôže byť na škodu spotrebiteľa, že zamestnávateľ nedisponuje takými znalosťami
právnych predpisov, aby mohol objektívne po právnej stránke posúdiť pohľadávku zabezpečovanú
dohodou o zrážkach zo mzdy a taktiež nemožnosť zbavovať zodpovednosti dodávateľov za dojednania,

ktoré spôsobujú zjavnú nerovnosť v zmluvných vzťahoch, a ktoré sú spôsobilé byť neprijateľnými
zmluvnými podmienkami. Zdôraznil, že súd prvej inštancie zamietnutím návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia odoprel žalobkyni (správne žalobcovi) súdnu ochranu pred neprimeraným
zásahom zo strany žalovaného. Ďalej dôvodil, že neprijateľnosť inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy v
spotrebiteľských právnych vzťahoch je založená primárne na skutočnosti, že veriteľovi umožňuje obísť

ex officio kontrolu jeho nároku, pričom môže dochádzať k nezákonným zásahom do majetkovej sféry
spotrebiteľa a tento nemôže daným zásahom efektívnym spôsobom zabrániť. Poukázal na odôvodnenie
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 5Co/304/2016 zo dňa 17.05.2017 a uznesenie
Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 27Co/59/2018 zo dňa 24.04.2018. Ďalej uviedol, že
uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy

strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky dodávateľa bez súdnej kontroly nárokov
uplatnených dodávateľom na základe neprijateľných klauzúl bez reálnej možnosti spotrebiteľa zamedziť
ich vykonávaniu v nezákonnom rozsahu. Pri spotrebiteľských zmluvách je potrebné brať v úvahu aj ich
charakter, ako aj špecifické postavenie zmluvných strán. Poukázal na znenie ust. § 4 ods. 8 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý žalovanému ukladá povinnosť nekonať v rozpore s dobrými

mravmi, ktorú pri uzatváraní dohody zjavne porušil, nakoľko si žalobca podpísaním tejto dohody zhoršil
svoje postavenie tým, že umožnil žalovanému formou zrážok zo mzdy u jeho zamestnávateľa znižovať
majetok samotného žalobcu. Zdôraznil, že pokiaľ žalovaný chce dosiahnuť, aby mu žalobkyňa (správne
žalobca) plnila pohľadávku zo zmluvy o úvere, je potrebné, aby o výške tohto plnenia rozhodol jedine
príslušný súd v súlade s právnymi predpismi, a aby o výške plnenia nemohol rozhodovať iba samotný

žalovaný na základe svojej subjektívnej predstavy. Dohoda nezohľadňuje základné právne princípy
inštitútuzabezpečeniapohľadávokzrážokzomzdy,uvedenápodmienka jeneprijateľnázdôvodu,
že je v rozpore s požiadavkami dobrej viery a legitímnymi záujmami spotrebiteľa, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Stav právnejneistoty preto žalobca nemôže vyriešiť sporom s aktuálnym zamestnávateľom, ale práve podaním
návrhu na neodkladné opatrenia a uložením povinnosti žalovanému zdržať sa použitia predmetnej
dohody o zrážkach zo mzdy súdom.

5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdiť, uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalovaný
(správne žalobca) účelovo prekrúca ustanovenia zmluvy o úvere, nakoľko svojím konaním jednoznačne
preukázalsvojuvôľuuzatvoriťzmluvuoúverezadanýchpodmienok,odzmluvyneodstúpil,úvernevrátil,

ale naopak ho prijal a začal splácať podľa zmluvy o úvere. Je preto nepochybné, že žalobca zmluvu
o úvere, vrátane všetkých jej náležitostí, uzavrieť chcel. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená
riadne, v písomnej forme, pričom žalobca prehlásil, že dohodu o zrážkach zo mzdy si riadne prečítal,
jej obsahu porozumel a vyjadruje svoju slobodnú vôľu takúto dohodu uzatvoriť, a
to na zabezpečenie poskytnutého úveru. Zdôraznil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je dovolená i v
spotrebiteľských vzťahoch, pričom ide o štandardný spôsob zabezpečenia záväzku. V čase uzatvorenia

zmluvy o úvere, a teda aj dohody o zrážkach zo mzdy zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa neobsahoval žiadne obmedzenie, ktoré by mohlo ovplyvniť platnosť dohody o zrážkach zo
mzdy. Za nesprávny považoval názor žalobcu, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje
obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo skúmať súdnu kontrolu zmluvných podmienok,
či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Uzatvorenie

dohody o zrážkach zo mzdy neobmedzuje súd, ani spotrebiteľa na preskúmanie zmluvného vzťahu
a prijateľnosti jeho zmluvných podmienok. Zrážkami zo mzdy sa nezasiahne do ekonomickej situácie
spotrebiteľa, nakoľko zrážky zo mzdy sa vykonávajú len vo výške, ktorá zodpovedá výške dohodnutej
mesačnej platby. Pokiaľ pri riadnom splácaní dlhu žalobca pravidelne mesačne plní dohodnutú splátku z
jemu poskytnutého úveru, jeho ekonomická situácia sa nezhorší, ak v prípade, že prestane plniť

riadne, mu bude tá istá suma zrážaná priamo z jeho mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy. S
týmito podmienkami žalobca súhlasil pri podpise zmluvy. Znamená to, že ak by žalobca ako dlžník riadne
splácal úver, jeho mesačná splátka by zodpovedala výške mesačnej zrážky zo mzdy, ktorú žalovaný
ako veriteľ použil z dôvodu, že žalobca ako dlžník riadne úver nesplácal. Neposudzovanie dohody o
zrážkach zo mzdy výlučne v konkrétnom kontexte danej zmluvy o úvere, ale vnímať ju všeobecne ako

neprijateľnú, tak odporuje nielen ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ale súčasne stanovuje
nerovnováhu strán sporu v prípade, ak je ňou spotrebiteľ. Poukázal na rozhodnutie ústavného
súdu, sp. zn. PL. ÚS 11/2016.

6. Krajský súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 379 a § 380 Civilného sporového

poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru,
že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady
§ 325 ods. 1 CSP, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti
uvedené v § 326 CSP. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba

vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo existuje obava, že exekúcia (výkon)
rozhodnutia bude ohrozená. To znamená, že navrhovateľ neodkladného opatrenia
musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním a
protistranou, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd na zreteli tiež

princíp proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú
mieru.11. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne
pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre
vydaniekonečnéhorozhodnutiaapriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovený

pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčené, že je tu
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia
§ 325 ods. 1 CSP vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery
(alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Táto potreba je daná naliehavosťou situácie, v

ktorej vyčkávanie, až na prípadné konečné rozhodnutie (vydané po riadne
vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania
všetkých procesných postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko zvrátiť.

12. Neodkladné opatrenie, či už nariadené počas konania vo veci samej alebo pred začatím konania vo
veci samej je procesným prostriedkom, ktorý slúži na poskytnutie rýchlej a efektívnej

úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania (stranami sporu) za splnenia predpokladov stanovených v
ust. § 325 ods. 1 CSP.

13. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd môže
rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 veta prvá

CSP), nevykonáva sa dokazovanie, preto ani nemôže dôjsť k zisteniu a ustáleniu skutkového stavu veci,
rozhodovať o platnosti alebo neplatnosti zmlúv, ale vychádza len z účastníkmi osvedčených
okolností danej veci.

14. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že

návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Odvolací súd sa stotožňuje so
záverom súdu prvej inštancie, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je výlučným
prostriedkom na zabránenie zrážok z jeho mzdy. Je predovšetkým potrebné si tiež uvedomiť, že k
uzavretiuzmluvyoúveremedziprávnympredchodcomžalobcuažalobcomdošlovroku2013,žalobcovi
bola poskytnutá suma 4.300 Eur, boli dohodnuté podmienky úverovej zmluvy s tým, že žalobca úver

zaplatí v 72 mesačných splátkach, prvá splátka 25.11.2013 s konečnou splatnosťou dňa 25.10.2019.
Nebolo tiež spochybnené, že žalobca úver nesplácal, preto veriteľ (právny predchodca žalovaného)
pristúpil k realizácii dohody o zrážkach zo mzdy a požiadal zamestnávateľa žalobcu o ich vykonávanie.
Od marca 2014 do augusta 2018 zamestnávateľ žalobcu vykonal v prospech právneho predchodcu
žalovaného zrážky vo výške 2.986,13 Eur, na účet žalovaného v septembri 2018 sumu 24,27 Eur.

Je potom nesporne osvedčené, že viac ako 4 roky zrážky zo mzdy žalobcu boli zamestnávateľom
vykonávané, a to z dôvodu, že žalobca neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o úvere.
Z obsahu spisu nevyplýva a žalobca to ani netvrdí, že by dochádzalo k zrážkam zo mzdy nad
rámec poskytnutej istiny úveru, ktorá bola vo výške 4.300 Eur. Žalobca tiež neosvedčil, že by sa
akýmkoľvek spôsobom nevykonávania zrážok zo mzdy jeho zamestnávateľom - nesúhlas so zrážkami

zo mzdy, oznámenie zamestnávateľovi neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, resp. žalobou o určenie
neplatnosti zrážok zo mzdy (ktorá bola podľa ustanovení O.s.p. účinných do 30.06.2016) prípustná a je
prípustná i v súčasnosti, a tým by zabránil vykonávaniu zrážok, resp. že by osvedčil,
že sám dohodnuté splátky úveru žalovanému plní dobrovoľne v dohodnutej výške.

15. K tvrdeniu odvolateľa, že zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odoprel súd
žalobcovi súdnu ochranu pred neprimeraným zásahom zo strany žalovaného, odvolací súd zdôrazňuje,
že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym inštitútom zabezpečenia pohľadávok, ktorý
vyplýva z ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka a samotná existencia takejto dohody, bez
preukázania ďalších pre vec významných skutočností, nemôže spôsobiť neplatnosť, resp. nemôže byť

neprijateľnou zmluvnou podmienkou a nemôže spôsobovať nerovnováhu pre dlžníka ako spotrebiteľa v
jeho právach a povinnostiach. Pokiaľ zákon výslovne predpokladá, že uvedená dohoda o zrážkach zo
mzdy môže byť uzatvorená i v spotrebiteľských vzťahoch, nemôže byť ako taká sama osebe bez
ďalšieho v rozpore so zákonom.

16. K tvrdeniam žalobcu, že uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy konal žalovaný v rozpore s dobrými
mravmi, pričom žalobca si podpísaním dohody o zrážkach zo mzdy zhoršil svoje postavenie tým,
že umožnil žalovanému formou zrážok zo mzdy u jeho zamestnávateľa znižovať majetok samotného
žalobcu, odvolací súd zdôrazňuje opätovne, že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy je súladnéso zákonom, nemôže byť bez ďalšieho považované za konanie, resp. dohodu uzavretú v rozpore s
dobrými mravmi a nedochádza ani k zhoršeniu postavenia žalobcu. Opätovne tiež zdôrazňuje, že pokiaľ
by žalobca svoje povinnosti, vyplývajúce mu zo zmluvného vzťahu so žalovaným, resp. jeho právnym

predchodcom plnil, takáto dohoda by zostala obsolentná. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa
nemôže byť bezbrehá, nemôže prekračovať limity stanovené zákonom pre všetky zmluvné strany.

17. Odvolací súd zásadne nesúhlasí so záverom žalobcu, že pokiaľ chce žalovaný dosiahnuť, aby mu
žalobca plnil pohľadávku zo zmluvy o úvere, je potrebné, aby o výške tohto plnenia rozhodol príslušný

súd v súlade s právnymi predpismi, a to predovšetkým za situácie, keď žalobca preukázateľne
neuhradil žalovanému ani istinu 4.300 Eur, ktorú mu právny predchodca žalovaného poskytol, a ktorej
výška je nesporná.

18. Za týchto okolností danej veci odvolací súd v čase svojho rozhodovania nevzhliadol žiaden
dôvod, pre ktorý by malo dôjsť k zásahu do právnych vzťahov účastníkov (strán sporu) tým, že

vyhovie navrhovanému neodkladnému opatreniu. Základný nedostatok návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia spočíval v neosvedčení bezodkladnej potreby úpravy pomerov účastníkov
(strán sporu), keď v uvedenom právnom vzťahu strany sporu sú viac ako 5 rokov a od marca 2014 sú
vykonávanézrážkyzomzdyžalobcu (aždonovembra2018žalobcatietorešpektoval)
apredovšetkýmdoposiaľnedošloešteanikúhradeistinypohľadávkyvyplývajúcejzozmluvnéhovzťahu,

ktorý je dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečený. Nie je preto osvedčená dôvodnosť navrhovaného
neodkladného opatrenia, ani nárok žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Nie je možné ani
vysloviť, žerealizáciouzrážokzomzdyžalobcu(ktorédoposiaľneprekračujúsumu4.300Eur,ktorábola
právnym predchodcom žalovaného žalobcovi poskytnutá), dochádza k zhoršovaniu postavenia žalobcu
a nedôvodnému znižovaniu jeho majetku.

19. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach, odvolací súd
zdôrazňuje, že i pri rozhodovaní o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné posúdiť
každú vec individuálne a vždy vychádzať z konkrétnych osvedčených okolností danej veci, ktorý postup
odvolací súd v danej veci dodržal.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 396
ods. 1 CSP.

22. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.