Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. december 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114212098
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114212098.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: Mesto Lipany, Krivianska 1, 082
71 Lipany, IČO: 00327379, právne zastúpeného Advokátska kancelária NIŽNÍK, spol. s r.o., so sídlom
Kováčska 21, 040 01 Košice, IČO: 36 601 365, proti žalovaným: 1/ EURO-BUILDING, a.s., Podunajská
23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 683 066, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK, s.r.o.,
Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, 2/ K.. E.. Y. R. J. - L., N. XXX, XXX XX N., K.: XXXXXXXX,
o zaplatenie 40.595,12 eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalovaných proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 21Cb/125/2014-255 zo dňa 21.3.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobcovi proti žalovaným zaviazaným spoločne a nerozdielne priznáva nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uvedeným rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2.rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
40.595,12 eura a 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 40.595,12 eura od 1.11.2013 do zaplatenia,

všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovaným v 1.a 2.rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

2. Okresný súd pri rozhodovaní v spore vychádzal zo žaloby zo dňa 28.4.2014, ktorou sa žalobca
domáhal vo vzťahu k žalovaným zaplatenia istiny 40.595,12 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 40.595,12 eur od 1.11.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca svoj nárok odôvodnil

neoprávneným vyúčtovaním sporných položiek žalovaným v 1/ rade v rozpore so Zmluvou o dielo, ako
aj porušenie povinností žalovaného v 2/ rade ako osoby vykonávajúcej činnosť stavebného dozoru, čo
viedlo v príčinnej súvislosti k vzniku škody, ktorú si žalobca v spore uplatňuje, nakoľko žalobcovi ako
príjemcovi nenávratného finančného príspevku, neboli uhradené peňažné prostriedky v celkovej výške
40.595,12 eur v dôsledku protiprávneho konania oboch žalovaných.

3. Napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzal rozsudok zo dňa 7.7.2015 (č.l.

189 spisu), ktorým súd žalobu zamietol, zrušený uznesením Krajského súdu v Prešove č.k.
2Cob/103/2015-220 zo dňa 29.9.2016 s tým, že vec bola prvoinštančnému súdu vrátená na ďalšie
konanie.4. Okresný súd následne v intenciách zrušujúceho rozhodnutia, viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu, v ďalšom konaní doplnil dokazovanie a dňa 21.3.2017 pripustil žalobcom navrhovanú zmenu
žaloby v znení: „Žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť

žalobcovi sumu 40.595,12 eura a 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 40.595,12 eura od 1.11.2013
do zaplatenia“.

5. Citujúc ustanovenia § 536 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1, § 566 ods. 1, 2, § 373, § 378, § 379, § 436 ods. 1,
§ 440 ods. 1, 2, § 369 ods. 1, 2 v spojení s Nariadením vlády č. 21/2013 Z.z., považoval okresný súd za

preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaných v 1/ a v 2/ rade, vznik škody a príčinnú súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Pretože za túto škodu zodpovedá žalovaný v
1/ rade aj žalovaný v 2/ rade spoločne a nerozdielne, súd zaviazal oboch spoločne a nerozdielne na
zaplatenie sumy 40.595,12 eur s príslušným zákonným úrokom z omeškania.

6. Konštatoval, že medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným v 1/ rade ako zhotoviteľom bola

dňa 14.5.2010 uzatvorená Zmluva o dielo č. 1902/2010 podľa ustanovenia § 536 a nasl. Obchodného
zákonníka, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného v 1/ rade zhotoviť dielo „Lipany - modernizácia
ZŠ Hviezdoslavova 1“ za podmienok stanovených v Zmluve o dielo, v rozsahu podľa projektovej
dokumentácie a v súlade s podmienkami určenými stavebným povolením, vydaným na realizáciu diela
a záväzok žalobcu riadne ukončené dielo bez vád a nedorobkov prevziať a zaplatiť za jeho zhotovenie

dohodnutú cenu. V zmysle čl. IV. Zmluvy o dielo bola cena diela určená na základe oceneného výkazu
výmer a projektovej dokumentácie. Podľa dohodnutých platobných podmienok v zmysle čl. V. Zmluvy
o dielo sa žalovaný v 1/ rade ako zhotoviteľ zaviazal úhradu nákladov za vykonané práce vyúčtovať
žalobcovi mesačnými faktúrami formou zisťovacích protokolov. Súčasťou faktúr boli súpisy vykonaných
prác, pričom žalovaný v 1/ rade sa zaviazal vykonané práce fakturovať podľa skutočne vykonaných prác.

Faktúry vystavené žalovaným v 1/ rade, ktorými boli vyúčtované práce za jednotlivé mesiace boli zo
strany žalobcu riadne uhradené.

7. Ďalej, medzi žalobcom ako mandantom a žalovaným v 2/ rade ako mandatárom bola dňa 13.5.2010
podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka uzavretá Mandátna zmluva o zabezpečení inžinierskej

činnosti,predmetomktorejbolzáväzokžalovanéhov2/radevykonaťazariadiťvmeneanaúčetžalobcu
inžiniersku činnosť - výkon stavebného dozoru na stavbe: „Lipany - modernizácie ZŠ Hviezdoslavova
1“ a záväzok žalobcu zaplatiť za vykonanie a zariadenie dojednanej činnosti odplatu v dohodnutej
výške, ako aj náklady nevyhnutne vynaložené pri plnení predmetu zmluvy. V zmysle čl. IV. uzavretej
Mandátnej zmluvy sa žalovaný v 2/ rade pri výkone činnosti stavebného dozoru, okrem iného zaviazal

riadiť východiskovými podkladmi žalobcu, predovšetkým projektovou dokumentáciou projektu „Lipany -
modernizácia ZŠ Hviezdoslavova 1“, pričom bol poverený činnosť stavebného dozoru zabezpečovať s
náležitou odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami žalobcu.

8. Projekt „Lipany - modernizácia ZŠ Hviezdoslavova 1“ bol realizovaný s podporou Európskej únie v

rámci Regionálneho operačného programu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Prioritná os 1.
Infraštruktúra vzdelávania, Opatrenie 1.1. infraštruktúra vzdelávania, formou nenávratného finančného
príspevku poskytnutého žalobcovi. V súvislosti s poskytnutím nenávratného finančného príspevku bola
MinisterstvompôdohospodárstvaarozvojavidiekaSR,útvaromimplementácieprogramovregionálneho
rozvoja dňa 9.8.2012 vykonaná fyzická kontrola objektu Základnej školy, Hviezdoslavova 1 v Lipanoch,

predmetom ktorej bolo overenie súladu vykonaných a fakturovaných prác, t.j. dodaných výrobkov
a uskutočnených služieb. Uvedenej kontroly sa osobne zúčastnil zástupca žalovaného v 1/ rade
stavbyvedúci K.. Y. Y., ako aj osobne žalovaný v 2/ rade, čo vyplýva aj zo zápisnice z kontroly na mieste
zo dňa 9.8.2012.

9. V rámci rekonštrukcie vykonaných stavebných prác bola fasáda objektu ZŠ Hviezdoslavova 1, Lipany,
okrem iného zateplená tepelnou izoláciu a uskutočnila sa výmena pôvodných výplňových konštrukcií za
nové plastové. Pri kontrole boli kontrolované všetky stavebné práce a dodávky vybavenia deklarované
vo faktúrach, ktoré boli súčasťou žiadosti o platbu v súvislosti s nenávratným finančným príspevkom.
Objekt Základnej školy Hviezdoslavova 1 Lipany sa ako stavba členil na jednotlivé objekty, a to „SO

01 - hlavný objekt - školský objekt - vonkajšie vybavenie“, „SO 02 - Atletická dráha“ a „Stavebné
úpravy - modernizácia“. Na základe kontroly vykonanej Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka SR, Útvarom implementácie programov regionálneho rozvoja dňa 9.8.2012, boli podľa Správy
o výsledku kontroly na mieste zo dňa 25.1.2013 zistené neoprávnené výdavky. Na základe vykonanejkontroly boli podľa Správy o výsledku kontroly na mieste zo dňa 25.1.2013 zároveň zistené nezrovnalosti
v realizácií a fakturovaných stavebných prác, na základe čoho neboli žalobcovi ako prijímateľovi
nenávratného finančného príspevku uhradené neoprávnené výdavky a nezrovnalosti. Neoprávnené

výdavky a nezrovnalosti predstavujú spolu sumu 40.595,12 eur, pričom túto škodu žalovaní v 1/ a v 2/
rade žalobcovi neuhradili.

10.Súdprvejinštanciepriopätovnomprejednaníarozhodnutíveci,viazanýprávnymnázoromkrajského
súdu, ktoré vyslovil v zrušujúcom uznesení č.k. 2Cob/103/2015-220 zo dňa 29.9.2016, prevzal záver, že

si nárok na náhradu škody poškodený môže uplatniť, ak preukáže, že mu vznikla škoda, že vznik škody
bol v príčinnej súvislosti s porušením povinností zmluvnej strany, a to bez ohľadu na to, či týchto nárokov
bolo možné sa domôcť prostredníctvom nárokov z vadného plnenia. V konaní tak nejde o uplatnenie
náhrady škody spočívajúcej v rozdiele medzi tým čo malo byť fakturované zo strany žalovaného v 1/
rade a tým, čo bolo v skutočnosti fakturované, teda rozdiel medzi tým čo bolo v skutočnosti dodané
za určitú cenu a tým, čo malo byť dodané, ale predmetom tohto konania je škoda, ktorá vznikla tým,

že žalobca mal uzatvorenú zmluvu s ministerstvom o poskytnutí nenávratného finančného príspevku,
a tento príspevok mu nebol vyplatený v celom rozsahu, ale bol krátený o sumu 40.595,12 eur. Túto
sumu je v zmysle záverov krajského súdu nutné považovať za skutočnú škodu a to z dôvodu, že keďže
tieto finančné prostriedky neboli žalobcovi poskytnuté, musel túto sumu žalobca uhradiť zo svojich
rozpočtových prostriedkov, a tým došlo k zníženiu jeho majetku. V prípade, že by mu tieto finančné

prostriedky boli poskytnuté, nezmenšil by sa jeho majetok o uvedenú sumu. Suma 40.595,12 eur, ktorá
mu nebola vyplatená, je tak skutočnou škodou žalobcu.

11. V prejednávanej veci išlo o tri právne vzťahy, a to medzi žalobcom a ministerstvom, ďalej medzi
žalobcom a žalovaným v 1/ rade z uzatvorenej zmluvy o dielo ako medzi objednávateľom a zhotoviteľom

diela a tretí zmluvný vzťah bol založený mandátnou zmluvou medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade,
kde na základe mandátnej zmluvy mal žalovaný v 2/ rade pre žalobcu vykonávať stavebný dozor na
diele, ktoré realizoval žalovaný v 1/rade pre žalobcu. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k
porušeniu povinností žalovaného v 1/ rade a že žalovaný v 1/ rade fakturoval niečo iné, ako v skutočnosti
zrealizoval. Povinnosťou žalovaného v 1/ rade bolo vykonať dielo presne tak, ako bolo zazmluvnené a

fakturovať odplatu presne podľa dohodnutého plnenia. V prípade, ak malo dôjsť k nejakým zmenám v
uzavretej zmluve o dielo, malo sa tak stať prostredníctvom zmeny predmetu zmluvy napr. dodatkom,
k čomu však nedošlo. Žalovaný v 1/ rade tak nebol oprávnený dodať na stavbu iné položky ako bolo
dohodnuté, a taktiež nemal oprávnenie fakturovať niečo iné, ako v skutočnosti dodal. Žalovaný v 2/
rade mal vykonávať kontrolu, či zo strany žalovaného v 1/ rade sú vykonávané práce a dodávané

položky a fakturované presne podľa zmluvy, čo však neurobil pričom tak porušil povinnosti vyplývajúce
mu z mandátnej zmluvy. Zo strany žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade tak došlo k porušeniu
ich povinností, a toto porušenie bolo v príčinnej súvislosti s tým, že v konečnom dôsledku nedošlo k
vyplateniu časti nenávratného príspevku žalobcovi v sume 40.595,12 eur, čím došlo na jeho strane k
vzniku škody. Vzniknutá škoda spočívala v tom, že obaja žalovaní porušili svoje zmluvné povinnosti - pre

žalovaného v 1/ rade vyplývajúce zo Zmluvy o dielo, a pre žalovaného v 2/ rade vyplývajúce z mandátnej
zmluvy, a toto porušenie bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody spočívajúcej v nevyplatenej časti
nenávratného finančného príspevku. Kontrolný orgán ministerstva na základe kontrolných zistení pri
chybných položkách nevyplatil žalobcovi žiadnu sumu. To, že tieto výdavky neboli uznané, bolo z toho
dôvodu, že žalovaný v 1/ rade porušil svoje povinnosti tým, že nedodržal zmluvu a dodal iné položky ako

mal podľa zmluvy dodať a na tieto skutočnosti mal upozorniť žalovaný v 2/ rade a mal trvať na tom, aby
boli dodané položky presne podľa zmluvy. Žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade ako odborne spôsobilé
osoby mali naviac povinnosť v prípade, ak mali za to, že závery kontroly vykonanej dňa 25.1.2013 sú
nesprávne, vzniesť námietky proti týmto záverom a zisteniam hneď pri vykonanej kontrole, a odvrátiť,
resp. znížiť rozsah nevyplateného príspevku, čo však neurobili a aj to je porušením ich povinností, čo

je v príčinnej súvislosti s tým, že žalobcovi nebol vyplatený celý príspevok. Žalobca ako osoba odborne
nespôsobilá v danej oblasti, sa nemôže vzdať svojich nárokov tým, že podpíše preberací protokol s tým,
že dielo je bez vád a nedorobkov. Neznamená to, že takáto osoba si už nemôže uplatniť v budúcnosti
prípadné nároky, či už z vád diela alebo z titulu náhrady škody. Aj keď žalobcovi takáto povinnosť zo
zákona nevyplývala, tento mandátnou zmluvou poveril žalovaného v 2/ rade ako odborne spôsobilú

osobu v danej oblasti, aby pre žalobcu vykonával funkciu stavebného dozoru v súvislosti so stavebnými
prácami ktoré vykonával pre žalobcu žalovaný v 1/ rade. Žalovaný v 1/ rade nepredložil žiadne dôkazy
na podporu svojich tvrdení a vyjadroval sa len vo všeobecnej rovine. Právna zástupkyňa žalovaného
v 1/ rade tvrdila, že dielo bolo dodané v súlade so zmluvou o dielo a výkazom výmer, všetky položkyktoré boli zazmluvnené boli aj zrealizované a dodané. Toto tvrdenie však je v rozpore s realitou, nakoľko
bolo nepochybne preukázané, že na dielo neboli dodané tie súčasti, ktoré mali byť dodané. Vznik škody
žalobca preukázal Správou o výsledku kontroly na mieste zo dňa 25.1.2013. Porušenie povinností zo

strany žalovaného v 1/ rade bolo preukázané, keďže tento nefakturoval za svoje plnenie odplatu tak, ako
dielo reálne vykonal. Je tu aj príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti zo strany žalovaného v 1/
rade a vznikom škody na strane žalobcu, lebo ak by fakturoval len to, čo reálne vykonal, tak by žalobcovi
nebola vznikla škoda nakoľko by nešlo ku kráteniu plnenia z fondov EÚ. To platí aj u žalovaného v
2/ rade, ktorý mal uzatvorenú mandátnu zmluvu so žalobcom, na základe ktorej mal vykonať činnosť

stavebného dozoru a kontroly, pričom porušil svoje povinnosti a toto jeho porušenie povinnosti je tiež v
príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou. Ak by si bol riadne plnil svoje povinnosti a zistil nedostatky, tak
mohol zabrániť vzniku škody. Škoda, ktorú si žalobca uplatňuje, nespočíva v rozdiele v cene jednotlivých
materiálov, ktoré boli na stavbu skutočné dodané a medzi cenou tých ktoré mali byť dodané, ale v tom,
že škoda predstavuje sumu, ktorá nebola žalobcovi uhradená zo strany Ministerstva pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka SR ako nenávratný finančný príspevok a o túto sumu sa zmenšil majetok žalobcu,

nakoľko sumu 40.595,12 eur musel zaplatiť zo svojho majetku. Z dôvodu, že fakturované bolo niečo iné,
ako to, čo bolo v skutočnosti dodané, nebola im priznaná zo strany ministerstva žiadna platba za tieto
položky, a teda celú položku musel zaplatiť žalobca sám.

12. Napokon, okresný súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s odkazom na § 255 ods. 1

Civilného sporového poriadku, keď priznal žalobcovi voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko mal plný úspech v spore. O výške náhrady trov konania ďalej
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal písomným podaním zo dňa 3.4.2018 odvolanie žalovaný

v 2/ rade, ktorý namietal nesprávne zistený skutkový stav a nesprávnu aplikáciu právneho predpisu,
tiež chybu v dátume vyhotovenia rozsudku a rozpor s podaním na poštovú prepravu. Uviedol, že ako
mandatárpriplnenízáväzkovplynúcichmuzmandátnejzmluvy,uzatvorenejsožalobcom,premandanta
vykonával činnosť podľa čl. 4 bod 4.1, pričom bol viazaný východiskovými podkladmi mandanta,
odovzdanýmikudňuuzavretiazmluvy,jehopokynmi,zápismiadohodamizmluvnýchstránnaštatutárnej

úrovni a vyjadreniami verejnoprávnych orgánov a organizácii. Poskytovanie činnosti bolo dohodnuté
na dobu 12 mesiacov počas realizácie stavby. Za nesporné považuje, že stavba bola dokončená a
prevzatá bez vád dňa 1.6.2011, o čom svedčí preberací protokol o odovzdaní a prevzatí verejnej práce,
podpísaný štatutárnymi zástupcami sporových strán, o čom predložil dôkaz. Žalobca si bol vedomý
zmien vykonaných počas realizácie stavby oproti vysúťaženým položkám oceneným podľa výkazu,

nakoľko o uskutočnených zmenách prebehli ústne dohody za prítomnosti štatutárnych zástupcov
sporových strán. Odvolateľ v závere navrhol, aby odvolací súd zamietol návrh podaný žalobcom ako
nedôvodný. K odvolaniu pripojil fotokópie mandátnej zmluvy a preberacieho protokolu zo dňa 1.6.2011.

14. Elektronickým podaním dňa 9.4.2018 podal proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej

lehote odvolanie žalovaný v 1/ rade, prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vyslovil nesúhlas
s predmetným rozsudkom. Je presvedčený, že ak mal žalobca námietky proti spôsobu vykonania
diela, mal postupovať podľa § 560 Obchodného zákonníka. Povinnosťou žalobcu bolo dielo prevziať,
prezrieť si ho a reklamovať včas zistené vady, v prípade zjavných vád bezprostredne po prevzatí diela.
Zmluva o dielo, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, riešila napr. podľa čl. VI bod 3, 3.3 prevzatie

predmetu diela alebo jeho časti tým spôsobom, že prevzatie môže byť odmietnuté pre vady, a to až
do ich odstránenia. Žalobca do zaslania správy o výsledku kontroly žalovanému v 1/ rade listom zo
dňa 25.3.2013 nenamietal žiadne vady diela. V rámci predžalobnej komunikácie, napr. list žalobcu z
29.11.2013, žalobca konštatuje, že žalovaný v 1/ rade bol povinný dielo riadne vykonávať a na riadne
vykonávanie pritom nemusel byť zo strany žalobcu ako objednávateľa osobitne vyzývaný a bol povinný

dodržiavať všetky svoje povinnosti. V prvom rade mal žalobca v prípade, ak mal dôvodné pochybnosti
o riadnom vykonaní diela, uplatniť vady diela ako aj príslušný nárok z vád. Obchodný zákonník bráni
tomu, aby bol účel ustanovení zákona o zodpovednosti za vady obchádzaný tým, že by sa objednávateľ
domáhal nahradenia ujmy z vadného plnenia nie uplatnením nároku z vád diela, ale z iného právneho
titulu - uplatnením náhrady škody podľa § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že

žalobcov nárok pozostával z tzv. neoprávnených výdavkov ako dodanie iného tovaru a nezrovnalostí -
realizovaný iný rozsah diela ako uvedený, čo by mohlo podľa názoru odvolateľa spadať jednoznačne
pod režim uplatnenia vád diela. Preto počas konania namietal nesplnenie povinnosti žalobcu oznámiť
včas vady diela. Neoznámenie vád včas má za následok, že po vznesení námietky žalovaného v 1/ radenemožnožalobcovipriznaťprávozozodpovednostizavadydiela(§562ods.2Obchodnéhozákonníka).
Odvolateľ sa pýta, ako by riešil žalobca situáciu, keby sa neuskutočnila kontrola z ministerstva; kedy a
akým spôsobom by si potom uplatnil nárok na náhradu škody.

15. Podľa žalovaného v 1/ rade súd prvej inštancie tak nesprávne vec právne posúdil, a to z dôvodu, že v
tomtoprípadeprimárnemalaplikovať§440ods.2Obchodnéhozákonníka,vymedzujúcistriktnúzásadu,
podľaktorejuspokojenie,ktorémôžedosiahnuťobjednávateľ(žalobca)uplatnenímniektoréhoznárokov
z vád, nemôže dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu, teda z titulu náhrady škody.

Dôvodom na podanie odvolania je v prvom rade tá skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. h) CSP).

16. Žalovaný v prvom rade ďalej namieta že:

16.1. Uvedenie troch zmluvných vzťahov je dôležité pre riešenie samotnej otázky zodpovednosti za

škodu. Prvá zmluva sa týkala financovania celej stavebnej akcie. Išlo o zmluvu, ktorej účastníkmi
boli práve žalobca a ministerstvo. Jednalo sa o samostatný záväzkovo-právny vzťah, žalovaní neboli
jeho účastníkmi a nikdy ani neboli oboznámení s podmienkami tejto zmluvy. Nemohli žiadnym
spôsobom zasahovať do tohto zmluvného vzťahu, pripomienkovať ho, prípadne navrhovať jeho zmenu.
Skutočnosť, že zmluva o dielo nadobudla účinnosť dňom podpisu zmluvy o poskytnutí NFP medzi

žalobcom a ministerstvom, vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade neznamená, že by zmluva o dielo bola
závislá od zmluvy o NFP. V zmluve o dielo neexistujú žiadne ustanovenia, podľa ktorých by bol žalovaný
v 1/ rade viazaný zmluvou o NFP. Systém poskytovania NFP takýto spôsob nakoniec ani nepripúšťa a
neumožňuje, čo v konečnom dôsledku znamená, že nároky z každej jednej zmluvy - t.j. zo zmluvy o
NFP, zmluvy o dielo, ako aj mandátnej zmluvy, treba posudzovať výlučne samostatne.

16.2. V zmysle správy o výsledku kontroly na mieste, ktorá je datovaná dňom 25.1.2013 na základe
zistení na stavbe, finančné prostriedky nemali byť žalobcovi ako prijímateľovi uhradené, resp. žalobca
mal tieto neoprávnené finančné prostriedky v plnej výške vrátiť. Samotná správa o výsledku kontroly
bola adresovaná a doručovaná len žalobcovi, čo žalobca potvrdil a účastníkom samotnej kontroly bol

žalobca. Ak súd považuje za preukázanú príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom
škody priamo voči žalovanému v 1/ rade tým, že z jeho strany neboli vznesené námietky proti výsledkom
kontroly, je z vyššie uvedeného zrejmé, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým tvrdeniam a vec aj nesprávne právne posúdil, čo je ďalším odvolacím dôvodom podľa § 365
ods. 1 písm. f) CSP.

16.3. Správa z ministerstva je podpísaná dňa 25.1.2013 a v konaní nebolo preukázané, že by sa
sám žalobca bránil v určenej lehote proti výsledkom kontroly a ak áno, akým spôsobom. Žalovaný
v 1/ rade nemá vedomosť o tom, ako žalobca konal voči ministerstvu, no žalobca sa mal brániť a
podať voči záverom kontroly námietky, pričom dôvody pre podanie námietok sú popísané v ďalšom

texte odvolania. Ak žalobca námietky nepodal, nevyužil svoje právo brániť sa a preukázať, že hlavne
namietané nezrovnalosti, ktoré tvorili najväčšiu položku, sa dajú odstrániť. Z vykonaného dokazovania
bolo preukázané, že žalobca vyhlásil ako verejný obstarávateľ zákazku na dodanie stavebných prác s
tým, že bola už vypracovaná projektová dokumentácia, podľa ktorej sa malo dielo realizovať. Žalobca
mal o priebehu stavby kompletné informácie, zúčastňoval sa kontrolných dní a okrem toho mal na stavbe

osobne prítomného svojho zástupcu - žalovaného v 2/ rade. Samotný žalovaný v 2/ rade na pojednávaní
dňa 21.3.2018 uviedol, že v prípade najväčšej položky - presklenie strešného svetlíka, sa jednalo o
atypický výrobok, ktorý nemohol mať oporu v klasickej cenotvorbe a cena bola vytvorená tak, že sa
zdvojnásobilomnožstvoatýmsavytvorilacena,ktorúžalovanýv1/radeajfakturoval.Otejtoskutočnosti
mali podľa vyjadrenia žalovaného v 2/ rade vedomosť nielen samotný žalobca, ale aj ministerstvo,

ktorému sa predkladal projekt práve v rozsahu 385 m2 a podľa toho boli aj z ministerstva finančné
prostriedky odsúhlasené. Sám potvrdil, že napriek tomu, že to ministerstvo najskôr odsúhlasilo, odmietlo
to nakoniec uznať. Tomuto skutkovému tvrdeniu zodpovedá aj tá skutočnosť, že žalobca v priebehu
realizácie diela nepožiadal ministerstvo o zmenu projektu v tomto smere. Podľa nášho názoru samotná
zmluva o NFP rieši prípady každej zmeny, súvisiacej s vykonaním diela. Práve žalobca ako objednávateľ

je zodpovedný a povinný na každú zmenu upozorniť ministerstvo. Z dôvodu, že tak žalobca neurobil,
potvrdil nepriamo to, čo uviedol samotný žalovaný v 2/ rade. To znamená, že poznal stav stavby a mal
vedomosť o tom, ako sa daný svetlík zrealizuje. Pri realizácii každej stavby sa vyskytnú rôzne situácie,
ktoré je potrebné riešiť buď ihneď na mieste alebo ak sú známe už pri uzatvorení zmluvy, tak je potrebnéich dohodnúť vopred pred realizáciou tej ktorej časti diela. Pri predmetnom diele práve pri zhotovení
atypického svetlíka vyvstal problém nacenenia týchto prác. O tejto skutočnosti musel mať vedomosť
žalobca už odvtedy, čo dal pripraviť projekt stavby a schváliť projektovú dokumentácia na stavbu, ako

aj jeho položkovitý rozpočet, podľa ktorého uchádzači o zákazku následne navrhli cenu, za ktorú dielo
zhotovia. Svedok K.. Y. v rámci svojej výpovede podľa zápisnice zo dňa 5.5.2015 uviedol, že svetlík sa
robil presne podľa projektu. Nikde nie je uvedené, že by žalovanému v 1/ rade zostal naviac materiál z
tejto časti stavby. Stavbyvedúci potvrdil, že sklenená výplň sa odstránila a do konštrukcií sa namontoval
lexan a navrch sa dal lexan na oplechovanie. Svetlík ostával v pôvodnom stave, neskracoval sa a ostalo

tam to isté, čo bolo vo výkresoch, podľa ktorých žalovaný v 1/ rade ako zhotoviteľ diela postupoval.
Čo sa týka nezrovnalostí ohľadne plastových okien, svedok Muravský tiež podrobne popísal, že bola
chyba v projekte vo vzťahu k rozmeru okna. O týchto rozporoch mal žalobca vedomosť, po dohode s
ním, resp. s jeho zástupcom sa to doriešilo tak, aby bolo zachovaná funkčnosť a estetickosť stavby. V
tomto smere bol vykonaný i zápis v stavebnom denníku, ktorý bol podpísaný žalobcom. Nikto zo strán
sporu túto skutočnosť nikdy nenamietal, postupovalo sa vždy podľa zmluvy o dielo v čl. VI bod 2.13 -

zhotoviteľovi sa nariadila zmena tovaru. Aj žalovaný v 2/ rade vo svojej výpovedi dňa 26.2.2015 uviedol,
že pri oknách vznikla určitá duplicita a medzi stranami - mesto, žalovaný v 1/ a 2/ rade sa odsúhlasila
dohoda tak, že v konečnom dôsledku dodaná celková výmera okien zodpovedala skutočne realizovanej
výmere. Skutočnosť, že sám žalobca napriek tomu, že mal tieto informácie plne k dispozícii a boli
evidované v stavebnom denníku a riešili sa priebežne na stavbe, ako aj na kontrolných dňoch, nevykonal

vo vzťahu k ministerstvu žiadnu zmenu. Jeho konanie nemožno ale v súčasnosti pripisovať na ťarchu
žalovaných, ktorí voči žalobcovi nikdy nič nezamlčali a o všetkých zmenách ho informovali. Ustanovenia
o náhrade škody upravené v Obchodnom zákonníku platia výhradne pre škodu spôsobenú porušením
zmluvnej povinnosti. Odvolateľ konštatoval, že zmluvu ničím neporušil. Poukázal na ustanovenie § 415
Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie je potrebné akceptovať aj v obchodnoprávnych vzťahoch.

Ak by teda žalobca postupoval podľa princípu generálnej prevencie a namietal vzniknutú škodu u
poskytovateľa príspevku alebo požiadal o zmenu projektu počas stavby, tak by ku škode nemuselo prísť.
Ide o jeho právnu povinnosť; keďže ju žalobca porušil, priamo on podľa § 420 Občianskeho zákonníka
zodpovedá za takto vzniknutú škodu. Pokiaľ bolo v možnostiach a schopnostiach žalobcu, tak ako v
tomto prípade, škodu odvrátiť (zmena zmluvy o NFP, námietky proti kontrole) ale neurobil to, porušil

žalobca prevenčnú povinnosť (uzn. NS ČR, sp. zn. 25Cdo/2308/2005). Žalovaný v 1/ rade neporušil
svojuprevenčnúpovinnosť,nakoľkopreukázateľnežalobcuinformoval,čiužnakontrolnýchdňochalebo
zápismivstavebnýchdenníkochovšetkýchrozhodnýchskutočnostiach.Sámžalovanýv1/radeuviedol,
že obrubníky na atletickú dráhu dodali podľa popisu, nie podľa rozmerov. Žalovaný v 2/ rade vo vzťahu
k tejto položke obrubníkov uviedol vo výpovedi 26.2.2015, že obrubníky museli byť nižšie z dôvodu, že

tam chýbali nejaké vrstvy a nebolo to spôsobené nesprávnym technologickým postupom, ale tým, že
posledná vrstva nebola predmetom zmluvy o dielo. Túto časť diela si žalobca mal zabezpečiť od iného
dodávateľa na základe inej zmluvy. Tým pádom opätovne sa potvrdzuje tá skutočnosť, že žalobca mal,
resp.muselmaťvedomosťotom,žesadodávajúobrubníkypodľapopisuvsprievodnejdokumentácii.Zo
strany žalovaného mala byť dodaná na stavbu aj sporná doska neomietaná, žalovaný v 1/ rade riešil túto

časť stavby prostredníctvom subdodávateľa, ktorý ju dodal a zabudoval. Napriek tomu, že zodpovednosť
voči žalobcovi má priamo žalovaný v 1/ rade, zo súdneho spisu, ani zo záverov kontroly nie je zrejmé,
akým spôsobom bol preverený druh dreva, z ktorého bola doska vyrobená. Nie je preukázané, že by sa
preverila táto skutočnosť, a tým pádom, že žalobca voči záverom kontroly nevzniesol žiadne námietky,
nikto sa ďalej týmto ani nezaoberal. Z uvedených dôvodov nemožno dať na zodpovednosť žalovaným,

že spôsobili žalobcovi škodu, pretože ad1) sám žalobca mal vždy vedomosť o týchto skutočnostiach,
ad 2) porušenie povinnosti spôsobil žalobca tým, že nepožiadal o zmenu projektu napr. v časti svetlíka.
Žalobca vedel, akým spôsobom je nacenený a zameraný strešný svetlík, preto ak s týmto následne
nesúhlasil, mal počas trvania zmluvy, požiadať o zmenu projektu a upozorniť následne zhotoviteľa na
danú zmenu. Na základe vyššie uvedeného považuje odvolateľ za zrejmé, že v tomto prípade nemohla

byť voči žalovaným preukázaná zodpovednosť za škodu, pretože tu absentujú základné predpoklady
vzniku zodpovednosti za škodu: minimálne protiprávny úkon a príčinná súvislosť. Žalovaný v 1/ rade si
plnil povinnosti podľa zmluvy, o každej zmene (okná, obrubníky) mal vedomosť žalobca, ktorý ich vôbec
nenamietal;právežepostupžalovanéhov1/radebolžalobcom,resp.jehozástupcomakožalovanýmv2/
rade nariadený (čl. VI, bod 2.13). Tým, že si žalobca nesplnil voči ministerstvu svoje zmluvné povinnosti,

nemožno preniesť automaticky zodpovednosť za škodu na žalovaných. V konaní bolo preukázané, že
žalobca nežiadal o zmenu zmluvy ministerstvo, pričom výlučne on sám bol účastníkom tejto zmluvy,
mal možnosť do nej zasahovať. Vzhľadom na to nemôže mať v prípade, ak súd neuzná našu námietku
ohľadne postupu uplatnenia zodpovednosti za vadné plnenie, nárok na náhradu škody, pretože právenesplnením povinností žalobcu vznikol tento spor. Na strane žalovaných preto nedošlo k protiprávnym
úkonom a samotné skutkové tvrdenia a zistenia, ktoré vyšli v rámci vykonaného dokazovania najavo,
preukazujú, že ak nedošlo k porušeniu povinnosti, nemôže existovať ani následok - škoda. Ak v tomto

prípade neboli žalobcovi preplatené všetky uplatnené položky, bolo to jedine príčinou žalobcu. Odvolateľ
poukázal na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu, podľa ktorého je potrebné posúdiť, či dielo bolo
vadné a že v dôsledku toho vznikla škoda. I keď súd prvej inštancie priznal nárok žalobcovi, práve z
dôvodov, uvedených v tomto odvolaní, vyplýva, že žalovaný v 1/ rade postupoval počas vykonávania
diela podľa zmluvy o dielo, ak aj prípadne došlo k nejakej zmene, bolo to na pokyn a nariadenie žalobcu,

resp. jeho zástupcu. Ak aj žalovaný v 1/ rade vyúčtoval vykonané práce, v prípade strešného svetlíka
to bolo v súlade s projektom, ktorý takýto spôsob nacenenia prác vymedzoval z dôvodu atypických
prvkov. Z toho logicky vyplýva, že sa muselo spotrebovať vyúčtované množstvo materiálu v príslušných
m2; z dôvodu osobitných rozmerov jednotlivých platní vzniklo pri svetlíku množstvo odpadu. Jednotlivé
platne ale boli v skutočnosti dodané a aj vyúčtované - čo nikto nespochybnil; sporné bolo iba množstvo
namontovaného lexanu, nie dodaného. Vo vzťahu k oknám vyúčtoval v konečnom dôsledku položky tak,

že celkový súčet dodaných okien (ich výmera) zodpovedal skutočne dodaným oknám. Na základe toho,
že z vykonaného dokazovania, hlavne výsluchom strán - žalovaného v 2. rade ako aj svedkov, vyplynulo,
že žalovaný v 1. rade dodal dielo v tejto časti, vymedzené ako nezrovnalosti pol. č. 145, 161,194,
196 a 197 riadne, nemôže obstáť uplatnenie škody voči žalovaným. Čo sa týka ostatných položiek,
vymedzených ako neoprávnené výdavky - pol. č. 92, žalovaný v 1/ rade dodal na stavbu obrubníky podľa

pokynov žalobcu a vyúčtoval ich podľa oceneného výkazu výmer. Pretože žalobca nezabezpečil zmenu
projektuvtejtočastistavby,maljedinúmožnosť,atotú,žemuselvyúčtovaťpoložkyvsúladesoceneným
výkazom výmer a projektom. V opačnom prípade by žalobcovi neboli položky, vyúčtované v rozpore s
rozpočtom žalobcom preplatené. Pokiaľ ide o položku č. 19, žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že
by bola dodaná doska v inej kvalite. Z výsledku kontroly vyplynulo, že doska tam zabudovaná bola, ale

i napriek tomu, i keď nebolo hodnoverne preukázané druh materiálu, bola celá položka považovaná za
neoprávnenú, čo je ale v príkrom rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka o náhrade škody.
Žalobca uplatňuje nárok titulom skutočnej škody, pričom v konaní nebolo preukázané, že by mu táto
aj naozaj vznikla. Odhliadnuc od už uplatnených dôvodoch žalovaného v 1/ rade, odvolateľ uviedol, že
žalobca nepredložil do konania a tým pádom nepreukázal, že ministerstvo žalobcovi nepreplatilo sumu

4.475,57 eur s DPH titulom neoprávnených výdavkov. Taktiež žalobca nepreukázal, že by ministerstvu
vrátili sumu 36.119,55 eur s DPH titulom nezrovnalosti; ak aj áno, tak nezdokladoval, kedy sa tak stalo.
Ide o ďalšie skutočnosti, ktoré okrem už uvádzaných dôvodov, na ktorých je postavené odvolanie,
dosvedčujú neopodstatnenosť nároku žalobcu z dôvodu ich nedostatočného preukázania.

16.4. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom dňa 21.3.2017, pričom písomné vyhotovenie bolo
doručené právnemu zástupcovi žalovaného v 1/ rade dňa 22.3.2018, t.j. po roku s tým, že namiesto
zákonného sudcu na rozsudku je uvedená zastupujúca sudkyňa JUDr. Zuzana Berežná. Podľa dodatku
č. 2 zo dňa 19.2.2018 rozvrhu práce na rok 2018 je zrejmé, že spisy zákonného sudcu mali byť
prerozdelené pomerom 1:50 aj zastupujúcej sudkyni. Vzhľadom na to, že zákonný sudca ešte 26.1.2018

rozhodoval, napr. vec, vedenú na súde pod sp.zn. 4CbR/26/2017, namietal odvolateľ, že k vypracovaniu
a podpisu rozsudku došlo zastupujúcou sudkyňou. Každý mesiac v priebehu roku 2017 a 2018 zisťoval
žalovaný v 1/ rade stav rozsudku cestou infocentra, vždy mu bolo oznámené, že sa spis nachádza
u zákonného sudcu - JUDr. Kanderku. Podľa žalovaného v 1/ rade v tomto prípade existuje odvolací
dôvod aj podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, pretože ako strane sporu bolo týmto nesprávnym procesným

postupom súdu, a to vyhotovením rozsudku iným ako zákonným sudcom, ktorý inak ešte dňa 28.1.2018
pôsobil na súde a nebol PN, porušené právo na spravodlivý proces. V predmetnom súdnom spore sa
všetkydôkazyvykonávalipriamonapojednávaniach-výpovedestrán,svedkov,vrámcipojednávaníboli
prednášané stranami sporu všetky vyjadrenia a skutkové tvrdenia. Tento spor bol vedený prednostne v
ústnej forme, t.j. zákonný sudca mal ako jediný kompletné informácie o tomto spore. I keď vec zákonný

sudca dňa 21.3.2017 rozhodol, z dôvodu, že ho následne nevypracoval, môže byť odvolacím dôvodom
podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP, a to aj vzhľadom na to, že podľa pôvodného rozvrhu práce súdu na
rok 2018 bola JUDr. Berežná pridelená do civilného úseku v senáte 24C. V tomto spore sa odo dňa
vyhlásenia rozsudku až do jeho doručenia udialo toľko zmien na strane súdu, že všetky strany sporu,
nielen žalovaný v 1/ rade, musia mať pochybnosti o správnom procesnom postupe súdu prvej inštancie.

16.5. Odvolateľ v závere odvolania navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak,
že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému v 1/ rade nárok na náhradu trov konaniav plnom rozsahu. Požiadal zároveň odvolací súd o oznámenie času a miesta verejného vyhlásenia
rozsudku.

17. Žalovaný v 1/ rade následne elektronickým podaním dňa 14.5.2018 k odvolaniu žalovaného v 2/ rade
uviedol, že toto v celom rozsahu potvrdzuje ním poukazované skutočnosti. Medzi sporovými stranami
je nesporné, že dielo bolo riadne vykonané, čoho dôkazom je práve preberací protokol o odovzdaní a
prevzatíverejnejprácezodňa1.6.2011.Zvykonanéhodokazovaniavyplýva,žežalobcamalvedomosťo
všetkých zmenách, vykonaných počas realizácie diela a žiadnym spôsobom ich nenamietal. Pri všetkých

kontrolných dňoch, ako aj počas celej realizácie diela boli prítomní na stavbe vždy aj zástupcovia mesta.
Napr. podľa výpovede svedka V. dňa 5.5.2015 dielo sa priebežne preberalo, chodievalo sa postupne po
stavbe a kontroloval sa postup výstavby. Na túto skutočnosť poukazuje v odvolaní aj žalovaný v 2/ rade,
ktorý uviedol, že žalobca si bol vedomý zmien oproti vysúťaženým položkám oceneným podľa výkazu
výmer, pretože vždy o každej zmene prebehli ústne dohody v prítomnosti všetkých zmluvných strán.
Z toho je zrejmé, že sám žalobca napriek tomu, že mal plne k dispozícii všetky informácie o stavbe,

nevykonal vo vzťahu k ministerstvu žiadne úkony, za účelom zabezpečenia súladu zmlúv so skutkovým
stavom. Neplnenie jeho povinností nemožno ale preniesť a pripisovať na ťarchu žalovaných, ktorí voči
žalobcovi nikdy nič nezamlčali a o všetkých zmenách ho informovali. V konaní bolo preukázané, že
žalobcanežiadalozmenuzmluvyministerstvo,pričomvýlučneonsámbolúčastníkomtejtozmluvy,preto
iba on mal možnosť do nej zasahovať. Vzhľadom na to nemôže mať v tomto prípade nárok na náhradu

škody, pretože nie sú v tomto spore splnené na strane žalovaných predpoklady vzniku zodpovednosti
za škodu podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka.

18. K odvolaniu žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade sa vyjadril žalobca elektronickým
podaním zo dňa 24.5.2018. Uviedol, že k argumentom žalovaných sa už v predchádzajúcom rozhodnutí

vyjadroval aj odvolací súd, ktorého názorom je súd prvej inštancie viazaný. Nie je podľa žalobcu možné
zamieňať zodpovednosť za vady a zodpovednosť za škodu. Zodpovednosť za vady vzniká tým, že
zhotoviteľ (žalovaní v 1/ a v 2/ rade) neplnil riadne (plnenie zo zmluvy má vady), pričom zo zodpovednosti
za vady je možné si uplatniť právo za vadné plnenie, ale zodpovednosť za škodu môže vzniknúť aj
dodatočne, ako dôsledok vadného plnenia zhotoviteľa, pričom jeho nároky nie je a ani nebolo možné

uspokojiť niektorým z nárokov z iného právneho dôvodu. Preto žalobcovi v danom prípade vzniklo právo
na náhradu skutočnej škody, ktorú si uplatnil titulom zodpovednosti žalovaných za škodu v súlade s §
373 Obchodného zákonníka. Žalovaný v 1/ rade sa ďalej nemôže zbaviť zodpovednosti za náhradu
škody, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku neposkytnutia plnenia, ktoré vyúčtoval, keďže táto nevyplýva
zo zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ale zo zmluvy o dielo, uzatvorenej medzi

žalobcom a žalovaným v 1/ rade. Žalovaný nikdy nepopieral skutočnosť, že na stavbu dodal iné položky,
ako bolo dohodnuté a fakturoval iné ako dodal. Zo strany zhotoviteľa - žalovaného v 1/ rade nedošlo k
písomnému oznámeniu, upozorneniu objednávateľa na zmeny v dodávanom množstve materiálov, čo
bolo v konaní preukázané aj výsluchom stavebného dozoru žalovaného v 1/ rade. V ďalšom žalobca
poukázal na ustanovenie § 366 CSP a skutočnosť, že žalovaný v 1/ rade v konaní ani raz neuplatnil

námietku o doručení, resp. nedoručení správy o kontrole a obrane voči výsledkom kontroly. Žalovaní
nijako nespochybnili v celom konaní skutočnosť, že porušili svoje povinnosti zo záväzkových vzťahov
a rovnako z ich strany žiadnym spôsobom nebola spochybnená skutočnosť, že k vzniku majetkovej
ujmy na strane žalobcu skutočne došlo. Rovnako nenamietali výšku škody, ako nemajetkovej ujmy, ktorá
žalobcovi nepochybne vznikla. Žalobca ďalej nemal zákonnú ani zmluvnú povinnosť fyzicky kontrolovať,

či vyfakturované práce na diele sú aj reálne vykonané žalovaným v 1/ rade, nakoľko túto povinnosť
mal žalovaný v 2/ rade. Sám žalovaný v 1/ rade vo vyjadrení zo dňa 19.3.2014, založenom v súdnom
spise uviedol, že si je vedomý spoluzodpovednosti na vzniknutej situácii. Žalovaný v 2/ rade tvrdenú
ústnosť dohôd o uskutočnených zmenách nijako v konaní nepreukázal. Z vykonaného dokazovania
podľa žalobcu vyplýva opak. Žalobca v závere považuje odvolanie žalovaného v 1/ rade a žalovaného

v 2/ rade za nedôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne a spoľahlivo rozsiahlym dokazovaním zistil
skutkový stav veci, v zmysle uznesenia Krajského súdu v Prešove vec správne právne posúdil a podal
dostatočné, zrozumiteľné a jasné odôvodnenie svojho rozhodnutia. Žalobca navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

19. Žalovaný v 1/ rade k vyjadreniu žalobcu k odvolaniam žalovaných elektronickým podaním zo dňa
19.6.2018 doplnil, že medzi sporovými stranami je nesporné, že dielo bolo riadne vykonané, čoho
dôkazom bol i preberací protokol o odovzdaní a prevzatí verejnej práce zo dňa 1.6.2011. Žalovaný v 2/rade opätovne potvrdil, že so žalobcom prebehli ústne dohody o každej zmene dokonca v prítomnosti
všetkých zmluvných strán. Žalovaný v 2/ rade, ako aj žalobca v zastúpení zástupcu Mesta Lipany
mali vedomosť o všetkých zmenách oproti vysúťaženým položkám, ocenených podľa výkazu výmer.

Žalovaný v 2/ rade uznal svoju chybu v tom, že súhlasil s dodaním obrubníkov podľa ich popisu, nie
podľa rozmerov. Za zrejmé považuje, že akákoľvek zodpovednosť žalovaného v 1/ rade nie je v spore
daná a možno uvažovať len o tom, či za vzniknutú škodu zodpovedá žalobca alebo žalovaný v 2/ rade.
Preukázané v konaní bolo, že žalovaný v 2/ rade vznášal námietky proti výsledkom kontroly, ale čo v
skutočnosti žalobca voči ministerstvu uplatnil, nie je žalovaným dodnes známe. Ďalej žalovaný v 1/

rade poukázal na fakt, že už v podaní zo dňa 8.1.2016 okrem iného namietal výšku škody a nesúhlasí s
tvrdením žalobcu, že sa tak nestalo, rovnako tak urobil na pojednávaní 21.3.2017. Vo všetkých listoch,
adresovaných žalobcovi, žalovaný v 1/ rade vždy zdôraznil, že v prípade, ak nebude uzatvorená dohoda
o urovnaní a Mesto Lipany pristúpi k podaniu žaloby na súd, neuznáva opodstatnenosť uplatneného
nároku,žiadnymspôsobomnepreberátýmtozodpovednosťzauplatnenúškodu.Žalovanýv1/radeďalej
zdôraznil, že žalobca mal vedomosť o tom, ako funguje systém preplácania z fondov EÚ. Ak žalobca

napriek tomu, že mal vedomosť priamo sám alebo prostredníctvom stavebného dozoru o zmenách na
stavbe, čo žalovaný v 2/ rade viackrát sám potvrdil, mal podľa zmluvných podmienok vyvinúť úsilie k
tomu, aby bol schválený projekt v tejto časti zmenený. Tým, že sám konal v rozpore so zmluvou o
NFP č.Z2211012062801, vystavil sa riziku vzniku škody, ktorej sa dalo predchádzať, ak by neporušil
zmluvné podmienky voči poskytovateľovi NFP. Žalobca vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade nepreukázal

zodpovednosťzaškodu,pretožechýbapríčinnásúvislosťmedziprotiprávnymúkonom avznikomškody.
Zo skutkových zistení vyplýva, že strany sporu o zmenách, resp. o spôsobe výkonu prác mali vedomosť
a vzájomne si ich odsúhlasili. Otázku príčinnej súvislosti vidí ako otázku nie právnu ale skutkovú, ktorá
môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné škodu
izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná

súvislosť príčiny a následku. Nepostačuje, ak žalobca príčinnú súvislosť len tvrdí, musí ju bezpečne
a bezprostredne preukázať. Žalovaný v 1/ rade v závere vyjadrenia navrhol, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu voči žalovanému v 1/ rade zamietne a prizná žalovanému
v 1/ rade náhradu trov konania. Na uvedenom naďalej trval aj vo vyjadrení zo dňa 26.7.2018.

20. Žalobca následne vo vyjadrení zo dňa 22.6.2018 navyše od už uvedeného, poprel tvrdenia
žalovaného v 1/ rade o nezamlčaní skutočností počas výstavby diela, ktoré sa nezakladajú na pravde
a nie sú podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Z vykonaného dokazovania vyplýva opak. Vo
vyjadrení zo dňa 26.6.2014 opakovane poukázal v tejto súvislosti na negatívnu dôkaznú teóriu a to že od
nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej skutočnosti. Za podstatu

sporu považuje skutočnosť, že súpis vykonaných prác, ktorý bol súčasťou fakturácie, nezodpovedal
reálnemu plneniu, o čom svedčia závery Správy o vykonanej kontrole. Žalobca zaplatil žalovanému v 1/
rade za plnenie, ktoré nedostal. O tú časť fakturácie, ktorá nebola krytá reálnym plnením bol žalobcovi
krátený nenávratný finančný príspevok, čo tak bolo plnené z rozpočtových zdrojov žalobcu, čím vznikla
ujma v zmenšení jeho majetku. Vo vyjadrení zo dňa 24.7.2018 k vyjadreniu žalovaného v 2/ rade žalobca

opäť zdôraznil, že žalovaný v 1/ rade ako zhotoviteľ diela si vyfakturoval viac, než v skutočnosti vykonal
a dodal, že žalovaný v 2/ rade mal podľa uzatvorenej mandátnej zmluvy povinnosť zistiť rozpor medzi
skutočne realizovanými a vyfakturovanými prácami.

21. Žalovaný v 2/ rade vo svojom vyjadrení zo dňa 13.7.2018 trval na svojej výpovedi na pojednávaní a

dôvodoch odvolania zo dňa 3.4.2018, na základe čoho navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvej inštancie tak, že žalobu voči žalovanému v 2/ rade v celom rozsahu zamietne.

22. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok účinný od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané žalovanými v zmysle

zásad daných aplikáciou ust. § 378 a nasl. CSP. Odvolací súd pritom prejednal odvolanie bez
nariadenia pojednávania. Vychádzal pritom z aplikácie ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pričom mal za
to, že nariadenie pojednávania v predmetnej veci si nevyžadovala potreba zopakovania, či doplnenia
dokazovania a ani dôležitý verejný záujem. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je
jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 385 ods. 1, § 383 CSP). Termín

verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu i na webovej stránke súdu
zodpovedajúco ust. § 219 ods. 3 a § 378 ods. 1 CSP. Žiada sa osobitne zdôrazniť, že odvolací súd
pri prieskume napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie bol v zmysle ust. § 379 a § 380 ods.
1 CSP viazaný rozsahom odvolania i uplatnenými odvolacími dôvodmi (s výnimkou v § 380 ods. 2CSP). Na základe takéhoto prieskumu uvedeného rozhodnutia súdu prvej inštancie, i konania ktoré mu
predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody neodôvodňujú zrušenie,
či zmenu napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku

o vyhovení žalobe i vo výroku o náhrade trov konania je vecne správne. Prvoinštančný súd pre účely
rozhodnutia o podanom návrhu vykonal potrebné sporovými stranami označené dôkazy, z nich vyvodil
správne skutkové zistenia (§ 215 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 191 ods. 1 CSP) a vec napokon aj správne
právne posúdil. Dôvody napadnutého rozhodnutia dávajú odpoveď na pre vec rozhodujúce skutkové
otázky i na právne posúdenie uplatneného nároku. Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia stotožňuje, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa ďalšie
dôvody (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

23. Tak, ako je uvedené vyššie, odvolatelia v podaných odvolaniach tvrdia, že nimi uplatnené námietky
by mali byť okrem iného i naplnením odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), resp. podľa §

365ods.1písm.h)CSP(rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdenia
veci).

24. Pri námietkach odvolateľov proti skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie možno konštatovať,
že skutkovým základom každého súdneho rozhodnutia je v zmysle ust. § 215 ods. 1, 2 CSP súhrn

skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu súdneho konania. K skutkovým zisteniam
súd dospieva posúdením (vyhodnotením) skutkových poznatkov. Skutkové poznatky súd získava v
sporovom procese predovšetkým dokazovaním. Civilný proces sporový sa okrem iného riadi princípmi
dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným
princípom formálnej pravdy. Aj pre toto sporové konanie treba zdôrazniť to, že súd nevystupuje v

pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré
do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť
sa o poznanie „objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere zodpovedajúcej
primeranej procesnej aktivite sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní skutkového stavu
nepokračuje. Ak sú sporové strany pri zhromažďovaní ďalšieho skutkového základu nečinné, proces

vytváraniaskutkovéhozákladulenuzavrieaovecirozhodnenazákladeskutkovéhostavu,ktorývyplynul
z vykonaného dokazovania. Pre súd je rozhodujúcim to, aký skutkový stav vyplynul zo zhromaždených
prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v čase, keď dochádza k rozhodovaniu. Z pohľadu
úspechu v spore tak ide o to, ktoré z objektívne relevantných skutočností svedčiacich v prospech strany
sporu sa tejto strane do vyhlásenia rozsudku podarilo súdu preukázať, resp. dosiahnuť to, aby ich súd

vyhodnotil v jej prospech. Toto sa žiada opakovane zdôrazniť aj v súvislosti s odvolacími námietkami
týkajúcimi sa nesprávnych skutkových zistení. Predmetom zisťovania v civilnom procese nie je celá
objektívnarealita,ktorábolaajeprítomnávčaseodvznikuprávnehovzťahu,oochranuktoréhovkonaní
ide, do času rozhodovania súdu vo veci samej. Základné obmedzenie rozsahu zisťovania skutkového
stavu predstavuje relevancia tej ktorej skutočnosti pre konanie a rozhodovanie súdu o konkrétnej žalobe.

Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie zhromaždil dôkazy podľa procesnej iniciatívy účastníkov v
konaní, a tieto zhromaždené dôkazy vyhodnotil aj v zmysle zásad hodnotenia dôkazov vyplývajúcich
z ust. § 191 ods. 1 CSP. Hodnotiaca úvaha súdu podľa odvolacieho súdu zodpovedala zásadám
formálnej logiky a je preskúmateľná aj v inštančnom postupe odvolacím súdom. Súd prvej inštancie dal v
dôvodoch rozhodnutia odpoveď, akým spôsobom hodnotil dôkazy relevantné pre zodpovedanie otázky

základu nároku i výšky uplatneného nároku. Zodpovedal otázky týkajúce sa ustálenia skutkového stavu
zisteného podľa uvedených pravidiel daných aplikáciou ust. § 215 ods. 1, 2 CSP. Zdôrazniť sa pritom
žiada, že v predchádzajúcom svojom kasačnom rozhodnutí odvolací súd naznačil úvahy, v rámci ktorých
sa mali sporové strany v nasledujúcom priebehu konania pred súdom prvej inštancie mobilizovať pri
realizácii prostriedkov procesného útoku a u žalovaných prostriedkov procesnej obrany. Ak odvolací

súd privodil vtedy záver o zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie a vyjadril právny názor na možné
posúdenie uplatňovaného nároku ako nároku na náhradu škody, bolo vecou predovšetkým žalovaných,
aby svoju iniciatívu zamerali na produkovanie skutočností a dôkazov, ktoré nezakladajú nárok žalobcu
na náhradu škody. Tak, ako bude uvedené aj ďalej, zodpovednosť za škodu podľa § 373 Obchodného
zákonníka je objektívnou zodpovednosťou, a preto pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie.

Povinný nezodpovedá za škodu len vtedy, ak bola spôsobená okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Žalovaní pritom výslovne na poslednom pojednávaní pred súdom prvej inštancie vyjadrili, že nemajú
návrhy na dôkazy. Súdu prvej inštancie tak neostala iná možnosť, len z vykonaného dokazovania prijať
skutkový záver významný pre právne posúdenie veci.25. Odvolací súd už v predchádzajúcom svojom rozhodnutí poukázal na to, že Obchodný zákonník
v § 436 ods. 4 a § 440 ods. 1 výslovne zakotvuje právo objednávateľa diela na náhradu škody, ktorá

mu bola spôsobená vadným plnením a v § 440 ods. 2 určuje aj medze využitia tohto inštitútu len v
tom ohľade, že reparácia určitej ujmy prostredníctvom náhrady škody je vylúčená tam, kde možno
(prípadne bolo by možné) dosiahnuť totožného uspokojenia uplatnením niektorého z nárokov z vadného
plnenia. Zákonodarca tu prostredníctvom preferovania práv z vadného plnenia vymedzuje len cestu,
ktorou je objednávateľ oprávnený uspokojenie dosiahnuť, nejde však o obmedzenie celkového rozsahu

uspokojenia. Právna úprava i tu vychádza zo zásady plnej reparácie spôsobenej ujmy, pretože na
objednávateľa nemajú byť bezdôvodne prenášané dôsledky vadného plnenia zhotoviteľa. Objednávateľ
musí mať právnu možnosť dosiahnuť náhradu akejkoľvek ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku vadnosti
plnenia; v rozsahu, v ktorom nemožno uspokojenie dosiahnuť uplatnením nárokov z vád má nárok
na uspokojenie z iných právnych dôvodov najmä z titulu náhrady škody (vo výške, v ktorej bol jej
vznik predvídateľný - porovnaj § 379 Obch. zák.). Zo zodpovednosti za škodu môžu vzniknúť práva

totožné so zodpovednosťou za vady, ale tiež práva odlišné, ktoré zo zodpovednosti za vady nemožno
uspokojiť. Môže sa najmä jednať o ďalšie škody, ktoré sú vadným plnením zapríčinené. V predmetnej
veciuplatnenímnárokunanáhraduškodysažalobcaakopoškodenýnedomáhakompenzáciezaloženej
na oprave vadnej veci, či zľavy z ceny, ale žiada náhradu tých výdavkov, ktoré mu vznikli v dôsledku
toho, že žalovaný v 1/ rade ako zhotoviteľ diela v rozpore s reálnym plnením vystavil fakturáciu,

ktorú žalobca zaplatil a ktorá bola znášaná z jeho rozpočtových prostriedkov. Porušenie povinností zo
záväzkového vzťahu ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spočíva v takom prípade v dodaní
vadného plnenia diela a v realizácii vyúčtovania ceny v rozpore s reálnym plnením, v dôsledku čoho
vznikla uplatňovaná škoda. Predpokladom pre riadne uplatnenie nároku na náhradu škody v predmetnej
veci bolo tak preukázanie príčinnej súvislosti medzi vadným plnením, založeným na plnení, ktoré

nezodpovedalo uzavretej zmluve a v neposlednom rade i vo fakturácii, ktorá nezodpovedala reálnemu
plneniu (porušujúcom čl. IV a V ZoD) a vznikom ujmy, ktorá u žalobcu nastala. V takýchto prípadoch
judikatúra pripúšťa aj takú alternatívu, že nie je nutné preukázať riadne a včasné uplatnenie nárokov
z vád tovaru, resp. diela, ale je nutné len preukázať, že dielo bolo vadné a že v dôsledku toho vznikla
uplatňovaná škoda (len príkladmo možno uviesť napríklad závery rozsudkov NS ČR 23Cdo/2148/2010,

23Cdo/2247/2007, 29Cdo/1180/2000, 23Cdo/3966/2011).

26. Žalovaný 1/ uzatváral so žalobcom zmluvu o dielo po realizovanom verejnom obstarávaní, do
ktorého sa ako zhotoviteľ prihlásil so súťažnou ponukou. Napokon aj v samotnom texte zmluvy o
dielo (čl. I ods. 2) sa výslovne konštatuje vôľa „dohodnúť podmienky a spôsob realizácie predmetu

zákazky v zmysle vyhlásenej užšej súťaže“. Akékoľvek argumentácie žalovaného v podanom odvolaní,
založené na tom, že sa ho ani nepriamo netýka vzťah žalobcu k poskytovateľovi príspevku, sú
zjavne nedôvodné. Žalovaný (aj podľa súdu známym poznatkom z jeho činnosti) nebol ojedinelým
dodávateľom, či zhotoviteľom diela pre subjekty v obvode Krajského súdu v Prešove. Jeho poznatky
z realizácie zákaziek vo verejnom záujme dávajú dôvodný predpoklad aj o jeho vedomosti o splnení

podmienok pre financovanie zákazky z prostriedkov poskytovaných príspevkov. Mal a musel teda
predpokladať, že ak bude realizovať vyúčtovanie plnenia v rozpore s reálnym plnením (či v rozpore
s uzavretou zmluvou o dielo, do ktorej sa premietli výsledky verejného obstarávania), nemôže to byť
kryté prostriedkami z poskytovaného príspevku. Tu sa žiada uviesť, že správne súd prvej inštancie
konštatoval, že predmetom tohto konania nie je vzťah medzi žalobcom a poskytovateľom príspevku.

Žalovaný v 1/ rade v zásade (tak, ako je uvedené ďalej) nerozporuje ani závery kontroly popisujúce
„nezrovnalosti“, či „neoprávnené výdavky“. Snaží sa navodiť stav, keď ním realizovanému plneniu
mala predchádzať dohoda o zmene zmluvy o dielo, ktorá mala zakladať zmenené plnenie. Takúto
dohodu v konaní nepreukázal a najmä zostala ním nezodpovedaná otázka, z akého dôvodu účtoval
cenu v rozsahu podľa pôvodne uzavretej zmluvy, keď ním reálne poskytnuté plnenie bolo z hľadiska

kvalitatívneho i kvantitatívneho menšie (napr. obrubníky, okná, svetlík a pod.). Popis je uvedený v bode
46 dôvodov napadnutého rozsudku a je zrejmé, že nebol žalovanými po tom, čo s ním boli oboznámení,
rozporovaný. Dokonca žalovaný 2/ vo vyjadrení zo dňa 16.4.2013 uznal svoje pochybenie a potvrdil
chybné odsúhlasenie „sporných položiek“ (viď dôvody rozsudku súdu prvej inštancie pod bodom 51).

27. V predmetnom konaní nebol a ani nie je medzi stranami sporným záver o obsahu uzavretej Zmluvy
o dielo zo 14.5.2010 medzi žalobcom ako objednávateľom diela a žalovaným v 1/ rade ako zhotoviteľom
diela (č.l. 15 až 24 spisu), tiež o obsahu Mandátnej zmluvy o zabezpečení inžinierskej činnosti zo dňa
13.5.2010 uzavretej medzi žalobcom ako mandantom a žalovaným v 2/ rade ako mandatárom (č.l. 25až 27 spisu), ani závery Správy o výsledku kontroly realizovanej Ministerstvom pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka SR, Oddelením kontroly projektov regionálneho operačného programu (č.l. 28 a nasl.
spisu) o neoprávnených výdavkoch v hodnote 4.475,57 eur, či v nezrovnalostiach v hodnote 36.119,55

eur.Cenudielaplatilžalobcažalovanémupodľazhotoviteľomvystavovanýchfaktúr,ktorýchnedeliteľnou
súčasťou podľa čl. V ods. 2 ZoD boli súpisy vykonaných prác s dôrazom podľa čl. IV ods. 1 na
celkovú cenu diela aj skutočnosť, že cena diela je stanovená na základe oceneného výkazu výmer a
projektovej dokumentácie predmetnej stavby, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy. Zhotoviteľ bol povinný
svoje práce vyúčtovať overiteľným spôsobom, pričom súčasťou faktúry je výkaz vykonaných množstiev,

prípadne výkresy a iné doklady, ktoré sú potrebné pre preukázanie druhu a rozsahu práce (čl. V ods. 2
zmluvy). Súpisy vykonaných prác, ktoré boli podkladom pre vystavenú faktúru vyhotovoval stavbyvedúci
žalovaného v 1/ rade Ing. Muravský a za žalobcu ho potvrdzoval žalovaný v 2/ rade na základe uzavretej
zmluvy na realizáciu inžinierskych činností. Faktúrami vyúčtované ceny žalobca žalovanému v 1/ rade
zaplatil.

28. Súpis vykonaných prác, ktorý bol súčasťou fakturácie nezodpovedal reálnemu plneniu. Žalobca
zaplatil žalovanému i cenu za plnenie, ktoré reálne nedostal. O tú časť fakturácie, ktorá nebola krytá
reálnym plnením mu bol krátený nenávratný finančný príspevok. V konaní sa nespochybňuje to, že
žalovanému v 1/ rade žalobca plnil na základe ním vystavených faktúr to, čo od žalovaného v 1/ rade
nedostal. To, čo žalobcovi nebolo z vyúčtovaných faktúr nahradené nenávratným finančným príspevok

bolo plnené z jeho rozpočtových prostriedkov, čím tak žalobcovi v súvislosti s plnením, ktoré nebolo v
skutočnosti realizované, vznikla ujma spočívajúca v zmenšení jeho majetku. Obsahovo to teda spĺňa
náležitosti kvalifikácie takejto ujmy ako ujmy predstavujúcej skutočnú škodu v zmysle § 379 Obch. zák..

29. Podľa § 373 Obchodného zákonníka platí, že kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu,

je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo
spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

30. Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku

záväzkovéhovzťahuakomožnýdôsledokporušeniasvojejpovinnostipredvídalaaleboktorúbolomožné
predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala
poznať pri obvyklej starostlivosti.

31. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne z vykonaného dokazovania uzavrel, akým

spôsobom žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade porušili svoje povinnosti zo zmluvných vzťahov
založených so žalobcom. Žalovaný v 1/ rade ako úspešný súťažiteľ uzavrel so žalobcom zmluvu o dielo
s tým, že pri plnení poskytovaného diela, najmä pri fakturácii realizovaného plnenia došlo k porušeniam
jeho povinností tak, ako je už vyššie konštatované. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd
stotožňuje. Podobne sa stotožňuje aj so záverom, akým súd prvej inštancie posúdil porušenie povinností

z uzavretej mandátnej zmluvy žalobcom so žalovaným v 2/ rade. Žalovaný v 2/ rade ako žalobcom
splnomocnený zástupca „odsúhlasil“ plnenie, ktoré žalovaný v 1/ rade žalobcovi neposkytol. Tak, ako je
užuvedenévyššie,zodpovednosťzaškoduvObchodnomzákonníkuvzmysleustanovenia§373anasl.
je objektívnou zodpovednosťou, a preto pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie. Za takéhoto
stavu bolo predpokladom pre úspech žalovaných to, že budú produkovať skutočnosti a dôkazy, ktoré by

privodili záver o tom, že nezodpovedajú za škodu, pretože sú tu okolnosti vylučujúce ich zodpovednosť.
Dôkazná povinnosť na preukázanie týchto skutočností bola na nich. Žalovaní relevantným spôsobom
neprodukovalianiskutočnostiadôkazy,ktorébyspochybňovalizáversúduprvejinštancieovýškeškody,
ktorá bola žalobcovi priznaná. Medzi protiprávnym konaním žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/
rade a škodou existuje vzťah príčiny a následku. Tak, ako je už konštatované vyššie, žalovaný v 2/ rade

svojímvyjadrením,ktoréposkytolžalobcoviakostavebnýdozor,uznalsvojepochybenie,potvrdilchybné
odsúhlasenie jednotlivých sporných položiek, ktoré sa potom premietli do správy z vykonanej kontroly. Aj
z tohto dôkazu teda vyplýva, že žalovaný porušil svoju povinnosť pri realizácii diela a najmä pri fakturácii
ním realizovaného plnenia, ktoré fakturoval v rozpore s týmto reálnym plnením. Ani odvolací súd nemá
pochybnosť o tom, že práve toto porušenie povinnosti oboch žalovaných je v priamej príčinnej súvislosti

s ujmou, ktorá žalobcovi vznikla tým, že na takto vyúčtované plnenia nemohol byť použitý poskytnutý
príspevok. Už vyššie je uvedené, akým spôsobom táto ujma žalobcovi bola hodnotená s odkazom na
aplikáciu ustanovenia § 379 Obchodného zákonníka.32. Obaja žalovaní teda porušili svoje povinnosti zo zmluvných vzťahov a v priamej príčinnej súvislosti
s týmto ich porušením povinnosti bola predmetná ujma, preto súd prvej inštancie aj správne zaviazal
žalovaných zaplatiť túto náhradu škody žalobcovi spoločne a nerozdielne (§ 2 ods. 2 Obch. zák., § 438

ods. 1 Obč. zák.).

33. Správne súd prvej inštancie rozhodol aj o prisúdení úrokov z omeškania i o priznaní náhrady trov
v konaní úspešnému žalobcovi.

34. S odkazom na správne zdôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, aj z vyššie uvedeným
doplnením dôvodov odvolacieho súdu, preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil.

35. K odvolacej námietke týkajúcej sa podpísania písomného vyhotovenia rozhodnutia sudcom, ktorý
písomné vyhotovenie podpísal, odvolací súd poukazuje na nasledovné:

36. Život prináša aj situácie, keď z objektívnych dôvodov sudca, ktorý rozhodnutie vydal, nemôže toto
rozhodnutie podpísať. Do spisu je založený dodatok k rozvrhu práce vydaný predsedom Okresného
súdu Prešov, podľa ktorého zastupujúcim sudcom JUDr. Kanderku, ktorý rozsudok vyhlásil bola JUDr.
Zuzana Berežná. Ak došlo takýmto spôsobom k úprave zastúpenia sudcu, ktorý zo zdravotných dôvodov

je práceneschopný, nemôže byť táto odvolacia námietka vyhodnotená za takú, ktorá by privodila záver
o tom, že vo veci konal nezákonný sudca. Možno však konštatovať, že lehota na písomné vyhotovenie
rozhodnutia a jeho expedíciu nebola zachovaná. Toto však samotné nemôže mať vplyv na to, aby
odvolací súd len z toho dôvodu privodil kasačné rozhodnutie vo veci, alebo privodil iné rozhodnutie, než
je už vyššie uvedené. Vada konania spočívajúca v meškaní s písomným vyhotovením rozhodnutia sama

o sebe nemôže ešte privodiť záver o vecnej nesprávnosti rozhodnutia.

37. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca. Pri aplikácii ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 262 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP odvolací súd preto priznal žalobcovi proti žalovaným
zaviazaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške tejto náhrady

rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

38. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP,
§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).