Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. august 2018

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 8C/113/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613203744
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Valkovič
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2018:4613203744.18

Rozhodnutie

Okresný súd Topoľčany sudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava V, právne zastúpený: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava V, IČO: 36613843, proti žalovaným 1./. Ľ. S., A..
XX.XX.XXXX, W. U.. U. XXXX/X, XXX XX S., X. /. B. S., A.. XX.XX.XXXX, W. U.. U.M. XXXX/X, XXX
XX S., X./. F. S., A.. XX.XX.XXXX, W. U.. X. XXXX/X, XXX XX W. G.- T. A. Q. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v l./, 2./, a v 3./ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 12.872 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 1.103,57eur, ročný úrok z omeškania 9% zo sumy 10.780,56
eur od 14.3.2013 do 16.4.2013 vyčíslený pevnou sumou vo výške 90,38 eur, ročný úrok z omeškania
9% zo sumy 10.530,56 eur od 17.4.2013 do 22.5.2013, vyčíslený pevnou sumou vo výške 93,48 eur,
ročný úrok z omeškania vo výške 10.280,56 eur od 23.5.2013 do zaplatenia a to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, s tým, že povinnosť každého zo žalovaných voči žalobcovi zaniká v rozsahu

plnenia ostatných žalovaných.
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovaným v l. - 3. / rade náhradu trov konania v plnej výške

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 16.4.2013 domáhal zaplatenia sumy 13.372

eur s príslušenstvom voči žalovaným v l. - 3 . rade z dôvodu, že zmluvou o postúpení pohľadávok
podľa § 524 Zákona č. 40/64 OZ zo dňa 22.10.2008 bola postúpená z postupcu Slovenská sporiteľňa,
a.s. Bratislava na žalobcu pohľadávka voči žalovaným v l. - 3. rade. Postupca a žalovaní v l. a v 2.
Rade uzatvorili dňa 24.3.2005 zmluvu číslo 372366716, ktorej súčasťou sú aj všeobecné obchodné
podmienky v znení dodatkov a na základe tejto zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovaným
v l. a v 2. rade peňažné prostriedky, pričom podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky

splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú
upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný v 3. Rade prevzal na seba
ručiteľský záväzok. Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné
náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že žalovaní
v l. a v 2. rade neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa zmluvy,
postupca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu

postúpeniapredmetnejpohľadávkypredstavovalasumu15.822eur,ktorápozostávalazistiny13.230,56
eur, žiadneho úroku 0, 0 eur, úroku z omeškania 2.591,44 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení ,
kde postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v
predmetnej zmluve je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu
postúpenia pohľadávky. Žalovaný v l. rade uznal vyššie uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku a
zároveň uznal aj náklady inkasného konania, ktoré si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca

si v tomto konaní uplatnil zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 11.3.2012, t.j. dňom nasledujúcim
po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, respektíve po dni riadnej splatnosti úveru podľa prílohy kzmluve o postúpení pohľadávok. Pokiaľ ešte nenastala riadne splatnosť úveru, žalobca si uplatňuje
úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru, alebo splatnosti prvej neuhradenej splátky podľa dohody o uznaní záväzku. Podľa

ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania je určená
v Nariadení vlády č. 87/1995 ako dvojnásobok základnej úrokovej sadzby určenej NBS platnej k 1.
Dňu omeškania splnením peňažného dlhu / s účinnosťou do 31.12.2008/. s účinnosťou od 1.1.2009 je
výška úrokov z omeškania určená Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. tak, že výška úrokov z omeškania

je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzby Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu. Žalovaný k dnešnému dňu uhradili sumu 150
eur dňa 12.3.2009, 200 eur dňa 13.12.2011, 250 eur dňa 26.3.2012, 150 eur dňa 31.7.2012, 200 eur
dňa 15.8.2012, 250 eur 12.10.2012, 250 eur dňa 20.11.2012, 250 eur 20.12.2012, 250 eur 29.12013,
250 eur 1.3.2013 a 250 eur 13.3.2013. Dlžná suma ku dňu podania žaloby je vo výške 13.372 eur a
pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 10.780,56 eur / t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom

všetkých mesačných platieb započítaných na istinu /, z úroku z omeškania vo výške 2.591,44 eur /
t.j. rozdiel medzi postúpenými úrokmi z omeškania a platbami započítanými na tieto úroky. Žalobca
na pojednávaní dňa 14.4.2015 o.i. uviedol, že vzhľadom k tomu, že nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru tak dlh v čase uznania dlhu odporcu v l. rade dňa 22.2.2012 nebol premlčaný, nakoľko
konečná splatnosť predmetného úveru bola dojednaná na 10.3.2012. V dohode o uznaní záväzku a

úhrade pohľadávky v splátkach bol dlh riadne špecifikovaný čo do výšky a čo do dôvodu. Má za to, že
čo sa týka dohody o uznaní dlhu, táto bola žalovaným v l. rade riadne podpísaná a je jedno, či sa jedná
o dohodu , alebo o jednostranný právny úkon- uznanie záväzku, nakoľko žalovaný aj po tejto dohode
plnil svoj dlh a to dokonca deň pred podaním odporu uhradil sumu 250 eur. Nepopierajú, že písomnosť
- dohoda o uznaní záväzku bola vopred pripravená a predložená žalovanému k podpisu bez toho, aby

žalovaný mohol do obsahu zasahovať , avšak na základe predchádzajúcej dohody so žalovaným o jej
obsahu. Nie je možné, aby žalobca pripravil dohodu, pokiaľ by nevedel o jeho finančnej situácii, nakoľko
potom aj došlo k určeniu výšky splátky, takže museli prebehnúť rokovania a na základe tohto došlo
k predloženiu takejto dohody na podpis žalovanému v l. rade. Tým, že žalovaný uhrádzal splátky v
dohodnutej výške vyplývalo z toho, že sa jednalo o splátky dohodnuté, určené, na základe vzájomnej

dohody. Bežnou praxou žalobcu je, ak dôjde k dohode, či už telefonicky alebo osobného stretnutia ,
že písomná dohoda sa posiela poštou a dlžník ju podpísanú vráti , alebo sa dohodne termín, kedy k
takejto dohody dôjde - k uzavretiu osobne. Iná situácia by bola, ak by sa jednalo o predtlačené tlačivo, do
ktorého by sa vpisoval rukou, vtedy by mohla vzniknúť pochybnosť, či naozaj dlžník ako účastník tohto
zmluvného vzťahu vedel akú dohodu uzatvára. Pokiaľ žalovaný uviedol, že sa telefonicky dojednávali,

už z tohto vyplýva, že rokovania prebehli. Pokiaľ žalovaný špecifikuje , resp. uvádza, že musí byť zrejmý
dôvod a presne určená výška dlhu, má za to, že v bode 2. tejto dohody je tento zmluvný vzťah riadne
podpísaný , dokonca s označením zmluvy č. 0372366716 zo dňa 24.3.2005. Zároveň je uvedená výška
dlhu ku dňu podpísania tejto dohody a nad rámec tohto je dlžná suma rozdelená na istinu a ostatné
príslušenstvo, pričom príslušenstvom pohľadávky môžu byť a sú úroky z predmetného úveru, poprípade

úroky z omeškania a poplatky, ktoré si uplatňoval právny predchodca žalobcu. Čo sa týka splatnosti
pohľadávky ani právny predchodca žalobcu, ani žalobca nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru počas
doby účinnosti úverovej zmluvy. Žalobca k mimoriadnemu vyhláseniu splatnosti úveru nepristúpil a to z
dôvodu, že ešte pred uplynutím dojednanej konečnej splatnosti úveru, ktorá bola v marci 2012 došlo k
uzatvoreniudohody,vktorejžalovanývl.radeuznalsvojdlhatovofebruári2012,t.j.eštepreduplynutím

dojednanej konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ žalovaný v 2. rade vo svojom odpore konštatuje, že veriteľ
vyhlásil predčasnú mimoriadnu splatnosť úveru a pohľadávka bola postúpená žalobcovi zmluvou zo dňa
22.10.2008, má za to, že pokiaľ žalovaný v l. rade má taký písomný dôkaz, nech ho predloží, nakoľko
žalobca takú vedomosť nemá a teda v tomto prípade nedošlo k predčasnej mimoriadnej splatnosti.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 14.4.2015 uviedol, že vzhľadom k tomu, že nedošlo k

vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, tak dlh v čase uznania dlhu odporcu v l. rade dňa 22.2.2012
nebol premlčaný, nakoľko konečná splatnosť predmetného úveru bola dojednaná na deň 10.3.2012. V
dohode o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach bol dlh riadne špecifikovaný čo do výšky a
čo do dôvodu. Majú za to, že čo sa týka predmetnej dohody o uznaní dlhu, táto bola odporcom v l. rade
riadne podpísaná a je jedno, či sa jedná o dohodu alebo o jednostranný právny úkon - uznanie záväzku,

nakoľko žalovaný aj po tejto dohode plnil svoj dlh a to do konca pred podaním odporu uhradil sumu
250 eur. Všetky ďalšie konštatovania, ktoré uvádza v odpore proti platobnému rozkazu sú špekulatívne.
Nepopierajú, že písomnosť - dohoda o uznaní záväzku bola vopred pripravená a predložená odporcovi k
podpisu bez toho, aby odporca mohol do obsahu zasahovať, avšak na základe predchádzajúcej dohodys odporcom o jej obsahu. Nie je možné, aby navrhovateľ pripravil dohodu pokiaľ by nevedel o jeho
finančnej situácii, nakoľko potom došlo aj k určeniu výšky splátky tak, že museli prebehnúť rokovania a
na základe toho došlo k predloženiu takejto dohody na podpis žalovanému. Tým, že žalovaný uhrádzal

splátky v dohodnutej výške vyplýva, že sa jednalo o splátky dohodnuté, určené na základe vzájomnej
dohody. Bežnou praxou žalobcu je, že ak dôjde k dohode, či už telefonicky alebo osobného stretnutia,
písomná dohoda s posiela poštou a dlžník ju podpísanú vráti , alebo sa dohodne termín, kedy k takejto
dohode dôjde - k uzavretiu osobne. Iná situácia by bola, ak by sa jednalo o pretlačené tlačivo, do
ktorého by sa vpisovalo rukou, vtedy by mohla vzniknúť pochybnosť, či naozaj dlžník ako účastník tohto

zmluvného vzťahu vedel akú dohodu uzatvára. Pokiaľ žalovaný uviedol, že sa telefonicky dojednávali,
užztohtovyplýva,žerokovaniaprebehli.Pokiaľžalovanýšpecifikuje-uvádza,žemusíbyťzrejmýdôvod
presne určená výška dlhu, majú za to, že v bode 2 tejto dohody je tento zmluvný vzťah riadne popísaný,
dokonca s označením zmluvy č. 0372366716 zo dňa 24.3.2005. Zároveň je uvedená výška dlhu ku dňu
podpísania tejto dohody a nad rámec tohto je dlžná suma rozdelená na istinu a ostatné príslušenstvo,
pričom príslušenstvo pohľadávky sú úroky z predmetného úveru, poprípade úroky z omeškania a

poplatky, ktoré si uplatňoval právny predchodca navrhovateľa. Čo sa týka splatnosti pohľadávky , ani
právny predchodca žalobcu ani žalobca nevyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru počas doby účinnosti
úverovej zmluvy. Žalobca k mimoriadnemu vyhláseniu splatnosti úveru nepristúpil a to z dôvodu, že
ešte pred uplynutím dojednanej konečnej splatnosti úveru, ktorá bola v marci 2012 došlo k uzatvoreniu
dohody, ktorej žalovaný v l. rade uznal svoj dlh a to vo februári 2012, t.j. ešte pred uplynutím dojednanej

konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ žalovaný vo svojom odpore konštatuje, že veriteľ vyhlásil predčasnú
mimoriadnu splatnosť úveru a pohľadávka bola postúpená navrhovateľovi zmluvou zo dňa 22.10.2008
majú za to, že pokiaľ žalovaný má taký písomný dôkaz , nech ho predloží, oni takú vedomosť nemajú a
teda v tomto prípade nedošlo k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti.

2. Žalovaný v l. rade podal odpor voči platobnému rozkazu č.k. 6RO/304/2013 a to dňa 24.5.2013, v
ktorom odpore o.i. uviedol, že podával námietku z premlčania dlhu a uplatňuje voči žalobcovi premlčanie
predmetného dlhu s poukazom na ustanovenie 101 Občianskeho zákonníka a podľa neho je tento
nárok - dlh premlčaný aj v zmysle ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, kde zákon ustanovuje
premlčaciu dobu štyroch rokov. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že on mal potvrdiť záväzok tým,

že uznal svoj záväzok čo do dôvodu a výšky voči veriteľovi na základe dohody uzatvorenej medzi
navrhovateľom a odporcom dňa 15.12.2012 uvádza, že ako vyplýva z označenia samotnej dohody
jedná sa o dvojstranný právny úkon, ktorým bolo dohodnutý, že dlh bude uhradený v splátkach, pričom
v predmetnej dohode bolo zakotvené aj to, že dlh uznáva čo do dôvodu a výšky, avšak následne bol
účastníkmi dohody vyhotovený splátkový kalendár, ktorý má za následok úhradu dlhu v splátkach a teda

aj plynutie novej premlčacej doby avšak výlučne čo do zmeneného obsahu v pôvodnom záväzku. Pri
uznaní dlhu sa jedná o jednostranný právny úkon - jednostranný prejav dlžníka adresovaný veriteľovi,
teda uznanie dlhu v danom prípade nespĺňa náležitosti uznania dlhu dlžníkom ako to pre uznanie dlhu
vyžaduje zákon. Uznanie dlhu musí obsahovať aj presné označenie dlžníka a veriteľa, dlžník mu musí
vyslovene vyhlásiť, že veriteľovi zaplatí dlh v presne určenej výške, ktorý vznikol z určitého dôvodu.

Dôvod, z akého dlh vznikol musí byť v tejto listine presne špecifikovaný, pričom dohoda predložená
žalobcom žiadne takéto dojednanie neobsahuje a teda z jej obsahu nie je jednoznačne a už vôbec
zrejmé aký dlh mal ako dlžník vlastne uznať, nakoľko tento je v podstatne inej sume ako je žalovaná
suma o čom sa dozvedel až keď mal doručený platobný rozkaz a jeho prílohy. V danom prípade uzavretej
dohody sa teda jednalo o zmenu obsahu záväzku ako dvojstranného právneho úkonu, nie o uznanie

dlhu dlžníkom vykonané jednostranným prejavom vôle dlžníka. Dlh , ktorého úhrada sa mala realizovať v
splátkach v zmysle predmetnej dohody je však rovnako premlčaný, aj v prípade danej dohody o úhrade
dlhu v splátkach podal námietku premlčania dlhu. V prehlásení dlžníka o uznaní dlhu však absentuje
podstatná náležitosť a to aký dlh presne špecifikovaný vlastne uznáva a daný úkon nespĺňa ani formálne
ani obsahové náležitosti takéhoto prejavu dlžníka ako jednostranného prejavu vôle dlžníka adresované

veriteľovi, nakoľko tento je v zrejmom nepomere výške žalovanej sumy. Uvádza, že aj napriek tomu,
že dohodu podpísal, v tejto sú zjavne nevýhodné podmienky v prospech jeho osoby ako spotrebiteľa,
čo sa odráža aj v tom, že rozdiel medzi zapožičanou sumou a sumou, ktorej vrátenia sa oprávnený
domáha úhrady v splátkach je v zjavnom nepomere. Splátkový kalendár mu tiež doručený nebol a to
aj napriek tomu, že mal tvrdiť dohody o úhrade dlhu v splátkach. Z uvedeného je zrejmé, že podmienky

sú v podstate neprijateľné a v zmluve - dohode sú v podstate pre spotrebiteľa nepreštudovateľné pre
ich rozsah a krátkosť času, ktorý má spotrebiteľ k podpisu dohody, ktorú bezodkladne po jej podpise
vrátil žalobcovi. Poznamenáva, že sa nejednalo o jednostranný prejav dlžníka, ale o písomnosť vopred
pripravenú a predloženú žalovanému k podpisu bez toho, aby žalovaný mohol do obsahu zasahovať.Je zrejmé, že doposiaľ ako žalovaný žiadne prehlásenie o uznaní záväzku , ktoré by zakladalo vznik
a plynutie novej premlčacej doby nevykonal, nevykonal žiadny úkon, ktorý by spĺňal a napĺňal znaky
prehlásenia o uznaní dlhu, nakoľko z predložených podkladov žiadny jednostranný prejav vôle o uznaní

dlhu neexistuje a navyše aj v predloženej dohode o úhrade dlhu v splátkach nie je zrejmé a z tejto ani
nevyplýva o aký dlh sa vlastne jedná , resp. v akej presnej výške, čo sa myslí pod pojmom ostatné
príslušenstvo a preto navrhuje žalobný návrh pre premlčanie dlhu zamietnuť.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o splátkovom úvere na čl. 4 až 6, zmluvou
o zmenkovom vyplňovacom práve na čl. 7 - 8, všeobecnými obchodnými podmienkami na čl. 9 -

12, dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach na čl. 13, zmluvou o postúpení
pohľadávok na čl. 14 - 19, prílohami k zmluve o postúpení pohľadávok na čl. 20 - 22, oznámením o
postúpení pohľadávky na čl. 23 - 24, pokusom o zmier na čl. 25 - 27 a zistil tento skutkový stav:
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 Zákona č. 40/1964 Zb. OZ zo
dňa 22.10.2008 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu
pohľadávku voči žalovaným v l. - 3 . rade. Postupca a žalovaný v l. a v 2. rade uzatvorili dňa 24.3.2005

zmluvu Č.. XXXXXXXXX , ktorej súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich
dodatkov, na základe ktorej uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovaným v l. a v 2.
rade peňažné prostriedky vo výške 300.000,-Sk, pričom sa jednalo o spotrebný druh úveru označený
ako úver PLUS na bývanie , kde výška splátok bola špecifikovaná na sumu 4.897 ,-Sk mesačne vždy
ku 10.- temu dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky 10.4.2005 a kde konečná splatnosť úveru bola

stanovená na 10.3.2012. Na základe dohody o ručení zo dňa 24.3.2005 podpísal Peter Tomašovič túto
dohodu so Slovenskou sporiteľňou, kde ako ručiteľ uviedol, že má vedomosť o tom, že veriteľ uzavrel
dňa 24.3.2005 zmluvu o splátkovom úvere o poskytnutí úveru vo výške 300.000,-Sk, pričom vyhlásil,
že uspokojí pohľadávky veriteľa, ktoré vznikli z tejto úverovej zmluvy vrátane jej príslušenstva. Z dohody
o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach na čl. 13, ktorá bola podpísaná dňa 22.2.2012

vyplýva, že žalovaný v l. rade uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi , ktorý
vznikol na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.3.2005, pričom celková dlžná suma vo výške
21.793,87eur pozostáva z istiny 12.880,56 eur a z ostatného príslušenstva podľa zmluvy vrátane úroku
z omeškania za dobu od 22.10.2008 do dňa splatnosti poslednej splátky podľa tejto dohody s tým, že
dlžník sa zaviazal splatiť istinu svojho záväzku v 12-tich pravidelných splátkach v dohodnutej minimálnej

výške 250eur, pričom dátum splatnosti prvej splátky je 29. 2. 2012 a poslednej 29.1.2013. Po podaní
návrhu na začatie konania boli vykonané úhrady zo strany žalovaných dňa 16.4.2013 v sume 250eur
a 22.5.2013 v sume 250eur, na základe ktorej skutočnosti súd konanie v časti zaplatenia sumy 500
eur zastavil.

4.Podľa § 497 Obchodného zákonníka Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka , ak je dlžník v omeškané s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 53 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, to neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak
boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy , ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 110 ods. 1, 2 OZ ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu, alebo iného orgánu,
premlčuje sa za 10 rokov odo dňa keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal,
čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo, ak bola však v uznaní

uvedená lehota na plnenie plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 111 OZ zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.Podľa § 112 OZ ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie,
to platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného

orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Podľa§517ods.1,2 Občianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 524 odsek 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 526 odsek 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi.

Podľa 3 ods. l Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

splnením peňažného dlhu.

5. Písomné uznanie dlhu je jednostranným právnym úkonom dlžníka, ktorý musí povinne obsahovať
dôvod vzniku záväzku a jeho výšku bez akýchkoľvek výhrad. Dôvodom sa tu rozumie bezprostredný
dôvod vzniku záväzku, pričom výška dlhu musí byť uvedená presnou sumou. Ak dlžník uzná dlh len do

určitej výšky, právne účinky uznania sa budú týkať len tejto výšky dlhu. Uznanie dlhu čo do dôvodu a
výšky zakladá vyvrátiteľnú právnu domnieku, že dlh v dobe uznania skutočne existoval/ § 558 OZ/. V
prípadepremlčaniadlhumáuznanieprávatentoprávnyúčinoklenvtedy,aktenktodlhuznalvedelojeho
premlčaní. Písomným uznaním dlhu sa doterajšia premlčacia doba stáva bezvýznamnou a začíta plynúť
nová10ročnápremlčaciadoba.Ak vuznaníbolavýslovneuvedenálehotanaplnenie,začítapremlčacia

doba plynúť až po uplynutí tejto lehoty. Ak v uznaní lehota na plnenie nebola uvedená, premlčacia doba
začíta plynúť od toho dňa, keď k uznaniu došlo. Z pravidla ide o deň, keď bola vyhotovená písomnosť
týkajúca sa uznania dlhu. Uznanie dlhu dlžníkom je voči ručiteľovi účinné len vtedy, ak s tým ručiteľ
vyslovil súhlas / § 548 ods. 3 OZ/.

6.Takto vykonaným dokazovaním mal súd žalobný návrh za preukázaný v celom rozsahu. Bolo
preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanými v prvom a druhom rade dňa
24.3.2005 spotrebiteľskú zmluvu, ktorá obsahovala všetky náležitosti v zmysle § 4 ods.1,2 zákona č.
258/2001 Z.z., a zároveň ako spotrebiteľská zmluva neobsahovala žiadne ustanovenia, ktoré by mohli
spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

v tomto prípade žalovaným v prvom až treťom rade. Žalovaný v 1./ rade v písomne podanom odpore
zo dňa 23.5.2015 napadol platobný rozkaz v tejto veci, kde uviedol, že v danej veci medzi účastníkmi
konania nebol vykonaný žiadny úkon, ktorý by bolo možné posúdiť s poukazom na jeho obsah ako
jednostranné uznanie záväzku dlžníkom. Dohoda o uznaní záväzku medzi účastníkmi zo dňa 22.2.2012
podľa názoru súdu je takej povahy vzhľadom na jej obsah, že ju možno posúdiť v zmysle § 110 ods.2 OZ

ako uznanie dlhu, pretože bola vykonaná v písomnej forme, obsahuje dôvod vzniku záväzku, zároveň
aj výšku dlhu, formu splatenia istiny záväzku. Neobstojí preto argumentácia žalovaného v prvom rade,
že dôvod z akého dlh vznikol neobsahuje neobsahuje listina o uznaní dlhu, pretože bod 2/ tejto dohody
špecifikuje tieto skutočnosti t.j. dôvod z akého dlh vznikol. Čo sa týka námietky zo strany žalovaného
v l. rade, že dohoda o uznaní záväzku bola vopred pripravená a predložená odporcovi k podpisu bez

toho, aby odporca mohol do nej zasahovať, súd mal za preukázané a to aj vzhľadom na konštatovanie
žalobcu, že takáto dohoda bola pripravená na základe predchádzajúcej dohody so žalovaným v l. rade
čo preukázal v písomne podanom odpore aj samotný žalovaný v l.rade, ktorý uviedol, že došlo k telefonickej komunikácii medzi nim a pracovníčkou, dokonca s uvedením
skutočností, že má možnosť úhrady dlhu v splátkach, pričom po podpise tejto dohody plnil žalovaný
sumu, ktorá bola uvedená v tejto dohode, t.j. sumu 250 eur a to aj v čase ako bol vydaný platobný

rozkaz v tejto veci a preto súd túto námietku žalovaného v l. rade vyhodnotil ako neopodstatnenú. Z
tohto dôvodu, keďže došlo k uznaniu dlhu, nemohla byť a nie je pohľadávka žalobcu premlčaná, nakoľko
ako vyplýva z ustanovenia § 110 ods. 1 OZ, takéto právo sa premlčuje za 10 rokov odo dňa keď k
uznaniu došlo, resp. ak bola v uznaniu uvedená lehota na plnenie plynie premlčacia doba od uplynutia
tejto lehoty. Čo sa týka splatnosti pohľadávky ani právny predchodca žalobcu ani žalobca nevyhlásil

mimoriadnu splatnosť úveru počas doby účinnosti úverovej zmluvy a preto žalobca k mimoriadnemu
vyhláseniu splatnosti úveru nepristúpil a to z dôvodu, že ešte pred uplynutím dojednanej konečnej
splatnosti úveru, ktorá bola v marci 2012 došlo k uzatvoreniu dohody, v ktorej odporca v 1. rade uznal
svoj dlh a to vo februári 2012, t.j. ešte pred uplynutím dojednanej konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ aj
žalovaný v 2. rade vo svojom odpore konštatoval, že veriteľ vyhlásil predčasnú mimoriadnu splatnosť
úveru a pohľadávka bola postúpená navrhovateľovi zmluvou zo dňa 22.10.2008, žalovaný v 1. až

v 3. rade nepredložili žiadne dôkazy, či už listinného alebo ústneho charakteru, ktoré by preukázali
túto skutočnosť a teda súd mal za preukázané, že v tomto prípade nedošlo k vyhláseniu predčasnej
mimoriadnej splatnosti úveru. Čo sa týka uplatneného zákonného úroku z omeškania počnúc dňom
11.3.2012, jedná sa o deň, ktorý nasleduje po dni riadnej splatnosti úveru , ktorý bol preukázaný
prílohoukzmluveopostúpenípohľadávok,resp.čosatýkaúrokuzoomeškania,tentosiuplatnilžalobca

riadne dňom po dni oznámenia - vedomosti splatnosti prvej neuhradenej splátky podľa dohody o uznaní
záväzku.

7. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

Podľa 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

Žaloba žalobcu bola podaná dôvodne, súd v vyhovel žalobe žalobcu, a preto má žalobca ako úspešná
strana v konaní nárok na náhradu trov konania v plnej výške voči žalovaným v l. až v 3. rade. O výške
trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.