Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. január 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21C/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617207729
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5617207729.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš - sudca JUDr. Daniel Marcián v spore žalobcov: 1.) U. P., nar. X. X. XXXX,

s trvalým pobytom N. XXX/XX, H. X. - Q., a 2.) C. P., nar. X X. XXXX, s trvalým pobytom N. XXX/XX,
H. X. - Q., obidvoch zastúpených Mgr. Samuelom Dorociakom, advokátom, so sídlom Belopotockého
720/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 42 391 059 proti žalovaným: 1.) E.. F. S., nar. XX. X. XXXX, s trvalým
pobytom N. XX/XXX, H. X. - Q. a 2.) L. S., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom N. XX/XXX, H. X. -
Q., obidvom zastúpeným JUDr. Janou Šmihulovou Jakabovičovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 17,
Liptovský Mikuláš, o uloženie opatrení na odvrátenie hroziacej škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaní majú voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej
výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 22. 12. 2017 sa žalobcovia domáhali vydania rozhodnutia, ktorým
by súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zabrániť prenikaniu dažďovej vody zo
stavby súp. č. 229, postavenej na pozemku parcely registra „C“ parc. č. 582/5, o výmere 268 m2,
zastavané plochy a nádvoria, ktorá stavba je zapísaná na liste vlastníctva č. XXX, okres Liptovský

Mikuláš, obec Liptovský Mikuláš, katastrálne územie Q. na pozemok parcely registra „C“, parc. č. 583,
o výmere 560 m2, zastavané plochy a nádvoria a pozemok parcely registra „C“ parc. č. 584/1, o výmere
1.777 m2, trvalé trávnaté porasty, ktoré oba pozemky sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX, okres
Liptovský Mikuláš, obec Liptovský Mikuláš, katastrálne územie Q., a ktoré majú žalobcovia v podielovom
spoluvlastníctve. Uvedený žalobný návrh odôvodnili nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami.
Žalobcovia majú v podielovom spoluvlastníctve nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, okres
Liptovský Mikuláš, obec Liptovský Mikuláš, katastrálne územie Q., a to pozemok parcely registra „C“,

parc. č. 583, o výmere 560 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcely registra „C“, parc. č.
584/1, o výmere 1.777 m2, trvalé trávnaté porasty ako aj stavbu maštale bez súpisného čísla postavenú
na pozemku parcely registra „C“, parc. č. 583, o výmere 560 m2, zastavané plochy a nádvoria. Žalovaní
majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX,
okres Liptovský Mikuláš, obec Liptovský Mikuláš, katastrálne územie Q., a to stavbu rodinného domu
súp. Č. 229, postavenú na pozemku parcely registra „C“, parc. č. 582/5, o výmere 268 m2, zastavané
plochy a nádvoria a pozemok parcely registra „C“, parc. č. 582/5, o výmere 268 m2, zastavané plochy

a nádvoria. Uvedené nehnuteľnosti strán sporu bezprostredne susedia a sú oddelené plotom, ktorý je
postavený na hranici pozemkov. Súčasťou rodinného domu žalovaných je prístrešok na auto, ktorý je
postavený na pozemku parcely registra „C“, parc. č. 582/5, a ktorý svojou konštrukciou zasahuje do
pozemkužalobcovminimálnevrozsahu30cmpocelejdĺžkeprístrešku.Rodinnýdomvrátaneprístreškusú nedostatočne zabezpečené pre odtekanie dažďovej vody, keď dažďová voda zo strechy rodinného
domu steká priamo na strechu prístrešku, a táto je následne odvádzaná odkvapovou rúrou do sudu,
ktorú je umiestnený na hranici pozemkov a ktorého kapacita na takéto množstvo odvedenej dažďovej

vody je nedostatočná. V dôsledku uvedeného dažďová voda zo strechy rodinného domu a prístrešku
vyteká priamo na pozemok žalobcov, čo spôsobuje vlhnutie a podmáčanie pozemku a stavieb žalobcov.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť vyzvali žalobcovia žalovaných opakovane, aby vykonali opatrenia,
za účelom zabránenia prenikania dažďovej vody zo stavby žalovaných na pozemok žalobcov. Žalovaní
napriek uvedeným výzvam doposiaľ nevykonali žiadne relevantné úkony na odstránenie protiprávneho

stavu. Vyššie uvedeným konaním zo strany žalovaných nepochybne podstatným spôsobom dochádza
k obťažovaniu žalobcov tekutými odpadmi nad mieru primeranú pomerom, čím je vo výraznej miere
ohrozené ich vlastnícke právo. Žalovaní odvádzaním vody zo svojej stavby na pozemok žalobcov v
nadmernej miere obťažujú žalobcov, poškodzujú ich stavbu a pozemky a podstatným spôsobom ich
obmedzujú v nerušenom výkone práv. Právnym titulom žaloby podľa žalobcov bolo ust. § 126 ods. 1 OZ
v spojení s § 127 ods. 1 OZ a § 3 ods. 1 OZ.

2. Vo vyjadrení k žalobe doručenom na tunajší súd 4. 5. 2018 žalovaní rozsiahlym spôsobom uvádzali
skutkové a právne tvrdenia, z ktorých však pre rozhodnutie súdu bolo relevantné iba skutkové tvrdenie,
že spomínaný prístrešok na auto vybudovali žalovaní v rokoch 2005 až 2006, a teda že žalobcovia podali
túto žalobu po viac ako 10 rokoch. Z dôvodu hospodárnosti, súd v tomto rozsudku preto neuvádza ďalšie
skutkové a právne tvrdenia žalovaných. Ako bude ďalej uvedené, pokiaľ ide o dôvody rozhodnutia, bolo

by to v rozpore so zásadou hospodárnosti zakotvenej v čl. 17 Základných zásad Civilného sporového
poriadku.
3. V replike doručenej na tunajší súd 29. 6. 2018 žalobcovia zdôraznili, že predmetom tohto konania
je uloženie povinnosti žalovaným, aby zabránili prenikaniu dažďovej vody na pozemok žalobcov. Ďalej
doplnili, že k prenikaniu dažďovej vody na ich pozemok dochádza vždy, keď prší v takom rozsahu, že

odkvapové rúry a sudy žalovaných nestačia dažďovú vodu riadne odvádzať a absorbovať a v dôsledku
toho dochádza k poškodzovaniu majetku žalobcov. Odstránenie namietaného protiprávneho stavu je
pritom podľa žalobcov možné nielen uskutočnením stavebných úprav nehnuteľností žalovaných, ale aj
iným primeraným spôsobom, a je práve na žalovaných, aby takýto vhodný spôsob našli.
4. V duplike doručenej na tunajší súd 26. 9. 2018 žalovaní uvádzali skutkové a právne tvrdenia, ktoré

však súd v tomto rozsudku (rovnako ako pri vyjadrení žalovaných k žalobe) z dôvodu rešpektovania
zásady hospodárnosti neuvádza, keďže boli bez akejkoľvek relevancie pre rozhodnutie súdu.
5.Popredbežnomprávnomposúdenísúdomnapojednávanížalobcoviauviedli,žesavžalobedomáhali
zdržaniasazásahovdovlastníckehopráva,anievykonaniaopatrenínazabránenieprenikaniadažďovej
vody z nehnuteľností žalovaných na pozemok žalobcov. Preto nemôže ísť o žalobu podľa § 417 ods.

2 OZ ako ju predbežne právne posúdil súd. Žalobcovia na tomto pojednávaní pritom nenavrhli zmenu
žalobného petitu, teda nenavrhli, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým uloží žalovaným povinnosť, aby
sa zdržali nad mieru primeranú pomerom obťažovania žalobcov. Žalobcovia ďalej uviedli, že ak by aj
bolo správne predbežné právne posúdenie súdu, teda že ide o žalobu podľa § 417 ods. 2 OZ, tak
rozsah hroziacej škody by sa mal zistiť z vykonaného dokazovania, ktoré navrhli vykonať. Inak obe

strany sporu na tomto pojednávaní len zopakovali svoje dovtedajšie skutkové a právne vyjadrenia z ich
predchádzajúcich písomných podaní.
6. Súd v tejto veci nevykonával žiadne dokazovanie, nakoľko už len z obsahu žaloby a repliky vyplýva,
že táto žaloba je zjavne nedôvodná a vykonávanie dokazovania by tak bolo nehospodárne (čl. 17
Základných zásad Civilného sporového poriadku.) Totiž aj v prípade, ak by sa preukázali všetky skutkové

tvrdenia žalobcov uvedené v žalobe a replike, žalobe by nebolo možné vyhovieť.
7. Súd pri svojom právnom posúdení aplikoval nasledovné hmotnoprávne ustanovenia.
8. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov,
ďalej len „OZ“) vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene
zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

9. Podľa § 127 ods. 1 OZ vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom
obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu
stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že
by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými

atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.10.Podľa§417ods.1OZkomuškodahrozí,jepovinnýnajejodvráteniezakročiťspôsobomprimeraným
okolnostiam ohrozenia.
11. Podľa § 417 ods. 2 OZ ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil

vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.
12. Z obsahu žaloby, teda zo žalobného návrhu (petitu), avšak aj z jeho odôvodnenia, a tiež následnej
repliky žalobcov nepochybne vyplýva, že žalobcovia sa domáhali uloženia povinnosti žalovaným, aby
zabránili prenikaniu dažďovej vody zo stavby žalovaných na pozemok žalobcov, teda že sa domáhali
určitého pozitívneho konania zo strany žalovaných, teda vykonania opatrení za účelom zabránenia

prenikania dažďovej vody na pozemok žalobcov, a nie zdržania sa rušivého obťažovania zo strany
žalovaných, a nejde v tomto prípade o žalobu podľa § 127 ods. 1 OZ, či § 126 ods. 1 OZ, ale o žalobu
podľa § 417 ods. 2 OZ. Súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou uvedenou stranami sporu, ale je povinný
sám (správne) právne posúdiť stranami uvádzaný skutkový stav. Súd sa v tomto prípade nestotožnil s
právnou kvalifikáciou ponúkanou žalobcu, že tu ide o vlastnícku žalobu podľa § 126 ods. 1 OZ, resp.
podľa § 127 ods. 1 OZ. Zo žalobného návrhu (petitu) totiž vyplýva, že žalobcovia sa domáhajú uloženia

povinnosti žalovaným zabrániť prenikaniu dažďovej vody z ich stavby na pozemok žalobcov. Zabrániť
(niečomu) je možné len pozitívnym konaním. Takýto žalobný petit je preto žalobným návrhom podľa
§ 417 ods. 2 OZ, ktorým sa žalobca dožaduje pozitívneho (aktívneho) konania žalovaného, na rozdiel
od žalobného návrhu podľa § 127 ods. 1 OZ, ktorým sa žalobca domáha len zdržania sa určitého
obťažujúceho rušenia. Uvedené zistenie však len nevyplýva len zo znenia žalobného petitu. Rovnako

v odôvodnení tohto žalobného petitu, teda aj vo zvyšnom obsahu žaloby sa uvádza, že žalobcovia
žalovaných opakovane vyzývali, aby vykonali opatrenia (pozitívne konanie) za účelom zabránenia
prenikaniu dažďovej vody zo stavby žalovaných na pozemok žalobcov, ale žalovaní napriek týmto
výzvam doposiaľ nevykonali žiadne úkony (pozitívne konanie) na odstránenie protiprávneho stavu.
Žalobcovia síce v odôvodnení žaloby poukazujú na § 127 ods. 1 OZ (čo je však súd zobral iba ako

nesprávnu právna kvalifikáciu žalobcov), a tiež v nadpise žaloby (vzhľadom na svoje nesprávne právne
posúdenie) žalobcovia uvádzajú, že ide o žalobu na „zdržanie sa zásahu do vlastníckeho práva“, avšak
celý obsah a kontext tejto žaloby, vrátane jej odôvodnenia jednoznačne svedčí, že ide o žalobu, ktorou
sa žalobcovia voči žalovaným domáhali pozitívneho konania, a to (opatrení na) zabránenie prenikaniu
dažďovej vody. Tento žalobný návrh potvrdzuje aj obsah (neskoršej) repliky žalobcov, kde títo výslovne

(na odstránenie akýchkoľvek pochybností oproti žalobe) uvádzajú, že predmetom tohto konania je
podľa ich názoru uloženie povinnosti žalovaným, aby zabránili prenikaniu dažďovej vody na pozemok
žalobcov (teda nie zdržanie sa rušivých zásahov) alebo kde uvádzajú, že odstránenie namietaného
protiprávneho stavu je možné uskutočnením nielen stavebných úprav nehnuteľností žalovaných, ale aj
iným primeraným spôsobom, a je práve na žalovaných, aby takýto vhodný spôsob našli (odstrániť určitý

stav určitým primeraným spôsobom je jednoznačne pozitívne konanie, nie je tieto vyjadrenia možné
vysvetľovať ako zdržanie sa niečoho.) Teda vzhľadom na žalobný petit a vzhľadom na jeho odôvodnenie
v žalobe, ako aj vzhľadom na neskoršie doplňujúce vysvetlenie z repliky, súd dospel k jednoznačnému
záveru, že žalobcovia sa domáhajú pozitívneho konania od žalovaných, a nie zdržania sa rušivého
obťažovania, čím je nutné danú žalobu (správne) právne kvalifikovať ako žalobu podľa § 417 ods. 2

OZ. Dokonca ani na pojednávaní (po predbežnom právnom posúdení súdom podľa § 181 ods. 2 CSP)
žalobcovia (vďaka ust. § 181 ods. 2 CSP poučení ako správne odstrániť chybu svojho žalobného návrhu)
nenavrhli pripustiť zmenu žaloby v zmysle predbežného právneho posúdenia súdu, ale obmedzili sa iba
na tvrdenie, že to, čo je uvedené v ich doterajších písomných podaniach je podľa ich názoru návrh na
uloženie povinnosti zdržať sa obťažovania nad mieru primeranú pomerov, a že teda ide o žalobu podľa

§ 127 ods. 1 OZ. Keďže s týmto názorom žalobcov (o obsahu ich predchádzajúcich písomných podaní)
prednesenom na pojednávaní sa súd nestotožnil, premeškali touto polemikou so súdom žalobcovia
(navyše zastúpení advokátom) aj poslednú príležitosť na zmenu žaloby.
13. To, že nejde zo strany tunajšieho súdu o formalistický výklad pritom potvrdzuje aj judikatúra
najvyšších súdnych autorít, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn.: 22 Cdo

1599/1999, v ktorom sa uvádza: „ak sa žalobca domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť vykonať
určité opatrenia (nie zdržať sa určitého rušenia), pretože žalobcovi hrozí závažná škoda, ide o žalobu
podľa § 417 ods. 2 OZ, nie o vlastnícku žalobu podľa § 126 ods. 1 OZ. Podmienkou pre aplikáciu § 417
ods. 2 OZ je vážne ohrozenie žalobcu alebo jeho majetku“, alebo napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky, sp.zn.: 22 Cdo 3777/2009, v ktorom sa uvádza: „podľa ust. § 127 ods. 1 OZ sa možno

úspešne domáhať, aby súd uložil vlastníkovi povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však
uložiť povinnosť niečo pozitívne konať“, alebo tiež v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk unitárneho,
resp. federálneho najvyššieho súdu zverejnené rozhodnutie - R 45/1986, v ktorom sa uvádza, že:
„návrhom na začatie občianskeho súdneho konania (podľa § 127 ods. 1 OZ - pozn. tunajšieho súdu)smerujúcemu proti vlastníkovi sa navrhovateľ môže úspešne domáhať len vydania rozsudku, ktorým
by žalovanému vlastníkovi bola uložená povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však
povinnosť konať niečo pozitívne“.

14. Podmienkou pre vyhovenie žalobe podľa § 417 ods. 2 OZ je však (okrem iného) aj existencia hrozby
vážnej škody. Uvedené vyplýva nielen z výslovného znenia ust. § 417 ods. 2 OZ, ale aj z ustálenej
judikatúry, napr. z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn.: 22 Cdo 3319/2010, podľa
ktorého: „žalobe opretej o § 417 OZ nemožno vyhovieť, ak žalobca nepreukáže, že mu hrozí vážna
škoda; nestačí teda preukázať ohrozenie škodou, ktoré nie je vážne“ alebo tiež z v Zbierke súdnych

rozhodnutí a stanovísk unitárneho, resp. federálneho najvyššieho súdu zverejnené rozhodnutie - R
65/1972 podľa ktorého: „ustanovenie § 417 OZ však poskytuje ochranu iba proti hroziacej škode, a to
škode vážnej, teda proti hroziacej ujme na zdraví alebo majetku“.
15. Z uvedeného opisu rozhodujúcich skutočností prezentovaného žalobcami jednak v žalobe a jednak
v replike však nemožno dospieť k záveru, že by žalobcovia tvrdili existenciu hrozby vážnej škody. Ako
už bolo uvedené nestačí totiž uviesť, že hrozí škoda, musí hroziť vážna škoda. Žalobcovia uviedli,

že v prípade, keď prší v takom rozsahu, že odkvapové rúry a sudy žalovaných nestačia dažďovú
vodu riadne odvádzať a absorbovať, dochádza k poškodzovaniu ich stavieb a pozemkov. Z tohto
však vyplýva len tvrdenie o škode, ale už vôbec nie o jej rozsahu, resp. závažnosti. Ani z ďalších
skutkových tvrdení žalobcov, že týmto dochádza k ich obťažovaniu nad mieru primeranú pomerov, či
k podstatnému obmedzeniu v ich nerušenom výkone práv, nie je možné dospieť k záveru, že je tu

hrozba vážnej škoda. Tento záver súdu navyše vlastne potvrdili aj žalobcovia na pojednávaní, keď
uviedli, že rozsah poškodenia sa má ešte len zistiť navrhovaným dokazovaním (obhliadka, znalecký
posudok, výsluchy atď.), z čoho vyplýva, že žalobcovia vlastne ani nevedia aká škoda im hrozí, a čo
potvrdzuje vyššie uvedený záver súdu, že žalobcovia dovtedy netvrdili hrozbu vážnej škody. V súvislosti
s navrhovanými dôkazmi súd tiež uvádza, že dokazovaním sa preukazujú skutočnosti, ktoré strany

sporu tvrdili, a nie ktoré netvrdili, teda až z vykonaného dokazovania nemajú vyplývať skutkové tvrdenia,
ktoré strany sporu dovtedy opomenuli uviesť (vo vzťahu ku ktorým neuniesli bremeno tvrdenia.) To
či žalobcom hrozila vážna škoda alebo nie pritom muselo byť žalobcom zrejmé aj bez navrhovaného
dokazovania, a preto v prípade ak sa domáhali opatrení na zabránenie prenikaniu dažďovej vody podľa
417 ods. 2 OZ (základnou podmienkou, ktorého je tvrdenie hrozby vážnej škody) mali povinnosť uviesť

takéto tvrdenie. Ani podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť
odkazom na označené dôkazy. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobcovia (v určenej lehote vyplývajúcej
z výzvy súdu na repliku podľa § 167 ods. 3 CSP) neuniesli bremeno tvrdenia vo vzťahu k relevantným
skutočnostiam,atopredovšetkýmkuskutočnostihrozbyvážnejškody,čomalozanásledokichprocesný
neúspech, keďže podmienka hrozby vážnej škody je základnou podmienkou úspešnosti žaloby podľa

§ 417 ods. 2 OZ. Napriek súčasnému vyjadreniu žalobcov na pojednávaní, že im rozsah škody nie je
zrejmý (a že preto navrhujú vykonať dokazovanie na zistenie jej rozsahu), však žalobcovia na tomto
pojednávaní tiež uviedli, že hroziace škody sú závažnejšieho charakteru, čo by sa aj dalo považovať
za doplnenie skutkových tvrdení (zo žaloby a repliky) v tom smere, že v danom prípade ide o hrozbu
vážnej škody, ktorá je podmienkou žaloby podľa § 417 ods. 2 OZ. Uvedené doplnenie skutkových

tvrdení však nemožno považovať za včasné (§ 153 ods. 1 CSP), pretože mohlo byť uvedené už
skôr (v žalobe, resp. v replike), avšak bolo prednesené až na pojednávaní (navyše po obligatórnom
predbežnom právnom posúdení súdom podľa § 181 ods. 2 CSP, ktoré ich k tomu priam inštruovalo.) Na
takto oneskorene uplatnené skutkové tvrdenie (o hrozbe vážnej škody) preto súd uplatňujúc sudcovskú
koncentráciu podľa § 153 ods. 2 CSP v spojení s § 167 ods. 3 neprihliadal. Súd pritom poukazuje na

to, že ak by na toto oneskorene prednesené skutkové tvrdenie prihliadal vyžadovalo by to odročenie
pojednávania a nariadenie ďalších procesných úkonov zo strany súdu (znalecké dokazovanie, ohliadka
a pod.) Súd v konaní už v civilnom konaní nezisťuje skutočný stav (objektívnu pravdu), ale iba skutkový
stav vyplývajúci zo stranami včas uplatnených skutkových tvrdení a iných prostriedkov procesnej obrany
a procesného útoku, čím s zvýrazňuje zodpovednosť strán sporu za vedenie a výsledok konania.

Osobitne v prípade, ak je dotknutá strana zastúpená advokátom je tento postup bez pochyby na mieste.
Žalobcovia pritom boli v uznesení (výzve) podľa § 167 ods. 3 CSP z 18. 5. 2018 poučení o tom, že
na neskoro uplatnené skutkové tvrdenia a iné prostriedky súd nemusí prihliadať. Žalobcovia si teda
splnili bremeno tvrdenia len vo vzťahu ku skutočnosti, že pretekaním vody dochádza k poškodzovaniu
pozemkov a (v katastri nehnuteľnosti nezapísanej) stavby žalobcov, netvrdiac pritom, že ide o vážnu

škodu v zmysle § 417 ods. 2 OZ. Vzhľadom na uvedené súd žalobu podľa § 417 ods. 2 OZ zamietol
ako zjavne nedôvodnú bez toho, aby vykonal akékoľvek dokazovanie, pretože aj v prípade preukázania
všetkých týchto skutkových tvrdení žalobcov by bolo nutné túto žalobu zamietnuť (zásada hospodárnosti
podľa čl. 17 Základných zásad CSP.)16. Porovnaním žalobného petitu a výroku súdu o zamietnutí žaloby bolo zrejmé, že plne úspešným
v konaní boli žalovaní, preto majú podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP proti
žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd súčasne podľa § 262 ods. 2 CSP

vyslovil, že o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský
súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.