Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. december 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/90/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117010758
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1117010758.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov
senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Denisy Mészárosovej v trestnej veci obžalovaného G. H.
pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, o
odvolaníprokurátoraOkresnejprokuratúryBratislavaIprotirozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIsp.zn.
6T/47/2017 zo dňa 19.06.2018 na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. decembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava I z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil
obžalovaného G. H. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I sp.zn. 1Pv
205/17/1101 zo dňa 12.10.2017 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm.
b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

od 01.02.2015 doposiaľ si riadne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať svoje
maloleté deti O. H., nar. XX.XX.XXXX a R. H., nar. XX.XX.XXXX, pričom u táto povinnosť vplýva zo
zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
ako aj z rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 2P/1/2009-364 zo dňa 16.12.2011, vykonateľného
dňa 03.01.2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/76/2012-391 zo dňa
02.10.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.10.2012, kde súd stanovil G. H. platiť výživné na

maloletého syna O. H. a maloletú R. H. vo výške 380,- € na každé dieťa vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred k rukám matky A.. arch. E. M., taktiež G. H. je povinný platiť výživné na tvorbu úspor na každé z
detí v sume 120,- € vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred na účty detí, čím G. H. je dlžný k
rukám matky A.. arch. E. M., nar. 04.XX.XXXX, trvale bytom L. ulica XXXX/XX, L., na riadnom výživnom
okrem čiastky, ktorú pravidelne platí a to vo výške 50,- € mesačne na každé dieťa, na syna O. H., nar.
XX.XX.XXXX, vo výške 10.560,- € na riadnom výživnom a na tvorbu úspor čiastku 3.840,- € a na dcéru

R. H., nar. XX.XX.XXXX, na riadnom výživnom čiastku 10.560,- € a na tvorbu úspor čiastku 3.840,- €,
kde celková čiastka na riadnom výživnom na obidve deti je vo výške 21.120,- € a na tvorbu úspor je
celková čiastka vo výške 7.680,- €,

nakoľko skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení prokurátor odvolanie v neprospech obžalovaného
smerujúce proti výroku o oslobodení spod obžaloby, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého
stupňa dňa 27.07.2018. Prokurátor dôvodí, že súd vykonal vykonané dôkazy jednostranne, a to
v prospech obžalovaného. Vina obžalovaného je podľa prokurátora preukázané nielen výpoveďou
svedkyne A.. arch. E. M. a listinnými dôkazmi, ale aj výpoveďou obžalovaného. Argumenty, ktorými

obžalovaný presvedčil súd o tom, že mu objektívne okolnosti bránia plniť si svoju vyživovaciu povinnosť
v stanovenej výške, považuje prookurátor v kontexte vykonaného dokazovania za neprijateľné. Rodičsplodením dieťaťa preberá na seba zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý život, a preto je
jeho povinnosťou, aby urobil všetko preto (maximalizoval svoje úsilie), aby dokázal svoje záväzky a
povinnosti si vždy a za každých okolností splniť. Obrana obžalovaného G. H. v konfrontácii s ďalšími

vykonaným dôkazmi neobstojí a prokurátor ju považujem za účelovú, vedenú snahou zbaviť sa trestnej
zodpovednosti za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil, pričom záver o zavinení obžalovaného
prokurátor opiera o nasledovné úvahy a právne argumenty:

- obžalovaný dňa 14.01.2015 ukončil z vlastného rozhodnutia pracovný pomer v spoločnosti B. noha,

s.r.o. (obžalovaný pred súdom sám uviedol, že podnikanie ukončil len pre to, že sa už na podnikanie
necítil), a požiadal o predčasný starobný dôchodok, avšak jeho žiadosť bola zamietnutá, nakoľko
neodpracoval potrebný počet rokov a suma predčasného dôchodku tak nezodpovedala, zákonnej
minimálnejvýške)zuvedenéhovyplýva,žeobžalovanýneprestalpracovaťznejakýchvážnychdôvodov,
ktorými by mohli byť vážne zdravotné dôvody u obžalovaného, resp. organizačné zmeny v práci a pod.,
pričom do XX. marca roku 2017 sa ani nezamestnal, resp. ani sa nepokúsil zamestnať, nájsť si nejakú

inú prácu (z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava vyplýva, že v období od 04.09.2015
do 03.03.2016 mu boli vyplácané dávky v nezamestnaností, spolu vo výške 1.011,50 €), pričom až
rozhodnutím Sociálnej poisťovne číslo 55X XXX XXXX 0 zo dňa 26. mája 2017 bol G. H. priznaný
starobný dôchodok v sume 277,40 € mesačne,

- obžalovaný ako jediný vlastník spoločnosti B. noha, s.r.o., predal svoj obchodný podiel v predmetnej
spoločnosti za sumu len 5.000 €., t.j. za sumu rovnajúcu sa výške jeho vkladu ako spoločníka, prokurátor
podotýka, že spoločnosť B. noha, s.r.o. vlastnila v tom čase viacero lukratívnych nehnuteľností v L.
(s trhovou hodnotou nepomerne vyššou ako kúpna cena, ktorú obžalovaný získal z predaja svojho
obchodného podielu v spoločnosti B. noha, s.r.o.), ako aj pozemkov a viníc na území L., teda týmto je

preukázané, že obžalovaný sa vzdal majetkového prospechu tým, že previedol svoj obchodný podiel v
uvedenej spoločnosti bez náležitého protiplnenia, a to v snahe vyhnúť sa plneniu zákonnej vyživovacej
povinnosti, resp. túto povinnosť čo najviac obmedziť, nehladiac ako rodič na záujmy maloletých detí,

- obžalovaný sa nielenže vzdal svojho príjmu z pracovného pomeru v spoločnosti B. noha, s.r.o., ale

dobrovoľne sa vzdal príjmu, na ktorý mu vznikol nárok z titulu výkonu funkcie konateľa spoločnosti B.
noha, s.r.o. (z výpisu z S. registra spoločnosti B. noha, s.r.o. vyplýva, že obžalovaný naďalej vykonával
funkciu konateľa spoločnosti B. noha, s.r.o., a ako sám potvrdil pred súdom, predtým ako prestal s
podnikaním, poberal za výkon tejto funkcie plat vo výške 500 až 600 €, zčoho vyplýva, že túto funkciu
vykonával následne bezodplatne), a tu je potrebné tiež zdôrazniť, že v zmysle ustanovení zákona

číslo 36/2005 Z.z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

- obžalovaný G. H. návrhom doručeným súdu 23.10.2015 sa domáhal zníženia bežného výživného
zo sumy 380 € na každé z detí a výživného na tvorbu úspor vo výške 120 € mesačne na každé z
detí na sumu 50 € mesačne spolu na obe maloleté deti, pričom Okresný súd Bratislava I rozsudkom
pod spisovou značkou 1P/11/2015 - 203 zo dňa 22.08.2016 predmetný návrh otca G. H. zamietol.

Obžalovaný tiež potvrdil, že opätovne žiadal o zníženie výživného, a to návrhom podaným dňa
04.09.2017, avšak doposiaľ sa vo veci nepojednávalo.

- obžalovaný ako sám pred súdom uviedol, často býva pri synovi na L. X/A, kde sídli penzión B. noha,
kde nemá žiadne výdavky spojené s užívaním tohto domu, z čoho je zrejmé tiež, že stále ešte existuje

nejaké prepojenie osoby obžalovaného G. H. na podnikanie v tomto penzióne.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa nemožno stotožniť s rozhodnutím súdu, že skutok pre
ktorý bola podaná obžaloba, nie je trestným činom, a preto prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a

rozhodnutie.

Obžalovaný využil právo vyjadriť sa k odvolaniu prokurátora, ktoré mu bolo v súlade s § 314 Trestného
poriadku doručené, a to prostredníctvom obhajcu podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 03.09. 2018. Obhajca vo vyjadrení považuje napadnutý rozsudok za vecne správny. Nesúhlasí s názorom
prokurátora, že obžalovaný sa dobrovoľne vzdal príjmu z podnikateľskej činnosti. Pri rozhodovaní
o ukončení podnikania obžalovaný zobral do úvahy svoje možnosti a schopnosti ďalej vykonávať

túto čoraz náročnejšiu činnosť. Po dôkladnej úvahe dospel k názoru, že fyzicky ani psychicky nie je
schopný podnikateľskú činnosť vykonávať. Po podaní žiadosti o priznanie predčasného starobného
dôchodku naviac utrpel úraz, v dôsledku čoho bol približne jeden rok práceneschopný. V roku 2015
som vyrovnal všetky záväzky z titulu určenej vyživovacej povinnosti. Podotýka, že v zmysle rozsudku
Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 16.12.2011, č. 2P/1/2009 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 02.10.2012, č. 11CoP/ 76/2012 bol povinný v januári 2012 zaplatiť zročné
výživné za obdobie od 01.12.2008 do 31.12.2011 v sume 5 790 € na každé maloleté dieťa. Okrem
toho bol povinný platiť bežné výživné a výživné na tvorbu úspor vo výške 1.000 € mesačne na
obe maloleté deti. V roku 2015 teda použil všetky úspory na úhradu výživného. Celkovo uhradil cca
57.000 €, pričom trovy exekučného konania predstavovali cca 17.000 €. Keďže v tomto období už
nedosahoval príjem, na základe ktorého bolo výživné určené, nebol schopný plniť určenú vyživovaciu

povinnosť. Prokurátor vo svojom odôvodnení odvolania poukazuje aj na výpoveď poškodenej A.. E.
M.. Táto výpoveď je však účelová a nepravdivá, čo je preukázané aj listinnými dôkazmi. H. uviedla,
že v roku 2015 sa obžalovaný účelovo začal zbavovať svojho majetku, čo nie je pravdou. Nikdy sa
účelovo nezbavil žiadneho majetku. V roku 2015 nebol vlastníkom nehnuteľností, ktoré menovaná vo
svojej výpovedi uvádza. Rovnako nemožno vyvodiť nejaké úmyselné konanie vo vzťahu k nemožnosti

plnenia vyživovacej povinnosti v súvislosti s odpredajom nehnuteľností v roku 2004, teda pred 11 rokmi
pred obdobím, v ktorom mal obžalovaný predmetný trestný čin spáchať. Obžalovaný nesúhlasí tiež s
tvrdením prokurátora, že zo spáchania žalovaného trestného činu sa usvedčil aj svojou výpoveďou.
Opakovane uvádza, že ukončenie podnikateľskej činnosti bol dôsledok objektívnych okolností. Žiadny
právny predpis neukladá povinnosť vykonávať podnikateľskú činnosť. Podaním žiadosti o priznanie

starobného dôchodku obžalovaný využil právo, ktoré mu prináleží. V danom čase nepredpokladal, že
jeho žiadosť bude zamietnutá z dôvodu chýbajúcich dokladov preukazujúcich počet odpracovaných
rokov. Nikdy však neuviedol, že nemá záujem prispievať na výživné pre svoje maloleté deti. Opak je
pravdou, čoho dôkazom sú aj platby, ktoré za týmto účelom poukazuje. Na základe týchto skutočností
obhajoba navrhla, aby nadriadený súd zamietol odvolanie prokurátora.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava pridržiavajúc sa
písomnýchdôvodovodvolanianavrhlaodvolaniuvyhovieťanapadnutýrozsudokzrušiťvcelomrozsahu.

Obhajca sa v plnom rozsahu pridržiaval písomného vyjadrenia k odvolaniu. Odvolanie považoval za

nedôvodné a navrhol ho zamietnuť, Podotkol, že v civilnom konaní sa vychádza zo zákonnej domnienky,
ktorá však nepostačuje na to, aby mohol súd v trestnom konaní konštatovať zavinenie.

Obžalovaný G. H. pred odvolacím súdom nič neuviedol.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania, a tým absenciu
dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317
ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora
je nedôvodné.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:

Dňa 13.10.2017 podal prokurátor na príslušný súd obžalobu na obvineného G. H. pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona na tam uvedenom skutkovom
základe.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku,
že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul obžalovaného G. H. a svedkyňu A.. arch.
E. M. a podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy.Obhajoba obžalovaného spočívala v tom, že v období uvedenom v obžalobe výživné síce neplatil v
určenej výške, ale toto platil vo výške, ktorú mu umožňovali jeho majetkové pomery, t.j. 100 € mesačne.

Podnikanie ukončil 15.01.2015, pretože sa na to už necítil, a požiadal o predčasný starobný dôchodok.
Vykonával ešte funkciu konateľa v obchodnej spoločnosti, kde dosahoval príjem cca 500 - 600 €
mesačne. V čase odchodu do dôchodku nedisponoval úsporami v horibilnej sume, rádovo sa jednalo
o cca 10.000 €. Poberá starobný dôchodok, nič nevlastní, s výnimkou motorového vozidla roku výroby
1988 a nepojazdnej motorky. Dňa 04.09.2017 opäť požiadal o zníženie výživného. Pred rokom utrpel

úraz.

Vo veci teda nebolo sporným, že v období 01.02.2015 do 19.06.2018 obžalovaný neplatil výživné
vo výške určenej súdnym rozhodnutím, a platil len 100 € mesačne na obe maloleté deti, ani to, že
osobné, zárobkové a majetkové pomery obžalovaného sa od určenia výživného civilným súdom zmenili,
avšak podstatou dokazovania za účelom posúdenia vzniku trestnej zodpovednosti obžalovaného bola

subjektívna stránka trestného činu. Inými slovami, bolo potrebné zodpovedať otázku, či sa obžalovaný
dostal do nepriaznivejšej hmotnej situácie v dôsledku svojej ľahkovážnosti, prípadne úmyslu vyhnúť
sa plateniu výživného v plnej výške, alebo či vykonal opatrenia na odchod do starobného dôchodku a
elimináciu jeho pracovných aktivít oprávnene.

Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný bol od 05.08.2011
do 31.03.1014 spoločníkom obchodnej spoločnosti B. noha, s.r.o., zamestnancom tejto obchodnej
spoločnosti bol obžalovaný do 15.01.2015, kedy požiadal o predčasný starobný dôchodok. V tom
čase mal 60 rokov. Od 04.09.2015 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, do
03.03.2016 mu bola vyplatená dávka v nezamestnanosti v úhrnnej výške 1.011,50 €. Od 17.06.2016 bol

práceneschopný do 31.03.2017, dňa 01.04.2017 mu bol priznaný starobný dôchodok vo výške 277,40
€. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam spojeným s penziónom B. noha obžalovaný dňa 05.09.2011
previedolkúpnymizmluvaminaobchodnúspoločnosťB.noha,s.r.o.Včaseod01.02.2015dovyhlásenia
napadnutého rozsudku platil výživné v úhrnnej výške 100 € mesačne.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli na hlavnom
pojednávanívykonanévšetkydostupnédôkazypotrebnénaobjasnenieskutkovéhostavuvecivsúlades
ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku, ktoré navrhli procesné strany, zákonným spôsobom, a tieto
dôkazy súd prvého stupňa správne vyhodnotil tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného
poriadku. Svoje rozhodnutie pritom aj zákonným spôsobom odôvodnil tak, že uviedol, ktoré skutočnosti

vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, a akými
právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
zákona.

VyživovaciapovinnosťrodičovkdeťomvyplývazoZákonaorodine,arozhodnutiesúduourčenírozsahu
vyživovacej povinnosti v civilnom konaní má len deklaratórne účinky. Súd v trestnom konaní nie je
viazaný rozsahom vyživovacej povinnosti určenej civilným rozhodnutím, a posudzuje otázku rozsahu
povinnosti obvineného samostatne, ako predbežnú otázku v zmysle § 7 ods. 1 Trestného poriadku.
Dôvodom týchto právnych skutočností pri prečine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného

zákona je rešpektovanie jedného zo základných princípov trestného práva - princípu zavinenia. Práve z
pohľadu zavinenia treba rozlišovať medzi určením výživného v civilnom konaní, kedy zo zákona o rodine
vyplýva povinnosť pri rozhodovaní zohľadniť nielen možnosti povinnej osoby, ale aj potreby oprávnenej
osoby (a v prípade výživného pre deti i možnosti druhého rodiča), na rozdiel od skúmania vyživovacej
povinnosti z hľadiska vzniku trestnej zodpovednosti, kedy základnú právnu otázku predstavuje to, v

akom rozsahu mohol povinný rodič pri vyvinutí maximálneho možného úsilia platiť výživné. Zavinenie je
kategóriou subjektívnou, týka sa výlučne obvineného, a preto pri určovaní rozsahu výživného v trestnom
konaní treba vychádzať výsostne z faktov viažucich sa na osobu obvineného.

Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že uplatňovanie zákonných práv

obžalovaným viažucich sa na jeho vek v spojení s fyzickým a psychickým stavom, ako atribút, ktorý
nie je možné subjektívne ovplyvniť, nemožno ukončenie zárobkovej činnosti bez ďalších skutočností
vyhodnotiť ako snahu obžalovaného smerujúcu k zníženiu rozsahu platenia výživného. Obžalovaný
v čase, keď začal vykonávať opatrenia smerujúce k ukončeniu podnikania a zárobkovej činnosti,dosiahol vek, pri ktorom zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
v § 67 umožňuje priznanie nároku na predčasný starobný dôchodok. Okrem biologických procesov
prebiehajúcich počas života človeka, kedy v určitej fáze dochádza k postupnému poklesu fyzických a

psychických funkcií organizmu, aj ustanovenia § 65 ods. 2 a 67 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení umožňujú a predpokladajú ukončenie pracovnej činnosti z dôvodu veku. Na tomto
podklade nemožno od nikoho požadovať, aby napriek dosiahnutiu zákonom určeného veku pokračoval
v zárobkovej činnosti. Takáto povinnosť nie je zakotvená žiadnym právnym predpisom a mohla by
nadobudnúť absurdný rozmer v tom zmysle, že každá osoba povinná plniť vyživovaciu povinnosť

by musela vykonávať zárobkovú činnosť bez ohľadu na vek a zdravotný stav. Ako správne uvádza
obhajoba, pri rozhodovaní o výživnom v civilnom konaní sa vychádza z iných kritérií, ako pri posudzovaní
vzniku trestnej zodpovednosti, kedy je potrebné, aby z vykonaných dôkazov vyplynulo, že jediným
motívom zastavenia zárobkovej činnosti páchateľa bolo zmarenie platenia výživného v určenej výške.
K takejto situácii ale v prípade obžalovaného G. H. vzhľadom na vyššie uvedené nedošlo. Pokiaľ ide o
zmenšenie majetku obžalovaného, ktorý 31.03.2014 previedol obchodný podiel spoločnosti vlastniacej

nehnuteľnosti na inú osobu, nemožno s poukazom na časové súvislosti a podstatu tohto právneho úkonu
vylúčiť, že tak učinil v súvislosti s obchodnými aktivitami, podnikateľským zámerom či inými dôvodmi,
než je snaha v nasledujúcom období riadne neplatiť výživné, k čomu odvolací súd viedol aj fakt, že pred
ukončením zárobkovej činnosti obžalovaný uhradil dlh na výživnom vo výške cca 57.000 €. Povedané
zjednodušene, ukončenie podnikania obžalovaným odvolací súd vyhodnotil ako oprávnené.

Súd prvého stupňa správne vzhľadom na konštatovanú zmenu pomerov obžalovaného primárne riešil
prejudiciálnu otázku podľa § 7 ods. 1 Trestného poriadku, v akej výške bol obžalovaný vzhľadom na jeho
osobné a majetkové pomery schopný platiť výživné v období od 01.02.2015 do 19.06.2018. V tomto
čas bol obžalovaný nemajetným starobným dôchodcom s príjmom 277,40 €, a preto možno súhlasiť,

že bol schopný platiť výživné vo výške 50 € mesačne na každé dieťa. V tomto rozsahu si vyživovaciu
povinnosť aj plnil.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol
správne, keď podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby, pretože z dôvodu

pretrvávajúcich pochybností o zavinení nebola preukázaná subjektívna stránka trestného činu, a preto
skutok nie je trestným činom.

Odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z napadnutých výrokov rozsudku, a preto
odvolanie prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.