Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. október 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/67/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817201807
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8817201807.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa a.s., so
sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1. F. U., C. T. XXX, XXX XX
T., X. Š. U., C. T. XXX, XXX XX T., o zaplatenie 5.432,21 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. XCsp/XX/XXXX-XX zo dňa 26.09.2017, takto

r o z h o d o l :

Čiastočne mení rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zamietnutí žaloby, t.j. vo výroku II.
tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi 6,59 % úrok za úver ročne zo sumy 4.978,65
eur od 9.7.2016 do zaplatenia istiny všetko do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zaniká povinnosť druhého žalovaného.

V zostávajúcej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a
vracia mu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaní v 1/ a 2/ rade sú p o v i n n í ,
spoločne a nerozdielne, zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.983,86 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 4.983,86 € od 9.7.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovaným v 1/ a 2/ rade náhradu trov konania v rozsahu 83,50%, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných

spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.432,21 eur s 6,59% úrokom za úver zo
sumy 4.978,65 eur od 09. 07. 2016 do zaplatenia a 5,00% ročným úrokom z omeškania zo sumy
5.432,21 eur od 09. 07. 2016 do zaplatenia a trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe
Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX 6 02 bola so žalovanými uzatvorená Zmluva o úvere č.
XXXXXXX 6 02 zo dňa 17. 12. 2013, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver vo
výške 5.500 eur. V zmysle čl. VIII. Bod 8. 1. Zmluvy o úvere, poplatok za medziúver sa zúčtoval pri
prvej výplate medziúveru tak, že celková výške vyplateného medziúveru bola nížená o výšku tohto

poplatku. Žalovaní sa zaviazali do splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 38,16 eur,
ktoré boli povinní uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu
tvoria vklady na konto sporenia vo výške 5,20 eur, 6,59 % p.a. úrok za medziúver vo výške 30,21 eur
a poplatok za poistenie typu A vo výške 2,75 eur, pričom sa uspokojili v poradí úroky za medziúver,poplatok za poistenie a vklady na konto sporenia. Žalobca po pripísaní vkladu na konto sporenia tento
v plnej výške preúčtoval na konto medziúveru a po zaplatení úroku za medziúver prevyšujúcu sumu
preúčtoval naspäť na konto stavebného sporenia, pričom sa táto prevyšujúca suma započítala ako

vklad na stavebné sporenie. Splátky sú splatné prvého každý mesiac a musia byť uhradené do 15.
dňa mesiaca. Suma poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov medziúveru. Žalovaní
sa zároveň zaviazali vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 2,75
eur. Žalovaní v 1. a 2. rade porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas
splácať. Listom zo dňa 12. 02. 2016 žalobca oznámil žalovaným, že na základe exekučné príkazu za

dňa 08. 02. 2016 vydaného súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Kováčom, PhD., exekúcia vedená
pod značkou EX 13744/2014, bol žalobca povinný odúčtovať z konta sporenia žalovaných sumu vo
výške 111,28 eur v prospech súdneho exekútora. Žalovaní boli vyzvaný na zaplatenie odúčtovanej
sumy a zároveň upozornení na nesplnenie požadovaných podmienok. Žalovaní I. a II. porušili zmluvne
dohodnutépodmienkyamedziúverprestaliriadneavčassplácaťazároveňnezaplatilinakontosporenia
finančné prostriedky, ktoré boli odúčtované na základe exekučného príkazu EX 13744/2014 zo dňa 08.

02. 2016. Listom zo dňa 02. 06. 2016 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok,
pričom žalovaných zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca
bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s prísl. pred dohodnutou dobou. Nakoľko omeškané
splátky neboli doplatené žalobca dňa 08. 07. 2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s
príslušenstvom. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca zúčtoval nasporenú sumu

vo výške 521,35 eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 5.500 eur (poskytnuté úverové
prostriedky), čo predstavuje po započítaní sumu 4.978,65 eur (istina). Žalovaná suma, t. j. dlžná suma
ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (08. 07. 2016), predstavuje sumu vo výške 5.432,21
eur, pričom pozostáva z istiny vo výške 4.978,65 eur, z nezaplatených 6,69 % p.a. úrokov za medziúver
zo sumy 5.500 eur do 08. 07. 2016 spolu vo výške 245,46 eur a nezaplatených poplatkov spolu vo výške

175 eur a z nezaplatených poplatkov za poistenie od augusta 2014 do júla 2016 spolu vo výške 12 x
2,75 eur, t.j. 33 eur. Požadovaním predčasného splatenia úveru, úverová zmluva nezaniká, žalobca v
zmysle či. X. bod 10.17.3. úverovej zmluvy úročí istinu dohodnutým 6,69 % p. a. úrokom za úver a v
zmysle čl. IX. Bod 9. 2. zároveň celý zostatok dlhu, vyčíslený ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti,
5,00 % p. a. úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t. j. od

09. 07. 2016).

3. Žalovaní na pojednávaní uviedli, že s uplatnenou pohľadávkou nesúhlasia. Ako dôvod uviedli len
nedostatok príjmu a žiadali splátky v sume 30 eur mesačne. Ich príjem je vo výške 220 eur ( hmotná
núdza ). Bývajú vo vlastnom dome a majú jednu maloletú dcéru. Za elektrinu platia 25 eur, a za vodu 23

eur. Stavebnej sporiteľni platia sumu 107 eur na základe inej zmluvy.

4. Z vykonaného dokazovania má súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca a žalovaný na základe
vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa 17.12.2013 zmluvu o
úvere, v zmysle ktorej žalobca ako veriteľ poskytol dlžníkovi medziúver na základe uzatvorenej zmluvy

o stavebnom sporení. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru vo výške 5.500 eur, ktorý sa
po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných mal
zmeniť na stavebný úver vo výške 3.285,35 eur.

5. Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžníci podstatne porušili zmluvu, žalobca

dňa 08. 07. 2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru a zároveň žiadal žalovaných o vrátenie
celého zostatku úveru. Z predloženého výpisu z účtu vyplýva, že žalobca žalovaným poskytol dňa 19. 12.
2013 eur úver vo výške 4.400 eur, dňa 24. 03. 2014 úver vo výške 1000 eur a naúčtoval si aj položky vo
výške100eurakopoplatokzaspracovanieúveru.Žalovanípodľavyjadreniažalobcuuhradilispolusumu
664,98 eur. Preto po odpočítaní úhrad žalovaných na istine dlžia sumu 4.835,02 eur. (5.500-664,98 ).

Žalobca má nárok aj na úrok z úveru, pričom súd mal za preukázaný nárok na zaplatenie istiny z
úveru vo výške 245,56 eur ( do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru), ako aj prostriedky vo výške
111,28 eur, ktoré bol žalovaný povinný odúčtovať v prospech súdneho exekútora. Dlžná suma teda
spolu predstavuje 4.983,86 eur. Do uvedenej sumy súd nezarátal poplatky za vedenie úverového účtu,
poplatky za upomienky, za individuálne riešenie omeškania splátok a poplatky za prijatie do poistenia a

v tejto časti žalobu zamietol, pričom uvedenými nárokmi sa bude zaoberať nižšie.

6. V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 08. 07. 2016, teda týmto
dňom sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnostiúveru a súd preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 08. 07. 2017,
potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. XCo/XXX/XXXX, Krajského súd v Prešove sp. zn.

XCo/XX/XXXX zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa 7.5.2014.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobcovi priznal ním požadovaný nárok na úrok z úveru vo výške
245,56 eur.

8. Pokiaľ ide o poplatok za vedenie úverového účtu, súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť
nasledovné:

9. V danej právnej veci sa jedná o poplatky, ktorý sa stali splatnými pred uvedenou novelou zákona
o bankách. Súd však predmetné dojednania o poplatku za vedenie úverového účtu podrobil súdnej
kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako

neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Žalovaní boli povinní platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre
svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné
omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným
ako dlžníkom úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je

neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášali žalovaní ako spotrebitelia, ktorí za poskytnutie
úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatili žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru,
preto na žalovaných nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov. Na základe uvedeného súd nárok
žalobcu na zaplatenie poplatku za správu úveru uplatneného žalobou v tejto časti zamietol.

10. Ďalším nárokom bol nárok vyplývajúci z titulu prijatia do poistenia spolu v sume 33 eur. Čo sa týka
dojednania poistenia v samotnej zmluve má súd za to, že poistenie tak ako bolo v predmetnej úverovej
zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných
zmluvách. Žalovaní mali písomné súhlasiť s poistením typu A poistenie zostatku dlhu, podľa ktorého
sú prijatý do poistenia ako poistené osoby v životnom rizikovom poistení pre prípad smrti na základe

poistnej zmluvy uzatvorenej medzi veriteľom a spoločnosťou Allianz Slovenská poisťovňa, a.s.. Žalobca
však nijako súdu nepreukázal, či žalovaní skutočne poskytli písomný súhlas, podľa ktorého boli prijatí do
poistenia a taktiež nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o
jeho nevzniknutí. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak ako bolo uvedené v predmetnej zmluve
bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou

pravdepodobnosťoupredpokladať,žežalovanísaprepoistenienerozhodlipouzavretíúverovejzmluvya
prípadnomzváženíistéhorizika,resp.vznikupoistnejudalosti,aležeprijatieužvoprednaformulovaného
poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Súd tak nárok žalobcu
uplatňovaný z tohto titulu žalobou zamietol.

11. Žalobca si podanou žalobou uplatňoval aj nárok na zaplatenie za individuálne riešenie omeškaných
splátok. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým.
Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v
priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom
konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie

tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má
dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie
určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní
práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi
nebolo jeho tvrdenie dokázané). Súd má za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik

záväzku žalovaných hradiť žalobcovi tento poplatok a teda neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o
oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na tento poplatok, pretože súdu nepreukázal,
či skutočne došlo k individuálnemu riešeniu omeškania splátok, aké reálne náklady mu v súvislosti s
vykonaním takéhoto úkonu vznikli, aby súd mohol tieto následne posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, preto má súd za to, že v tejto časti bola žaloba nedôvodná.

12. Súd žalobcovi ďalej nepriznal nárok na poplatky za upomienky podľa výpisu, nakoľko aj keď mal súd
za preukázané, že žalovaným boli upomienky zaslané, žalobca nepreukázal súdu, že by mu za zaslanie
týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. Zároveň v prípade poplatku takéhototypu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje
iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov
dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým

mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie
Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006
č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej
karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov
a upomienky sú neprijateľné.

13. Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný
zákonník, prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

14. Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po vyhlásení mimoriadnej

splatnosti úveru dostali do omeškania, preto ich súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s
príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku. V čase omeškania bola základná úroková sadzba európskej centrálnej
banky ku dňu 8. 7. 2016 vo výške 0% p.a. a úrok z omeškania tak predstavuje výšku 5 % ročne. O
trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

15. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca a to proti II. výroku rozsudku, ktorým súd prvej
inštancie časť žaloby zamietol a proti III. výroku rozsudku o trovách konania. Odvolanie odôvodnil tým,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
písm. h/ CSP) a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

(§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP). Poukázal na to, že žalobca uzavrel so žalovanými mluvu o úvere zo dňa
17.12.2013,ktorousažalovanízaviazalivštádiumedziúverusplácaťlenúrokyzmedziúverudookamihu
splnenia podmienok na poskytnutie stavebného úveru. Platenie uvedených úrokov bola „odplata“ za to,
že žalobca poskytol žalovaným peňažné prostriedky skôr ako boli splnené podmienky na poskytnutie
stavebnéhoúveruatovsúladesozmluvouoúvere,všeobecnýmipodmienkamiazákonomostavebnom

sporení. Vzhľadom na to, že žalovaní sa dostali do omeškania so splácaním úveru žalobca pristúpil
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Zdôraznil, že zmluva o úvere je absolútny obchod a bez
ohľadu na povahu účastníkov úverového vzťahu sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, ktorý v odôvodnení uviedol, že práva na úroky vzniká až do
vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov, no na druhej strane uvádza, že v prípade ak si účastníci

dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby (splatnosti
úveru) nevráti, po splatnosti úveru prichádzajú do úvahy len úroky z omeškania. Podľa jeho názoru
uvedené nie je možné vzťahovať na tento prípad, nakoľko splatnosť úveru nenastala dohodou, ale
tým, že dlžník porušil svoju povinnosť splácať úver riadne a včas a dostal sa do omeškania. V danom
prípade žalobca bol nútený uplatniť právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a vrátenie poskytnutých

peňažných prostriedkov. Nešlo teda o žiadne dohodnuté úverové obdobie, na ktoré sa okresný súd
odvoláva. Podľa jeho názoru akékoľvek konanie, ktoré porušuje povinnosť a spôsobuje tým výhodu v
rozporesdobrýmimravmiabezpochybyjevrozporesúčelomprávnychpredpisovvzťahujúcisanadaný
právny vzťah. Nesúhlasil s tvrdením okresného súdu o dvojnásobnom zaťažení v podobe úrokov za úver
a úrokov z omeškania, ktoré podľa neho spôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi konania. Má

za to, že značnú nerovnováhu spôsobuje práve to, že okresný súd svojim rozhodnutím umožňuje, aby
žalovaní užívali peňažné prostriedky, ktoré dostali od žalobcu bezodplatne nakoľko žalobcovi nepriznal
nárok na riadny úrok, ktorý predstavuje odplatu pre žalobcu za to, že žalovaním poskytol peňažné
prostriedky. Splatnosťou nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť
úroky za úver, menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť. Povinnosť

vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky za úver nie je novou povinnosťou, ktorú by
dlžník pred splatnosťou nemal. Nejde o nové dohodnuté úroky, ako uvádza okresný súd v odôvodnení
rozsudku. Zmena spočíva v tom, že vzhľadom na to, že dlžník porušil svoju povinnosť celá pohľadávka
sa stáva splatnou bez ohľadu na dohodnutú lehotu vrátenia. Považuje za neprípustné, aby sa tým, že
vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru v dôsledku porušenia povinnosti zo strany žalovaných dostal do

horšej situácie a prišiel by tak o právo požadovať úroky za úver, ktoré predstavujú odplatu za užívanie
istiny a mal by nárok len na úrok z omeškania. Priznaný úrok z omeškania predstavuje sankciu pre
žalovanýchzato,žeporušilisvojupovinnosť,nožalobcanevidídôvodnato,abybolajonsankcionovaný
a to tým, že mu okresný súd odoprie nárok na úrok za úver a pri tom tento nárok mu vyplýva priamoz platných právnych predpisov. Nie je mu zrejmé ako okresný súd dospel k sume vo výške 4.983,86
eur. Okresný súd uvádza že od sumy 5.500,- eur odpočítal sumu vo výške 664,98 eur čo predstavuje
sumu vo výške 4.835,02 eur a ďalej priznal žalobcovi úroky za úver do vyhlásenia splatnosti v sume

245,56 eur a rovnako uznal aj povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi sumu vo výške 111,28 eur.
Uvedené však nedáva sumu vo výške 4.983,86 eur (4.835,02+245,56+11,98=5.191,86 eur). Namietal,
že okresný súd započítal plnenia žalovaných počas „života úveru“ vo výške 664,98 eur na istinu, hoci v
štádiu medziúveru sa títo zaviazali platiť len úroky za úver a poplatok za poistenie na konte medziúveru
a vkladať vklady na konto sporenia. Vo vyjadrení zo dňa 30.05.2017 uviedol že žalovaní uskutočnili

vklady vo výške 664,98 eur, no tieto boli započítané na úroky za úver a na poplatky za poistné tak ako
bolo dohodnuté v zmluve o úvere. Žalovaní zároveň vkladali peňažné prostriedky na konto sporenia
a tieto sa pri vyhlásení splatnosti zúčtovali práve s istinou podľa zmluvy o úvere. V prípade, ak by si
žalovaní riadne plnili svoje povinnosti došlo by po splnení podmienok k zmene medziúveru na stavebný
úver a práve peňažné prostriedky na konte stavebného sporenia by ponížili priamo istinu. Žalovaní si
tak nepriamo na konte sporenia šetrili peňažné prostriedky na nárazové poníženie istiny pri pridelení

stavebného úveru. Okresný súd uvedeným postupom odoprel žalobcovi právo na úrok za úver v prípade,
ak uvedené vklady započítal na istinu mal zároveň žalobcovi priznať úroky za úver od počiatku vzniku
zmluvy nakoľko ich považoval za nezaplatené. Priznal však len úroky za úver vo výške 245,56 eur tak,
ako ich žalobca vyčíslil v žalobe, pričom žalobca vychádzal z toho, že úroky za úver boli uvedenými
úhradami čiastočne zaplatené. K nepriznaným nárokom na poplatky namietal, že žalovaný sa v zmluve

o úvere zaviazali platiť poplatky, ktoré vznikli v súvislosti s úverom. Všetky poplatky boli naúčtované z
dôvodu, že došlo ku konaniu žalovaných, ktoré si vyžadovalo riešenie. Žalobca nepreukázal dôvodnosť
ich uplatnenia nakoľko si nebol vedomý že uvedené treba preukázať a že uvedené je sporné. Pokiaľ
ide o poplatky za poistenie žalobca v žalobe uviedol, že žalovaní sa zaviazali na splácanie poistného
v zmluve o úvere. Žalobca nemal za to, že uvedené považuje okresný súd za sporné a mal za to že

vyhlásenie v zmluve o úvere a to že žalovaní dočasne toto poistenie plnili je postačujúce na preukázanie
jeho existencie. Čo sa týka nároku na trovy konania navrhol priznať mu nárok v rozsahu 100 % a čo
sa týka trov odvolacieho konania za zaplatený súdny poplatok za odvolanie. Navrhol, aby súd zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. tak, že žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 448,35 eur spolu s úrokom za úver vo výške 6,59 %

zo sumy 4.978,65 eur od 09.07.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
448,35 eur od 09.07.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň,
aby mu súd priznal proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaní sa k
odvolaniu písomne nevyjadrili.

16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
účinný od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) prejednal podané odvolanie v zmysle zásad daných aplikáciou ust.
§ 378 a nasl. CSP. Odvolací súd pritom prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania. Vychádzal
pritom z aplikácie ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pričom mal za to, že nariadenie pojednávania v
predmetnej veci si nevyžadovala potreba zopakovania, či doplnenia dokazovania a ani dôležitý verejný

záujem. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom
zisteným súdom prvej inštancie (§ 385 ods. 1, § 383 CSP). Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený na úradnej tabuli súdu i na webovej stránke súdu zodpovedajúco ust. § 219 ods. 3 a § 378
ods. 1 CSP. Žiada sa osobitne zdôrazniť, že odvolací súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie bol v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania i uplatnenými

odvolacími dôvodmi (s výnimkou v § 380 ods. 2 CSP) tak, ako boli uplatnené v zákonnej odvolacej
lehote. Na základe takéhoto prieskumu uvedeného rozhodnutia súdu prvej inštancie, i konania ktoré mu
predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu v časti týkajúcej sa nepriznaných
úrokov z úveru po „zosplatnení“ je dôvodné, ale v zostávajúcej napadnutej časti o zamietnutí žaloby
uplatnené odvolacie dôvody neumožňujú zrušenie, či zmenu rozsudku súdu prvej inštancie. Rozsudok

vo vyhovujúcej časti vo veci samej nebol napadnutý odvolaním, nadobudol právoplatnosť (§ 226, § 228
ods. 1 CSP), a preto nebolo oprávnením, ani povinnosťou odvolacieho súdu túto časť prvoinštančného
rozhodnutia preskúmavať.

17. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), spotrebiteľský

spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo súvisiaci
so spotrebiteľskou zmluvou.18. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

19. Podľa § 300 CSP, na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o
konaní, ak nie je ustanovené inak.

20. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej

činnosti, zamestnania alebo povolania.

21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ZSÚ), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

22. Podľa § 2 písm. a), b), d) ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou

o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

24. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, účastníkom ktorých je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

25. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

28. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

29. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

30. Podľa § 54 ods. 1, prvá veta OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

31. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.32. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonník (ďalej len ObZ) zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

33. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá ObZ , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona.

34. Podľa bodu VII ods. 1 Zmluvy zo dňa 3.5.2011 o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere
(ďalej len „Zmluvy“) veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie medziúveru
a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX.
Všeobecných podmienok. V prípade odstúpenia od úverovej zmluvy je veriteľ oprávnený odstúpiť
súčasne aj od zmluvy o stavebnom sporení, ktorá je základom pre poskytnutie tohto úveru.

35. Podľa bodu VII ods. 4 písm. a) Zmluvy pre medziúver platí navyše, že veriteľ môže od zmluvy o
medziúvere odstúpiť a požadovať bezodkladné vrátenie medziúveru a stavebného úveru v prípadoch
uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.

36. Podľa bodu VII ods. 5, 6 Zmluvy odstúpením od tejto zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne

ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva. Odstúpením od tejto zmluvy nezanikajú
ani zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi veriteľom a dlžníkom, resp. treťou osobou. Odstúpením
od tejto zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej
pohľadávky.

37. Podľa čl. VIII ods. 1 Zmluvy právny vzťah medzi zmluvným stranami sa riadi právnym poriadkom
SR, Obchodným zákonníkom č. 513/1991 Zb., Občianskym zákonníkom č. 509/1991 Zb., zákonom
č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších noviel, zákonom č. 129/2010 Z.z. Zákon o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších noviel a
Všeobecnými podmienkami.

38. Podľa čl. XIX ods. 3 písm. b) Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby,
ak nastanú skutočnosti uvedené v bode 2 tohto článku, je stavebná sporiteľňa oprávnená najmä
jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky stavebnej
sporiteľne zo zmluvy o úvere pred termínom konečnej splatnosti úveru a stavebný sporiteľ je povinný

splatiť pohľadávku stavebnej sporiteľne v lehote, ktorú ona určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti
úveru.

39. Žalobca v odvolaní zotrval na stanovisku, že nárok veriteľa na zaplatenie úrokov z poskytnutého
medziúveru trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov do ich úplného zaplatenia a nie iba do

zosplatnenia úveru. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí naopak vyslovil záver, že veriteľovi patria
úroky iba do splatnosti dlhu a následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky
z omeškania. Uviedol, že v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému
zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru aj úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo
vzťahoch medzi účastníkmi.

40. Posúdenie nároku veriteľa na zaplatenie úrokov z istiny poskytnutej dlžníkovi na základe zmluvy
o úvere závisí od charakteru právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. V prejednávanom prípade
okresný súd správne zistil, že žalovaný v 1/ rade mal pri uzatváraní právneho úkonu postavenie
spotrebiteľa a že Zmluva o medziúvere, ktorú uzavrel so žalobcom, spĺňa kritériá vymedzenia zmluvy

o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej
len ZSÚ). Na aplikáciu uvedeného zákona odkazujú vyššie cit. ustanovenia čl. VIII ods. 1 Zmluvy ale
i ust. § 7 ods. 7 zák. č. 310/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov. Preto je potrebné ho aj aplikovať
na predmetnú vec.

41. Spotrebiteľský úver je vymedzený v § 1 ods. 2 ZSÚ ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnejpomociposkytnutejveriteľomspotrebiteľovi.Zmluvaospotrebiteľskomúveretakmôžezahŕňať
nielen zmluvu o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, ale výslovne na základe ust. § 1 ods. 2 ZSÚmôže byť spotrebiteľským úverom aj zmluva o úvere, ktorá je upravená v slovenskom právnom poriadku
výlučne v Obchodnom zákonníku. Právne vzťahy, ktoré sú upravené výlučne v Obchodnom zákonníku
je možné posudzovať iba podľa Obchodného zákonníka. Tento záver nie je v rozpore s ust. § 52 ods.

1 veta tretia Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

42. Ustanovenia Občianskeho zákonníka je možné použiť iba za predpokladu, že daný právny vzťah

výslovne upravujú, alebo aspoň pripúšťajú analógiu, teda aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka,
ktorésúnajbližšieobsahomaúčelomkdanémuprávnemuvzťahupodľa§853OZ.Využitieanalogických
ustanovení Občianskeho zákonníka je podľa § 853 OZ prípustné iba vtedy, keď daný občianskoprávny
vzťah nie je upravený nielen Občianskym zákonníkom, ale ani iným zákonom. V prípade, kedy iný platný
zákonkonkrétnyprávnyvzťahupravuje,niesúsplnenépodmienkynaaplikáciuanalogickýchustanovení
Občianskeho zákonníka a daný právny vzťah sa posudzuje podľa toho platného zákona, ktorý ho

upravuje. V opačnom prípade by Občiansky zákonník ako zákon všeobecný nadobudol absolútnu
prednosť pred zákonmi špeciálnymi aj v tých prípadoch, kedy na rozdiel od špeciálnych zákonov určitú
právnu oblasť vôbec neupravuje.

43. Z uvedeného vyplýva, že Občiansky zákonník sa v prípade právnych vzťahov, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ použije prednostne vo všetkých ustanoveniach, ktoré Občiansky zákonník upravuje,
ako napr. dĺžka premlčacej doby, výška úrokov z omeškania a podobne. V prípade vymedzenia
náležitostí konkrétneho zmluvného typu, ktorý Občiansky zákonník naopak neupravuje, ale je upravený
v Obchodnom zákonníku, bude platiť zákonné vymedzenie zmluvného typu v Obchodnom zákonníku.
Preto všeobecná definícia zmluvy o úvere, obsiahnutá v ust. § 497 ObZ je platná a účinná aj pre

vymedzenie zmluvy o úvere, uzavretej spotrebiteľom. Zároveň prípustnosť uzavretia Zmluvy o úvere,
ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere výslovne pripustil Zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý zmluvu
o úvere vymenoval ako jednu z foriem spotrebiteľského úveru.

44. Zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom v zmysle ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d)

Obchodného zákonníka, ktorý kogentným spôsobom vymedzuje, ktoré záväzkové vzťahy podliehajú
právnej úprave obsiahnutej v tretej časti Obchodného zákonníka, kde sa uplatní právna úprava
Obchodného zákonníka ako lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave v Občianskom zákonníku. Ide
o obligatórne uplatnenie Obchodného zákonníka. V týchto prípadoch nemožno aplikáciu Obchodného
zákonníka vylúčiť dohodou strán. Bez ohľadu na povahu jeho účastníkov sa takýto právny vzťah riadi

vždy Obchodným zákonníkom. Tým nie je dotknutá subsidiárna aplikácia Občianskeho zákonníka v
otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje na základe výslovného zmocnenia obsiahnutého v
ustanovení § 1 ods. 2, podľa ktorého sa právne vzťahy uvedené v odseku 1 spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných

zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Ako bolo vyššie uvedené, v tých
prípadoch, kedy Občiansky zákonník určitý vzťah upravuje, je v spotrebiteľskom vzťahu prednostná
aplikácia Občianskeho zákonníka aj vtedy, ak by sa inak mali použiť normy Obchodného práva.

45. Z obsahu § 497 ObZ vyplýva, že zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou a pre jej vznik stačí

dohoda aspoň o uvedených náležitostiach, pričom sa nevyžaduje ani to, aby k poskytnutiu peňažných
prostriedkov skutočne došlo. Tým sa vlastne zmluva o úvere líši od zmluvy o pôžičke podľa § 657 OZ.

46. Zo zákonného vymedzenia zmluvy o úvere nevyplýva povinnosť dlžníka dohodnutý úver skutočne
čerpať, preto z tohto hľadiska zmluva o úvere predstavuje záväzok veriteľa mať zmluvou dohodnuté

peňažné prostriedky k dispozícii pre dlžníka po dohodnutú dobu, prípadne až do požiadania dlžníka, ak
nedôjde k zániku záväzku veriteľa skôr, napr. dohodou alebo výpoveďou poskytnutia úveru podľa § 500
ObZ. Výška úveru je spravidla dohodnutá v zmluve vo forme určitého limitu, do ktorého môže dlžník úver
čerpať. Okrem podstatných častí obsahuje zmluva o úvere aj výšku úrokov, lehotu na vrátenie úveru
a ďalšie náležitosti, pričom väčšinu náležitostí pri úveroch poskytovaných bankami obsahujú úverové

podmienky, na ktoré zmluva o úvere odkazuje.

47. Zmluva o úvere je súčasne zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 OZ, kedy na jednej strane
stojí banka ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení Zmluvy o úvere koná v rámci svojej obchodnejalebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej žalovaný ako spotrebiteľ, teda fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení Zmluvy o úvere nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti alebo v rámci samostatného výkonu svojho povolania. Z obsahu zmluvy o medziúvere uzavretej

medzi stranami sporu dňa 3.5.2011 jednoznačne vyplýva, že bola uzavretá nielen podľa Obchodného
zákonníka, ale aj podľa Občianskeho zákonníka, zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a podľa
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako osobitného právneho predpisu, preto spĺňa
všetky v ňom uvedené zvláštne požiadavky preto, aby bola zmluvou platnou.

48. V § 499 ObZ je upravená možnosť dohodnutia odplaty za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť
na požiadanie peňažné prostriedky, ak je poskytovanie úveru predmetom podnikania veriteľa - žalobcu,
s čím nesporne súvisí aj § 502 ObZ, v ktorom sú upravené práve úroky za poskytnutie úveru. Odplata
predstavuje odmenu veriteľovi za to, že po dobu medzi dojednaním zmluvy o úvere a skutočným
čerpaním úveru musel pre dlžníka rezervovať peňažné prostriedky, prípadne ich mať zabezpečené.
Zmluva o úvere uzatvorená podľa § 497 ObZ nemôže byť dohodnutá ako bezúročná, keďže záväzok

zaplatiť úroky patrí k pojmovým znakom zmluvy o úvere a je jej podstatnou časťou s poukazom na §
269 ods. 1 ObZ.

49. Úrok z úveru je v podstate cena za používanie poskytnutých peňažných prostriedkov, preto má podľa
názoru odvolacieho súdu dlžník zásadne povinnosť platiť tento úrok za skutočnú dobu ich používania,

t.j. až do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi, pokiaľ si strany zmluvy o úvere nedohodli niečo iné.
Tým sa zmluva o úvere líši od zmluvy o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, keďže povinnosť platiť
úroky je v prípade poskytnutia pôžičky závislá na dohode zmluvných strán nielen čo do výšky úrokov,
ale aj čo do doby a spôsobu ich platenia.

50. Vzhľadom k dispozitívnej povahe úpravy zmluvy o úvere nie je vylúčené, aby doba, po ktorú je dlžník
povinný platiť úrok, bola upravená dohodou strán odchýlne od výkladu § 503 ObZ. V zmluve je najmä
možné dohodnúť, že dlžník je povinný platiť úrok z úveru od poskytnutia úveru do dohodnutej doby
splatnosti, pričom takáto dohoda, aby sa dlžník zaviazal zaplatiť z poskytnutých peňažných prostriedkov

úroky, nie je v rozpore s § 497 ObZ.

51. V zmluve o úvere dohodli strany úrok z úveru vo výške 6,59 % ročne. Výslovne sa v texte zmluvy
uvádza, že ide o úrokovú sadzbu medziúveru fixnú na dobu 5 rokov. Záväzok dlžníka platiť úroky splatný
spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky je tak v súlade s § 503 ods. 1 ObZ, pričom tak,

ako to vyplýva z § 503 ods. 3 ObZ, je dlžník povinný zaplatiť úroky za dobu od poskytnutia až do vrátenia
peňažných prostriedkov, keďže sa na takúto povinnosť veriteľovi zmluvne zaviazal a tento jeho záväzok
trvá aj po odstúpení veriteľa od zmluvy (viď aj vyššie cit. ust. Zmluvy v čl. VII ods. 6).

52. Pokiaľ žalobca vyzval žalovaného na predčasné splatenie celého úveru, vrátane zmluvných úrokov

a úrokov z omeškania v ním vyčíslenej výške tak, ako to vyplýva z jeho výzvy, zaslanej žalovanému 1/ v
súlade s citovanými ustanoveniami zmluvy, ide zároveň o jednostranný právny úkon odstúpenia žalobcu
od zmluvy o úvere pre omeškanie žalovaného s vrátením po sebe idúcich dvoch splátok alebo jednej
splátky viac ako 3 mesiace (viď čl. XIX ods. 2 písm. c) Všeobecných podmienok) podľa § 506 ObZ.

53. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý odkázal na závery
Krajského súdu v Prešove v rozsudku XCo/XXX/XXXX-XX zo dňa 30.6.2015. S týmito závermi sa
nestotožnili vtedajšie senáty obchodnoprávneho kolégia tunajšieho súdu a vyjadrili svoje stanovisko k
tejto problematike i v rozhodnutiach, na ktoré odkazuje i odvolateľ v podanom odvolaní, ale i vo vyjadrení
obchodnoprávneho ku úvahám na predloženie podnetu občianskoprávnym kolégiom na zjednotenie

výkladu právnej normy dovolacím súdom.

54.Nietnázorovýchrozdielovvpraxiodvolacíchsenátovtunajšiehosúdu,baanivpraxiinýchodvolacích
súdov SR na to, že aj na zmluvy o spotrebiteľských úveroch sa v zásade aplikujú ust. § 497 a nasl. Obch.
zák. (s výnimkou takých zmluvných podmienok, aké má na mysli aplikácia ust. § 54 ods. 1 Obč. zák.).

Toto zodpovedá aj názorom z odbornej literatúry, v ktorej rezonuje názor, že pri aplikácii Obchodného
zákonníka na záväzkové vzťahy, ktorých predmet záväzkov je určený Obchodným zákonníkom, v
dôsledku kogentného ustanovenia (aj ust. § 261 ods. 6 písm. d) absolútne obchody) sa práva a
povinnosti spravujú Obchodným zákonníkom. Pokiaľ ide o súvislosť s účasťou spotrebiteľa v týchtovzťahoch ako je to napr. aj v spotrebiteľských úveroch, na takéto úvery sa aplikuje zák.č.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch (predtým zák. č. 258/2001 Z.z.), avšak režim Obchodného zákonníka v
otázkach, ktoré Obchodný zákonník rieši (§ 1 ods. 2 Obch. zák.), sa má aplikovať aj u spotrebiteľského

úveru (s vyššie uvedenou výnimkou danou aplikáciou ust. § 54 ods. 1 Obč.zák.). Normatívne
usporiadanie postupuje totiž od zákona o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis k Obchodnému
zákonníku ako lex generalis až po Občianský zákonník ako základ súkromnoprávnej úpravy v otázkach,
ktoré Obchodný zákonník nerieši. (viď napr. PATAKYOVA, M. akol..Obchodný zákonník, Komentáre, 4.
vydanie, Bratislava: C.H.Beck, 2013, s.1043 alebo Ovečková,O.: Vplyv novely Občianskeho zákonníka

na aplikovateľnosť Obchodného zákonníka, Právny obzor, 98, 2015, č.4, s.397-416).

55. Z ust. § 497 a ust. § 502 ods. 1 Obch. zák. vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá
ako bezúročná. Záväzok zaplatiť úroky patrí k pojmovým znakom zmluvy o úvere, je jeho podstatnou
náležitosťou (§ 269 ods. 1 Obch. zák.). Aj z ust. § 1 ods. 3 písm. i) zák. č. 129/2010 Z.z. vyplýva,
že spotrebiteľským úverom nie je úver bez úroku a bez ďalších poplatkov. Podobne ust. § 4 ods. 2

písm. h) bývalého zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako podstatnú náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere označilo ročnú úrokovú sadzbu a ďalšie ustanovenie písm. i) tohto ustanovenia
zdôraznilo aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

56. Úroky zo zmluvy o úvere predstavujú odplatu za peňažné prostriedky, ktoré boli dlžníkovi na

požiadanie poskytnuté podľa zmluvy o úvere. V zmysle ust. § 121 ods. 3 Obč. zák. úroky i úroky z
omeškania sú príslušenstvom pohľadávky. Úroky sú v zásade splatné v dohodnutej dobe, inak spolu so
záväzkom vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky (§ 503 ods. 1 Obch. zák.).

57. Odvolací súd zdôrazňuje, že dôvodom „zosplatnenia medziúveru“ v predmetnej veci bolo

porušovanie povinnosti dlžníkom, ktorý neplnil včas dohodnuté splátky úveru. V podstate podľa obsahu
„zosplatnenie úveru“ je spôsobom zániku zmluvy o úvere odstúpením od zmluvy o úvere. Nie je
totiž rozhodujúce ako sa právny úkon označil, prípadne na ktoré ustanovenia toho-ktorého zákona sa
odvoláva, ale rozhodujúci je obsah daného právneho úkonu, t.j. práva a povinnosti z neho pre účastníkov
plynúce. Prejav vôle treba vykladať podľa interpretačných pravidiel určených v ustanovení § 35 ods. 2

Obč. zák. a § 266 Obch. zák.. Podporujú to aj názory z právnej praxe ( napr. rozhodnutia Najvyššieho
súdu ČR XXOdo XXX/XXXX z 5.11.2002, či XXCdo XXXX/XXXX z 15.2.2012).

58. Účinky odstúpenia od zmluvy sú pre obchodnoprávne vzťahy upravené v ustanovení § 351 Obch.
zák.. Tieto sa však ani na odstúpenie od úverovej zmluvy pre meškanie dlžníka s vrátením viac než

dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšie než 3 mesiace neaplikujú, pretože pre takýto stav je v
zákone, konkrétne v ustanovení § 506 Obch. zák. upravený iný právny režim. Podľa tohto ustanovenia,
ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu než 3
mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú čiastku s úrokmi.
Zmyslom tohto ustanovenia tak, ako to plynie z jeho znenia a z kontextu, ako je v Obchodnom zákonníku

uvedené, je poskytnúť veriteľovi právny prostriedok proti dlžníkovi, ktorý neplní záväzok vrátiť veriteľovi
poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky v dohodnutých splátkach a je v omeškaní s vrátením
viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu než 3 mesiace. Vzhľadom k tomu, že za
tejto situácie možno dôvodne predpokladať, že ani v budúcnosti dlžník nebude riadne plniť, môže veriteľ
od zmluvy o úvere odstúpiť, a tým spôsobiť, že zaniknú jeho povinnosti, ktoré má podľa zmluvy voči

dlžníkovi. Je to v podstate právny inštitút, ktorý je určený na ochranu práv veriteľa. Vo vzťahu k dlžníkovi
sav§506Obch.zák.uvádzaoprávnenieveriteľaspolusodstúpenímodzmluvyoúvere„požadovať,aby
vrátil dlžnú sumu s úrokmi“. Toto ustanovenie týmto spôsobom upravuje účinky odstúpenia od zmluvy o
úvere,atoodlišnýmspôsobom,nežjetouvedenéužvovyššieoznačenýchvšeobecnýchustanoveniach
§ 351 Obch. zák., či v ust. § 48 ods. 2 Obč. zák.. Ustanovenie § 506 Obch. zák. v tomto zmysle vo

vzťahu k ustanoveniu § 351 Obch. zák. predstavuje špeciálnu právnu úpravu. Takýmto odstúpením
sa menia len podmienky, za ktorých je dlžník povinný svoju povinnosť splniť. Dlžník už ďalej nie je
povinný splniť dlh v lehotách a za podmienok dohodnutých v zmluve, ale na požiadanie veriteľa v plnom
rozsahu (celú dlžnú čiastku s úrokmi). Povinnosť vrátiť veriteľovi dlžnú čiastku s úrokmi aj po odstúpení
od zmluvy o úvere nepredstavuje sekundárny záväzok, ale záväzok pôvodný, ktorý sa odstúpením od

zmluvy „modifikoval“ vo svojej splatnosti. Povinnosť dlžníka pri aplikácii ust. § 506 zaplatiť úroky a dlžnú
sumu nezaniká. Podobné závery prijal napr. Najvyšší súd ČR vo svojich rozhodnutiach XXCdo/XXX/
XXXX, XXCdo/XXXX/XXXX, XXCdo/XXXX/XXXX, Č.P. XXOdo/XXX/XXXX.59. Obchodný zákonník i Občiansky zákonník rešpektujú autonómiu vôle strán pri úprave následkov
odstúpenia od zmluvy. Ak to v zmluve nie je upravené inak, dôsledkom odstúpenia veriteľa od zmluvy
pri aplikácii ust. § 506 Obch. zák. je aj oprávnenie veriteľa požadovať vrátenie dlžnej sumy aj s úrokmi.

Požiadavka vrátiť poskytnuté prostriedky (dlžnú sumu), aj povinnosť platiť úrok z nevrátenej čiastky
úveru aj po odstúpení od zmluvy je preto opodstatnená, v opačnom prípade by sa veriteľ využijúc
oprávnenie dané mu zákonom, ktoré je dôsledkom porušenia povinností dlžníka dostal do horšieho
postavenia ako mal pred porušením povinností dlžníkom. Najvyšší súd ČR napr. vo svojich vyššie
označených rozhodnutiach XXCdo/XXXX/XX, či XXCdo/XXX/XXXX konštatoval práve, že zmyslom a

účelom ustanovenia § 506 Obch. zák. je poskytnúť veriteľovi právny inštrument proti dlžníkovi, ktorý
neplní záväzok vrátiť veriteľovi poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky v dohodnutých splátkach a je v
omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu než 3 mesiace. Veriteľ
môže od zmluvy o úvere odstúpiť a tým spôsobiť, že zaniknú jeho povinnosti, ktoré má podľa zmluvy
voči dlžníkovi. Ide o právny inštitút, ktorý je určený na ochranu práv veriteľa a jeho využitím sa preto
veriteľ nemôže ocitnúť v horšom právnom postavení, než v akom bol pred odstúpením od zmluvy. Takáto

názorová línia vyplýva aj z právnej teórie. Len ako príklad možno uviesť názor prof. Oľgy Ovečkovej a
kolektívu v komentári k Obchodnému zákonníku z vydavateľstva IURA EDITION, ročník 2005, 2. Diel
na s. 336 alebo v Beckovom komentári k Obchodnému zákonníku ročník 1998 na s. 834, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že úrok z úveru je vlastne cena (odplata) za užívanie poskytnutých peňažných
prostriedkov, a preto má dlžník zásadne platiť tento úrok za skutočnú dobu užívania, t.j. do doby

skutočného vrátenia úveru veriteľovi. Podobne závery vyplynuli i z dôvodov rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR XObo/XXX/XXXX (uverejneného v ZSP 8/2007), podľa ktorých odstúpením od zmluvy o
úvere nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, menia sa len
podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť.

60. Z týchto stanovísk vychádzali odvolacie senáty obchodnoprávneho kolégia tunajšieho súdu vo
svojich rozhodnutiach, napr. XXCo/XX/XXXX-XX T. X.XX.XXXX, XXCo/XXX/XXXX-XX z 25.6.2015,
XCob/XX/XXXX-XXX z 25.10.2011, XCo/X/XXXX-XXX z 5.5.2015. Neodlišujú sa tieto závery ani od
záverov rozhodnutí iných odvolacích súdov na Slovensku (napr. Krajský súd v Banskej Bystrici XXCo/
XXX/XXXX, XXCo/XX/XXXX, XXCo/XX/XXXX, Krajský súd v Košiciach XCo/XXX/XXXX, XCo/XXX/

XXXX, XCo/XXX/XXXX, XCo/XX/XXXX, Krajský súd v Nitre XCo/XXX/XXXX alebo i ďalšie).

61. Tak, ako je už uvedené vyššie, úrok je v podstate odplatou (cenou) za poskytnutie finančných
prostriedkov. Aktuálna vnútroštátna úprava o spotrebiteľských úveroch v ust. § 13 ods. 3 zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch rieši otázku plnenia úrokov z úveru pri odstúpení od zmluvy

samotným spotrebiteľom za tam upravených podmienok. Podľa uvedeného ustanovenia (jeho vety
prvej) ak spotrebiteľ uplatní právo podľa odseku 1, je povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto
istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne a
najneskôr do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy veriteľovi.

62. Aj Zákon o spotrebiteľských úveroch teda v tomto ustanovení výslovne upravuje povinnosť zaplatiť
úrok (ako odplatu za poskytnutie finančných prostriedok) až do dňa splatenia istiny v prípade, že k
odstúpeniu zmluvy došlo úkonom spotrebiteľa.

63. Z uvedených dôvodov, ak zmluvne dohodnuté podmienky neupravujú inak, niet právneho dôvodu,

aby pri aplikácii ust. § 506 Obch. zák. neboli veriteľovi priznané úroky z úveru aj za čas po „zosplatnení
úveru“, teda po využití oprávnenia veriteľa odstúpiť od zmluvy pre porušenie povinností dlžníka. Využitím
právneho inštitútu, ktorý je určený na ochranu práv veriteľa ako vyplýva z ust. § 506 Obch. zák. sa
nemôže veriteľ ocitnúť v horšom právnom postavení, než v akom bol pred odstúpením od zmluvy.

64. Senát odvolacieho súdu aj v tejto veci dáva do pozornosti, že v zmysle ust. § 53 ods.1 Obč.
zák neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa,
ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. (napr. rozsudok Krajského súdu Prešov z 21.
novembra 2012, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX).Systém ochrany spotrebiteľov zavedený Smernicou 93/13/
EHS (transponovanou do národného právneho poriadku) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa

v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k tomu, že pristúpi na
podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah
(rozsudky z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s.I-4941, z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, ako aj zo 6. októbra 2009,
Asturcom Telecomunicaciones, C-40/08, Zb. s. I-9579). Vzhľadom na také znevýhodnené postavenie
jednej zo zmluvných strán článok 6 ods. 1 Smernice 93/13 zaväzuje členské štáty stanoviť, aby nekalé

podmienky „podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa". Ako vyplýva z judikatúry
ESD, ide o kogentné ustanovenie smerujúce k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu
zaviesť rovnosť (pozri rozsudky Mostaza Claro, Asturcom Telecomunicaciones, z 9. novembra 2010, VB
Pénzügyi Lízing, C-137/08, a z 15. marca 2012, Pereničová a Perenič, C-453/10). S cieľom zabezpečiť

úroveň ochrany, ktorú chce Smernica 93/13 dosiahnuť, Súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento nerovný
stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym
zásahom vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (vyššie uvedené rozsudky Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, Mostaza Claro, Asturcom Telecomunicaciones, , ako aj VB Pénzügyi
Lízing). S prihliadnutím na tieto zásady Súdny dvor niekoľkokrát rozhodol, že vnútroštátny súd má ex
offo posúdiť nekalú povahu zmluvnej podmienky patriacu do pôsobnosti smernice 93/13 a tým odstrániť

nerovnováhu medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom (tiež vyššie uvedené rozsudky ESD).
Nepriznanie úrokov po realizácii oprávnenia veriteľa na „zosplatnenie úveru“ z dôvodov porušovania
povinnosti dĺžníkom podľa názoru konajúceho odvolacieho senátu v predmetnej veci nie je odstránením
nerovnováhy medzi spotrebiteľom a dodávateľom (poskytovateľom úveru), ale dostáva poskytovateľa
úveru do horšieho postavenia, aké mal pred využitím oprávnenia na „zosplatnenie úveru“. Naopak

porušenie povinnosti dlžníka z úverovej zmluvy (vedúce k realizácii oprávnenia veriteľa od zmluvy
odstúpiť) ho dostáva do výhodnejšieho postavenia (nemusí ďalej veriteľovi plniť úroky), a tak akceptácia
záveru prijatého súdom prvej inštancie (s odkazom na názor v rozhodnutí KS v Prešove 6Co/190/2014)
by v konečnom dôsledku bola „nesprávnym návodom“ pre dlžníkov zlepšiť si „porušovaním povinnosti“
svoje postavenie v úverovom vzťahu. Išlo by tak o situáciu zjavne neakceptovateľnú.

65. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v
časti, v ktorej zamietol žalobu žalobcov o zaplatenie úrokov z úveru vo výške 6,59% ročne zo sumy
4.978,65 eur od 09.07.2016 do zaplatenia teda aj po vyhlásení predčasnej splatnosti celého úveru nie je
správne, preto ho musel odvolací sú podľa § 388 CSP zmeniť tak, že žalobcovi priznal právo na zmluvný

úrok z úveru v uvedenej výške a žalovaných zaviazal na jeho úhradu tak, ako je to uvedené vo výrokovej
vete tohto rozhodnutia.

66. V zostávajúcej zamietavej časti do výšky 48,35 eur a úroku z omeškania z tejto sumy zrušil z dôvodu
nepreskúmateľnosti tejto zamietavej časti podľa § 389, ods. 1 písm. b/ CSP.

67. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie dôsledne sa zaoberať nárokom žalobcu v
zrušenej napadnutej časti, posúdiť tento nárok aj vzhľadom na odvolacie námietky a povinnosťou súdu
prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania vzhľadom na čiastočné
zmenené rozhodnutie súdu prvej inštancie a vo veci opätovne rozhodnúť.

68. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP,
§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).