Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/106/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6316201985
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6316201985.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam

Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej
veci žalobcu F. V., SB-metal, s miestom podnikania Dr. Clementisa 1220/9, 977 01 Brezno, IČO: 37
205 455, zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Michalovičom, so sídlom Lazovská 64, 974 01 Banská
Bystrica, proti žalovanému C.. U. U. - SHR, s miestom podnikania Pri Štadióne 919/10, 976 68 Heľpa,
IČO: 31 907 903, zastúpenému advokátom JUDr. Petrom Šramkom, so sídlom Moyzesova 12, 977 01
Brezno, o zaplatenie 4.060 Eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaného C.. U. U. - SHR,
s miestom podnikania Pri Štadióne 919/10, 976 68 Heľpa, IČO: 31 907 903, zastúpenému advokátom

JUDr. Petrom Šramkom, so sídlom Moyzesova 12, 977 01 Brezno, proti žalobcovi F. V., SB-metal, s
miestom podnikania Dr. Clementisa 1220/9, 977 01 Brezno, IČO: 37 205 455, zastúpenému advokátom
JUDr. Igorom Michalovičom, so sídlom Lazovská 64, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 5.100,-Eur,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno, č.k. 7Cb/29/2016-305 zo dňa 3. apríla
2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k. 7Cb/29/2016-305 zo dňa 3. apríla 2018, potvrdzuje.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi
4.060,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.060 Eur od 1.1.2014 do
zaplatenia. Vo výroku II. súd návrh žalovaného voči žalobcovi o zaplatenie 5.100,-Eur zamietol a vo
výroku III. súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

2. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia žalovanej
sumy z titulu zaplatenia odplaty za vykonanie diela, ktoré žalobca vykonal pre žalovaného na základe

Zmluvyodieloč.003/2012,ktorúúčastníciuzavrelidňa11.5.2013.Predmetomzmluvyodielobolopodľa
článku III. Zmluvy výroba a montáž samonosnej brány a oplotenia podľa Ponukového listu z 10.4.2013,
ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť zmluvy o dielo. Účastníci sa dohodli, že žalobca ako zhotoviteľ odovzdá
dielo žalovanému do 11. júna 2013 a cena za vykonanie diela po vzájomnej dohode bola dohodnutá
vo výške 10.360,-Eur. Tiež si zmluvné strany dohodli, že žalobca predtým, ako započne vykonávanie
prác, a to po podpísaní zmluvy, žalovaný mu uhradí 50 % z dohodnutej ceny diela na základe faktúry,
ktorú vystaví žalobca. Žalobca uviedol, že žalovaný zaplatil 50 % z dohodnutej ceny diela predtým,

ako žalobca dielo zhotovil. Žalobca k žalobe priložil Zmluvu o dielo z 11.5.2013, Pokus o zmier zo dňa
5.2.2016, ktorým žalobca vyzval žalovaného na doplatenie dohodnutej ceny diela vo výške 4.060,-Eur
podľa faktúry, ktorá bola splatná 15.12.2013, Faktúru vyhotovenú dňa 1.12.2013 so splatnosťou do
15.12.2013 na sumu 4.060,-Eur za výrobu a montáž drevokovaného a kovaného oplotenia.3. Žalovaný podal odpor proti vydanému platobnému rozkazu, v ktorom tvrdil, že dielo nie je dokončené,
pričom vyzval žalobcu výzvou zo dňa 17.2.2016 na odovzdanie diela s upozornením, že po márnom

uplynutí tejto lehoty odstúpi od zmluvy, a preto žiadal žalobu zamietnuť. K odporu žalovaný priložil Výzvu
na vykonanie a odovzdanie diela zo dňa 17.2.2016.

4. Žalobca považoval tvrdenia žalovaného uvedené v odpore za nedôvodné a tvrdil, že žalovaný
úmyselne zmaril odovzdanie diela v snahe vyhnúť sa zaplateniu diela, pričom uviedol, že na výzvu

žalovaného reagoval a písomne oznámil právnemu zástupcovi žalovaného, že sa dostaví k miestu
vykonaného diela za účelom jeho odovzdania 29.2.2016 o 15:00 hod., čo aj so svedkom urobil. Žalovaný
sa na odovzdanie diela nedostavil, ani nič písomne neoznámil. Žalobca predložil výzvu na odovzdanie
a prevzatie diela zo dňa 24.2.2016 aj s doručenkou a s fotodokumentáciou o stave diela k tomuto
dátumu. Žalobca tvrdí, že dôkaz o tom, že dielo bolo ukončené a žalovanému odovzdané do užívania
1.12.2013 je aj faktúra, ktorú dňa 1.12.2013 žalovaný osobne prevzal a pri prevzatí faktúry nenamietal,

že dielo nie je dokončené, pričom žalobca predložil súdu Pokladničný doklad zo dňa 16.12.2014, pričom
ide o výdavkový pokladničný doklad C.. U.H., v ktorom je uvedené, že tento výdavkový pokladničný
doklad je úhradou faktúry č. 1312013, pod VS XXXXXXX. Podľa tohto účtovného dokladu firma C.. U.H.
vyplatila podnikateľovi V. - SB - metal, teda žalobcovi sumu 4.060,-Eur. V spodnej časti Výdavkového
pokladničného dokladu je uvedené: „ Prosím zaslať príjmový doklad na adresu M. U., M. XXX/XX, XXX

XX B.“, s uvedením čísla telefónu XXXX XXX XXX. Žalobca predložením tohto dôkazu poukázal na
skutočnosť, že žalovaný už v tomto čase uznal opodstatnenosť jeho nároku, keď mu zaslal takýto doklad
s tým, že späť mal žalobca zaslať žalovanému Príjmový pokladničný doklad, teda potvrdenie, že prijal
od žalovaného sumu uvedenú na výdavkovom pokladničnom doklade. Žalobca uviedol, že tak neurobil,
pretože predpokladal, že žalovaný, pokiaľ by zaslal takýto potvrdený doklad, že fiktívne prijal sumu

4.060,-Eur, nemohol by sa už v budúcnosti domáhať zaplatenia tejto sumy od žalovaného. Originál tohto
pokladničného dokladu preto žalovanému nevrátil.

5. Žalovaný sa vo vyjadrení zo dňa 7.9.2016 bránil, že výzvu žalobcu na prevzatie diela 29.2.2016
prevzal právny zástupca žalovaného v tento deň v popoludňajších hodinách, preto sa odovzdania diela

nezúčastnilapoukázalnato,žepodľauzatvorenejzmluvymalžalobcaoznámiťžalovanémuodovzdanie
diela tri pracovné dni vopred, preto žalovaný trval na tom, že dňa 29.2.2016 došlo k riadnemu a platnému
odstúpeniu od zmluvy a žalobca už nemôže žiadať úhradu ceny diela.

6. Dňa 10.10.2016 doručil právny zástupca žalovaného súdu Vzájomnú žalobu podľa § 147 ods. 1 CSP

a vyjadrenie žalovaného v právnej veci k podaniu žalobcu zo dňa 16.9.2016. Vo vzájomnom návrhu
žalovaný uviedol, že si uplatnil voči žalobcovi nárok na zaplatenie 5.100,-Eur, a to z titulu vyúčtovania
zmluvnej pokuty za oneskorené odovzdanie diela, pričom výška zmluvnej pokuty tak, ako ju vypočítal
žalovaný bola 5.190,36 Eur, ale žalovaný si uplatňuje len sumu 5.100,-Eur. Žalovaný uviedol, že nie je
sporné, že medzi účastníkmi dňa 11.6.2013 nebol podpísaný Dodatok k zmluve o dielo, ale žalovaný

namietal, že dielo nebolo vykonané, a pokiaľ bola 1.12.2013 odovzdaná žalovanému faktúra, ktorou
žalobca vyúčtoval zostatok dohodnutej ceny diela, nemohol žalovaný protestovať proti vykonanému
dielu,pretožedieloeštevykonanénebolo.Zároveňtrvalnaodstúpeníodzmluvyk29.2.2016,ktorépodľa
žalovaného je platné a účinné, pretože boli splnené hmotnoprávne podmienky v zmysle príslušných
ustanovení § 358 ods. 2 Obchodného zákonníka bez ohľadu na to, že odstúpenie od zmluvy nebolo

v zmluve dohodnuté. Pokiaľ by súd vyhodnotil odstúpenie od zmluvy ako neplatné, potom žalobcovi
nevzniklo právo fakturovať cenu diela s poukázaním na ustanovenie článku IX. b, v spojení s článkom
XI. zmluvy o dielo, pretože žalobca dielo žalovanému neodovzdal a žaloba mala byť zamietnutá ako
predčasná. V prípade, že by bolo odstúpenie od zmluvy platné, potom je potrebné postupovať podľa §
351 ods. 2 Obchodného zákonníka a v tomto smere dal do pozornosti súdu judikát NS SR č. 1M Obdo

V 2/2007, z ktorého vyplýva, že žalobca by mal žalovanému vrátiť prijatý preddavok a žalovaný by mal
žalobcovi vrátiť dielo, čo sa týka hodnoty doposiaľ vykonaného diela ( zhrdzavené ), táto nepresahuje
výšku poskytnutej zálohy, ktorý poskytol žalovaný žalobcovi. Žalovaný predložil vyúčtovanie zmluvnej
pokuty zo dňa 6.10.2016 vo výške 5.190,36 Eur.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán konania, navrhnutých svedkov a po vykonanom
dokazovaní zistil, že strany konania, teda žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ, uzavreli
dňa 11.5.2013 Zmluvu o dielo, podľa článku III. v ktorej sa žalobca zaviazal vykonať pre objednávateľa -
žalovaného výrobu a montáž samonosnej brány a oplotenie podľa Ponukového listu zo dňa 10.4.2013.Podľa zmluvy si strany dohodli, že žalovaný uhradí žalobcovi zálohu z dohodnutej ceny diela 10.360,-
Eur na základe faktúry, ktorú vyhotoví žalobca. Žalobca vyhotovil faktúru, ktorou vyúčtoval žalovanému
sumu 6.300,-Eur, ktorú sumu žalovaný zaplatil. Žalobca ďalej tvrdil, že ku dňu 1.12.2013 odovzdal

dieložalovanému a žalovaný prevzal zhotovené dielo, keď ku tomuto ho dátumu žalobca odovzdal
žalovanému za prítomnosti svedka U. U., ktorého súd vypočul dňa 13.10.2016, aj faktúru č. 0131/2013,
vystavenú1.12.2013,podľaktorejvyúčtovalžalobcažalovanémuzostatokdohodnutejcenydiela4.060,-
Eur. Faktúra bola splatná podľa zmluvy do 15.12.2013. Predmetom fakturácie bola: „ Výroba a montáž
drevokovaného a kovaného oplotenia“ - Úhrada za výrobu a montáž kovaného a drevokovaného

zábradlia v celkovej výške uvedenej na Zmluve o dielo zo dňa 11.5.2013 - kované dielce podľa vzoru č.
1235 doloženého k vyššie uvedenej Zmluve o dielo. Súd konštatoval, že žalovaný vyfakturovanú sumu
v lehote splatnosti neuhradil a neuhradil ju ani na základe výzvy žalobcu zo dňa 5.2.2016. V poslednej
upomienke žalobca žalovanému zároveň oznámil, že úroky z omeškania za oneskorenú úhradu faktúry
predstavujú ku dňu 5.2.2016 sumu 1.624,53 Eur. Žalovaný neuhradil vyfakturovanú sumu ani po podaní
žalobného návrhu.

8. Žalovaný v konaní namietal, že žalobca mu dielo neodovzdal. Tvrdil, že dielo nebolo odovzdané ani ku
dňu súdneho konania, hoci dielo malo byť odovzdané ku dňu 11.6.2013 s tým, že predtým, ako žalobca
mal odovzdať dielo žalovanému, mal ho vyzvať písomne na odovzdanie diela tri dni predtým. Keďže sa
tak nestalo, žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela.

9. Žalobca s tvrdeniami žalovaného nesúhlasil a tvrdil, že žalovanému dielo odovzdal, a ako dôkaz o
tomto svojom tvrdení uvádzal skutočnosť, že dňa 1.12.2013 odovzdal žalovanému aj faktúru, ktorou mu
vyúčtoval zostatok ceny diela, pričom žalovaný túto faktúru v prítomnosti svedka prevzal a nenamietal
proti vyúčtovanej cene tak, ako uviedol aj svedok U. U.. Žalobca tvrdil, že žalovaný pri odovzdávaní

uviedol, že faktúru zaplatí a nenamietal, že dielo nie je dokončené, ani že nebolo písomne odovzdané.
Od 1.12.2013 teda žalovaný nezaplatil žalobcovi cenu diela, pričom z vykonaného dokazovania
vyplynulo ( výpoveď svedka U. U. ) potom, ako žalobca ukončil dielo a odovzdal žalovanému faktúru
v prítomnosti svedka, oplotenie slúžilo svojmu účelu, teda ho žalovaný užíval. Súd konštatoval, že
žalovaný užíval dielo od 1.12.2013, preto z dôkazov predložených žalobcom je zrejmé, že k tomuto

dátumu dielo bolo vykonané ( svedok U. U. ). Po podaní žaloby právny zástupca žalovaného vyzval
žalobcu na odovzdanie diela ku dňu 29.2.2016, pretože v opačnom prípade odstupuje od zmluvy o
dielo. Právny zástupca žalobcu oznámil žalovanému, že 29.2.2016 sa dostaví na písomné odovzdanie
diela, avšak k písomnému odovzdaniu diela nedošlo, pretože právny zástupca žalovaného sa na miesto
odovzdania nedostavil. Na miesto odovzdania sa dostavil právny zástupca žalobcu a žalobca, pričom

zástupcažalovanéhouviedol,ževýzvunapísomnéprevzatiedielaobdržalažvpopoludňajšíchhodinách
29.2.2016, preto sa na odovzdanie diela nedostavil.

10. Súd zároveň uviedol, že predmetom plnenia podľa Zmluvy o dielo č. 003/2012 z 11.5.2013 malo
byť podľa čl. III: „Vyhotovenie a montáž samonosnej brány a oplotenia podľa Ponukového listu zo dňa

10.4.2013". Podľa Dodatku zo dňa 5.12.2013, ktorý nie je žalovaným podpísaný, sa žalobca zaviazal pre
žalovaného vykonať „Výrobu a montáž kovaného a drevokovového oplotenia podľa Ponukového listu z
10.4.2013". Dodatok však žalovaný žalobcovi podpísaný nevrátil, žalovaný uviedol, že táto skutočnosť,
a to, že žalovaný žalobcovi dodatok podpísaný nevrátil, a ani ho nepodpísal, nie je medzi účastníkmi
sporná . Žalobca tvrdil, že faktúru za dielo a samotné dielo žalovanému odovzdal 1.12.2013, teda

je zrejmé, že aj tento dodatok tak, ako potvrdil samotný žalobca, odovzdal žalobca žalovanému po
odovzdaní faktúry a zhotovení diela. Súd uviedol, že je zrejmé, že žalobca sa týmto dodatkom snažil
upresniť predmet plnenia podľa zmluvy, keď už v predmete plnenia podľa dodatku nie je uvedená výroba
a montáž samonosnej brány, ale len výroba a montáž kovaného a drevokovaného oplotenia podľa
ponukového listu. Z Ponukového listu zo dňa 10.4.2013 súd zistil, že predmetom ponuky boli vzory

oplotenia očíslované 1, 2 a 3; v tomto ponukovom liste sa nenachádzal vzor brány, pričom súčasťou
návrhu na podpísanie dodatku bol vzor oplotenia č. 1362. Tvrdenie žalovaného, že žalobca mal podľa
zmluvyodielo vyrobiťanamontovaťajsamonosnúbránu,žalobcavyvrátilauznal,žetobolajehochyba,
keď mal vypracovanú vopred zmluvu o dielo a takú zmluvu žalovanému predložil na podpis, pričom z
prílohy k tejto zmluve vyplýva, že predmetom plnenia nebola samonosná brána, ale bola len výroba

oplotenia podľa vzoru 3. Prílohy z 10.4.2013. Žalobca doplnil, že výrobu a montáž jednej samonosnej
brány vykonal pre žalovaného v mieste, kde sa nachádza jeho rodinný dom. Druhú bránu vyrobil a
namontoval na mieste vstupu do areálu, kde vyrobil a namontoval kované a drevokované oplotenie, a
to rok predtým, t.j. v roku 2012. Podľa zmluvy si žalovaný vybral vzor 3, ktorý vzor kovaného oploteniabol v súlade so samonosnou bránou, ktorú už na základe inej zmluvy v predchádzajúcom roku vyrobil
a namontoval v mieste sídla podnikania žalovaného Pri štadióne 919/10, Heľpa. Súd tiež uviedol, že
v Ponukovom liste z 10.4.2013 ponúka žalobca „zhotovenie, výrobu a montáž oplotenia - drevokov +

bránička, a výrobu a montáž kovaného oplotenia podľa vzoru samonosnej brány". Samonosná brána
nebola predmetom plnenia podľa dohody účastníkov napriek tomu, že táto skutočnosť je v písomnom
vyhotovení Zmluvy v čl. III uvedená, pričom táto skutočnosť mala byť opravená v Dodatku zmluvy o
dielo zo dňa 11.5.2013, ktorý ale žalovaný nepodpísal. Z ponukového listu je zrejmé, že predmetom
plnenia mala byť výroba a montáž oplotenia + bránička; vzor kovaného oplotenia mal byť podľa vzoru

samonosnej brány, ktorú už vyrobil a namontoval žalobca pre žalovaného v predchádzajúcom období
na základe inej zmluvy o dielo.

11. Okresný súd ďalej zistil zo zmluvy č. 036/2012 zo dňa 27.11.2012, že podľa tejto zmluvy sa žalobca
zaviazal pre žalovaného podľa Ponukového listu zo dňa 27.11.2012 vykonať na mieste sídla podnikania
žalovaného, a to na adrese Pri štadióne 919/10, Heľpa, výrobu a montáž samonosnej brány, pričom túto

bránu žalobca pre žalovaného zhotovil a žalovaný zhotovenie tejto brány uhradil v cene 5.200,- Eur, o
čomsvedčífaktúra. Súdkonštatoval,žepodľavzorutaktovyrobenejanamontovanejsamonosnejbrány,
ktorú v predchádzajúcom období žalobca vyrobil a namontoval pre žalovaného, malo byť zhotovené
aj kovové oplotenie. Okrem kovaného oplotenia, aj drevokované oplotenie, spolu s bráničkou, ako to
vyplýva z ponukového listu. Súd uviedol, že z Ponukového listu zo dňa 10.4.2013 vyplýva, že sa v tomto

ponukovom liste nenachádza vzor, podľa ktorého mala byť montovaná samonosná brána, preto súd
usúdil, že predmetom plnenia bola výroba a montáž kovaného, drevokovaného oplotenia a bráničky
podľa vzoru už skôr zhotovenej samonosnej brány. Ku skutočnosti prevzatia faktúry a odovzdania
diela a zistenia dátumu, od ktorého žalovaný užíval dielo vyhotovené žalobcom, súd vypočul svedka
U. U., ktorý doslova uviedol, že videl, keď žalobca odovzdal žalovanému faktúru, pričom žalovaný

faktúru prevzal a nenamietal proti jej obsahu. Z týchto dôvodov súd neuveril obrane žalovaného, že
mal žalobca namontovať aj samonosnú bránu a ustálil predmet plnenia tak, ako bol uvedený v dodatku,
ktorý žalovaný nepodpísal, teda že predmetom plnenia bola výroba a montáž kovaného, drevokovaného
oplotenia a bráničky podľa vzoru, ktorý si vybral žalovaný.

12. K obrane žalovaného, že žalobca neodovzdal dielo žalovanému podľa zmluvy, a že ho nevyzval
tri dni predtým ako mu odovzdal faktúru, na písomné odovzdanie diela, teda mu nevznikol nárok na
zaplatenie dohodnutej ceny diela, súd zistil, že žalovaný 1.12.2013 prevzal od žalobcu faktúru, ale
žalobca nevyhotovil písomný doklad o odovzdaní diela. Zo zmluvy o dielo nevyplýva, kto, či žalobca
alebo žalovaný, má vyhotoviť písomný protokol o odovzdaní diela. Vzhľadom na napäté vzťahy medzi

žalobcom a žalovaným, však žalovaný prevzal 1.12.2013 faktúru, ktorú skutočnosť potvrdil aj svedok, a
pretosúdboltohonázoru,žesamotnýpísomnýprotokoloodovzdanídielanemôžebyťjedinýmdôkazom
o tom, že žalobca dielo ukončil a žalovaný ho užíval až dovtedy, pokiaľ žalobca nepodal žalobný návrh na
súd. Až vtedy začal mať žalovaný výhrady voči dokončeniu diela a nevyhotoveniu písomného Protokolu.
Súd mal tiež za to, že tomu, že žalovaný dielo užíval a nebol ochotný zaplatiť dohodnutú cenu svedčí

aj to, že žalovaný zaslal žalobcovi v decembri 2014 Výdavkový pokladničný doklad z jeho účtovnej
evidencie, z ktorého vyplýva, že žalovaný vydal, teda zaplatil žalobcovi 4.060,-Eur, pričom ho zároveň
vyzval, aby zaslal žalovanému jeho príjmový pokladničný doklad, z ktorého bude vyplývať, že žalobca v
skutočnosti prijal od žalovaného túto sumu. Podľa súdu je táto skutočnosť zrejmým dôkazom o tom, že
žalovaný nenamietal voči kvalite vykonaných prác, ani voči tomu, že nebol vyhotovený písomný Protokol

o odovzdaní diela, dielo užíval a až v roku 2014 sa snažil účtovne vysporiadať neusporiadané vzťahy
so žalobcom a zaslal mu Výdavkový pokladničný doklad z jeho účtovnej evidencie, z ktorého je zrejmé,
že mal zaplatiť žalobcovi 4.060,-Eur, hoci mu v skutočnosti nič nezaplatil.

13. Okresný súd tiež konštatoval, že žalovaný od 1.12.2013 až do začatia súdneho pojednávania

nenamietal voči kvalite vykonaných prác, ani voči skutočnosti, že žalobca ho tri dni predtým písomne
nevyzval, ako mu išiel odovzdať dielo, na odovzdanie diela, pretože je zrejmé, že žalovaný kontroloval
vykonávanieprácasámžalovanývypovedal,žesanafarmezdržiavanepretržite,pretožemiesto,kdesa
práce vykonávali je miestom jeho podnikania. Obranu žalovaného v tom, že žalobca neodovzdal dielo,
súd neuznal, a má zato, že žalovaný dielo, aj keď písomne neprevzal, užíval a o tom, že nenamietal

ani proti cene, ani proti tomu, že mu dielo nebolo odovzdané, svedčí Výdavkový pokladničný doklad,
ktorý zaslal žalobcovi. Súd zároveň v rozsudku konštatoval, že v konaní vypočul pani U. ako svedkyňu,
ktorá pracuje pre žalovaného v pracovnoprávnom vzťahu na základe Dohody o pracovnej činnosti,
teda nepracuje pre neho na základe živnostenského oprávnenia a nejedná sa o obchodnoprávny, alepracovnoprávny vzťah. Súd konštatoval, že svedkyňa, ako odborný pracovník, ktorý má zabezpečiť
správnu evidenciu podvojného účtovníctva uviedla, že sa domnieva, že táto faktúra bola zaplatená,
a preto zaslala Výdavkový pokladničný doklad bez vedomia žalovaného, pričom súd toto tvrdenie

neakceptoval, pretože že išlo o pomerne vysokú sumu a svedkyňa by takúto účtovnú operáciu bez
vedomia žalovaného nemohla urobiť, preto súd tvrdeniu tejto svedkyne neuveril.

14. Vzhľadom k tomu, že súd dospel k názoru, že žalobca odovzdal žalovanému predmet plnenia dňa
1.12.2013 spolu s faktúrou, ktorú žalovaný zaevidoval vo svojom účtovníctve, súd nárok žalovaného

na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. Žalovaný popieral tvrdenia žalobcu, ale podľa súdu neuviedol
iné skutkové tvrdenia, ktoré by tvrdenie žalobcu vyvrátili, preto súd vychádzal zo skutočnosti, že k
odovzdaniu diela došlo 1.12.2013, pričom sa žalobca nedostal do omeškania so zhotovením diela.

15. Voči nároku, ktorý si uplatnil žalobca žalovaný tiež namietal, že žalobca nezhotovil kované a
drevokované oplotenie v dĺžke, aká bola dojednaná. Žalobca za tým účelom navrhol, aby súd nariadil

znalecké dokazovanie, ktorým by znalec zmeral dĺžku a výšku oplotenia v prírode, a zároveň aby ocenil
taktozhotovenédielo.Súdpretonariadiluznesenímzodňa11.5.2017znaleckédokazovanie,nazáklade
ktorého ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok č. 201701443142 a uviedol, že celková dĺžka
kovového oplotenia vzor č. 1235 je 54,56 metrov, priemerná výška tohto oplotenia je 1,68 metrov.
Drevokovovéoplotenie,vrátanezábradliaokolodrevenejkolibysbráničkouvzorč.3jepostavenévtroch

priemerných výškach, drevokovové oplotenie bez zábradlia: celková dĺžka drevokovového oplotenia je
62,67 metrov, priemerná výška oplotenia je 0,49 metrov; drevokovové oplotenie so zábradlím: celková
dĺžka plota je 18,32 metra, priemerná výška plota je 0,87 metra; drevokovové oplotenie s bráničkou
celkovádĺžkaoploteniaje6,81metrov,priemernávýškaoploteniaje1,11metra.Znalecohodnotilkovové
oplotenie vzor č. 1235 a drevokované oplotenie, vrátane zábradlia okolo drevenej bráničky s bráničkou

na sumu 10 000,- Eur. Žalovaný takto stanovenú cenu oplotenia namietal a uviedol, že znalcom zistená
cena nie je trhovou hodnotou uvedeného oplotenia, pretože znalec použil nevhodnú metódu a nevzal do
úvahy technický stav oplotenia v mieste a čase, najmä koróziu. Žalovaný zároveň na pojednávaní dňa
16.11.2017 predložil znalecký posudok č. 8/2017 znalkyne C.. Y. U., pričom hodnota stavebných prác
oplotenia ( montáž a dodávka materiálu ) je znalkyňou stanovená na 9.218,48 Eur.

16. Zo súdom ustanoveného znaleckého posudku súd zistil, že žalovaným namietaný rozdiel
vyhotoveného kovaného oplotenia, je podľa znalca rozdiel 16,64 metrov, pričom súd uviedol, že keďže
žalovaný oplotenie začal užívať od 1.12.2013 a u žalobcu nenamietal, až do podania žalobného návrhu
( 23.3.2016 ), t.j. neuplatnil si u žalobcu nárok zo zodpovednosti za vady bez zbytočného odkladu.

Žalovaný však v konaní namietal, že mu chýba 50 metrov drevokovaného oplotenia, pričom po zistení
znalcom sa ukázalo, že ide o nepravdivé tvrdenie a znalec ustálil dĺžku drevokovaného oplotenia na
87,8 metra, keď výška drevokovaného oplotenia nebola medzi účastníkmi dohodnutá a nie je uvedená
ani v Ponukovom liste. Súd tiež konštatoval, že znalecký posudok, ktorý predložil žalovaný neprispel
k objasneniu podstaty sporu, teda súd nemohol z neho vychádzať, pretože znalkyňa odpovedala na

otázku, ktorá jej nebola zadaná. Znalkyňa mala oceniť hodnotu stavebných prác, tú ocenila sumou
497,28 Eur, pričom súdom ustanovený znalec C.. B. uviedol, že cena stavebných prác je zahrnutá už
v celkovom ocenení vykonaného diela na 10.000,-Eur, preto súd vychádzal pri hodnotení skutkových
okolností zo znaleckého posudku C.. B..

17. Súd konštatoval, že žalovaný, pokiaľ dielo prevzal 1.12.2013, bol povinný oplotenie prehliadnuť
a oznámiť žalobcovi vady, ktoré zistil, pričom za vady považoval žalovaný nedostatok dĺžky
drevokovaného oplotenia, ktorá skutočnosť sa ukázala nepravdivá, pretože žalovaný tvrdil, že mu
chýba 50 metrov oplotenia a znalec C.. B. nameral spolu 87,8 drevokovaného oplotenia a v Ponuke
zo dňa 10.4.2013 bola dĺžka drevokovaného oplotenia určená dĺžkou 54 metrov. Znalec teda nameral

väčšiu dĺžku ako bola ponúkaná v Ponukovom liste, t.j. 54 metrov. Súd po premeraní znalcom zistil,
že celková dĺžka oboch druhov oplotenia predstavovala spolu 142,36 metrov a ponúkaná dĺžka plota
bola 159 metrov, teda znalec zistil rozdiel 16,64 metra, ktorú skutočnosť ale žalovaný nenamietal,
namietal chýbajúce drevokované oplotenie, ktoré bolo vyhotovené v dĺžke väčšej, ako bolo ponúkané v
Ponukovom liste, preto súd námietky žalovaného ohľadom vád oplotenia spočívajúcich v nedostatočnej

dĺžke plota oproti ponuke z 10.4.2013 neakceptoval. Keďže strany konania si dohodli cenu pevnú
a žalovaný časť žalobcom vyfakturovanej ceny zaplatil, zostatok dohodnutej ceny od odovzdania
diela 1.12.2013 až do rozhodnutia súdu nezaplatil, preto súd návrhu žalobcu, ktorý sa domáhal
zaplatenia dohodnutej ceny diela vyhovel. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť aj úrok z omeškania,pretože žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, preto priznal žalobcovi úrok
z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Keďže súd vyhodnotil, že žalobca odovzdal
dielo žalovanému 1.12.2013, nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. Okresný súd

vyhodnotil odstúpenie žalovaného od zmluvy zo dňa 5.9.2016 a 17. 2.2016 za neúčinné a vyhodnotil ho
ako účelové a ustálil, že žalobca odovzdal žalovanému dielo 1.12.2013 a žalovaný si svoju povinnosť
zaplatiť cenu za zhotovené dielo nesplnil, a preto súd žalobe vyhovel.

18. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ako strane v konaní úspešnej

priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

19. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie, alebo aby ho zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne,
vzájomnej žalobe žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie 5.100,-Eur vyhovie a žalovanému prizná
náhradu trov konania 100 %.

20. V odvolaní žalovaný uviedol, že má za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí
vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnutý výrok považuje za nezákonný, odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia je nedostatočné a nepresvedčivé, a teda tiež nepreskúmateľné. Žalovaný
tvrdí, že výrok napadnutého rozhodnutia je odôvodnený jednostranne v prospech protistrany, pričom
rozhodnutie súdu prvej inštancie nerešpektuje základné zásady spravodlivosti. Dôkazy a tvrdenia strán
neboli súdom hodnotené objektívne, naopak celé odôvodnenie napadnutého rozsudku vyznieva ako
nepresvedčivé. Súd uveril tvrdeniam žalobcu a naopak tvrdenia žalovaného považoval za nepravdivé

a účelové, pričom súd nevzal do úvahy riadne uzavretú a podpísanú Zmluvu o dielo č. 003/2012 z
11.5.2013 - jej písomne dohodnutý obsah, ako prejav vôle účastníkov zmluvy ( ako listinný dôkaz ),
dokoncariadnedohodnutýpredmetplnenia(čl.III.)„upravil“podľaúčelovýchtvrdeníprotistrany,navyše
ignoroval ostatné ustanovenie zmluvy o dielo ako článok III., článok V. bod 3, článok VII. článok IX.b,
článok XI. článok XIII. bod 2. Súd tiež nesprávne vykladal platné hmotné právo - obchodný zákonník

najmä v časti ustanovenia § 263, § 548, § 554 ods. 1, § 555 ods. 1 s tým, že zmluvné strany sa odchýlili
od všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka a dohodli si bližšie podmienky spôsobu zhotovenia,
vykonania, odovzdania diela a právo fakturovať cenu diela.

21. Žalovaný poukázal na žalobu žalobcu, kde si uplatnil žalobca zaplatenie ceny diela podľa Zmluvy

o dielo č. 003/2012 z dôvodu, že na základe nej vykonal dodávku a montáž samonostnej brány a
oplotenia a až potom v konaní pred súdom žalobca účelovo tvrdil, že samonosná brána nebola
predmetom zmluvy o dielo. To z nepochopiteľných dôvodov súd akceptoval a z tohto vychádzal i pri
posúdení predmetu plnenia. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nevyplýva, čo viedlo súd k takémuto záveru
o „ ustálení“ predmetu plnenia a úvahy súdu ohľadne zistenia predmetu plnenia „vyvrátením“ tvrdenia

žalovaného žalobcom, že žalobca mal vyrobiť a namontovať aj samonosnú bránu, pričom ide o mylné
tvrdenie. Teda napriek tomu, že žalobca jednoznačne v žalobe označil predmet plnenia, predložil o
tom ako dôkaz písomnú zmluvu, súdu stačilo, že žalobca „ uznal chybu, že tam ( v zmluve ) brána
nemala byť“ a tým všetky dôkazy a tvrdenia ( aj svoje ) žalobca úspešne poprel. V zmluve je však
dohodnuté, že zmeny môžu byť vykonané len písomnou formou. Naopak tvrdenia žalovaného, že

samonosná brána pri rodinnom dome a pri vstupe do objektu bola predmetom inej zmluvy a táto v
zmluve dohodnutá samonosná brána mala byť v časti východu z areálu súd nijako nevyhodnotil, ani
sa nimi nezaoberal. Podľa písomného vyhotovenia zmluvy o dielo č. 003/2012 predmetom diela je aj
samonosná brána a povinnosťou žalobcu bolo vykonať výrobu a montáž aj samonosnej brány, pričom
v konaní je právne irelevantné, či iná samonosná brána bola pred uzavretím uvedenej zmluvy o dielo

dodaná a na základe iného predchádzajúceho zmluvného vzťahu. Žalovaný tiež poukázal na to, že
žalobca žiadny spôsobom nepreukázal, že by pred odstúpením od zmluvy o dielo bol dielo odovzdal v
zmysle príslušných ustanovení zmluvy o dielo, súd vôbec nevyhodnotil ustanovenie článku IX. zmluvy
- platobné podmienky, kde v bode B bolo dohodnuté právo fakturovať po ukončení a odovzdaní diela.
Preto je právne irelevantné, že zhotoviteľ ( žalobca ) vystavil a odovzdal faktúru žalovanému, v čase

keď mu ešte nevzniklo právo fakturovať.

22. Odvolateľ dal do pozornosti odvolacieho súdu, že i keby neboli dohodnuté žiadne osobitné
podmienkyvzmluve,takakopredpokladáustanovenie§554ods.1vspojenís§555ods.1Obchodnéhozákonníka, nevznikol by žalobcovi právny nárok uplatnený v žalobe, pretože povinnosť vykonať dielo
je splnená len riadnym ukončením a odovzdaním diela. Žalobca však dielo riadne nevykonal minimálne
preto, že nedodal a nevykonal dohodnutú montáž samonosnej brány, a ani čo sa týka dĺžky oplotenia,

pretože podľa znaleckého posudku skutočná dĺžka oplotenia je podľa zamerania znalcom 87,8 metra,
pričom má byť 105 m2 tak, ako je uvedené v ponukovom liste a túto skutočnosť súd taktiež nesprávne
vyhodnotil. Žalovaný tvrdí, že súd nesprávne vyhodnotil dôkazy ohľadne predmetu plnenia, ako aj
ohľadne vzniku práva na doplatenie ceny diela a má za to, že odstúpenie od zmluvy o dielo žalovaným
je dôvodné a platné. Odvolateľ poukázal na konkrétne jednostranné hodnotenie dôkazov o odovzdaní,

či neodovzdaní diela zo strany súdu. Tvrdí, že nie je pravdou, že žalovaný dielo užíva, ale nedokončený
plot bez samonosnej brány žalovaný len trpí na svojom pozemku a nikdy nebol jeho vlastníctvom
s poukázaním na ustanovenie článku VII. Zmluvy o dielo. Odvolateľ zároveň poukázal na konkrétne
ustanovenia napadnutého rozsudku, o ktorých tvrdí, že nie sú pravdou.

23. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním zo dňa 11.5.2018, doručeným okresnému súdu

dňa 16.5.2018, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a aby
žalobcovi priznal 100 % výšky náhrady trov. Vo vyjadrení uviedol, že tvrdenia žalovaného považuje za
zavádzanie súdu, keďže z celého dokazovania je jasné a nesporné, že uvedená „brána“ nie je súčasťou
faktúry, teda nebola súčasťou spornej faktúry a nekonštatuje ju ani znalec stanovený súdom, dokonca
nie je ani súčasťou znaleckého posudku znalkyne, ktorú si objednal žalovaný, ako kontrolný posudok.

Znalci stanovili cenu diela v podstate tak, že žalovaná čiastka je rozdiel medzi zaplatenou zálohou
a žalovaným nedoplatkom. Brána teda nikdy ani nebola predmetom sporu. Jedná sa o bránu, ktorá
bola predmetom inej zmluvy o dielo medzi účastníkmi z predchádzajúceho obdobia, ktorá bola riadne
vyhotovená, odovzdaná a aj zaplatená. Slovo brána sa v texte zmluvy o dielo, ktorá je predmetom sporu
ocitla omylom, keďže žalobca toto slovo chybne ponechal v novej zmluve, ktorá je predmetom sporu,

pričom opisoval predchádzajúcu zmluvu, ktorá nie je predmetom sporu.

24. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.

25.Žalobcapodanímzodňa16.7.2018doplnilsvojepísomnévyjadrenieauviedol,žepokiaľsažalovaný

vyjadruje, že je absurdné, že slovo „brána“ sa omylom ocitlo v zmluve, žalobca tvrdí, že vo veci vôbec nie
je dôležité, či toto slovo bolo v zmluve omylom alebo vedome uvedené. Predmetom sporu je oplotenie
bez brány, tak ako bolo aj žalobcom vyfakturované a znalcami hodnotené. Problém „brány“ vniesol do
sporu len žalovaný, keďže v rámci svojej obrany tvrdil, že doplatok nezaplatil žalobcovi z dôvodu, že
nedodal aj bránu.

26. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok ( ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc
viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval
za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 385 ods. 1 CSP ), pričom dospel k záveru, že

odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil.

27. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

28. Podľa ustanovenia § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

29. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal

žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 4.060 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od
1.1.2012 do zaplatenia, ktorým súd návrh žalovaného voči žalobcovi o zaplatenie 5.100,-Eur zamietol a
priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Základnou odvolacou námietkou žalovaného
k týmto výrokom je tvrdenie, že predmetom uzatvorenej zmluvy o dielo bola aj výroba a montáž
samonosnej brány, dielo nebolo odovzdané, a teda nevzniklo žalobcovi právo na fakturáciu, ktorá bola

dohodnutá v článku IX. zmluvy o dielo až po ukončení a odovzdaní diela. Odvolateľ taktiež tvrdil, že
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné a nepresvedčivé, teda je nepreskúmateľné.
Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami konštatuje, že tieto nemôžu viesť k záveru o
nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.30. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k
zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade

pretovychádzalzoskutkovéhozisteniasúdomprvejinštancie.Popreskúmanívecinazákladepodaného
odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu
skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP a
svoje rozhodnutie odôvodnil náležitým spôsobom podľa § 220 ods. 2 CSP.

31. Odvolací súd uvádza, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, pričom
Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu
pri navrhovaní, teda aj vykonávaní dôkazov. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí
uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, kto tvrdí, dokazuje. Strana musí preukázať to, čo
tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenia za základ svojho rozhodnutia.

32. V danom prípade pre právne posúdenie veci je podstatné ustáliť, či predmetom uzatvorenej Zmluvy o
dieloč.003/2012zodňa11.5.2013bolaajvýrobaamontážsamonosnejbrány,resp.lenvýrobaamontáž
oploteniatak,akovkonanítvrdilžalobca.Vtejtosúvislostiodvolacísúduvádza,žežalobcaokremsvojich
tvrdení, že samonosná brána bola do zmluvy zakomponovaná len omylom, doložil do spisu aj prílohu
č. 1 k uzatvorenej zmluve o dielo ( čl. 73-75), z ktorej vyplýva, že sa jedná o ponuku oplotenia rôznych

typov, pričom žalovaný v konaní žiadnym relevantným listinným dôkazom nepreukázal, že žalobcom
predložená príloha č. 1 nie je tá, ktorá bola súčasťou uzatvorenej zmluvy o dielo. Z tohto dôvodu odvolací
súd vychádzal z tejto prílohy č. 1, z ktorej je zrejmé, že jej predmetom nie je aj samonosná brána,
len samotné oplotenie tak, ako v konaní tvrdil žalobca. Nakoľko v zmysle ustanovenia § 536 a nasl.
Obchodnéhozákonníkasazmluvouodielozaväzujezhotoviteľkvykonaniuurčitéhodielaaobjednávateľ

sa zaväzuje k zaplateniu ceny za jeho vykonanie, odvolací súd skúmal, či predmetná zmluva o dielo
má všetky podstatné náležitosti pre jej platné uzatvorenie. Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo sú
vymedzenie diela alebo jeho predmetu a cena alebo spôsob jej určenia. V danom prípade odvolací súd
posúdením uzatvorenej zmluvy o dielo a prílohy č. 1 dospel k záveru, že dielo v rozsahu určenia výroby
a montáže samonosnej brány, bez ďalšej akejkoľvek špecifikácie, ktorá nie je ani predmetom prílohy

č. 1 k tejto zmluve, je určenie predmetu brány nejasné a neurčité, teda je predmet v tejto časti určený
len všeobecne. Z tohto dôvodu odvolací súd považoval uzatvorenú zmluvu o dielo v rozsahu povinnosti
dodať samonosnú bránu za neplatnú. Predmet výroby a montáže oplotenia je dostatočne špecifikovaný,
teda v tejto časti ide o predmet vymedzený určite, a preto je v tejto časti uzatvorená zmluva o dielo
platná. V súvislosti s týmto právnym názorom vysloveným odvolacím súdom, odvolací súd poukazuje na

R NS ČR 23Cdo/2006/2009, podľa ktorého „ za označenie určitého diela nie je možné považovať určenie
diela tak, že je vymedzené len všeobecne. Pre určité označenie diela preto nestačí, ak má zhotoviteľ
zhotoviť len všeobecne určené kúrenárske a vodoinštalatérske práce“. Obdobný právny názor vyplýva
aj z rozhodnutia 29Cdo/5606/2016. Vzhľadom na uvedené odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie,
aj keď to správne právne neodôvodnil a neoprel o zákonné ustanovenia, dospel k správnemu záveru,

že predmetom uzatvorenej zmluvy o dielo bola len výroba a montáž samonosného oplotenia.

33. Odvolací súd sa zároveň zaoberal otázkou, či vzniklo právo žalobcovi na doplatenie ceny
vykonaného diela a dospel k záveru, a to aj na základe vykonaného znaleckého dokazovania, že dielo
v rozsahu výroby a montáže oplotenia bolo zo strany zhotoviteľa vykonané a dodané, nakoľko žalovaný

predmet diela doposiaľ užíva. Z tohto dôvodu sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie,
že keďže žalovaný prevzal faktúru od žalobcu, a to za prítomnosti svedka, ktorý túto skutočnosť potvrdil,
ako aj to, že nemal výhrady žalovaný k zhotovenému dielu, považoval súd nárok žalobcu na doplatenie
ceny diela za oprávnený. Zo samotného znaleckého dokazovania vyplýva, že cena diela dohodnutá v
zmluve korešponduje až na malú odchýlku s cenou určenou znalcom. Odvolací súd má teda za to, že

žalobca dostatočným spôsobom preukázal rozsah vykonaného diela, ako aj právo na doplatenie ceny
diela. Žalovaný je teda povinný zaplatiť žalobcovi cenu dohodnutú v zmluve, čo vyplýva aj z rozhodnutia
NS SR 1MobdoV/11/2008, podľa ktorého „objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi za vykonané
dielo cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom dohodnutým v zmluve. Ak sa dohodli strany
na pevnej cene určenej konkrétnou čiastkou, je objednávateľ povinný túto cenu zaplatiť, aj keby bol

dôvod skúmať, či je táto dohodnutá cena v súlade s cenníkom“. Na základe uvedeného, keďže cena
v zmluve bola dohodnutá pevnou sumou, žalobcovi vzniká nárok na doplatenie ceny diela v sume
podľa uzatvorenej zmluvy o dielo, v ktorej ostatné ustanovenia okrem predmetu diela „montáž a výroba
samonosnej brány“ sú platnými ustanoveniami.34. K námietkam žalovaného, že súd prvej inštancie vyhodnotil všetky dôkazy výlučne v prospech
žalobcu,aženapadnutýrozsudokjenepreskúmateľný,odvolacísúdkonštatuje,žesamotnáskutočnosť,

že napadnutý rozsudok je v neprospech žalovaného, nemôže mať za následok automaticky porušenie
práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie síce pri rozhodovaní vychádzal z voľnej úvahy dôkazov,
čo však nie je v rozpore s ustanovením § 191 CSP, pričom svoj myšlienkový postup dostatočným a
podrobným spôsobom odôvodnil. Odvolací súd v konaní nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý
by mal za následok porušenie princípu na spravodlivý súdny proces a zároveň napadnutý rozsudok

nemožno vzhľadom na jeho obšírne odôvodnenie považovať za nepreskúmateľný.

35. Odvolací súd ešte dopĺňa, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný nenamietal
vadnosť diela, ani nezhotovenie diela až do doby, pokiaľ si žalobca neuplatnil svoj nárok na súde.
Následná obrana žalovaného v konaní sa preto javí účelovou, v snahe vyhnúť sa doplateniu ceny za
zhotovené dielo.

36. Zároveň odvolací súd má za to, že žalovaný si neuplatnil ním tvrdené vady diela v zákonom stanovej
lehote, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď tieto námietky žalovaného nebral do úvahy.

37. Taktiež odvolací súd uvádza, že žalovaný síce odvolaním napadol celý rozsudok, avšak z jeho

odôvodnenia nevyplýva, z akých dôvodov a prečo podáva odvolanie aj voči výroku, ktorým súd zamietol
jeho vzájomný návrh, a preto odvolací súd v tejto časti odvolanie nepreskúmaval, keďže odvolanie v
tejto časti nebolo riadne odôvodnené.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

39. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396, § 262 ods. 1 a
§ 255 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O
výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

40. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).