Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116208943
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5116208943.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobkyne: Q. I.,
nar. X.X.XXXX, bytom G., P. P. XXX/X, právne zastúpená spoločnosťou JUDr. Alžbeta BORIKOVÁ,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Žilina, Dolné Rudiny 3, proti žalovanému: PPV consulting s.r.o.,
so sídlom Čadca, Milošová 5149, IČO: 46 078 614, právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska
kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Žilina, Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, o náhradu škody,
na základe odvolania žalobkyne a na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 41C/148/2016-204 zo dňa 24. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2.025,76 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % od
15.6.2016 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku;
vo zvyšku žalobu zamieta.

Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 57,10 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd sčasti vyhovel žalobe a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni 1.899,63 eur s úrokom z omeškania 5,05 % od 15.6.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3

dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

3. Východiskovo súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebolo sporu, že došlo ku škodovej
udalosti, ku vzniku škody a že medzi škodovou udalosťou a vznikom škody je príčinná súvislosť. Preto
nevykonal dokazovanie vo vzťahu k právnemu základu nároku, iba k jeho výške. Žalovaný pritom uznal
nárok žalobkyne na náhradu škody vo výške 1.098,03 eur, ktorá pozostáva z čiastky 748,40 eur z titulu

faktúry č. 1/2015, čiastky 21,96 eur z titulu nákladov na čistenie kabátov, z čiastky 327,67 eur z titulu
náhrady za poškodené osobné veci žalobkyne.
4.Spornýmtakostalnárokžalobkyneozaplatenie1.328,11eur(201,60eurzavysúšaniebytuvobdobí2
mesiacovuvedenývrozpočtekfaktúreč.1/2015podpoložkou17(č.l.57spisu),116,62eurvynaloženou
na spotrebu elektrickej energie pri použití vysúšača (č.l. 62 spisu), 600 eur za nájomné z titulu zmluvy
o nájme zo dňa 25.09.2014 (č.l. 64-67 spisu), 309,89 eur ako škodou na osobných veciach žalobkyne
podľa špecifikácie (č.l. 60 spisu) a 100 eur z titulu svojpomocného upratovania v rozsahu 20 hodín s

hodinovou náhradou 5 eur).

5. Nadväzne okresný súd dospel k záveru, že žalobkyňa má nárok na náhradu škody z titulu zaplateného
nájomného 600 eur včítane energií. Žalobkyni vznikli v súvislosti s prenájmom iného bytu v dôsledkunemožnosti užívania svojho bytu z dôvodu jeho dočasnej nepoužiteľnosti pre vzniknutú škodovú udalosť
náklady v uvedenej výške. Žalovaný, hoci argumentoval, že nebolo potrebné za účelom nájmu vynaložiť
uvedenú sumu, toto svoje tvrdenie nijako nepreukázal. Z hľadiska polohy (centrum Žiliny) a veľkosti/

komfortu sa prenajatý byt neodlišoval od bytu žalobkyne, bol teda adekvátnou dočasnou náhradou
bývania žalobkyne. Nebol dôvod, a súčasne by bolo nespravodlivým, žiadať od žalobkyne iba za účelom
zníženia, resp. nenavyšovania nákladov vzniknutých v dôsledku škodovej udalosti, ktorú nezavinila, aby
si zaobstarala dočasné ubytovanie v nižšom štandarde.
6. Rovnako patrí žalobkyni aj čiastka 201,60 eur z titulu náhrady škody (uhradená dodávateľovi V. J.

v zmysle faktúry č. 1/2015 vo výške 950 eur, resp. v zmysle príslušného príjmového pokladničného
dokladu). Používanie vysúšača potvrdil aj svedok X. I., jeho existencia v byte žalobkyne vyplýva aj z
príslušnej fotodokumentácie predloženej súdu aj poisťovni Generali, a.s.). Nebolo sporné, že označený
dodávateľ vykonával práce v prospech žalobkyne za účelom odstránenia následkov predmetnej
škodovej udalosti, ani, že táto mu sumu 950 eur uhradila. Okresný súd tak mal preukázaný vznik týchto
nákladov žalobkyni ako skutočnú škodu vo výške 950 eur, bez ohľadu na rozpočet, ktorý znel na inú,

než vyfakturovanú sumu (928,05 eur).

7. Vo zvyšnej časti vyhodnotil súd prvej inštancie uplatnený nárok žalobkyne ako nedôvodný v dôsledku
neunesenia dôkazného bremena žalobkyňou.
8. Žalobkyňa relevantným spôsobom nepreukázala spotrebu elektrickej energie vo výške 116,62 eur

v súvislosti s vysúšaním bytu (prevádzkou vysúšača). Predložená vyúčtovacia faktúra preukazuje len
spotrebu elektriny za príslušné fakturačné obdobie (17.1.204 až 16.1.2015). Svedok - otec žalobkyne
X. I. potvrdil len metodiku výpočtu ním predloženej spotreby elektriny, nie však jej skutočnú spotrebu.
Nemožno vychádzať len z nejakého výpočtu vykonaného stranou sporu, ale bolo potrebné, aby spotreba
elektriny bola vyčíslená v súlade so skutočným stavom. Samotná žalobkyňa uviedla, že elektrinu

skutočne spotrebovanú pri vysúšaní bytu nie je možné presne zmerať.
9. Nebol preukázaný ani nárok 100 eur za svojpomocné upratovanie (20 hodín po 5 eur) - ani skutočne
vynaložený čas svojpomocného upratovania, ani výška žalobkyňou stanovenej hodinovej odmeny (tá
nebola ani relevantne odôvodnená). Nepreukázaným bol tento nárok aj pri jeho posúdení ako ušlého
zisku.

10. Taktiež ako nedôvodný posúdil okresný súd nárok žalobkyne na náhradu škody na veciach v medzi
stranami spornom rozsahu 287,93 eur (115 eur pranie, 55,93 eur matrac, 21 eur čižmičky kotníkové
červené, 18 eur lodičky s kotníkovým remienkom, 15 eur lodičky s remienkom, 12 eur dreváky vybíjané,
9 eur šľapky vybíjané, 36 eur kanady stell, 6 eur topánky semiš). Nebolo preukázané, že tieto veci patrili
žalobkyni, ich nadobudnutie žalobkyňou, ako aj ich skutočná nadobúdacia cena (žalobkyňa nepredložila

žiadne doklady o zakúpení uvedených vecí).
11. Nárok na zaplatenie 21,96 eur si žalobkyňa uplatnila duplicitne - ako samostatné náklady na čistenie
kabátov, zároveň ako súčasť špecifikovanej sumy 637,96 eur. Náhradu nákladov vynaložených na
čistenie kabátov vo výške 21,96 eur bol žalobkyni priznaný v dôsledku uznania tohto nároku (v rámci
priznanej sumy 1.899,63 eur).

12. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, okresný súd dospel k záveru, že žalovaný sa o uplatnení náhrady
škody dozvedel až doručením žaloby, t.j. dňa 14.6.2016 a dňom nasledujúcim sa dostal do omeškania.
Výška úroku z omeškania bola určená v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 10c nariadenia
Vlády SR č. 87/1995 Z.z.

13. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobkyňa má nárok na ich náhradu v rozsahu
48,38 %. Nakoľko žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 2.671,52 eur (istina + úrok z omeškania),
pričom jej bol priznaný nárok v sume 1.982,16 eur (istina + úrok z omeškania), jej úspech predstavuje
74,19 %, úspech žalovaného 25,81 %; čistý úspech žalobkyne je potom v rozsahu 48,38 % (§ 255 ods.

1 CSP).

14. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaný aj žalobkyňa.

15. Žalovaný sa svojím odvolaním čo do vyhovenia žalobe nad ním uznaný rozsah uplatneného nároku

1.098,03 eur domáhal zmeny napadnutého rozsudku tak, že v napadnutom rozsahu odvolací súd žalobu
zamietne.
16. Namietal priznanie nároku žalobkyni z titulu náhrady škody 201,60 eur za vysúšanie bytu počas 2
mesiacov a 600 eur ako zaplateného nájomného za 2 mesiace. Bolo preukázané, že sa sušič v bytenachádzal 2 mesiace, nebola však preukázaná nevyhnutnosť/potreba jeho využitia po túto dobu. Súd
neodstránil ani rozpor medzi cenou prác podľa rozpočtu 928,05 eur a faktúrou/príjmovým pokladničným
dokladom na 950 eur, nie je zrejmé, z čoho pramení rozdiel 21,50 eur. Napadnuté rozhodnutie je v

uvedených častiach nepreskúmateľné. Nájomné za dva mesiace vo výške 600 eur sa javí privysoké.
Výber bytu vychádzal len zo subjektívnej potreby žalobkyne. Nájomné za náhradný byt nemožno
považovať za skutočnú škodu. Skutočnou škodou je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu
poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo (alebo je) nutné vynaložiť, aby došlo k
uvedeniuvecidopredošléhostavu(napr.uznesenieNSSRsp.zn.4MCdo23/2008zodňa21.12.2009).

Nájomné za prenájom náhradného bytu nepredstavuje náklady na uvedenie do predošlého stavu. Nie
je pritom spravodlivé požadovať od žalovaného, aby preukazoval cenu nájmu iných bytov, keď samotná
žalobkyňa poukazovala na to, že cena bytov na sídlisku je nižšia. Pokiaľ okresný súd odkázal na to, že
žalobkyňa mala nárok na byt v rovnakej kvalite, nevykonal dokazovanie, ktoré by preukazovalo kvalitu
oboch bytov, preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Z vykonaného dokazovania nemožno zistiť, či
sa byt v rovnakej kvalite ako byt žalobkyne neprenajíma za nižšie nájomné.

17. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, odvolateľ - žalovaný vytýkal, že poškodená - žalobkyňa neposkytla
poisťovni súčinnosť (teda akoby ju neposkytla jemu), čím sa ako veriteľ dostala do omeškania. V
danej súvislosti poukázal na listinný dôkaz č.l. 184-185 spisu, kde poisťovňa uviedla, že poškodená
nereagovala na dožiadanie dokladov zo dňa 11.4.2016 a následne bola poisťovni doručená až žaloba.
18.Žalovanýnamietalajsprávnosťrozhodnutiaotrováchkonania.Žalobkyňasanedomáhalazaplatenia

sumy 2.671,52 eur, ako uviedol okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku, ale sumy 2.426,14 eur
s nevyčísleným príslušenstvom (úrok z omeškania z tejto sumy vo výške 5,05 % do zaplatenia). Z
bodu 37. napadnutého rozsudku nie je zrejmé, z čoho má pozostávať príslušenstvo 245,38 eur, ktoré
bolo zohľadnené pri výpočte pomeru úspechu/neúspechu. Žalobkyňa navyše uplatňovala nárok na
úrok z omeškania od 16.1.2015 do zaplatenia, pričom jej bol priznaný až od 15.6.2016 do zaplatenia

(vo zvyšku bola žaloba zamietnutá). Okrem danej nepreskúmateľnosti odvolateľ poukázal na to, že
pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine
bez príslušenstva, keď toto (príslušenstvo) nebolo v žalobe vyčíslené (a neplatil sa z neho ani súdny
poplatok).

19. Žalobkyňa sa svojím odvolaním čo do zamietnutia žaloby vo zvyšnej časti, s výnimkou čiastky 21,96
eur, domáhala zmeny napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd jej prizná nárok na zaplatenie 504,55
eur s príslušenstvom.
20. Nesúhlasila so záverom okresného súdu o neunesení dôkazného bremena vo vzťahu k jej nároku
na náhradu nákladov za spotrebu elektriny 116,62 eur, svojpomocného upratovania 100 eur a náhradu

škody na jej osobných veciach 287,93 eur.
21.Spotrebaelektrinybolatotižpreukázanájejvýpoveďou,výpoveďousvedkaX.I.afotodokumentáciou
v spise poisťovne, kde je viditeľný vysúšač; tiež odfoteným štítkom vysúšača, pričom na tento
dôkaz okresný súd neprihliadal. Zmeranie reálnej spotreby elektriny je možné aj jej matematickým
vyčíslením zo vstupných údajov, avšak nie iným dôkazným prostriedkom. Nárok z titulu svojpomocného

upratovania bol preukázaný čo do rozsahu výpoveďou svedka X. I., hodinová odmena 5 eur bola
určená kompenzáciou reálne vynaloženého voľného času žalobkyne odhadom. Vlastnou prácou chcela
minimalizovať vzniknuté náklady. Nie je možné poukazovať len na ušlý zisk, ale aj na hodnotu voľného
času žalobkyne, ktorý by reálne využila na iné činnosti. Za nesprávne až nespravodlivé označila tvrdenie
súdu, že jej voľný čas nemá žiadnu cenu. V prípade osobných vecí žalobkyne, tieto boli zakúpené

pred viac ako 2 rokmi, nemá o ich zakúpení doklad, lebo uplynula doba ich prípadnej reklamácie.
Zároveň, samotný doklad o úhrade za predmetné veci nie je jediným dôkazom na preukázanie
vlastníctva k nim. Vlastnícke právo žalobkyne k predmetným veciach a čas ich nadobudnutia boli
preukázané jej výpoveďou, ako aj svedka, ktorý dosvedčil, že tieto veci žalobkyňa užívala. Ak poisťovňa
v súvislosti s týmto nárokom poukazovala na tzv. amortizáciu, žalovaný nepreukázal riadne jej výpočet.

Opotrebenie vecí žalobkyňa zohľadnila vo svojom výpočte, žalovaný však neprodukoval žiadne dôkazy
na preukázanie inej výšky škody.

22. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne prvotne zopakoval svoju odvolaciu
argumentáciu. K odvolacím dôvodom žalobkyne len vo všeobecnosti uviedol, že nebola preukázaná

skutočná spotreba elektriny, náklady na svojpomocné upratovanie a škoda na osobných veciach.

23. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že doba vysúšania bytu bola
preukázaná jej výpoveďou, výpoveďou svedka X. I. a v konečnom dôsledku aj zdokumentovanýmrozsahom poškodení, ktoré svedčia výraznému zatečeniu, a teda potrebe dlhšieho vysúšania. Nie je
zrejmé, ako by mala preukazovať dobu vysúšania, obzvlášť v danom prípade, keď žalovaný, či jeho
poisťovňa, absolútne neriešili poistnú udalosť od počiatku. Námietku nesúladu faktúry a kalkulácie

nákladov žalovaný neuplatnil pred súdom prvej inštancie, až v odvolaní. Bez ohľadu na uvedené, je
štandardné, že kalkulácia nákladov na opravu je najmä pri stavebných prácach predbežná a do istej
miery orientačná. Skutočná škoda bola 950 eur. Na náhradu škody z titulu zaplateného nájomného má
žalobkyňa nárok tak, ak je to súdnou praxou ustálené v prípade prenájmu náhradného vozidla.

24.Žalobkyňavpísomnomvyjadreníkvyjadreniužalovanéhokjejodvolaniuzopakovalasvojuodvolaciu
argumentáciu. Poprela pravdivosť tvrdenia žalovaného, že neposkytla poisťovni súčinnosť. Poukázala
na svoju argumentáciu v podaní zo dňa 11.8.2016. Za prítomnosti zástupcu poisťovne, žalovaného a
jej bola vykonaná ohliadka vzniknutých škôd na byte a jeho zariadení. Tiež kontaktovala mailom zo dňa
29.10.2014 pracovníčku poisťovne zodpovednú za šetrenie poistnej udalosti a informovala ju o priebehu
odstraňovania škôd. Písomné vyčíslenie škody doručila poisťovni podaním zo dňa 10.3.2016 s prílohami

preukazujúcimi rozsah a výšku spôsobených škôd. Z toho jasne vyplýva jej nárok na úrok z omeškania
a náhradu trov konania.

25. Napokon, žalovaný v písomnom vyjadrení k vyššie uvedeným vyjadreniam žalobkyne odkázal na
ním podané odvolanie a vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne.

26. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podali subjektívne legitimované
strany sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), vec preskúmal v rozsahu
a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP)

rozsudok okresného súdu zmenil podľa § 388 CSP tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

27. Odvolanie žalovaného vyhodnotil krajský súd ako neopodstatnené.
28. Pokiaľ ide o náhradu nákladov za vysúšanie vo výške 201,60 eur (presnejšie nákladov za
prenájom vysúšača), odvolateľ len opakoval argumentáciu z konania pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ

spochybňoval tvrdenia žalobkyne, že poškodený byt bol vysúšaný 2 mesiace, resp., že takýto čas
nebol potrebný/nevyhnutný, bolo jeho povinnosťou v zmysle § 151 ods. 2 CSP uviesť vlastné tvrdenia
o skutkových okolnostiach. Žalovaný však neuviedol svoje tvrdenia ohľadom času potrebného na
vysušenie poškodeného bytu, resp. uvádzal, že sa nevie vyjadriť a podobne. Nadväzne bolo potrebné
vychádzať z tvrdenia žalobkyne a svedka X. I. o dĺžke vysušovania, ktoré bolo zároveň nepriamo

preukázané dobou nájmu vysušovača.
29. Rozdiel medzi výškou ceny prác podľa rozpočtu (928,05 eur) a fakturovanou výškou ceny prác
(950 eur), ktorej náhrada bola žalobkyni priznaná, je bez ďalšieho irelevantný. Žalovaný nenamietal
neopodstatnenosť predmetného navýšenia, resp. zmeny, ktorá vyplýva len z predbežnej, orientačnej
povahy rozpočtu. Rozdiel vo výške 21,95 eur, teda 2,37 % ceny podľa rozpočtu, je navyše zanedbateľný.

Podstatné je, že žalobkyňa uhradila v súvislosti s príslušnými stavebnými prácami čiastku 950 eur, ktorá
predstavuje skutočnú škodu (jej časť), čo žalovaný nespochybňoval.
30. Čo sa týka náhrady nájomného vynaloženého v súvislosti s prenájmom náhradného bytu ako
takej, jednoznačne ide o skutočnú škodu; jedná sa o náklady, ktoré žalobkyňa musela vynaložiť na
zabezpečenie náhradného bývania z dôvodu prechodnej neobývateľnosti jej bytu vzniknutej v dôsledku

škodovej udalosti. Je zrejmý vznik týchto nákladov/škody, príčina - škodová udalosť (poškodenie
vlastného bytu žalobkyne) a príčinná súvislosti medzi vznikom týchto nákladov a škodovou udalosťou.
Pokiaľ ide o výšku nájomného, žalovaný opätovne túto len všeobecne spochybňoval, avšak vlastné
relevantné (konkrétne) tvrdenia o podľa neho opodstatnenej výške nájomného neprodukoval (§ 151
ods. 2 CSP). Okresný súd správne zohľadnil lokalitu, v ktorej sa nachádzal byt vo vlastníctve

žalobkyne (centrum G.), pričom z uvedeného hľadiska za adekvátny vyhodnotil obdobne v centre G. sa
nachádzajúci 1-izbový byt.
31. Najneskôr doručením žaloby sa žalovaný dozvedel o uplatnenom nároku, preto sa dňom
nasledujúcim, t.j. 15.6.2016, dostal do omeškania. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na vyjadrenie
- odpoveď Generali Poisťovňa, a.s., č.l. 184-185 spisu, označená spoločnosť sa vyjadrila, že jej nebola

poskytnutá dostatočná súčinnosť zo strany poškodenej - žalobkyne, keď táto nereagovala na dožiadanie
dokladov zo dňa 11.4.2016 a následne bola spoločnosti Generali Poisťovňa, a.s., doručená žaloba. V
tej súvislosti krajský súd uvádza, že žalobkyňa podala žalobu na okresnom súde už 7.4.2016, teda pred
realizáciou predmetného dožiadania zo strany poisťovne.32. Čo sa týka napadnutého výroku o trovách konania, vzhľadom na zmenu napadnutého rozhodnutia
vo veci samej krajský súd rozhodoval o trovách celého konania, včítane trov prvoinštančného konania.

33. Odvolanie žalobkyne vyhodnotil odvolací súd ako čiastočne opodstatnené.
34. Pokiaľ ide o náklady za elektrinu spotrebovanú pri prevádzke vysúšača, krajský súd sa nestotožnil
so záverom okresného súdu o nepreukázaní predmetného nároku. V okolnostiach prejednávanej veci
považoval predmetný nárok za preukázaný na základe skutočnosti, že žalobkyňa mala prenajatý
vysúšač v rozhodnom období (viď aj bod 29. tohto rozsudku), pre vysušenie bytu bolo nevyhnutné jeho

použitie, je známa jeho spotreba elektriny (príkon) a žalobkyňa predložila vyúčtovaciu faktúru, z ktorej je
zrejmá jednotková cena elektriny. Krajský súd mal za to, že preukazovanie množstva elektriny, ktoré bolo
skutočne spotrebované pri vysúšaní bytu, by bolo za okolnosti bežného využitia vysúšača v domácnosti/
v byte objektívne (technicky) veľmi zložité, pokiaľ by vôbec bolo možné. Je zrejmé, že počas používania
vysúšača mohli byť, resp. zrejme aj boli používané iné spotrebiče (napr. osvetlenie, pracovné prístroje),
ktorá situácia by znemožňovala na základe údajov z bytového merača elektriny (elektromer) určiť presnú

spotrebu elektriny vynaloženej len na vysúšanie. Nebolo sporu, že použitý vysúšač nemá vlastný merač
spotrebovanej elektriny; na uvedený účel slúži práve údaj o jeho príkone, pričom ani žalovaný neuviedol,
akým objektívne reálnym spôsobom by mala žalovaná preukázať spotrebu elektriny vynaloženej na
vysúšanie bytu.
35. Na strane druhej však krajský súd čiastočne akceptoval aj argumentáciu žalovaného, že žalobkyňa

mohla v danej súvislosti vynaložiť vyššiu procesnú aktivitu a predložiť doklady (faktúry za elektrinu), z
ktorých by bolo možné vyvodiť napr. či spotreba elektriny za rozhodné obdobie stúpla alebo klesla (v
porovnaní s iným/predchádzajúcim obdobím, napríklad prechádzajúceho vyúčtovacieho obdobia), resp.
aká bola reálna spotreba v tomto období.
36. Zhrnúc opísané východiská/úvahy krajský súd priznal žalobkyni náhradu nákladov na elektrinu

vynaloženú na vysúšanie jej bytu na základe voľnej úvahy a to v rozsahu 70 % z uplatnenej výšky
nároku 116,62 eur (vychádzajúc z výpočtu predloženého žalobkyňou - hodinová spotreba 490W, denná
spotreba za cca 20 hodín 9.800W, počet dní 70, pri jednotkovej cene za kWh 0,17 eur, spolu 116,62 eur;
tento nárok bol uplatnený v nižšej sume, než keby bolo vychádzané z doby prenájmu vysúšača 1.440
hodín /1.440 x 0,49 kW x 0,17 eur/kWh = 119,95 eur), teda vo výške 81,63 eur.

37. Čo sa týka nároku 100 eur z titulu svojpomocného upratovania v rozsahu 20 hodín (á 5 eur),
krajský súd v zhode s okresným súdom tento nemal za preukázaný (viď bližšie bod 25. napadnutého
rozsudku). Nebola relevantne preukázaná objektívna potreba upratovania, resp. v uvedenom rozsahu.
Žalobkyňa v súvislosti s predmetným upratovaním poukazovala na prach z omietky, ktorý bol cit. „v

každom pohári, skutočne, v príborníku, medzi šatami, v solničkách, koreničkách, všade...“, jednalo
sa teda o akési doupratovanie. Žalobkyňa však mohla zabrániť znečisteniu hnuteľných vecí v byte
v dôsledku prípravných a stavebných prác ich zakrytím, prípadne premiestnením z bytu atď. Tým je
diskutabilná, minimálne v časti predmetného nároku, aj existencia (priamej) príčinnej súvislosti medzi
škodovou udalosťou a uvedeným znečistením. Aj z tohto hľadiska uplatnený nárok nemožno hodnotiť

ako dôvodný.

38. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody na hnuteľných veciach - osobných veciach žalobkyne, krajský
súd neakceptoval odôvodnenie okresného súdu, že nebolo preukázané vlastnícke právo žalobkyne k
týmto veciam, ako ani ich nadobúdacia hodnota (a preto žalobu v tejto časti zamietol).

39. Vlastnícke právo žalobkyne k predmetným hnuteľným/osobným veciam ako také žalovaný ani
nespochybňoval (naopak, v časti svoj záväzok uznal aj ohľadom náhrady škody na hnuteľných veciach
žalobkyne). Zo strany okresného súdu tak nebol dôvod ho spochybňovať, resp. hodnotiť, či bolo
preukázané (so záverom, že nebolo). Zároveň nie je rozumný dôvod bez ďalšieho spochybňovať
vlastníctvo žalobkyne k dotknutým hnuteľným veciam, ktoré sa nachádzali v jej byte a ktoré označila

za svoje. Nemožno od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby predložila doklad o zakúpení týchto vecí,
resp. aby disponovala takýmto dokladom, a to principiálne bez ohľadu na ne/uplynutie záručnej doby
jednotlivých vecí. Okrem toho, teoreticky vzaté, ani pokladničný blok nie je bez ďalšieho dokladom
preukazujúcim vlastníctvo k veci (blok môže predložiť osoba, ktorá nie je vlastníkom; získa ho od
vlastníka a podobne). Možno zdôrazniť, žalovaný nenamietal ani rozsah hnuteľných/osobných vecí,

ktoré žalobkyňa uviedla v zozname č.l. 60, a ktoré mali byť v dôsledku škodovej udalosti poškodené.
40. Skutočnosť, že nebola preukázaná nadobúdacia cena daných vecí (v nadväznosti na nepredloženie
dokladov o ich zakúpení), by v konečnom dôsledku nemala predstavovať prekážku pre ich ohodnotenie
pre účely stanovenia výšky náhrady škody. K dohode strán o zostatkovej cene predmetných vecí, ktorúv princípe možno v danom prípade považovať za výšku škody, nedošlo. Určenie výšky škody znalcom
alebo inou odborne spôsobilou osobou by predovšetkým vzhľadom na relatívne nevysokú hodnotu
daných vecí bolo nehospodárnym. Preto mal krajský súd (čl. 4 ods. 2 Základných princípov CSP) za

to, že je namieste stanoviť výšku škody odhadom, resp. úvahou súdu. Krajský súd vychádzal z ceny
jednotlivých vecí určených žalobkyňou a výšku škody určil v rozsahu 50 % zo žalobkyňou uvádzanej
(zostatkovej) hodnoty v tabuľke č.l. 60 spisu (t.j. čižmičky kotníkové červené 10,50 eur, lodičky s kotník.
remienkom 10,50 eur, lodičky s remienkom 8,75 eur, dreváky vybíjané 7 eur, šľapky vybíjané 5,25
eur, kanady steel 22 eur, topánky semiš. 8,50 eur; spolu 72,5 eur). Nakoľko okresný súd za uvedené

veci (s výnimkou čižmičiek kotníkových červených, za ktoré náhradu škody nepriznal vôbec) priznal
žalobkyni náhradu škody vo výške 28 eur (v rámci nespornej časti nároku; viď bod 26. napadnutého
rozsudku), krajský súd navýšil náhrady škody o rozdiel medzi oboma čiastkami 44,50 eur. Metodiku
výpočtu zostatkovej ceny poisťovňou (v ktorom rozsahu výšku škody na hnuteľných veciach akceptoval
žalovaný, resp. okresný súd) považoval krajský súd za príliš prísnu vo vzťahu k poškodenej (napr.
opotrebenie topánok zakúpených pred 2 rokmi za cenu 30 eur v rozsahu 90 % /45 % ročne/, z čoho

vyplýva zostatková cena topánok 3 eurá). Za spravodlivé považoval nazeranie na výšku škody na
hnuteľných veciach žalobkyne aj z hľadiska nákladov na obstaranie nových vecí.
41. Pokiaľ ide o matrac, krajský súd sa stotožnil so znížením náhrady kúpnej ceny za nový matrac 270,60
eur na 214,67, keď žalobkyňa netvrdila, že bol poškodený nový matrac, ale tento bol už používaný.
42. Náklady na pranie žalobkyňa nepreukázala, preto nárok žalobkyni v tejto časti nad rámec uznaného

záväzku žalobcu (85 eur) nepriznal, resp. napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil.

43. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah krajský súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že priznal
žalobkyni voči žalovanému nárok na zaplatenie 2.025,76 eur (1.899,63 eur + 81,63 eur + 44,50 eur). Vo
zvyšku žalovanej istiny žalobu zamietol.

44. Čo sa úroku z omeškania týka, odvolací súd sa stotožnil s vymedzením začiatku omeškania
žalovaného. Žalobkyni nič nebránilo uplatniť svoj nárok voči žalovanému, pričom úrok z omeškania
okresný súd žalobkyni priznal až počnúc dňom nasledujúcim po doručení žaloby žalovanému, t.j.
15.6.2016 (nie poisťovni, s ktorou bol žalovaný v zmluvnom vzťahu). Preto len pre úplnosť a nad

bezprostredne nevyhnutný rámec odvolacieho konania krajský súd dodáva, že nebola preukázaná ani
nedostatočná súčinnosť žalovanej vo vzťahu k príslušnej poisťovni (napríklad dožiadanie poisťovne zo
dňa 11.4.2016 adresované žalobkyni, na ktoré žalovaný v odvolaní poukazoval, bolo realizované až
po podaní žaloby žalobkyňou /7.4.2016/). Tak isto z vykonaného dokazovania je zrejmé, že poisťovňa
vedela o vzniku škodovej udalosti, bola informovaná o odstraňovaní jej následkov atď.

45. Vychádzajúc z opísaných úvah krajský súd zmenil rozsudok okresného súdu vo veci samej tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

46. V dôsledku zmeny prvoinštančného rozhodnutia rozhodoval krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP

(v spojení s § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP) o nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného
i odvolacieho) konania.
47. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia 2.426,14 eur s úrokom z omeškania 5,05 % od 16.1.2015 do
zaplatenia, t.j. celkovo zaplatenia istiny 2.426,14 a úroku z omeškania (ku dňu rozhodnutia krajského
súdu 31.1.2019, t.j. 1.476 dní omeškania, za deň omeškania 0,3356 eur) 495,35 eur, spolu 2.921,49

eur. Krajský súd jej priznal istinu 2.025,76 eur s úrokom z omeškania 5,05 % od 15.6.2016 (960
dní omeškania k 31.1.2019, za deň omeškania 0,2802 eur) 268,99 eur, spolu 2.294,75 eur. Úspech
žalobkyne tak predstavuje 78,55 %, neúspech (úspech žalovaného) 21,45 %, čistý úspech 57,10 %.
V rozsahu čistého úspechu priznal krajský súd žalobkyni náhradu trov (prvoinštančného i odvolacieho)
konania.

48. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.