Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. október 2013

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/44/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312220668
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2013:2312220668.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Bundzelovou v právnej veci

navrhovateľa: Z. N., N.. XX.XX.XXXX, A. L.. X. V. XXX/X, Veľké Úľany, zastúpený advokátom: JUDr.
Vladimír Vágó, Bratislavská 47/59, Galanta, proti odporkyni: P. N., T.. B., N.. XX.XX.XXXX, A. W. XXX,
zastúpená advokátom JUDr. Helena Buzgóová, Alžbetínske námestie 2, Dunajská Streda, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností
vedenom na K. Ú.T. C., B. K. X. pre obec Veľké Úľany, katastrálne územie Veľké Úľany, na R. Č.. XXXX
a to:

- Pozemok na W.. Č.. K.-E. XXX/X, D. Y. M. XXXX V.,
- Pozemok na W.. Č.. K.-E. XXX/X, D. W. Y. M. XXX V.,
- Pozemok na W.. Č.. K.-E. XXX/X, D. W. Y. M. XX V.,
- Rodinný dom so súpisným číslom 106, ktorý je postavený na W.. Č.. XXX/X
- Letná kuchyňa so súpisným číslom 106, ktorá je postavená na W.. Č.. XXX/X.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom súdu došlým 03.09.2012 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd rozhodol

tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Svoj návrh odôvodnil tým, že darovacou zmluvou zo
dňa 11.11.2008 daroval odporkyni 1 z nehnuteľností, zapísané v katastri nehnuteľností vedenom na
Katastrálnom úrade Trnava, Správa katastra Galanta pre obec Veľké Úľany, katastrálne územie Veľké
Úľany, na R. Č.. XXXX a to: pozemok na W..Č.. K.-E. XXX/X, záhrada o výmere 1135 m2, pozemok na
W..Č.. K.-E. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 515 m2, pozemok na W..Č.. K.-E. XXX/X, zastavaná
plocha o výmere 23 m2, rodinný dom so súpisným číslom 106, ktorý je postavený na W..Č.. XXX/X,
letná kuchyňa so súpisným číslom 106, ktorá je postavená na W..Č.. XXX/X. S odporkyňou uzavreli

manželstvo v roku 2006 a do domu sa nasťahovali v novembri 2007. Predmetný rodinný dom spolu s
letnou kuchyňou a pozemkami dostal ako dar od svojich rodičov. Odporkyňa neraz naznačila, že ona
v tom dome je „iba upratovačka“, že keby ju naozaj miloval, tak by jej daroval polovicu nehnuteľností a
pod. Aj z týchto dôvodov, aby preukázal svoju dôveru a aj lásku k manželke, daroval jej 1 predmetných
nehnuteľností v decembri 2008. Odporkyňa v posledných troch rokoch sa správala voči nemu a členom
jeho rodiny takým spôsobom, že týmto správaním hrubo porušovala dobré mravy. Takéto správanie
odporkyne viedlo aj k rozvodu manželstva, ku ktorému došlo rozsudkom OS Galanta dňa 02.02.2012,

Č..K.. XC XXX/XXXX-XX. Odporkyňa hrubo porušila dobré mravy nasledovným spôsobom: - jeho matka
si dňa 09.09.2009 zlomila nohu a následne o týždeň aj ruku. Hoci jej pomáhala aj jej dcéra a on, neraz
potrebovala aj pomoc od odporkyne, čo však táto odmietla, z dôvodu, že nech sa o ňu stará dcéra. V roku2010 zistili u jeho otca rakovinu hrubého čreva a odporkyňa ho nenavštívila počas jeho hospitalizácie a
ani po operácii mu neposkytla potrebnú pomoc. Ani raz nebola ochotná doprevadiť k lekárovi.
Dňa 18.08.2010 sa odporkyňa odsťahovala do obce Pataš, kde býva jej matka. Predtým však v jeho

neprítomnosti privolala strážnu bezpečnostnú službu, čím chcela vyvolať podozrenie, že jej hrozí z
jeho strany nebezpečenstvo. Strážna služba však žiadne nebezpečenstvo nezistila a týmto odporkyňa
poškodila jeho dobrú povesť. Nepravdivo ho obvinila, že ju fyzicky napadol a spôsobil úraz hlavy. Bol
predvolaný na OOPZ v Jelke, kde mu bolo oznámené, že odporkyňa podala trestné oznámenie, ktorá
však vyšetrovateľ zastavil a postúpil Obvodnému úradu. Pred svedkami ho osočovala a vyjadrovala sa o

ňom vulgárne. Po tom, čo opustila spoločnú domácnosť spoločne s mal. dcérou a odsťahovali sa k matke
odporkyni do obce Pataš, jeho matka chcela vidieť mal. vnučku, odporkyňa jej však nebrala telefón a
keď sa dostavila spolu so svojím manželom, odporkyňa im návštevu neumožnila a dokonca privolala
políciu. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že odporkyňa sa správa voči nemu a členom jeho
rodiny takým spôsobom, že týmto správaním hrubo porušuje dobré mravy. Preto ju prostredníctvom
právneho zástupcu vyzval dňa 27.06.2012 o vrátenie daru a ponúkol jej mimosúdnu dohodu, čo však

odmietla. Poukázal na ust. § 630 OZ a to, že „ Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký
nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé
porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo o porušenie sústavné, ktoré
však v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne
povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov sú

napr. Hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci atď. (zdroj: Občiansky zákonník - komentár, SEPI,
aktualizácia č. 66,str. 423). Odporkyňa svojím správaním ako napr. neposkytnutie potrebnej pomoci,
ako aj bezdôvodné trestné oznámenie a ďalším správaním hrubo porušila dobré mravy. K naliehavému
právnemu záujmu poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Cdo 56/2003, kde ak je odporca zapísaný
v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, navrhovateľ má naliehavý právny záujem

na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom pre
vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.

Navrhovateľ uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol darom a následne darovacou zmluvou
previedol 1 nehnuteľnosti na odporkyňu. Asi 3-4 mesiace predtým ako odporkyňa odišla zo spoločnej

domácnosti spolu intímne nežili. Vyvolávala napätie a rozpory, dávala sa dokopy s vodičom autobusu
a povedala mu, že keď ide domov, sadne si k vodičovi a flirtuje s ním. Jeho rodičom nebola ochotná
pomáhať a to ani keď otec ochorel na rakovinu a ani keď matka bola chorľavá. Zo spoločnej domácnosti
odišla za účasti poriadkovej služby, o čom sa dozvedel od odporkyne a ako dôvod mu uviedla, že je
nebezpečný človek a je schopný ju zabiť. Odporkyňa sa mu vyhrážala, že keď jej nebude finančne

prispievať, tak ho udá. V súvislosti s podaním odporkyne o tom, že mal spáchať trestný čin uviedol, že
keď sa 14.08.2010 pýtal odporkyni či ešte budú spolu, povedala mu, že je všetko v poriadku. Na druhý
deň odišla do zamestnania hotela Tevel, a v poobedňajších hodinách volala jeho matke nejaká pani, že
odporkyňu odviezli do nemocnice. Keď jej vo večerných hodinách volal do nemocnice, povedala mu, že
všetko je v poriadku a 16.08.2010 išiel pre ňu, aby ju odviezol k jej matke, o čo ho poprosila odporkyňa,

nakoľko dcéra mala narodeniny. 18.08.2010 prišla za účasti poriadkovej služby domov, zobrala si veci
a odišla. 23.09.2010 išli s matkou a otcom navštíviť dcéru do Pataša, kde na zvonenie nikto neotváral a
o 45 min. prišla polícia, ktorú na nich zavolala odporkyňa. Ďalej uviedol, že odporkyňu nikdy fyzicky ani
psychicky nenapadol. To, že bola odporkyňa hospitalizovaná v nemocnici bol vymyslený dôvod, pretože
on išiel pre ňu a odporkyňa s ním spala pod jednou strechou aj v pondelok, aj v utorok.

Prostredníctvom svojho právneho zástupcu ďalej uviedol, že chce poukázať na konkrétne konanie
odporkyne, ktoré možno jednoznačne kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Odporkyňa
udáva vo svojom vyjadrení „I keď si navrhovateľ vybavil, aby vec bola posudzovaná ako priestupok, ja
dobre viem čo sa stalo a čo so mnou navrhovateľ vykonal. Ak by mi nebol syn pomohol a susedia, tak ja

nežijem.“ Aj na pojednávaní uviedla, že v ten deň bol v podnapitom stave. Poukázal aj na rozhodnutie
Obvodného úradu v Galante zo dňa 22.3.2011 z ktorého vyplýva, že počas priestupkového konania boli
vypočutí aj susedia účastníkov, ktorí tvrdili absolútny opak čo uvádza odporkyňa. Na otázku správneho
orgánu, či bol obvinený pod vplyvom alkoholu opäť zhodne odpovedali, že nebol. Ani v minulosti ho
nevideli v podnapitom stave a nebol agresívny voči svojej manželke. Susedia zhodne potvrdili, že

po chvíli vyšiel aj obvinený, chvíľu sa spolu ešte hádali a potom dobrovoľne odišla Alžbeta Nágel s
obvineným domov. Čo sa týka lekárskej správy, ktorú predložila odporkyňa, aj tu citoval rozhodnutie
obvodného úradu:“ Podľa lekárskych správ predložených p. Nágel si ju nechali na pozorovanie, keďže
udáva, že bola buchnutá do hlavy, ale podľa prepúšťacej správy bol röntgen lebky a chrbtice beztraumatických zmien a pacientka bola prepustená domov v dobrom stave“. Ďalej uviedol, že predmetná
rekonštrukcia domu sa uskutočnila výlučne z jeho peňazí, nakoľko v roku 2007 predal byt za 1.300.000,-
Sk, ktorý ešte nadobudol pred uzavretím manželstva s odporkyňou a ktoré peniaze nemožno považovať

za spoločné, resp. ktoré patria do BSM s prihliadnutím aj na rozsudok NS SR R42/1972. Odporkyňa
počasmanželstvabolahlavnenamaterskejdovolenkezčohovyplýva,žemalapríjem,resp.tobolidávky
cca 140,- Eur mesačne a on bol v tom čase nezamestnaný, pričom jeho príjem z predchádzajúceho
zamestnania činil cca 300-400,- Eur. Za konanie, ktoré možno jednoznačne kvalifikovať ako hrubé
porušenie dobrých mravov možno považovať hlavne bezdôvodné trestné oznámenie na jeho osobu.

Obdarovaná dňa 23.09.2010 podala trestné oznámenie na Obvodné oddelenie PZ vo Veľkom Mederi, v
ktoromuviedla,žedarcadňa14.08.2010jejmalfyzickyublížiť.Voktóbri2010príslušnícipolícievyhľadali
darcu a oznámili mu, aby sa dostavil na obvodné oddelenie za účelom výsluchu. Toto oznámenie sa
uskutočnilovtedy,keďsadarcanachádzalvodvoresvojhopozemkusviacerýmisvojimisusedmi,pričom
v tom čase sa uňho nachádzali aj jeho rodičia. Už samotné takéto oznámenie, že bolo začaté trestné
konanie za prečin ublíženia na zdraví poškodilo dobré meno darcu. Trestné konanie bolo začaté pre

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 TZ, za čo hrozil darcovi trest odňatia slobody na šesť
mesiacov až dva roky. Dňa 01.11.2010 Obvodné oddelenie Policajného Zboru v Jelke vydalo uznesenie,
na základe ktorého predmetnú trestnú vec orgány činné v trestnom konaní odovzdali Obvodnému úradu
Galanta na prejednanie z podozrenia z priestupku, nakoľko výsledky vyšetrovania preukázali, že darca
sa nedopustil žiadneho trestného činu. Obvodný úrad v Galante rozhodnutím dňa 22.03.2011, potom

čo vykonal dokazovanie zastavil priestupkové konanie voči obvinenému a to z dôvodu, že spáchanie
skutku, o ktorom sa konalo, nebolo darcovi preukázané. Je tiež na zváženie skutočnosť, prečo podala
odporkyňa po údajnom incidente zo dňa 14.08.2010 trestné oznámenie až dňa 23.09.2010. To znamená,
že orgány činné v trestnom konaní potvrdili, že darca nespáchal žiadny trestný čin voči obdarovanej,
pričom dokonca obvodný úrad potvrdil, že darca nespáchal nielenže trestný čin, ale ani priestupok.

Nakoľko orgány činné v trestnom konaní trestné konanie iniciované obdarovanou zastavili, pričom
obvodný úrad tiež konanie o priestupu zastavil, nemožno inými slovami definovať konanie obdarovanej
ako bezdôvodné podanie trestného oznámenia, čiže krivo obvinila navrhovateľa. Z hľadiska dôkaznej
sily, predmetné rozhodnutia príslušných orgánov treba považovať za verejné listiny v súlade s § 134
O.s.p., pričom verejné listiny sú podľa predmetného ustanovenia považované za pravdivé, pokiaľ nie je

dokázaný opak. Poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky J.. Ú. XXX/XX z 27.02.2008
podľa ktorého “účelom ustanovenia § 630 OZ nie je postihnúť porušenie právnych povinností, ktorých
splnenia, resp. nárokov zo zodpovednosti za ich nesplnenie sa možno domáhať inými prostriedkami
právnej ochrany (povinnosť vyplývajúcej zo zákona alebo z inej právnej skutočnosti), ale umožniť
vyvodenie zodpovednosti za porušenie morálnych pravidiel ako súhrnu určitých etických a kultúrnych

noriem v spoločnosti všeobecne uznávaných. Vrátenie daru v zmysle tohto ustanovenia, pri splnení
podmienok v ňom uvedených, je v podstate sankciou obdarovaného za jeho správanie voči darcovi
spôsobom hrubo porušujúcim tieto morálne pravidlá“. V tomto prípade podľa predmetného nálezu totiž
je to sankcia za porušenie morálnych pravidiel. Je taktiež nepochybné, že nemožno inak kvalifikovať
bezdôvodné trestné oznámenie odporkyne ako konanie hrubo porušujúce dobré mravy, pričom je

irelevantné, podľa vyššie uvedeného nálezu ÚS SR, či sa týmto dopustila protiprávneho konania alebo
nie. Ako to vyplýva hlavne z judikatúry NS ČR, ktoré následne prevzali aj slovenské súdy, za hrubé
porušenie dobrých mravov, možno považovať už aj hrubé urážky. Okrem bezdôvodného oznámenia zo
strany odporkyne sú tu aj ďalšie skutočnosti, ktorými obdarovaná hrubo porušila dobré mravy. Ide o
neposkytnutie pomoci potrebnej blízkym osobám darcu v čase, keď tieto osoby boli odkázané na každú

pomoc, nie však preto, žeby oni túto pomoc odmietli. Podľa rozsudku NS ČR zo dňa 07.03.2001 B..
D. XXCdo XXXX/XXXX v prípade, že darca, ktorý na obdarovaného previedol jednu ideálnu polovinu
nehnuteľnosti, pričom druhá ideálna polovina zostala vo vlastníctve darcu, sa domáha určenia svojho
práva obnoveného v dôsledku zrušenia darovacej zmluvy, môže žiadať iba určenie, že je vlastníkom
celej nehnuteľnosti. Opätovne poukázal aj na rozhodnutie NS SR B.. D.. Č.. XCdo XX/XXXX.

Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. Uviedla, že tvrdenia odporcu nie sú pravdivé. Ako druh a družka
žili od 11/2005. Začiatkom roka 2006 navrhovateľ navrhol, aby odkúpili rodinný dom jeho starej mamy.
Kúpna cena bola 600.000,- Sk. Ona mala našetrené peniaze, zaplatila 165.000,- Sk. Na 110.000,- Sk
má doklady a 55.000,- Sk jej dala mama. Navrhovateľovi navrhla, aby rovnakou čiastkou prispeli ku

kúpe tejto nehnuteľnosti. On vyhlásil, že to nie je potrebné, nakoľko on to vysporiada a aby sa s tým
nezaoberala.Vjúni2006uzavrelimanželstvoazačalisprestavboudomu.Došlokúplnejprerábkedomu,
zostala len fasáda domu. Stará strecha bola odstránená, bola daná nová strešná konštrukcia, vnútorné
steny boli novo postavené, nové vodovodné a elektrické rozvody. Z vedľajšej miestnosti urobili garáž.Bola daná vonkajšia izolácia a na dvore uložili zámkovú dlažbu. Oplotenie bolo robené tiež nové. Pri
stavebných prácach bola dennodenne prítomná. Jej manžel vtedy choval plemenné psy v dome svojich
rodičov. Stávalo sa, že 24 hod. musel byť prítomný pri týchto zvieratách a ona sa pokúšala nahradiť jeho

prítomnosť na stavbe. Stalo sa, že ani v noci neprišiel domov. Po tom ako sa narodila ich dcéra a potom
ako mala 2 roky, robila brigádnické práce, kaderníctvo, upratovala. Do domu sa nasťahovali v roku 2007.
Vážila a ctila si svojho manžela a jeho rodičov ako aj to, že ju prijali s jej synom. Keď sa zoznámili, ona
už mala syna a prijali ju aj s ním. Neskôr sa vynorila otázka, že ako bude vyporiadané vlastnícke právo k
domu. Manžel jej navrhol, že jej polovicu daruje, ona ho o to nepožiadala. Túto ponuku prijala, nakoľko

do domu dala peniaze, aj prácu. Neskôr sa musela zmieriť s tým, že manželovi rodičia rozhodovali o
všetkom. On s nimi prediskutoval všetko a čo oni odsúhlasili, len v tomto prípade sa mohlo realizovať.
Zbadala,žemanželjezávislývovšetkomodsvojichrodičov.Keď sniečímnesúhlasila,taksarozčuľoval.
Stalo sa, že rozbil jej mobilný telefón a nikdy neocenil jej prácu. Stávalo sa, že pracovala v záhrade a
žiadala ho o pomoc a on po nej hodil motyku. V auguste 2010 manžel prišiel v podnapitom stave a ublížil
jej až tak, že bola hospitalizovaná. Trestné oznámenie podala až v septembri 2010, nakoľko sa bála. Z

nemocnice ju zobral navrhovateľ a jeho matka. Nemohla nikoho iného požiadať o pomoc, aby ju zobral
domov, nakoľko nikoho nepoznala. Počas materskej dovolenky žila veľmi izolovane. Pohybovala sa iba
v domácnosti, záhrade, chodila iba k jeho rodičom a nemala kontakty s nikým iným.
Keby jej nepomohol syn a susedia je presvedčená, že by už nežila. Stalo sa aj viackrát, že sa jej usiloval
o život. Stalo sa aj to, že keď sedeli v aute a navrhovateľ chcel namieriť auto do stromu. Po týchto

udalostiach sa rozhodla z dôvodu, aby chránila svoj život a život detí tak, že sa nasťahovala k svojim
rodičom do Patašu. Vo februári 2012 sa rozviedli. Do domu v Pataši ich prijala ako hostí. Boli pohostení,
prišiel navštíviť dcéru aj s rodičmi, avšak navrhovateľ sa správal nevhodne, vyhrážal sa, že podpáli ich
dom. Dennodenne chodila k jeho rodičom, nakoľko bývali neďaleko. Vždy sa spýtala, v čom môže byť
nápomocná. Taktiež pomáhala manželovi pri chove psov a práce v záhrade prácu vykonávala len ona.

Chcela navštíviť otca navrhovateľa v čase keď bol hospitalizovaný, ale práve navrhovateľ ju od toho
odhovoril, nakoľko tam mala dcéru. Ako náhle však prišiel domov, navštevovala ho a keď varila, brala
im jedlo. Keď mala svokra zlomenú ruku, tiež im pomáhala. Rodičia navrhovateľa žili sami, avšak jeho
mladšia sestra, ako aj navrhovateľ sa tam dennodenne stretávali. Stávalo sa, že navrhovateľ ani na noc
neprišiel domov.

Odporkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že návrh žiadajú v celom rozsahu
zamietnuť. Navrhovateľ doteraz nepreukázal náležitý právny záujem na tejto určovacej žalobe a doteraz
neuniesol dôkazné bremena svedčiacej skutočnosti, že by odporkyňa hrubo porušila dobré mravy aj
voči nemu a rodičom. Rozvod manželstva nie je dôvod na vrátenie daru a v priebehu konania o rozvodu

manželstvabolajednoznačnepreukázanáskutočnosť,žeodporkyňamaladôvodnaopusteniespoločnej
domácnosti a na oddelené žitie. V priebehu rozvodového konania bola preukázaná skutočnosť, že
navrhovateľ si manželku nevážil, nevedel sa odpútať od svojich rodičov, viackrát sa správal hrubo k
manželke a 14.08.2010 ju fyzicky atakoval tak, že bola hospitalizovaná v nemocnici. Odporkyňa sa za
trvania manželstva riadne starala o manžela, o domácnosť a o dieťa, aj keď ju rodičia neprijali snažila

sa k nim správať slušne. Po rozchode účastníkov konania rodičia navrhovateľa navštívili odporkyňu v
jej blízkosti bydliska viackrát, prišli navštíviť svoju vnučku a boli prijatí ako hostia a takto sa aj správali.
Dôvody,žedošlokrozvodumanželstva,pretožeodporkyňasamalasprávaťnevhodnevočijehorodičom
neodznela ani počas konania o rozvod manželstva. Ide o účelové konanie sledujúce, výsledok veci
vrátenia daru. V tomto konaní nebol preukázaní ani jeden dôvod, ktorý by svedčil o tom, že by sa

odporkyňa správala tak zle voči navrhovateľovi, aby mal dôvod na vrátenie daru. Je možné konštatovať,
že práve navrhovateľ sa správal nevhodne v manželstve, a preto manželstvo skončilo rozvodom.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov Eduarda
Nágela a Heleny Nágelovej, oboznámením sa s uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru

v Jelke Č.. Č.: Y.-XXXX/JE-X.-XXXX zo dňa 01.11.2010, predvolaním Obvodného úradu Galanta
z 21.01.2011, rozhodnutím Obvodného úradu Galanta Č.. XXX/XXXX/XXXXX zo dňa 22.03.2011,
spisovým materiálom tunajšieho súdu B.. D.. XC XXX/XXXX, darovacou zmluvou z 11.11.2008, výpisom
z R. Č.. XXXX kat. územie Veľké Úľany, potvrdením OOPZ Jelka o vypočutí navrhovateľa zo dňa
16.10.2010, výzvou na vrátenie daru, pokusom o uzavretie mimosúdnej dohody, rozsudkom tunajšieho

súdu Č..K.. XXPXX/XXXX-XXX zo dňa 21.09.2011, uznesením OOPZ v Jelke Č.. Č.: Y.-XXXX/JE-
X.-XXXX zo dňa 01.11.2010, lekárskou prepúšťacou správou, lekárskymi správami od MUDr. Eriky
Plavej, MUDr. Zoltána Farkaša, návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a navyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, prehlásením Nagyovej Kataríny, ako i ďalším náležitým
obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 11.11.2008 bola medzi navrhovateľom ako darcom a odporkyňou ako obdarovanou uzatvorená
darovacia zmluva, ktorou darca previedol 1 z nehnuteľností nachádzajúcich sa k. ú. Veľké Úľany vedené
na LV č. 1852 a to pozemok na W..Č.. K.-E. XXX/X, D. Y. M. XXXX V., W. N. W..Č.. K.-E. XXX/X, D. W.
Y. M. XXX V., W. N. W..Č.. K.-E. XXX/X, D. W. Y. M. XX V., T. F. B. B. Č. XXX, K. Q. W. N. W..Č.. XXX/
X, R. K. B. B. Č. XXX, K. Q. W. N. W..Č.. XXX/X.

Rozsudkom OS Galanta pod Č..K.. XC XXX/XXXX - XX zo dňa 02.02.2012 bolo manželstvo účastníkov
konania rozvedené a mal. Edina bola na čas po rozvode zverená do starostlivosti matky s tým, že otec
bola zaviazaný prispievať na jej výživu sumou po 80 Eur mesačne.

Uznesením OOPZ v Jelke, pod Č.. Č.M.: Y.-XXXX/JE-X.-XXXX zo dňa 01.11.2010, v zmysle § 197 ods.

1 písm. a) Trestného poriadku vec týkajúcu sa podozrenia zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví v
zmysle § 156 ods. 1 Trestného zákona, ku ktorému skutku došlo tým spôsobom, že dňa 14.08.2010 v
čase okolo 19.15 hod. Z. N.X., N.. XX.XX.XXXX M. T. F. N. L.. X. V. Č.. XXX/X bezdôvodne napadol
svoju manželku P.A. N.,
N.. XX.XX.XXXX, a to takým spôsobom, že svojej manželke chytil hlavu a dva krát ju buchol o digestor.

Následne ju chytil za ruky a sácal ju o kuchynskú linku a o chladničku - odovzdali na Obvodný úrad
v Galante, odbor všeobecnej vnútornej správny Galanta na prejednanie podozrenia z priestupku, lebo
výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, prečin ale o skutok - podozrenie z
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle § 49 ods. 1 písm. b, d) Zákona SNR č. 372/1992
Zb. o priestupkoch.

Rozhodnutím Obvodného úradu Galanta pod Č.. XXX/XXXX/XXXXX zo dňa 22.03.2011, konanie vo
veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) z. NSR č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa mal dopustiť navrhovateľ zastavil z dôvodu, že
spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.

Výzvou z 27.06.2012 bola odporkyňa vyzvaná navrhovateľom na vrátenie daru a to 1 spoluvlastníckeho
podielu na nehnuteľnostiach zapísaných Správou katastra Galanta pre k. ú. Veľké Úľany na R. Č.. XXXX
P.: W. T. “. W..Č.. XXX/X, D. Y. M. XXXX V., W. T. „. W..Č.. K.-E. XXX/X, D. W. Y. M.V. XXX V., W. T.
„. W..Č.. K.-E. XXX/X, D. W. Y. M. XX V., T. F. B. B. Č. XXX, W. N. W..Č.. XXX/X, R. K. B. B. Č. XXX,

W.Á. N. W..Č.. XXX/X.

Podľa lekárskej prepúšťacej správy zo dňa 16.08.2010 bola odporkyňa hospitalizovaná v Nemocnici s
poliklinikou Sv. Lukáša v Galante od 15.08.2010 do 16.08.2010 v súvislosti so stavom po úraze hlavy,
ku ktorému malo dôjsť tým, že ju navrhovateľ zbil.

Podľa lekárskych správ navštevovala odporkyňa neurológa MUDr. Eriku Plavú v súvislosti s bolesťami
chrbtice a hlavy.

Podľa prehlásenia Kataríny Nágyovej, táto má vedomosti to tom, že účastníci konania sa nasťahovali do

domu v r. 2007. Od uvedenej doby denne videla v záhrade pracovať keď to počasie dovolilo odporkyňu,
a často tam videla pracovať aj p. Eduarda Nágela staršieho. Počula na dvore a v záhrade hádky
manželov Nágelových a stali sa prípady, že p. Nágelovi si sťažovala na manžela, že sa k nej správa
surovo a stane sa, že ju aj fyzicky napáda. V r. 2010 jej telefonicky z nemocnice zavolala p. Nágelová,
že pre útok manžela sa dostala do nemocnice.

Svedok Eduard Nágel uviedol, že koncom roku 2009 mu zistili, že má málo červených krviniek a
vo februári 2010 bol na vyšetrení kolonoskopie a okamžite zistili, že má rakovinu hrubého čreva.
Koncom marca 2010 do Bratislavy na Národný onkologický ústav a tam potvrdili túto diagnózu a
6.4.2010 ho vypísali na operáciu. Operácia sa uskutočnila 6.4.2010 a bol hospitalizovaný asi 12 dní.

Počas hospitalizácie ho navštevovala manželka, syn a dcéra. Následne prvýkrát 4.5.2010 začal s
chemoterapioustým,žechodilvtýždňovýchintervalochvždyvstredu.Doprevádzalahomanželka,resp.
dcéra. Odporkyňa neprejavila záujem, aby prišla a aby mu pomohla. Človek s touto chorobou potrebuje
rodinné zázemie a lásku hlavne v prvých dňoch. Keďže odporkyni sa nepáčilo bývať v 4-bytovke, v roku2007 začal s prestavbou rodinného domu. Asi 90% stavebných prác urobil on napriek tomu, že je strojár.
1.11.2007 bol rodinný dom zvnútra už obývateľný. S prácami na dome pokračoval aj v roku 2008 a 2009,
keď mu v roku 2009 zistili rakovinu a MUDr. Pechan mu povedal, že prišiel neskoro. Kvôli tomu, aby

im pomohol, zanedbal svoje zdravie. Po operácii, keď chodil na chemoterapie, v čase keď tam ležal,
odporkyňa si odniesla veci z domu s tým, že nezavolala ani navrhovateľovi ani im a pre neho to bol taký
šok, že to nikdy nezabudne. Týmto podľa neho porušila dobré mravy. Nevie prečo odporkyňa zavolala
políciu, keďže tam nikto nebol, chcela len cirkus. Išlo jej len o majetok. Aj vo Veľkých Úľanoch zavolala
odporkyňa políciu.

Svedkyňa Helena Nágelová uviedla, že 9.9.2009 išla do záhrady, pošmykla sa a zlomila som si nohu.
O týždeň na to 15.9.2009 sa tiež pošmykla a zlomila si ruku v zápästí. Bola liečená doma, sádru mala
na nohe až po koleno a na ruke po lakeť. Zotavovala sa 6-7 mesiacov. Nevedela spraviť ani krok, musel
byť stále niekto pri nej a museli s ňou chodiť na kontrolu. Nevedela sa sama umyť, na WC ju museli
nosiť, nakoľko sa tam sama nevedela dostať. Pomáhali jej manžel, dcéra a syn. Syn bol tiež u nich

veľmi často, takže aj on jej pomáhal. Odporkyňa nepomáhala vôbec. Odporkyňu prosila o pomoc, ale
povedala, že má dcéru. Ešte aj špinavé prádlo navrhovateľovi v súvislosti s tým, že u nich choval psov,
prali oni. Odporkyňa ho neoprala ani raz za 5 rokov čo bol v Úľanoch. Potom ako odporkyňa odišla k
matke mysleli si, že sa vráti do Veľkých Úľan. To sa však nestalo, syn tam vyvolával aj oni volali, ale
odporkyňa už nedvíhala telefón. Preto išli malú navštíviť, pretože ju už vyše mesiaca nevideli. Kúpili

sladkosti a boli tam o pol druhej poobede. Vyzváňali, nevedeli či sú vnútri, alebo sú preč. Odrazu prišla
na bicykli nevestina sestra, ktorá tam začala robiť poznámky, že keď nemajú papier nemôžu malú vidieť,
následne sestra odporkyne odišla. O pol tretej videli, že ide polícia a za policajným autom ide nevesta
na bicykli. Boli veľmi prekvapení, nevedeli čo sa deje. Policajt sa pýtal od syna či je rozvedený. Keďže
neboli rozvedení, policajti nakázali, aby matka nevesty vyniesla malú von. Vnučka začala kričať, keď

uvidela syna, že chce ísť k otcovi. Medzitým ona stála vedľa nevesty a táto jej oznámila, že už podala
o rozvod a že má už aj právneho zástupcu. Boli na dne, lebo s tým vôbec nerátali. S malou sa trochu
pohrali, ale boli v takom nervovom stave, že sa to nedá povedať. To sa nemalo stať, že na nich zavolala
policajtov aj keď vedela, že manžel je taký chorý a ona nemala príležitosť jej povedať, že aj ona ide
na operáciu. Navrhovateľ odporkyni neublížil, lebo vedeli o každom jeho kroku. Nemá vedomosť o tom,

žeby sa navrhovateľ odporkyni vyhrážal, keď boli v obci Pataš.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 630 OZ, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom
jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere
rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna

z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Podľa § 117 OZ, stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom
rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.

Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa
§ 80 písm. c) O.s.p., ktorou je žaloba navrhovateľa o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
je existencia naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení. Právny záujem
navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého
právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to

znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho
záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne
vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi
účastníkmikonaniajesporný,existujeohrozeniepráva,čiprávnehovzťahu,resp.stavneistotyprávneho
postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, a existuje potreba

odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je
zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo, ak by sa bez
tohto určenia jeho práve postavenie stalo neistým.Podľa rozsudku NS ČR zo 07.03.2001, B.. D.. XX E. XXXX/XXXX „V prípade, že darca, ktorý na
obdarovaného previedol jednu ideálnu polovicu nehnuteľnosti, pričom druhá ideálna polovica zostala vo
vlastníctve darcu, sa domáha určenia svojho práva obnoveného v dôsledku zrušenia darovacej zmluvy,

môže žiadať iba určenie, že je vlastníkom celej nehnuteľnosti. „

Na základe vyššie uvedeného je súd toho názoru, že vzhľadom k tomu, že darovacou zmluvou bol na
odporkyňu prevedený podiel k nehnuteľnostiam v 1, pričom navrhovateľ ostal spoluvlastníkom druhej 1
nehnuteľnosti a vzhľadom k uskutočnenej výzve voči odporkyni o vrátenie daru je tu potreba odstrániť

právnu neistotu navrhovateľa a iba určovacím výrokom tak ako žiadal navrhovateľ je možné žalobe
vyhovieť, preto je súd toho názoru, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem na tejto žalobe.

Keďže súd je toho názoru, že navrhovateľ má na žalobe naliehavý právny záujem, bolo potrebné skúmať
skutkové okolnosti, na základe ktorých sa domáha touto určovacou žalobou vrátenia daru.

Vrátenie daru je jednostranným právnym úkonom, ktorého forma nie je stanovená. Darcovi vzniká právo
domáhať sa vrátenia daru až vtedy, ak sa obdarovaný správa k nemu, alebo k členom jeho rodiny tak,
že tým hrubo porušuje dobré mravy. Ak darca uplatní toto právo, právny vzťah z darovania zanikne
okamžikom, keď dôjde prejav jeho vôle k obdarovanému. K zániku tohto vzťahu dochádza na základe
jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému za splnenia podmienok § 630 OZ .

Tak ako je už v mnohých rozhodnutiach uvedené, predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu
nie je akékoľvek nevhodné chovanie obdarovaného alebo samotný nevďak, ale také chovanie, ktoré s
ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu je možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné. Pri posudzovaní či určité

konkrétne správanie možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba vychádzať z princípu
vzájomnosti. To znamená, že treba vziať do úvahy a hodnotiť aj správanie darcu, zistiť či tento sám
sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či jeho správanie sa nie je príčinou
nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by
sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného i keby bola taktiež

nevhodná nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade
o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo
možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by
bolo iba také správanie obdarovaného, ktoré by bolo nepomere k samotnému správaniu sa darcu.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa, ktorého sa domáha a to v súvislosti so správaním odporkyne voči
rodičom navrhovateľa ako neposkytnutie potrebnej pomoci a pod., súd je toho názoru, že i v prípade
ak by i takéto konanie a správanie odporkyne bolo pravdivým, nedosahovalo by intenzitu hrubého
porušovania dobrých mravov. Odporkyňa uviedla, že vzhľadom k tomu, že bola na materskej dovolenke
s deťmi, nemohla poskytovať pomoc rodičom navrhovateľa, zvlášť pokiaľ rodičov navrhovateľa okrem

samotného navrhovateľa navštevovala a pomoc im poskytovala ich dcéra. Je iba logické, že v prvom
rade pomoc rodičom by mali poskytovať ich vlastné deti, čo sa i dialo. Pokiaľ odporkyňa nenavštívila
otca navrhovateľa v nemocnici, resp. ho nedoprevádzala k lekárom, túto okolnosť dostatočne vysvetlila,
napokon navrhovateľ ani nepoprel jej tvrdenia. Záverom súd iba udáva, že v danom prípade na základe
uvedeného správania sa odporkyne nemá súd za to, žeby išlo o správanie v rozpore s dobrými mravmi,

ktoré by odôvodňovalo vrátenie daru navrhovateľovi.

Iného názoru je však v súvislosti s trestným oznámením odporkyne na navrhovateľa. Tu súd zobral do
úvahy tú skutočnosť, že tým, že odporkyňa podala na navrhovateľa trestné oznámenie za ublíženie
na zdraví, ktorá skutočnosť sa nepreukázala a i priestupkové konanie, kam bolo oznámenie postúpené

zo strany OOPZ v Jelke bolo zastavené Rozhodnutím Obvodného úradu Galanta pod Č.. XXX/
XXXX/XXXXX zo dňa 22.03.2011, pre nepreukázane skutku, ktorého sa mal navrhovateľ dopustiť, súd
považuje za vážny zásah do práv navrhovateľa. Tým, že vo veci boli vypočúvaní aj svedkovia a to
susedia účastníkov nepochybne zanechá pochybnosti o bezúhonnosti navrhovateľa. Je tiež otázne,
prečo odporkyňa podala trestné oznámenie až 23.09.2010, keď ku skutku v súvislosti, s ktorým

podala trestné oznámenie malo prísť 14.08.2010. Rovnako je otázne správanie sa odporkyne, ktorá
nasledujúci deň potom, ako ju mal navrhovateľ napadnúť, zavolala mu z nemocnice, aby prišiel pre ňu
a odviezol ju k matke. Aj toto sú okolnosti, ktoré odporkyňa dostatočným a presvedčivým spôsobom
nevysvetlila. Nevyvrátila ani tvrdenia navrhovateľa a jeho rodičov o tom, že v čase ich návštevy v Patašizavolala na nich políciu. Z výsluchu účastníkov a svedkov nemal za preukázané, také správanie sa
či už navrhovateľa, resp. jeho rodičov, ktorí boli s ním, aby bolo potrebné volať príslušníkov polície.
Takéto správanie opäť súd považuje za konanie, ktoré nie je v súlade s dobrými mravmi. Súd sa v

konečnom dôsledku stotožňuje s argumentáciou navrhovateľa, ktorý poukázal aj na Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky II. ÚS 171/05 z 27.02.2008 podľa ktorého “účelom ustanovenia § 630 OZ nie
je postihnúť porušenie právnych povinností, ktorých splnenia, resp. nárokov zo zodpovednosti za ich
nesplnenie sa možno domáhať inými prostriedkami právnej ochrany (povinnosť vyplývajúcej zo zákona
alebozinejprávnejskutočnosti),aleumožniťvyvodeniezodpovednostizaporušeniemorálnychpravidiel

ako súhrnu určitých etických a kultúrnych noriem v spoločnosti všeobecne uznávaných. Vrátenie
daru v zmysle tohto ustanovenia, pri splnení podmienok v ňom uvedených, je v podstate sankciou
obdarovaného za jeho správanie voči darcovi spôsobom hrubo porušujúcim tieto morálne pravidlá“. V
tomto prípade podľa predmetného nálezu totiž je to sankcia za porušenie morálnych pravidiel. Je taktiež
nepochybné, že nemožno inak kvalifikovať bezdôvodné trestné oznámenie odporkyne ako konanie
hrubo porušujúce dobré mravy, pričom je irelevantné, podľa vyššie uvedeného nálezu ÚS SR, či sa

týmto dopustila protiprávneho konania alebo nie.

Na základe vyššie uvedeného má teda súd zato, že správanie sa odporkyne je možné považovať ako
správanie, ktoré hrubo porušuje dobré mravy voči navrhovateľovi, ale i voči jeho rodičom (členom jeho
rodiny), čím bola naplnená podstata ust. § 630 OZ a preto súd návrhu už z vyššie uvedených dôvodov

vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. a rozhodne o nich samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.