Rozsudok – Nájomná zmluva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. december 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/278/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215208302
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215208302.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej
republiky Bratislava, Primaciálne námestie č. 1, Bratislava, proti žalovanej: H. Š., F. XX, U., o vypratanie
bytu, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30.03.2017, č.k.
9C/187/2015-92, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi nepriznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej, označenej pôvodne ako žalovaná v 1.
rade, povinnosť vypratať a žalobcovi odovzdať dvojizbový byt č. XX, na X. poschodí, nachádzajúci sa
na F. ulici XX v U. (ďalej aj ako „byt“), do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, a to bez nároku na
bytovú náhradu (výrok I), konanie voči žalovanej v 2. rade (Y. U.) a žalovanému v 3. rade (X. T.) zastavil
(výrok II.) a rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej v 1. rade náhradu trov
konania v plnom rozsahu (výrok III.) a žalovaným v 2. a 3. rade náhradu trov konania voči žalobcovi
nepriznal (výrok IV.).

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 01.04.2015 sa žalobca domáhal
pôvodne voči žalovanej v 1. rade a J. Š. (v tom čase ako žalovanému v 2. rade) vypratania bytu, bez
nároku na bytovú náhradu, na tom skutkovom základe, že dňa 22.03.1993 uzavrel so žalovanou v 1.
rade nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol nájom predmetného bytu. Po vzniku nájomného vzťahu
uzatvorila žalovaná v 1. rade dňa 24.04.1999 manželstvo s J. Š., ktorým dňom uzavretia manželstva
vznikol spoločný nájom bytu v súlade s ustanovením § 704 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka
(ďalej len „Občiansky zákonník“). Vzhľadom na to, že nájomcovia hrubo porušovali svoje povinnosti
vyplývajúce z nájmu bytu tým, že nezaplatili nájomné a úhradu za plnenia spojené s užívaním bytu za
dlhší čas ako tri mesiace, pristúpil žalobca k výpovedi nájmu bytu, ktorá bola doručená žalovanej v 1.
rade a J. Š. dňa 06.06.2012. Jej dôsledkom bol zánik nájmu bytu v súlade s ustanovením § 710 ods. 3
Občianskeho zákonníka dňom 31.09.2012, a preto počnúc od 01.10.2012 žalovaná v 1. rade spolu s J.
Š. užívali byt bez právneho dôvodu, pričom za jeho užívanie neplatili žiadnu odplatu a ich záväzok voči
žalobcovi z tohto titulu predstavoval ku dňu 28.02.2015 sumu 4.914,39 eura.

3. V priebehu konania žalobca zobral žalobu voči J. Š. späť dôvodiac, že v byte už nebýva a navrhol,
aby súd pripustil vstup Y. U.j a X. T. do konania na strane žalovaných (ako žalovaných v 2. a v 3.
rade), o ktorých dispozitívnych úkonoch rozhodol súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21.10.2016,
č.k. 9C/187/2015-59.

4. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania, aplikujúc ustanovenia § 126 ods. 1, § 667 ods. 1, §
677 ods. 2, § 710 ods. 1, 3 a § 711 ods. 1, písm. d) Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žaloba
voči žalovanej v 1. rade je dôvodná. Mal za dostatočne preukázané, že žalovaná v 1. rade si neplnila
svoju povinnosť a riadne neplatila žalobcovi nájomné za obdobie dlhšie ako tri mesiace, z dôvodu
ktorého jej dal žalobca výpoveď z nájmu bytu podľa ustanovenia § 711 ods. 1, písm. d) Občianskeho
zákonníka listom zo dňa 27.04.2012, zn. J. K. XXXXX/XXXX/XXXXXX. Predmetná výpoveď bola
doručená žalovanej v 1. rade dňa 06.06.2012 jej uložením na pošte, pričom nájom bytu sa skončil
uplynutím výpovednej lehoty troch mesiacov, ktorá začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom bola výpoveď žalovanej v 1. rade doručená a uplynula dňa 30.09.2012. Žalovaná
v 1. rade nepreukázala, že sa v čase doručenia výpovede z nájmu bytu nachádzala v hmotnej núdzi
z objektívnych dôvodov, ani že sa po doručení výpovede domáhala ochrany na súde, čo malo za
následok, že počnúc od 01.10.2012 jej nesvedčilo právo byt užívať a užívala ho bez právneho dôvodu.
Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by sporové strany následne (t.j. po 30.09.2012) uzavreli
novú nájomnú zmluvu o užívaní predmetného bytu, prípadne, že by sa nájom bytu obnovil zo zákona.
Vzhľadom na tieto skutočnosti uložil súd prvej inštancie žalovanej v 1. rade povinnosť vypratať byt bez
bytovej náhrady.

5. Súd prvej inštancie v súlade s § 145 ods. 2 a § 146 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C.s.p.“) zastavil konanie voči žalovaným v 2. a v 3. rade z dôvodu späťvzatia žaloby
žalobcom pred otvorením pojednávania.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.
tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanej v 1.
rade v plnom rozsahu a žalovaným v 2. a v 3. rade právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
im žiadne trovy nevznikli.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie, vo vyhovujúcej časti, napadla v zákonom stanovenej lehote žalovaná
v 1. rade (ďalej už ako „žalovaná“) odvolaním a žiadala, aby ho odvolací súd zmenil a žalobu zamietol
alebo ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodila, že konajúci súd uviedol v
odôvodnení napadnutého rozsudku nesprávne, že neuhradila záväzky voči žalobcovi a bola vedená ako
jeho dlžníčka, nakoľko ešte pred vydaním rozsudku zaplatila svoj dlh voči žalobcovi v celom rozsahu.
Keďže pre rozhodnutie súdu vo veci samej je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a tento stav bol iný,
než vzal súd prvej inštancie do úvahy, žalovaná mala za to, že súdom prvej inštancie zistený skutkový
stav neobstojí. V ďalšom uviedla, že predmetné skutočnosti nemohla uviesť už skôr, nakoľko nemala k
dispozícii finančné prostriedky na splatenie dlhu, ktoré jej darovala dcéra až po súdnom pojednávaní.

8. Žalovaná v odvolaní poukázala aj na svoj nepriaznivý zdravotný stav tvrdiac, že pokiaľ z tohto dôvodu
súd prvej inštancie neviazal jej vypratanie bytu na poskytnutie bytovej náhrady, minimálne prístrešia,
posúdil vec po právnej stránke nesprávne. Uzavrela, že po vysťahovaní sa z bytu, nebude mať kam ísť.

9. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie. Dôvodil, že naďalej trvá na vyprataní žalovanej z bytu, nakoľko pre neho
nie je prospešné, aby žalovaná zotrvala v predmetom byte bývať pre jej zlú platobnú disciplínu, o čom
mali svedčiť aj viaceré súdne spory medzi stranami. Skutočnosť, že žalovaná mu dodatočne uhradila
peňažné prostriedky nezmenila situáciu, pre ktorú sa rozhodol podať žalobu na jej vypratanie z bytu. Z
týchto dôvodov preto žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil
súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej dôvodné nie je. Odvolací súd
rozsudok verejne vyhlásil dňa 20.12.2018 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).

11. V danej veci sa žalobca domáhal voči žalovanej vypratania bytu v jeho vlastníctve, z dôvodu, že
žalovaná byt užívala bez právneho dôvodu, nakoľko nájom bytu žalobca ukončil výpoveďou z nájmu,
pretože žalovaná hrubo porušila povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu tým, že nezaplatila nájomné a
úhradu za plnenia spojené s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace. Súd prvej inštancie žalobe

v celom rozsahu vyhovel, keď mal za preukázané, že žalovaná v dôsledku výpovede z nájmu bytu a
uplynutia výpovednej lehoty užívala byt bez právneho dôvodu, pričom nepreukázala, že v čase doručenia
výpovede sa nachádzala v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a ani to, že sa domáhala ochrany na
súde (zrejme žalobou o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu - pozn. odvolacieho súdu). Za tohto
stavu jej uložil povinnosť byt vypratať a odovzdať ho žalobcovi, bez nároku na bytovú náhradu.

12. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

13. Podľa § 685 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.

14. Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu
uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi
písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane
použijú ustanovenia osobitného predpisu.

15. Podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak
nájomca alebo ten, kto je členom jeho domácnosti, hrubo poškodzuje prenajatý byt, jeho príslušenstvo,
spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome alebo sústavne narušuje pokojné bývanie
ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome.

16. Podľa § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711
ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má
právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa §
711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa,
má nájomca právo na prístrešie.

17. Preskúmaním súdneho spisu sa odvolací súd plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.). Konajúci
súd správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli
významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, jeho skutkové zistenia majú oporu
vo vykonanom dokazovaní, pričom rozhodujúce skutočnosti, vyplývajúce z vykonaných dôkazov, z
prednesov sporových strán, ako aj z obsahu spisu správne vyhodnotil v súlade so zásadou voľného
hodnotenia dôkazov (§ 191 C.s.p) a dospel tak k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré viedli
súd prvej inštancie k vyhoveniu žalobe; argumentácii žalovanej uvedenej v odvolaní nemožno priznať
úspech.

18. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd udáva,
že dôvodom výpovede z nájmu bytu danej žalovanej bolo nepochybne porušenie jej povinností
vyplývajúcich z nájmu bytu, konkrétne neplatenie nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu za
čas dlhší ako tri mesiace. Túto skutočnosť, t.j. neplatenie nájomného potvrdila samotná žalovaná v
rámci svojho výsluchu na pojednávaní súdu dňa 30.03.2017 (č.l. 89), čím nespochybňovala dôvodnosť
výpovede z nájmu bytu zo dňa 27.04.2012. Pokiaľ konajúci súd, vychádzajúc i z týchto tvrdení žalovanej,
ustálil, že žalovaná po daní výpovede z nájmu a uplynutí výpovednej lehoty užívala byt bez právneho
dôvodu, nemožno mu vytknúť, že vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu. Skutočnosť, že
žalovaná až dňa 27.04.2017, t.j. po doručení výpovede, uplynutí výpovednej lehoty a po vyhlásení
rozsudku vo veci samej uhradila nedoplatky viažuce sa k bytu v sume 1.700 eur (viď potvrdenie o
vklade na účet na č.l. 100) nič nemení na dôvodnosti výpovede z nájmu bytu a nemá vplyv na jej
platnosť a účinnosť. Zaplatenie dlžného nájomného žalovanou nemalo bez ďalšieho za následok zánik
dôvodu výpovede z nájmu bytu, keď jeho dôsledkom bolo len splnenie záväzku žalovanej voči žalobcovi.
Nemožno pritom opomenúť, že žalovaná v priebehu konania netvrdila a ani nepreukázala, že by ku
dňu doručenia výpovede z nájmu bytu bola v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a túto skutočnosť
žalobcovi oznámila počas plynutia výpovednej lehoty.

19. Pokiaľ žalovaná namietala, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, keď povinnosť vypratať byt
neviazal na zabezpečenie bytovej náhrady z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu, odvolací
súd udáva, že túto procesnú obranu žalovaná použila prvý krát až v odvolaní. Žalovaná vo vyjadrení
k žalobe, ani v rámci výsluchu na pojednávaní súdu dňa 30.03.2017 neuviedla žiadne skutočnosti, z
ktorých by vyplývalo, že jej zdravotný stav nie je dobrý, pričom svoje tvrdenia nepodporila ani dôkazmi
preukazujúcimi uvádzané skutočnosti. Odvolací súd preto na jej tvrdenia, ktoré posúdil ako novoty,
nemohol prihliadať, nakoľko na ich pripustenie neboli splnené predpoklady v zmysle § 366 C.s.p. Za
tohto stavu, t.j. keď žalovaná v konaní na súde prvej inštancie netvrdila a ani nepreukázala existenciu
takých okolností, ktoré mohli byť posúdené ako dôvody hodné osobitného zreteľa, tento nepochybil,
keď v súlade s ustanovením § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka zaviazal žalovanú k povinnosti byt
vypratať a žalobcovi odovzdať bez nároku na bytovú náhradu.

20. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd udáva, že nepovažoval žalovanou uvádzané tvrdenia
za také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, a preto
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny v zmysle § 387 ods.
1 C.s.p. potvrdil.

21. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, nepriznal
proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že mu
žiadne trovy nevznikli.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 7. 2. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.