Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. apríl 2017

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 10C/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5916206078
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Stašíková

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2017:5916206078.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou v spore žalobcu: STOLAMED PLUS

s.r.o., IČO: 46892923, so sídlom Bratislava, Michalská 9, zastúpený JUDr. Antonom Tabačákom, PhD,
advokátom so sídlom Oravský Biely Potok, Hlavná 82, proti žalovanému: Y. O., nar.X.X.XXXX, bytom T.
T. XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou FIAČAN & PARTNERS s.r.o., so sídlom Liptovský Mikuláš,
M.Pišúta 936/16, v konaní o vydanie veci a o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Súd určuje, že žalovaný je vlastníkom nákladného motorového vozidla značky VOLKSWAGEN

TRANSPORTER, evidenčné číslo BL523IG, VIN:WV2ZZZ7HZ7HO52362, červenej farby, rok výroby
2006.

III. Súd žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.12.2016 prostredníctvom svojho právneho
zástupcudomáhal,abysúdzaviazalžalovanéhokpovinnostivydaťžalobcovinákladnémotorovévozidlo
značky Volkswagen Transporter evidenčné číslo BL523IG, VIN: WV2ZZZ7HZ7H052362 vo vlastníctve

žalobcu.

2.Žalobca žalobu po skutkovej stránke odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom nákladného motorového
vozidla značky VOLKSWAGEN TRANSPORTÉR, EČ: BL523IG, VIN:WV2ZZZ7HZ7H052362, červenej
farby od 16.10.2014. Uvedené motorové ?vozidlo bolo žalobcom využívané na bežné činnosti, v
rámci ktorých bolo toto nákladné motorové vozidlo dočasne zverené do užívania na prevádzke žalobcu
v obci T., ul. N. XXX žalovanému, dňa 14.10.2014. Žalovaný v tom čase príležitostne vykonával

pre ?žalobcu niektoré činnosti v rámci živnostenského oprávnenia žalobcu ako subdodávku, čo si
vyžadovalo poskytnúť mu k dispozícii aj motorové vozidlo. Žalobca preto poskytol žalovanému do
užívania predmetné motorové vozidlo spolu s kľúčmi, dokladmi o zákonnom ?poistení, dokladmi od
vozidla (TP) a kompletným povinným vybavením. V mesiaci máj 2015 ?žalobca už nemal záujem o
spoluprácusožalovanýmvrámciposkytovaniasubdodávky?niektorýchčinnostížalobcuapretožalobca
vyzval osobne žalovaného na vrátenie ?motorového vozidla spolu so všetkými vecami tak, ako mu boli
zverené dňa 14.10.2014 na ?pobočke žalobcu v obci T., ul. N. XXX. Na ďalšie telefonické ako aj listové

výzvy ?však žalovaný rovnako nereagoval a predmetné motorové vozidlo si ponechal. Ku dnešnému
dňu žalovaný nie je zamestnancom žalobcu a ani ním nikdy nebol. ?Taktiež nie je oprávnený s uvedeným
motorovým vozidlom disponovať ani ho zverovať inej ?osobe a taktiež od mesiaca máj 2015 nie jeoprávaný na uvedenom motorovom vozidle ?vykonávať žiadne jazdy. Motorové vozidlo vo vlastníctve
žalobcu sa nachádza v garáži rodinného domu žalovaného na adrese B. č. ?XXX, XXX XX B.. ??

3.Na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil
Osvedčenie o evidencii-časť II. (technický preukaz) motorového vozidla EČ BL523IG Zmluvu o poistení
vozidla uzatvorenú s poisťovňou Allianz dňa 15.10.2014-povinné zmluvné poistenie č.9861019812

4.Žalovanýsakžalobevyjadrildňa 30.12.2016 azároveňpodalvzájomnúžalobu,podľa§147Civilného

sporového poriadku o určenie vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu, prostredníctvom
jeho právneho zástupcu. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Poukázal na to, že v žalobe sa vôbec
neuvádza a nepreukazuje, od čoho si odvodzuje žalobca svoje vlastnícke právo k predmetnému
motorovému vozidlu. Žalobca nepreukázal, akým spôsobom nadobudol toto motorové vozidlo a teda
na základe čoho je vlastník motorového vozidla. Žalobca k žalobe pripojil len Osvedčenie o evidencii -
časť II (technický preukaz) motorového vozidla a doklady o jeho poistení. Tieto listiny však nepreukazujú

vlastnícke právo k tomuto motorovému vozidlu. V dôsledku toho nie je oprávnený sa domáhať vydania
tejto veci. Žalovaný je vlastníkom tohto motorového vozidla. Toto vozidlo bolo v rámci evidencie vozidiel
na príslušnom dopravnom inšpektoráte (ktorá však vo vzťahu k vlastníckemu právu k motorovému
vozidlu nemá právny význam) pôvodne vedené na vlastníka - držiteľa- žalovaného Y. O., následne bol
vykonaný prepis tohto motorového vozidla na príslušnom dopravnom inšpektoráte zo žalovaného na

jeho syna B. O. a následne z B. O. na žalobcu. K týmto prepisom na dopravnom inšpektoráte však
došlo bez toho, aby došlo k akémukoľvek prevodu vlastníckeho práva k tomuto motorovému vozidlu zo
žalovaného Y. O. na jeho syna B. O. a následne z B. O. na žalobcu.

5. Na tieto skutočnosti žalovaný navrhol vypočuť ako svedka syna B. O..

6.Dňa 23.1.2017 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, v
ktorom uviedol, že žalobca nadobudol predmetné motorové vozidlo od pôvodného majiteľa B. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XXX, XXX XX U., o čom svedčí spis na Dopravnom inšpektoráte

v Ružomberku ako aj originál osvedčenia o evidencii motorového vozidla, pokiaľ bolo prihlásené
na Dopravnom inšpektoráte v Ružomberku, ktorý sa po prihlásení predmetného motorového vozidla
nachádza teraz v spise Krajského dopravného inšpektorátu v Bratislave, kde je k predmetnému
motorovému vozidlu s EČ: BL523IG, vedený nový „živý spis“. B. O. osobne na Dopravnom inšpektoráte
v Ružomberku vykonal odhlásenie predmetného motorového vozidla, kde mu príslušný pracovník na

pôvodné osvedčenie o evidencii motorového vozidla časť II (technický preukaz) vyznačil aj nového
vlastníka motorového vozidla. Je pravda, že v minulosti bol vlastníkom predmetného motorového vozidla
žalovaný, ale neskôr ho scudzil a to do konca niekoľkokrát až kým sa vlastníkom nestal jeho syn B.
O., ktorý neskôr previedol vlastníctvo k tomuto predmetnému motorovému vozidlu na osobu žalobcu,
ktorý si na základe platného odhlásenia motorového vozidla osobne B. O. vykonal následne zápis do

evidencie motorových vozidiel na Krajskom dopravnom inšpektoráte v Bratislave, v klientskom centre
na Tomášikovej ulici č. 46. Samotné konanie B. O. nesporne nasvedčuje tomu, že mal záujem previesť
svoje vlastníctvo, kedy pri úkone odhlásenia motorového vozidla uviedol do Osvedčenia o evidencii
- Časť II (Technický preukaz) meno budúceho nadobúdateľa a takéto Osvedčenie odovzdal vtedajšej
konateľke žalobcu. Pokiaľ by si svoje rozhodnutie previesť vlastníctvo na žalobcu premyslel, stále

tu bola pre neho možnosť zrušiť odhlásenie motorového vozidla priamo na Dopravnom inšpektoráte
v Ružomberku až do doby kým si nový vlastník nevykonal prihlásenie čo pôvodný vlastník B. O.
neurobil. Čo sa týka tvrdenia Žalovaného, že Žalobca ničím nepreukázal svoje vlastnícke právo k
predmetnému motorovému vozidlu, poukázal na fakt, že už samotné Osvedčenie o evidencii - Časť
II, ako verejná listina postačuje ako preukázanie vlastníctva, keďže podľa vyhlášky č 169/2010 Z.z.

Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky o osvedčení o evidencii časť I,
osvedčení o evidencii časť II a technickom osvedčení vozidla (ďalej len „vyhlášky č. 169/2010“) v zmysle
§ 3 ods. 5, písm. a), bod 6 sa do Osvedčenia o evidencii - časť II uvádza: vlastník vozidla, dátum
narodenia alebo identifikačné číslo, ak bolo pridelené. Ďalej uviedol, že k nadobudnutiu predmetného
motorového vozidla došlo predovšetkým z toho dôvodu, že Žalobca sa zaviazal uhrádzať za spoločnosť

v spoluvlastníctve Žalovaného a uhrádzal nemalé finančné čiastky v rámci uzatvorenej Dohody o
generálnom urovnaní vzájomných práv a povinností medzi spoločnosťou STOLAMED, s.r.o., A. I., B.
I. a B. Q.. Celkovo sa Žalobca zaviazal za spoločnosť v spoluvlastníctve Žalovaného uhradiť 4.457,77
€. Táto dohoda je súčasť spisu vedeného pod sp. zn. lCb 63/2015-66 vedeného na Okresnom súdev Ružomberku. Prevodom predmetného motorového vozidla sa mala zabezpečiť solventnosť Žalobcu
na nakúpenie/vykúpenie pohľadávok voči oprávneným zo sporu vedenom pod sp. zn. lCb 63/2015-66,
menovite: A. I., B. I. a B. Q.. Žalobca svoju povinnosť dodržal a plnil za spoločnosť STOLAMED, s.r.o.

vyššie uvádzané finančné prostriedky. Takýmto konaním smerujúcim k zmene vlastníka predmetného
motorového vozidla z pôvodného vlastníka B. O., hoc aj bez uzatvorenia písomnej zmluvy o prevode
vlastníctva na Žalobcu sa dá považovať za vyslovenie súhlasu s prevodom vlastníctva a uzatvorením
kúpnej zmluvy konkludentne.
Na preukázanie svojich tvrdení žiadal vykonať dokazovanie vyžiadaním výpisu dopravných evidencií

k spornému vozidlu, ako aj spis z Dopravného inšpektorátu v Ružomberku a Krajského dopravného
inšpektorátu v Bratislavea tiež Dohodu o generálnom urovnaní vzájomných práv a povinností medzi
spoločnosťou STOLAMED s.r.o, A. I., B. I. a B. Q..

7.Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 3.2.2017 uviedol, že žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.1.2017,

doručenom súdu dňa 23.1.2017, neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých malo prejsť
vlastnícke právo k predmetnému vozidlu zo žalovaného Y. O. na jeho syna B. O. a následne z B. O.
na žalobcu. Medzi účastníkmi nie je sporné, že žalovaný je pôvodným vlastníkom vozidla. Ako žalobca
uvádza v časti I., tretí odsek vyjadrenia, žalovaný v minulosti "bol vlastníkom predmetného motorového
vozidla". Podľa tvrdení žalobcu malo teda dôjsť k prevodu vlastníckeho práva zo žalovaného na jeho

syna B. O. a následne z B. O. na žalobcu. Žalobca v tomto vyjadrení poukázal na rôzne úkony vykonané
na príslušnom dopravnom inšpektoráte v súvislosti s odhlasovaním a prihlasovaním tohto vozidla a
jeho evidenciou, avšak tieto skutočnosti nie sú rozhodné. Vlastnícke právo k motorovému vozidlu sa
nenadobúda zápismi v evidencii vozidiel na dopravnom inšpektoráte a Osvedčenie o evidencii - Časť II
(Technický preukaz) nie je dokladom o vlastníctve.Motorové vozidlo je hnuteľná vec ako každá iná, na

ktorú platia všeobecné predpisy o nadobúdaní vlastníckeho práva v zmysle § 132 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastnícke právo prevzatím veci. Žalovaný popiera, že by akýmkoľvek spôsobom previedol
vlastnícke právo na svojho syna B. O. a že ten následne previedol vlastnícke právo na žalobcu. Žalovaný
taktiež popiera, že by došlo k odovzdaniu a prevzatiu motorového vozidla jeho synom B. O. a že by toto

vozidlo od B. O. prevzal žalobca. Aj napriek zmenám v evidencii tohto motorového vozidla toto vozidlo
vždy držal a užíval žalovaný. Žalobca ničím nepreukázal, že by došlo k prevzatiu motorového vozidla z
jeho strany (a ešte predtým k prevzatiu vozidla B. O.) a tým nadobudnutiu vlastníckeho práva.Pokiaľ aj
došlo k zmenám v evidencii tohto motorového vozidla tak, ako to žalobca uviedol vo svojom vyjadrení,
nedošlo však k uzavretiu príslušného právneho úkonu, na základe ktorého by prešlo vlastnícke právo

k vozidlu zo žalovaného na jeho syna B. O. a následne na žalobcu.Žalobca síce v závere vyjadrenia
tvrdil, že popísaným spôsobom malo dôjsť k uzatvoreniu "kúpnej zmluvy konkludentne", neuviedol však,
kedy malo dôjsť k uzatvoreniu tejto zmluvy, medzi kým, čo bolo jej predmetom, za akú kúpnu cenu, kedy
bola táto kúpna cena zaplatená, teda netvrdil základné a podstatné náležitosti takejto kúpnej zmluvy tak,
aby táto predstavovala zhodné prejavy jej možných účastníkov. Žalovaný popiera uzavretie akejkoľvek

zmluvy alebo iného právneho úkonu, na základe ktorého by prešlo vlastnícke právo k vozidlu na syna
B. O. a následne z B. O. na žalobcu. Pokiaľ aj žalobca vo vyjadrení tvrdil, že sa zaviazal uhradiť "za
spoločnosť v spoluvlastníctve žalovaného" nemalé finančné čiastky na základe Dohody o generálnom
urovnaní vzájomných práv a povinností uzatvorenou medzi spoločnosťou STOLAMED, s.r.o. a A. I. a
spol., a že sa prevodom vozidla mala "zabezpečiť solventnosť žalobcu na nakúpenie pohľadávok voči

oprávneným zo sporu", žalovaný nerozumie, ako táto vec súvisí s predmetnou vecou. Ak aj žalobca
uhradil nejaké peňažné prostriedky za spoločnosť STOLAMED, s.r.o., nemá to žiaden súvis vlastníckym
právom žalovaného, ako fyzickej osoby, k predmetnému motorovému vozidlu.

8.Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 21.2.2017 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol,

že už ako nový majiteľ nákladného motorového vozidla uzatvoril s právnickou osobou, spoločnosťou
STOLAMED, s.r.o., so sídlom Konventná 7, 811 03 Bratislava, IČO: 44 876 530 Zmluvu o nájme vozidla
č. 002/2014 zo dňa 16.10.2014. Iba na základe tejto zmluvy bol žalovaný oprávnený ako konateľ a
spoločník využívať toto predmetné motorové vozidlo. Od 26.08.2016 spoločnosť STOLAMED, s.r.o.
nevykonáva svoju pôvodnú podnikateľskú činnosť a žalovaný už v nej nefiguruje, čím stratil právo

užívania motorového vozidla. Túto Zmluvu o nájme vozidla č. 002/2014 zo dňa 16.10.2014 podpísal za
spoločnosť STOLAMED, s.r.o. žalovaný osobne, nakoľko si bol vedomý, že žalobca nadobudol všetky
vlastnícke práva od predchádzajúceho majiteľa, jeho syna B. O.. Ak už vtedy mal nejaké pochybnosti
mal sa obrátiť na prenajímateľa/žalobu so žiadosťou o vysvetlenie .K tvrdeniu, že žalobca nadobudolpredmetné motorové vozidlo konkludentne uviedol, že podľa zmluvy o nájme vozidla č. 002/2014 mal
žalobca k dispozícii a odovzdal žalovanému spolu s preberacím protokolom 2x sadu kľúčov, OEV -
malý technický preukaz a potvrdenie o zaplatení zákonného poistenia. Poukázal na fakt, že ak žalobca

disponoval kľúčmi a osvedčením o evidencii motorového vozidla, ktoré nadobudol od pôvodného
majiteľa hoc aj bez uzatvorenia riadnej písomnej zmluvy, naplnil tak predpoklady uzatvorenia kúpnej
zmluvy konkludentne, kedy žalobca získal od B. O. samotné vozidlo aj s kľúčmi a dokladmi, čím sa
potvrdzuje naplnenie ustanovenia § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kedy: „Ak sa hnuteľná vec
prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom

ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. “ Na platnosť prevodu vlastníckeho práva k hnuteľnej
veci sa vyžaduje odovzdanie práva držby, ktoré sa môže uskutočniť priamo (z ruky do ruky), symbolicky
alebo sprostredkovane (odovzdanie prostredníctvom iného subjektu).K tvrdeniam žalovaného, že nikdy
nepreviedol vlastnícke právo na svojho syna, ktorý ho tak následne nemohol previesť vlastnícke právo
na žalobcu poukázal na § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka kedy: „ Prejav vôle sa môže urobiť
konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti

o tom, čo chcel účastník prejaviť. “Mal za to, že takýmto konaním smerujúcim k zmene vlastníka
predmetného motorového vozidla z pôvodného vlastníka Y. O./žalovaného najskôr na syna B. O., hoc
aj bez uzatvorenia písomnej zmluvy o prevode vlastníctva a následne na Žalobcu sa považuje za
vyslovenie súhlasu s prevodom vlastníctva na nového nadobúdateľa, ktorý je zakaždým uvedený v
dopravných evidenciách k predmetnému vozidlu. V žiadosti o vykonanie zmeny vlastníka motorového

vozidla podpísanej najskôr žalovaným a potom aj jeho synom B. O., je uvedené o akú zmenu sa jedná
a tvrdenie žalovaného, že nechcel a nepreviedol vlastníctvo bude tým pádom vyvrátené.

9.Na nariadenom pojednávaní dňa 11.4.2017 sporové strany zotrvali na svojich vyjadreniach.

10.Vo veci súd vykonal na návrh dokazovanie listinami predloženými žalobcom, výsluchom žalovaného
a výsluchom svedka B. O..

11.Žalovaný uviedol, že predmetné motorové vozidlo on kúpil ešte ako živnostník v roku 2009 na firmu
Y. O. a potom ho dcéra tlačila do toho, aby založili firmu, tak založili firmu Stolamed s.r.o. a potom dcéra

ho pripravila o všetok majetok a previedla ho do firmy Stolamed Plus s.r.o. Toto motorové vozidlo však
vždy mal u seba aj s dokladmi a kľúčmi. Neurobil žiadny úkon smerujúci k prevodu vozidla na syna
B.. On synovi B. vozidlo, doklady ani kľúče nikdy nedal. Nevie o tom, že by syn B. urobil úkon prevodu
vozidla na žalobcu. Vozidlo nikdy nemala k dispozícii konateľka spoločnosti žalobcu X. O.. On robil
nejaké služby pre žalobcu, pretože dcéra ho využívala. Prevod vozidla na dopravnom inšpektoráte,

urobila dcéra, pretože na firmu Stolamed s.r.o. bola exekúcia. So žalobcom žiadnu zmluvu neuzavrel
a po nahliadnutí do zmluvy č. 002/2014 uviedol, že o tejto zmluve nevie nič. Ďalej uviedol, že dcéra ho
neupovedomila, kedy vznikla spoločnosť Stolamed Plus s.r.o. Exekúcia na firmu Stolamed s.r.o. začala
asi v roku 2013. Exekúcia vznikla, pretože firme Droppa a Kováčik nechceli zaplatiť za nekvalitnú prácu.
Bolo to asi 23.000,- eur. Exekúcia bola vyplatená. On robil v dielni na peniaze, dcéra sedela v kancelárii a

on jej vo všetkom dôveroval. Exekúciu vyplatila potom dcéra. Hrozila mu exekúcia od firmy Garox s.r.o. a
z tohto dôvodu sa vzdal vlastníckeho práva ku všetkým veciam. Bol dlžný 27.000,- eur. Túto pohľadávku
vyrovnali jej odkúpením. Motorové vozidlo bolo stále napísané na neho, on ho nikomu neprevádzal.
On má technický preukaz aj s novou ŠPZ BL523IG.Keď prepisoval auto na syna B., bol to nápad jeho
dcéry X., lebo hrozili exekúcie, on však so synom žiadne zmluvy neuzatváral, išlo iba o prepis a on

sa nezaoberal tým, aké to môže mať následky, pretože v roku 2012 mu zomrela manželka a on bol
vtedy pod vplyvom žiaľu a všetko, čo mu dcéra doniesla podpísať, tak podpísal, lebo jej dôveroval. Auto
kupoval ako nové v spoločnosti Galimex na leasing, po splatení sa stal jeho vlastníkom, používal ho v
súvislosti so servisom hasiacich prístrojov a nemal v úmysle ho predať. Spoločnosť Stolamed s.r.o. sa
zaoberala servisom hasiacich prístrojov a školením BOZP. Spoločnosť Stolamed s.r.o. si zobrala úver,

ktorý vlastne on teraz musí splatiť. Predmetné sporné vozidlo on do spoločnosti Stolamed nevložil, toto
bolo len spoločnosťou používané.

12.SvedokB.O.uviedol,žekeďhrozilaotcoviexekúcia,takajsosestrouX.prišlizanímaopýtalisa,čiby

súhlasil,abysaautoprepísalonaneho.Onstýmsúhlasil,aleaniautoanikľúčeonnemal.Autobolostále
u otca. Potom, keď sa založila spoločnosť Stolamed Plus, tak povedala sestra, že by bolo treba navýšiť
imanie a tak sa s otcom dohodli, že auto prepíšu na spoločnosť Stolamed Plus, on ešte otcovi dohováral,
abytonerobil,aleotecpovedal,žejetovporiadku,leboautoajtakbudejeho,lebomáodnehodokladyajkľúče, žiadnu kúpnu zmluvu nerobili. Nakoniec sestra žiada od otca to auto, lebo tvrdí, že je jej. Pôvodne
auto kúpil a splácal otec, keď ešte mal svoju firmu. Na toto auto sa splácal leasing. On v čase, keď sa
auto prepisovalo na dopravnom inšpektoráte, s otcom neuzavieral žiadnu zmluvu, on stále pokladal otca

za vlastníka auta. So spoločnosťou Stolamed Plus s.r.o. neuzatváral žiadnu kúpnu zmluvu. On bol stále
presvedčený, že sa to robí iba preto, že sestra potrebuje finančne pokryť nejaké účtovné veci. Nestretol
sa so sestrou ako konateľkou spoločnosti Stolamed Plus za účelom uzavretia kúpnej zmluvy. Ona stále
naliehala na to, aby sa to uskutočnilo, a on aj otcovi hovoril, že má za lubom niečo nekalé. Sestra si bez
súhlasu otca prepisovala majetok na seba, z čoho bolo viacero súdnych konaní a pri jednom takomto

mala otcovi povedať, že mu za auto zaplatila. Keď ju konfrontoval, ona tvrdila, že také niečo otcovi
nepovedala. V čase, keď pracoval v spoločnosti Stolamed s.r.o., tak vozidlo užíval otec, alebo on, keď
ho otec o to požiadal. Nevedel o tom, že by toto vozidlo užívala X. ako konateľka spoločnosti Stolamed
Plus. Nemá vedomosť o tom, že by zamestnanci spoločnosti Stolamed s.r.o. robili nejaké činnosti pre
žalobcu. Ďalej uviedol, že nemá vedomosť o tom, akým spôsobom skončila exekúcia spoločnosti
Stolamed s.r.o. V spoločnosti Stolamed s.r.o. opravoval a servisoval hasiace prístroje. Niekedy vedel

odkiaľ tie prístroje sú. Nepripustil, že by niektoré hasiace prístroje patrili spoločnosti Stolamed Plus.
Nevidel faktúry. Nevedel, čo zapísal do žiadosti o prevod vozidla.

13.K predmetným vykonaným dôkazom, právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ v žalobe uvedené
je, že zmluva vznikla konkludentným spôsobom tak tam malo byť správne napísané konsenzuálnym

spôsobom. Pokiaľ sa týka vlastníctva motorového vozidla, nie je sporné, že pôvodným vlastníkom bol
žalovaný, avšak potom ako konateľ spoločnosti vložil vozidlo do majetku spoločnosti Stolamed s.r.o. a
keďže tejto spoločnosti hrozila exekúcia a jediné vozidlo, ktoré nebolo zexekuované, bolo predmetné
vozidlo, tak bolo prepísané opätovne na žalovaného, následne na jeho syna a keďže žalovanému znova
hrozila exekúcia, tak vstúpila do toho spoločnosť žalobcu s tým, že pohľadávku uhradili za predpokladu

prepisu tohto vozidla na žalobcu. Žalovaný ako aj jeho syn tak prejavili svoju vôľu tým, že podali žiadosť
na dopravnom inšpektoráte o prepise vozidla. Vozidlo patrilo spoločnosti Stolamed s.r.o., následne došlo
k prepisu tohto vozidla na žalovaného a ďalej žalovaný ho prepísal na svojho syna, ktorý následne
prepísal toto vozidlo na žalobcu. Medzi spoločnosťou Stolamed a žalovaným ako aj žalovaným a jeho
synom nebola urobená žiadna kúpna zmluva v písomnej forme, oni to robili len aby bolo dobre, takže

rovnakým spôsobom prepísalo sa vozidlo aj na žalobcu podľa ich vzájomných zvyklostí.

14.K predmetným vykonaným dôkazom právny zástupca žalovaného uviedol, že predmetná exekúcia,
ktorá sa spomínala, nebola exekúciou žalovaného ale spoločnosti Stolamed s.r.o. z obchodných
vzťahov. Pokiaľ sa týka exekúcie, ktorá mu mala hroziť od spoločnosti Garox, o tejto on nemal vedomosť,

pretože celé súdne konanie ho zastupovala dcéra X. a v čase keď malo dôjsť k prepisu auta, nebol ešte
právoplatný exekučný titul. Predmetný spor skončil v roku 2017 započítaním vzájomných pohľadávok. Z
prejavov zástupcu žalobcu vyplýva, že vozidlo mal žalobcu nadobudnúť akoby započítaním pohľadávky,
ktorú zaplatil za spoločnosť Stolamed s.r.o., ktorá vznikla z obchodných vzťahov so spoločnosťou
Kováčik Droppa, a teda toto odporuje pôvodne podanej žalobe, keď tvrdia, že nadobudlo vlastníctvo

na základe kúpnej zmluvy konkludentným spôsobom. Ďalej zdôraznil, že aj keď právny zástupca
žalobcu uviedol, že miesto konkludentný má byť uvedený konsezuálny, nič to nemení na skutočnosti,
že nepreukázal ani netvrdil, že kedy a kto mal uzavrieť kúpnu zmluvu na motorového vozidlo a za
akú kúpnu cenu a zároveň dal do pozornosti skutočnosť, že si žalobca svojimi tvrdeniami o tom,
že malo dôjsť k prepisu predmetu vozidla z B. O. na žalobcu z dôvodu, že žalobca zaplatil nejakú

exekúciu za spoločnosť Stolamed s.r.o., úplne odporuje vo vzťahu k pôvodnému zneniu žaloby, pretože
z toho môže vydedukovať to, že vozidlo malo byť nejakou formou odplaty, daru, resp. iného úkonu za
poskytnuté finančné prostriedky za spoločnosť Stolamed s.r.o., pričom vozidlo v tom čase bolo napísané
na B. O.. Aj napriek splneniu všetkých procesných podmienok konania žalobca ani v žalobe ani vo
svojich vyjadreniach netvrdil a následne ani nepreukázal podstatnú a základnú skutočnosť, a to právny

úkon, ktorým malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníctva k predmetnému vozidlu žalobcom. Vzhľadom na
dostatočný priestor a súdom stanovené lehoty, ako aj zásady koncentrácie konania bol toho názoru,
že už ani je možné, aby žalobca navrhoval dôkazy na preukázané ich tvrdenia, a to jednak výsluchom
žalovaného a jednak výsluchom svedka.

15.Vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyšli najavo výsluchom žalovaného a svedka súd predmetnú vec
posudzoval aj z hľadiska ust. § 588 o kúpnej zmluve a jej náležitostiach a tiež ust. § 35 a § 39 o právnych
úkonoch, na platnosť a neplatnosť ktorých je súd povinný prihliadať ex offo.Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 Občianskeho zákonníka Ods.:
(1)Prejavvôlesamôžeurobiťkonanímaleboopomenutím;môžesastaťvýslovnealeboinýmspôsobom
nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

(2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä

tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

(3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle
znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho,
komu bol právny úkon určený.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16.Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom,
alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný

právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť
právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza.
Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny
úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby
zákon dodržaný nebol. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo 20/2007, zo dňa 29. januára 2008)

17.V konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré
Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka).
Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby
nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať

ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne
následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi
dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s
dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. (nedostatok

formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.- rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2012, sp. zn. 5 Cdo 208/2010)

18.Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd mal za nesporne preukázané, že pôvodným
vlastníkom nákladného motorového vozidla značky VOLKSWAGEN TRANSPORTER, evidenčné

číslo BL523IG, VIN:WV2ZZZ7HZ7HO52362, červenej farby, rok výroby 2006 bol žalovaný, ktorý ho
nadobudol ešte ako živnostník v roku 2009 na firmu Y. O.. Následne so svojou dcérou X. O. zriadili firmu
Stolamed s.r.o., a keď tejto spoločnosti hrozili exekúcie od spoločnosti Droppa a Kováčik a Garox, stal
sa opätovne vlastníkom vozidla žalovaný a ako vyplynulo z výpovede svedka B. O. tak žalovaný aj so
svedkovou sestrou X. prišli za ním a opýtali sa, či by súhlasil, aby sa auto prepísalo na neho. On s

tým súhlasil, ale ani auto ani kľúče on nemal. Auto bolo stále u otca. Potom, keď sa založila spoločnosť
Stolamed Plus, tak povedala sestra, že by bolo treba navýšiť imanie a tak sa s otcom dohodli, že auto
prepíšunaspoločnosťStolamedPlus,onešteotcovidohováral,abytonerobil,aleotecpovedal,žejetov
poriadku, lebo auto aj tak bude jeho, lebo má od neho doklady aj kľúče, žiadnu kúpnu zmluvu nerobili. On
včase,keďsaautoprepisovalonadopravnominšpektoráte,sotcomneuzavieralžiadnuzmluvu,onstále

pokladal otca za vlastníka auta. So spoločnosťou Stolamed Plus s.r.o. neuzatváral žiadnu kúpnu zmluvu.
On bol stále presvedčený, že sa to robí iba preto, že sestra potrebuje finančne pokryť nejaké účtovné
veci.Tietoskutočnostižalobcanerozporovaldokoncasám,prostredníctvomprávnehozástupcu,uviedol,
že „pokiaľ sa týka vlastníctva motorového vozidla, nie je sporné, že pôvodným vlastníkom bol žalovaný,
avšak potom ako konateľ spoločnosti vložil vozidlo do majetku spoločnosti Stolamed s.r.o. a keďže tejto

spoločnosti hrozila exekúcia a jediné vozidlo, ktoré nebolo zexekvované, bolo predmetné vozidlo, tak
bolo prepísané opätovne na žalovaného, následne na jeho syna a keďže žalovanému znova hrozila
exekúcia, tak vstúpila do toho spoločnosť žalobcu s tým, že pohľadávku uhradili za predpokladu prepisu
tohto vozidla na žalobcu“.19.V kontexte týchto nesporných skutočností súd potom dospel k záveru o absolútnej neplatnosti
právnych úkonov, ktorými sa mal obchádzať zákon a to konkrétne zákon č. 233/1995 Z.z. zo 14.

septembra 1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v platnom znení, keď prevodom majetku zo žalovaného na jeho syna sa malo
zabrániť zexekvovaniu nákladného motorového vozidla značky Volkswagen Transporter evidenčné číslo
BL523IG,VIN:WV2ZZZ7HZ7H052362.Akákoľvekzmluvačiužkúpnaalebodarovaciamedzipôvodným
vlastníkom t.j. žalovaným a jeho synom bola neplatným právnym úkonom, svedok -syn žalovaného

ani netvrdil, že právnym úkonom prevodu mal v úmysle nadobudnúť vlastníctvo k predmetnému
spornému vozidlu, s prepisom súhlasil len z dôvodu aby sa žalovaný vyhol exekúcii. Žalobca teda nikdy
vlastníctvo k vozidlu na základe neplatného právneho úkonu nadobudnúť nemohol a to ani v prípade
jeho evidenčného zápisu na dopravnom inšpektoráte. V tejto súvislosti súd podporne poukazuje na
vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2012, sp. zn. 5 Cdo 208/2010. Okrem toho
je tiež potrebné poukázať, že právny úkon prejavu vôle podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka

sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Z vykonaného dokazovania
bolo preukázané, že žalovaný neurobil prejav vôle slobodne ale pod tlakom okolností ( exekučného
konania) a konania tretej osoby -jeho dcéry. Jeho prejav vôle, ako sám uviedol a ako to potvrdil aj
vypočutý svedok, nikdy nebol vážny s následkom prevodu vlastníckeho práva, ale výlučne smeroval len
zabráneniu postihnutiu majetku v exekučnom konaní. Ani prejav vôle jeho syna ( ako tento sám potvrdil)

nikdy nesmeroval k nadobudnutiu vlastníctva k spornému vozidlu. Tieto skutočnosti žalobca nevyvrátil
napr. ani návrhom na výsluch dcéry žalovaného, ktorá je konateľkou spoločnosti Stolamed Plus.

20.S poukazom na uvedené súd potom žalobu žalobcu zamietol a určil, že vlastníkom
nákladného motorového vozidla značky Volkswagen Transporter evidenčné číslo BL523IG, VIN:

WV2ZZZ7HZ7H052362 je žalovaný.

21.Pokiaľ sa týka dôkazov navrhovaných žalobcom a to vyžiadaním výpisu dopravných evidencií k
spornému vozidlu, ako aj spis z Dopravného inšpektorátu v Ružomberku a Krajského dopravného
inšpektorátu v Bratislave a tiež Dohodu o generálnom urovnaní vzájomných práv a povinností medzi

spoločnosťouSTOLAMEDs.r.o,A.I.,B.I.aB.Q.tietosúdnevykonal,nakoľkomedzisporovýmistranami
nebolo sporné vlastníctvo žalovaného ako pôvodného vlastníka vozidla a ani následná evidencia
vozidla na ďalšie subjekty na dopravnom inšpektoráte a pokiaľ sa týka Dohody o generálnom urovnaní
vzájomných práv a povinností medzi spoločnosťou STOLAMED s.r.o, A. I., B. I. a B. Q., žalobca
neuviedol čo mu bránilo aby túto predložil a tiež neuviedol aký vplyv by táto mala posúdenie platnosti

právnych úkonov vo veci.

Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. S prihliadnutím na plný úspech žalobcu vo veci súd mu priznal nárok na náhradu trov konania vo
výške 100%.

23.O výške priznanej náhrady bude rozhodnuté podľa ust. §262 ods.2 CSP v spojení s ust. § 251 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Žiline prostredníctvom Okresného súdu Ružomberok, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP)V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a)sa týkajú procesných podmienok,

b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.