Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2018

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 10C/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5916206078
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Stašíková
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2018:5916206078.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou v spore žalobcu: STOLAMED PLUS
s.r.o., IČO: 46892923, so sídlom Bratislava, Michalská 9, zastúpený JUDr. Antonom Tabačákom, PhD,
advokátom so sídlom Oravský Biely Potok, Hlavná 82, proti žalovanému: Y. O., nar.X.X.XXXX, bytom T.
T. XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou FIAČAN & PARTNERS s.r.o., so sídlom Liptovský Mikuláš,
M.Pišúta 936/16, o vydanie veci, o vzájomnej žalobe žalovaného o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vzájomnú žalobu žalovaného o určenie vlastníckeho práva k nákladnému motorovému vozidlu
značky VOLKSWAGEN TRANSPORTER, evidenčné číslo BL523IG, VIN:WV2ZZZ7HZ7HO52362,
červenej farby, rok výroby 2006, zamieta.

II. Žiadnej zo sporových strán súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.12.2016 prostredníctvom svojho právneho
zástupcudomáhal,abysúdzaviazalžalovanéhokpovinnostivydaťžalobcovinákladnémotorovévozidlo

značky Volkswagen Transporter evidenčné číslo BL523IG, VIN: WV2ZZZ7HZ7H052362 vo vlastníctve
žalobcu.
2.Žalovanýsakžalobevyjadrildňa 30.12.2016 azároveňpodalvzájomnúžalobu,podľa§147Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) o určenie vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu,
prostredníctvom jeho právneho zástupcu. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Poukázal na to, že v
žalobe sa vôbec neuvádza a nepreukazuje, od čoho si odvodzuje žalobca svoje vlastnícke právo k

predmetnému motorovému vozidlu. Žalobca nepreukázal, akým spôsobom nadobudol toto motorové
vozidlo, a teda na základe čoho je vlastník motorového vozidla. Žalobca k žalobe pripojil len Osvedčenie
o evidencii - časť II (technický preukaz) motorového vozidla a doklady o jeho poistení. Tieto listiny
však nepreukazujú vlastnícke právo k tomuto motorovému vozidlu. V dôsledku toho nie je oprávnený
sa domáhať vydania tejto veci. Žalovaný je vlastníkom tohto motorového vozidla. Toto vozidlo bolo v
rámci evidencie vozidiel na príslušnom dopravnom inšpektoráte (ktorá však vo vzťahu k vlastníckemu
právu k motorovému vozidlu nemá právny význam) pôvodne vedené na vlastníka - držiteľa- žalovaného

Y. O., následne bol vykonaný prepis tohto motorového vozidla na príslušnom dopravnom inšpektoráte
zo žalovaného na jeho syna B. O. a následne z B. O. na žalobcu. K týmto prepisom na dopravnom
inšpektoráte však došlo bez toho, aby došlo k akémukoľvek prevodu vlastníckeho práva k tomuto
motorovému vozidlu zo žalovaného Y. O. na jeho syna B. O. a následne z B. O. na žalobcu.

3. Po vykonanom dokazovaní prvoinštančný súd rozsudkom zo dňa 11.4.2017 č.k. 10C/13/2016-76

rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol a určil, že žalovaný je vlastníkom nákladného
motorového vozidla značky VOLKSWAGEN TRANSPORTER, evidenčné číslo BL523IG,VIN:WV2ZZZ7HZ7HO52362, červenej farby, rok výroby 2006. Zároveň žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania vo výške 100%.

4. Na základe podaného odvolania žalobcu Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 29.9.2017 č.k.
6Co/174/2017 výroku I., teda v časti v ktorej žalobu žalobcu zamietol rozsudok prvoinštančného súdu
potvrdil a vo výrokoch II., v časti vzájomnej žaloby o určenie vlastníckeho práva a III. o trovách konania
rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď konštatoval, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za predčasné.

5.Krajský súd uviedol, „že z ust. § 137 písm. c) CSP vyplýva, že žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Žalovaný sa v tomto
konaní vzájomnou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k spornému motorovému vozidlu. .
Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej

žaloby (akou je aj vzájomná žaloba žalovaného v preskúmavanej veci) je v zmysle § 137 písm. c) CSP.
Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti
konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe
už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase
rozhodovania. Určovacia žaloba má preventívny charakter, má miesto jednak tam, kde možno pomocou

nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave
nemožno dospieť inak. V prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky
vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu
tvoriacu určitý správny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov strán sporu. Tieto funkcie
určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v

konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem
na takomto určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po právnej stránke (pozri napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/111/2008 zo dňa 30.06.2009). V danom prípade sa
jedná o procesnú podmienku konania súdu o určovacej žalobe, na ktorú súd prihliada, aj keď v

odvolacích dôvodoch neboli uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP). Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že
okresný súd pri svojom rozhodovaní o vzájomnej žalobe neskúmal naliehavý právny záujem žalovaného
na požadovanej určovacej žalobe, a preto jeho rozhodnutie o určení vlastníckeho práva žalovaného
k predmetnému motorovému vozidlu (výrok II.) je predčasné. V súdenej veci súd prvej inštancie
teda opomenul vyriešiť si primárnu otázku existencie naliehavého právneho záujmu žalovaného na

požadovanejurčovacejžalobe(vzájomnejžalobe).Ažnásledne(pojehopreukázanížalovaným)malsúd
skúmať, či žalovaný v konaní preukázal aj to, že je vlastníkom sporného motorového vozidla. Odvolateľ
totiž správne v priebehu konania poukazoval na fakt, že síce nespochybňuje, že pôvodným vlastníkom
sporného motorového vozidla bol žalovaný, namietal však (ne)platnosť ďalších prevodov týkajúcich
sa tohto vozidla, tvrdiac, že ho nadobudol od B. O.. Hoci žalobca v konaní nepreukázal existenciu

vlastníckeho práva k spornému motorovému vozidlu, to automaticky neznamená, že vlastníkom tohto
motorového vozidla je žalovaný. V tomto smere zaťažuje žalovaného dôkazné bremeno, ktorý je s
ohľadom na všetky svoje doterajšie tvrdenia a neformálne prevody sporného motorového vozidla
povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať, že jeho vlastnícke právo k predmetnej veci napriek všetkým
okolnostiam zostalo zachované“.

6.Predmetný rozsudok Krajského súdu v Žiline bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa
19.11.2017 a právnemu zástupcovi žalovaného dňa 6.11.2017.

7.Prvoinštančný súd v predmetnej veci vzájomnej žaloby žalovaného o určenie vlastníckeho práva k

nákladnému motorovému vozidlu značky VOLKSWAGEN TRANSPORTER, evidenčné číslo BL523IG,
VIN:WV2ZZZ7HZ7HO52362, červenej farby, rok výroby 2006, nariadil pojednávanie na deň 18.1.2018.

8.Predvolanie na pojednávanie bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného elektronicky dňa
15.12.2017.

9.Na nariadené pojednávanie sa žalovaný a ani jeho právny zástupca nedostavili. Právny zástupca
žalovaného nepožiadal o odročenie pojednávania pre prípadnú naliehavú prekážku a ani svoju
neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil.10.Podľa § 180 CSP súd vykonal pojednávanie bez prítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu.

11.Zástupca žalobcu (zo vzájomnej žaloby žalovaný) na pojednávaní uviedol, že pokiaľ sa týka
motorového vozidla, tak žalobca pán O. bol vlastníkom predmetného motorového vozidla niekoľkokrát,
nespochybňujú, že bol prvotným vlastníkom, keď toto motorové vozidlo zakúpil ako živnostník, avšak
následne 8.1.2010 vložil toto motorové vozidlo do spoločnosti Stolamed s.r.o. a znova sa stal vlastníkom,
keď si ho prepísal na seba 8.6.2012, o čom svedčia kópie osvedčenia o evidencii motorových vozidiel.

Takisto teda spochybňujú, že by sa stal alebo bol posledným vlastníkom. Exekučné konania, ktoré sa
viedli v roku 2012, majú preukázať, že prepis do spoločnosti Stolamed s.r.o. bol neplatný, keďže sa
tým obchádzal zákon. Spoločnosť Stolamed s.r.o. zanikla zlúčením so spoločnosťou Stolamed Plus.
Pokiaľ sa týka zmeny vlastníctva resp. zmeny zápisu na dopravnom inšpektoráte, poukázal na to, že
sa jedná o písomný prejav vôle. Žiadal, aby súd žalobný návrh zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal
vlastníctvo k spornému motorovému vozidlu, nezúčastnil sa pojednávania, pričom poukázal na to, že

viackrát prevádzal motorové vozidlo medzi ním a spoločnosťou na základe neplatných zmlúv.

12.Nakoľko prvoinštančný súd je viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu v časti, v
ktorej bol jeho rozsudok zrušený a vrátený na nové konanie a rozhodnutie (§ 391 ods.2 CSP), v prvom
rade sa zaoberal otázkou preukázania naliehavého právneho záujmu žalovaného na požadovanom

určení vlastníckeho práva k nákladnému motorovému vozidlu značky VOLKSWAGEN TRANSPORTER,
evidenčné číslo BL523IG, VIN:WV2ZZZ7HZ7HO52362, červenej farby, rok výroby 2006, ktorého sa
domáhal podaním vzájomnej žaloby. V tejto časti tak ako už konštatoval krajský súd, naliehavý právny
záujem musí preukázať žalovaný a tohto v celom rozsahu zaťažuje dôkazné bremeno.

13.V tejto súvislosti súd však musí konštatovať, že žalovaný (žalobca zo vzájomnej žaloby) dôkazné
bremeno neuniesol. Rozsudok Krajského súdu v Žiline 6Co/174/2017 bol jeho právnemu zástupcovi
doručený dňa 6.11.2017, tento sa teda mohol bezprostredne oboznámiť s vysloveným právnym názorom
krajského súdu vo vzťahu preukázaniu naliehavého právneho záujmu. Do nariadeného pojednávania
(18.1.2018) však písomne žiadne dôkazy súdu nepredložil a ani nenavrhol vykonať. Na nariadené

pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil.

14.Žalobca( v tomto prípade so vzájomnej žaloby) má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu
svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132 CSP je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho
názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha

pripúšťa. Zákonodarca do ustanovenia § 185 CSP (podľa 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy,
ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná) zaviedol princíp
formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného procesu. Formálnou pravdou
sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Dôraz
sa kladie na procesnú starostlivosť strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu

a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

15.V predmetnej veci sa jedná o sporové konanie a preto navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo
ohraničené sudcovskou koncentráciou konania a zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú
vyjadrenie základného princípu civilného sporu uvedeného v čl. 10 CSP (zásady arbitrárneho poriadku),

podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak,
aby bol naplnený účel zákona. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu
uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v
zmysle § 149 CSP) včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana
mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na

prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov.

16.Povinnosťou žalovaného bolo v súlade s vysloveným právnym názorom krajského súdu preukázať
naliehavý právny záujem na žiadanom určení a teda iba jeho zaťažovalo dôkazné bremeno vo vzťahu

k jeho vzájomnej žalobe.

17.Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomerúčastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané,

žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.
9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010).

18.Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný (žalobca zo vzájomnej žaloby) žiadne dôkazy súdu na
preukázanie naliehavého právneho záujmu nenavrhol a v konaní zostal nečinný, súd žalobu pre

neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu, zamietol. Je potrebné tiež
uviesť, že v sporovom konaní nie jej povinnosťou súdu sporové strany vyzývať na predloženie dôkazov
ale úspech strany v spore závisí jedine od jeho procesnej aktivity a sile ním preložených dôkazov.
Pasivita sporovej strany alebo jeho právneho zástupcu má za následok neúspech v spore.

Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20.S prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca nebol úspešný v prvej časti žaloby o vydanie veci a
žalovaný v jeho vzájomnej žalobe o určenie vlastníckeho práva k nákladnému motorovému vozidlu
značky VOLKSWAGEN TRANSPORTER, evidenčné číslo BL523IG, VIN:WV2ZZZ7HZ7HO52362,
červenej farby, rok výroby 2006, bol úspech sporových strán pomerne rovnaký a preto súd žiadnej zo
sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Žiline prostredníctvom Okresného súdu Ružomberok, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a)sa týkajú procesných podmienok,b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.