Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. január 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/173/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112216052
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8112216052.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej v spore žalobcu Q. C., so sídlom v N., C. XX, X.:
XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova
13, proti žalovaným 1/ X.. O. A., bývajúcemu v N., K. XX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr.
Ladislav Janči, s.r.o., so sídlom v Ružomberku, Dončova 1451/21, IČO: 36 862 304, za ktorú koná
konateľ a advokát JUDr. Ladislav Janči a 2/ X.. A. A., bývajúcej v N., K. XX, zastúpenej S.. Miriam
Jančiovou, advokátkou so sídlom v Ružomberku, Dončova 21, o zaplatenie 132.775,68 eura s prísl., o
odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 9C/29/2013 - 575 zo dňa 23.08.2017

takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. o povinnosti žalovaných v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi sumu 37.988,35Eur, s úrokom vo výške 81,85Eur, s úrokom vo výške 5 % ročne zo sumy
44.088,75Eur za obdobie od 01.01.2009 do 30.06.2009, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 44.088,75Eur za obdobie od 01.07.2009 do 25.03.2013, zo sumy 43.825,22Eur za obdobie
od 26.03.2013 do 27.06.2013, zo sumy 43.561,69Eur za obdobie od 28.06.2013 do 26.09.2013, zo
sumy 43.298,16Eur za obdobie od 27.09.2013 do 20.12.2013, zo sumy 43.034,63Eur za obdobie od

21.12.2013 do 31.03.2014, zo sumy 37.988,35Eur za obdobie od 01.04.2014 do zaplatenia, a to v lehote
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku

II. V prevyšujúcej vyhovujúcej časti mení rozsudok tak, že žalobu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovaným v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o nároku žalobcu takto:
„I. Žalovanísúpovinníspoločneanerozdielnezaplatiťžalobcovisumu60.272,86euraspolusúrokom

vo výške 81,85 eura, úrokom vo výške 5% ročne zo sumy 66.373,26 eura od 1.1.2009 do 30.6.2009,
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 66.373,26 eura od 1.7.2009 do 25.3.2013, zo sumy
66.109,73 eura od 26.3.2013 do 27.6.2013, zo sumy 65.846,20 eura od 28.6.2013 do 26.9.2013, zo
sumy65.582,67euraod27.9.2013do20.12.2013,zosumy65.319,14euraod21.12.2013do31.3.2014,
zo sumy 60.272,86 eura od 1.4.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,78%.“2. Súd prvej inštancie konal o nároku žalobcu na poskytnutie finančného plnenia od žalovaných v 1/ a
2/ rade ako ručiteľov pôžičky, ktorú poskytol spoločnosti T. s.r.o.. Predmetom rozhodovania súdu prvej
inštancie bolo rozhodnutie o časti pôvodnej žaloby, ktorou bola žaloba rozsudkom zo dňa 24.08.2015

zamietnutá a o trovách konania s tým, že súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav:
„Zozmluvyopôžičkezodňa3.5.2006vyplýva,žemedzižalobcomaspoločnosťouT.,s.r.o.bolauzavretá
zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol spoločnosti T., s.r.o. finančnú sumu vo výške
4.000.000.- Sk, ktorá pozostáva z dvoch tranží a to 1. tranža vo výške 2.000.000,-SK, poukázaná
a poskytovaná na obdobie 01.05. - 31.12.2006 a 2. tranža vo výške 2.000.000,-Sk, - poukázaná a

poskytovaná na obdobie 01.05. - 31.07.2006. 1 tranža sa úročila zmluvným úrokom 12% p. a. počítaným
odo dňa pripísania finančných prostriedkov na účet dlžníka a 2. tranža zmluvným úrokom 10% p. a.,
počítaným odo dňa odo dňa pripísania finančných prostriedkov na účet Dlžníka.
SúčasťouzmluvyopôžičkebolaajvčlánkuV.Dohodaoručení,vktorejžalovaníakoručiteliavyhlásili,že
sú spôsobilými ručiteľmi a touto zmluvou berú na seba voči veriteľovi Q. C. záväzok, že jeho pohľadávku
založenú Zmluvou o pôžičke špecifikovanou v článku I. tejto zmluvy uspokoja na základe výzvy Veriteľa,

ak ju neuspokojí Dlžník - firma T., s.r.o.. Ručitelia zároveň vyhlásili, že sú im známe všetky dojednané
podmienky, okolnosti vzniku, trvania, splatnosti i zabezpečenia finančnej pohľadávky veriteľa podľa
uzavretej Zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX. Zmluva bola podpísaná žalobcom, za dlžníka T., s.r.o.,
konateľom X.. O. A. a ručiteľmi, žalovanými.
Podľa Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke sa 2. tranža Pôžičky (v zmysle čl. II. pôvodnej Zmluvy) celá vo

výške 2.000.000,- Sk naďalej prepožičiava Dlžníkovi na ďalšie obdobie a bude splatná dňa 30.11.2006.
Podľa Dodatku č. 2 k Zmluve o pôžičke sa 2. tranža Pôžičky (v zmysle čl. II. pôvodnej Zmluvy) celá vo
výške 2.000.000,- Sk naďalej prepožičiava Dlžníkovi (odo dňa 01.12.2006) na ďalšie obdobie a bude
splatná dňa 30.06.2007 s tým, že sa úročí naďalej zmluvným úrokom 10 % ročne. 1. tranža Pôžičky celá
vo výške 2.000.000,- Sk sa podľa tohto Dodatku naďalej prepožičiava Dlžníkovi (odo dňa 01.01.2007)

na ďalšie obdobie, bude splatná dňa 30.9.2007 a naďalej sa úročí zmluvným úrokom 12 % ročne.
Z Dodatku č. 3 k Zmluve o pôžičke vyplýva, že 2 tranža pôžičky vo výške 2.000.000,- Sk bola splatená
na účet veriteľa riadne a včas k termínu 30.6.2007. Veriteľ a dlžník sa dohodli, že 1 tranžu pôžičky
prolongujú ako pokračujúcu pôžičku odo dňa 1.10.2007 do dňa 31.12.2007 s tým, že sa naďalej úročí
v prolongačnom období zmluvným úrokom 12 % ročne.

Podľa Dodatok č. 4 k Zmluve o pôžičke sa žalobca a spoločnosť T., s.r.o. dohodli, že obnovia pôvodnú
2. tranžu Pôžičky podľa Zmluvy o pôžičke vo výške 2.000.000.- Sk. Predmetná 2. tranža Pôžičky sa
v novom období od 15.10.2007 do 31.12.2007 naďalej úročí pôvodným zmluvným úrokom 10% p.a.
Nový záväzok sa nahrádza jednou novou vlastnou zmenkou podpísanou prvým ručiteľom, kde vystaviteľ
zmenky vypíše údaj o výške zmenkového dlhu 2 000 000 Sk a novom termíne splatnosti zmenky ku

dňu 31.12.2007 kryjúci pôžičkové obdobie podľa tohto dodatku č. 4. Podpis vystaviteľa zmenky sa ďalej
neoveruje s ohľadom na to, že bol overený pri uzavretí zmluvy o pôžičke zo dňa 03.05.2006 a tiež pri
dohode o zabezpečení budúceho ručiteľského záväzku zmenkami zo dňa 03.05.2006. Druhý ručiteľ (X..
A. A.) vlastnú zmenku nevystavuje, je si však plne vedomý svojho solidárneho ručiteľského záväzku
popri prvom ručiteľovi.

Z Dodatku č. 5 k Zmluve o pôžičke vyplýva, že pôvodná 2. tranža Pôžičky (v zmysle čl. II. pôvodnej
Zmluvy) celá vo výške 2.000.000,- Sk sa podľa tohto Dodatku č. 5 k Zmluve o pôžičke naďalej
prepožičiava Dlžníkovi (odo dňa 01.01.2009) na ďalšie obdobie a bude splatná dňa 30.06.2009.
Predmetná 2. tranža Pôžičky sa v prolongačnom období úročí zmluvným úrokom 5 % p. a.. Pôvodná 1.
tranža Pôžičky celá vo výške 2.000.000,- Sk sa podľa tohto Dodatku č. 5 k Zmluve o pôžičke naďalej

prepožičiavaDlžníkovi(ododňa01.01.2009)naďalšieobdobieabudesplatnádňa30.05.2009.1.tranža
sa v prologačnom období naďalej úročí úrokom 6% p.a..
Z pripojeného spisu 1R/6/2010 vyplýva, že spoločnosť T. s.r.o. vstúpila dňa 24.8.2010 do
reštrukturalizačného konania. Žalobca si prihlásil do reštrukturalizácie dve pohľadávky, jednu v sume
101.609,76 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výšky 66.387,84 eura, úrokov vo výške 27.839,23 eura a

úrokov z omeškania vo výške 7.382,69 eura a druhú v sume 86.786,17 eura, ktorá pozostávala z istiny
vo výšky 66.387,84 eura, úrokov vo výške 13.523,10 eura a úrokov z omeškania vo výške 6.875,23
eura. Podľa reštrukturalizačného plánu bola spoločnosť T., s.r.o. povinná zaplatiť žalobcovi 5% sumy
zistených pohľadávok, t.j. 9.419,80 eura. Záväzok mal byť hradený v štvrťročných splátkach vo výške
splátky 470,99 eura, splatných vždy k poslednému dňu v mesiacoch marec, jún, september a december

kalendárneho roka, počnúc mesiacom marec 2013 do decembra 2017.
Podľa výpisov z účtov spoločnosť T. s.r.o. uhradila žalobcovi dňa 25.3.2013 sumu 470,99 eura, dňa
27.6.2013 sumu 470,99 eura, dňa 26.9.2013 sumu 470,99 eura, dňa 20.12.2013 sumu 470,99 eura a
dňa 31.3.2014 sumu 7.535,84 eura.Podľa výpisov z účtu (č.l. XXX - XXX) spoločnosť T. s.r.o. uhradila žalobcovi dňa 20.7.2006 sumu
48.767,-Sk,dňa28.11.2006sumu66.849,-Sk,dňa19.12.2006sumu159.123,-Sk,dňa29.6.2007sumu
116.164,- Sk, dňa 2.10.2007 sumu 179.507,- Sk, dňa 21.12.2007 sumu 60.493,- Sk a dňa 29.1.2008

sumu 40.440,- Sk.
Podľa výpisu z účtu č.l.XXX spoločnosť T. s.r.o. uhradila žalobcovi dňa 27.6.2007 sumu 2.000.000,- Sk.
Poznámka obsahovala údaj „T., s.r.o. - Q. - splátka istiny“.“

3.Súdprvejinštancievecprávneposúdilvzmysle§657,§658ods.1,§559ods.1,2,§546,§548,§517

ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ako aj § 154 ods. 4 Zákona č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizcii.

4. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že zo zmluvy o pôžičke zo dňa 03.05.2006 vyplýval
úmysel účastníkov uzavrieť zmluvu o poskytnutí pôžičky vo výške 4.000 000,-- Sk, ktorá bola poskytnutá
v dvoch tranžách. Napriek tomu, že pôžička bola vyplatená v dvoch tranžách, išlo o jeden právny úkon,
ktorý bol úkonom platným a práve táto pôžička bola predmetom ručenia zo strany žalovaných v 1/ a 2/

rade. Títo v dohode o ručení jednoznačne prejavili svoju vôľu stať sa ručiteľmi a na tomto závere sa nič
nezmenilo ani po podpise jednotlivých dodatkov k zmluve o pôžičke.

5. Súd prvej inštancie poukázal na to, že prvým rozsudkom zo dňa 24.08.2015 bola priznaná žalobcovi

suma 63.068,45 Eur, pričom dlžník uhradil žalobcovi sumu 9.419,80 Eur a pokiaľ nebol splatený celý dlh,
potom je povinný dlh splniť. Preto boli žalovaní v 1/ a 2/ rade zaviazaní na zaplatenie sumy 60.272,86
Eur, pričom k tejto sume dospel súd prvej inštancie tak, že z pôvodne uplatnenej sumy 132.775,68 Eur
boli odpočítané v sumách 63.068,45 Eur, ktorá už bola priznaná, ako aj suma, ktorá bola zaplatená
dlžníkom, teda 9.419,80 Eur a 14,57 Eur suma, ktorá bola uhradená pôvodných dlžníkom nad zaplatené

úroky. Z tohto dôvodu bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.

6. Zároveň súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na dohodnuté úroky s tým, že bral do úvahy
jednotlivé čiastočné splátky dlžnej sumy. Rovnako sa súd prvej inštancie vyporiadal s otázkou pasívnej
legitimácie žalovanej v 2/ rade ako aj s námietkou premlčania, pričom obe tieto námietky považoval

za nedôvodné a rovnako vyhodnotil za nedôvodné aj námietky ohľadom nedostatku dobrých mravov
pre priznanie úroku, pričom poukázal na to, že výška dohodnutých úrokov, či už pri prvej alebo druhej
tranži podstatne nepresahovala úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, pričom túto mal zistenú zo
štatistických údajov Národnej banky Slovenskej republiky. Rovnako súd prvej inštancie sa vyporiadal so
zaplatenou sumou 22.671--Eur, kedy podľa záverov vyplynutých z dokazovania mal za preukázané, že

tieto platby boli určené na splatenie úroku vychádzajúc zo zavedenej zmluvnej praxe, ako aj tomu, že
jediná splátka istiny bola špecifikovaná ako splátka istiny, pričom u ostatných splátok takáto špecifikácia
absentovala.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na zásadu úspechu podľa § 255 ods.

2 CSP.

8. Proti citovanému rozsudku bolo podané v zákonnej lehote odvolanie žalovaných v 1/ a 2/ rade, ktorí
namietli nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý vychádza z nesprávnych záverov
ohľadom existencie platnej dohody o ručení, ohľadom toho, že záväzok bol riadne splnený a nedošlo

k žiadnej novácii, že uplatňovaný nárok je premlčaný a že na žalovanú pohľadávku bolo plnené,
pričom tieto plnenia neboli zohľadnené. Odvolatelia uviedli, že žalobca a dlžník dňa 03.05.2006 uzavreli
zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie dvoch finančných pôžičiek, a to dvakrát po 2
milióny Sk a tieto pôžičky mali aj samostatný dátum splatnosti. Každá z týchto pôžičiek bola inak
úročená a z textu tejto zmluvy je zrejmé, že sa jedná o dve samostatné zmluvy o pôžičke. Preto nie

je možné súhlasiť s právnym záverom o uzavretí jednej zmluvy o pôžičke. Dohoda o ručení nemohla
založiť ručiteľský záväzok na strane žalovaných, nakoľko z tejto nie je zrejmé aká pohľadávka, v akej
výške a aké príslušenstvo majú ručitelia uspokojiť v prípade, že nebude dlh splnený dlžníkom. V čase
podpísanie zmluvy o pôžičke žalobca nebol veriteľom dlžníka, nakoľko v čase podpisu zmluvy ešte
nebola poskytnutá žiadna pôžička. V čase podpisu dohody o ručení, teda neexistoval žiadny dlh dlžníka

voči veriteľovi, len jeho záväzok poskytnúť mu finančné prostriedky. Samotná žalovaná v 2/ rade nikdy
nemala úmysel ručiť za záväzky dlžníka, o čom svedčí aj obsah zmeniek, ktorými boli záväzky z danej
zmluvy zabezpečené, kde ako zmenkový ručiteľ vystupuje žalovaný v 1/ rade. Zároveň poukázali na
to, že predmetná pôžička bola splatená. Pokiaľ táto bola splatená, splnením dlh zanikol a zanikajúaj ďalšie záväzky axestorického charakteru, teda ručenie. Poukázali na to, že až následne došlo k
uzatvoreniu ďalšej pôžičky, kde však nebolo dohodnuté žiadne ručenie. V danej veci nešlo o žiadnu
nováciuasamotnýdodatokč.4jesamostatnouzmluvouopôžičkeapokiaľbolaurčenásplatnosťpôžičky

z 03.05.2006 pri oboch tranžiach, tak tieto pôžičky boli splatné 31.12.2006, resp. 31.07.2006, a preto
sú nároky z nich premlčané. Nárok žalobcu na vrátenie tretej pôžičky doteraz uplatnený nebol. Zároveň
žalovaní poukázali na výsledky reštrukturalizačného konania, ako aj na to, že platby uhrádzané dlžníkom
v sume 22.284,51 Eur konajúci súd nesprávne nezohľadnil na istinu, ale na úroky, pričom tento postup
je v rozpore s ustanovením § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu žiadal, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, pripadne zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalobca k odvolaniu žalovaných uviedol, že považuje rozhodnutie prvoinštančného súdu za správne
a navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Poukázal na skutočnosť, že žalovaní opätovne
nastoľujú argumenty, s ktorými sa už súd prvej resp. druhej inštancie vyporiadali v priebehu konania.

Poukázal na to, že je nesprávny názor žalovaných o vzniku existencii dvoch zmlúv o pôžičke, nakoľko
je nepochybné, že jedná sa o jeden záväzkovoprávny vzťah, v rámci ktorého, nakoľko sa jedná o
deliteľné plnenie, došlo k dohode viacerých čiastkových plnení, a to relatívne samostatných, ktoré
však boli dohodnuté jednou zmluvou o pôžičke. Bola preukázaná existencia jednej pôžičky v celkovej
sume 4.000 000,-- Sk, ktorá bola aj reálne poskytnutá a tiež vymedzenie dohôd o vrátení tejto pôžičky.

Momentom poskytnutia pôžičky nadobudla účinnosť táto zmluva o pôžičke a taktiež nadobudlo účinnosť
ručenie žalovaných v 1/ a 2/ rade ako to vyplýva z ručiteľského vyhlásenia podľa článku 5 Dohody o
ručení. Strany sa dohodli, že pri poskytnutí pôžičky dôjde k jej ďalšej existencii a vrátení v rozdeleniu
a vymedzeniu dvoch jednotlivých finančných plnení, ktoré vznikli až momentom poskytnutia pôžičky v
celkovej sume. U oboch tranží bola dojednaná možnosť podľa budúceho vývoja hospodárskeho záujmu

predĺžiť možnosť splatenia týchto pôžičiek, pričom hlavným právnym vzťahom bolo poskytnutie pôžičky
a vedľajším jej zabezpečenie ručením žalovanými v 1/ a 2/ rade v sume 4.000 000,--Sk. Poukázal
na to, že zmluvu o pôžičke zo dňa 03.05.2006 treba podrobiť hodnoteniu v zmysle ustanovenia § 35
Občianskeho zákonníka a vykladať právny úkon tak, aby bola chránená dobromyseľnosť toho, komu
bol právny úkon určený. Na základe týchto výkladových pravidiel uvedený spôsob vyplatenia finančných

prostriedkov vo forme dvoch tranží s osobitne nastavenými parametrami, zodpovedá vôli zmluvných
strán s poukazom na to, že stále ide o jeden právny úkon, teda zmluvu o pôžičke. Z tejto zmluvy
vyplývajú dve deliteľné plnenia ako časť jednej transakcie. Zároveň bola ustálená vôľa zmluvných
strán, vrátane ručiteľov, uzavrieť dohodu o zabezpečení ručiteľského záväzku, pričom nejednalo sa
o úkon vykonaný v omyle, v tiesni, alebo za nápadne nevýhodných podmienok. Samotné namietanie

žalovaných, že v čase podpisu ručiteľského záväzku neboli ešte poskytnuté finančné prostriedky svedčí
o trvaní na prílišnom právnom formalizme, ale v konaní bolo preukázané, že zmluvné strany vrátane
ručiteľov jasne a súladne rozumeli, čo je obsahom pojmu pohľadávka, za ktorú mali ručiť. O tom svedčia
aj ďalšie písomnosti založené v spise, kde uviedli, že ručia za záväzok dlžníka T.. a následne sa
poukázalo na prebiehajúce reštrukturalizačné konanie tejto spoločnosti. Rovnako poukázal na to, že

určité zrejmé nesprávnosti v článku 3 zmluvy o pôžičke nemôžu spôsobiť neplatnosť tohto právneho
úkonu, nakoľko význam, ktorý táto zmluva má, je nespochybniteľný. Ručitelia mali riadnu vedomosť
a uvedomovali si, za aký záväzok dlžníka ručia. Táto zmluva o pôžičke bola dostatočne, určito, jasne
vymedzená a identifikovateľná a nezameniteľná s inou pohľadávkou. Podporne k tomu pôsobí aj druhý
súvisiaci a súbežný zmluvný dokument v dohode o zabezpečení ručiteľského záväzku zmenkami zo

dňa 03.05.2006. Zároveň uviedol, že neplatnosti právneho úkonu sa nemôže dovolávať ten, kto ju
sám spôsobuje, pričom v článku 5 bodu 2. je zrejmé, že ručitelia vyhlásili, že sú im známe dojednané
podmienky a okolnosti finančnej pohľadávky žalobcu. Odvolací súd teda správne vec právne posúdil
už vo svojom pôvodnom rozhodnutí, na závery ktorého poukazuje. To, že finančné prostriedky boli
poskytnuté až po uzavretí zmluvy o pôžičke je dané charakterom záväzkov medzi stranami sporu,

kedy pohľadávka vzniká až reálnym plnením veriteľa, nie podpisom zmluvných dokumentov, ktorou len
zakladajú nárok dlžníka na poskytnutie pôžičky. Zároveň nesúhlasil s tvrdením, že žalovaná v 2/ rade
nemala úmysel ručiť za záväzky dlžníka, toto vyplýva v článku 1, kde sú uvedení ručitelia plným menom
s identifikáciou a tento záver vyplýva aj z dodatkov k zmluve o pôžičke. Následne poukázal opätovne na
skutočnosť, že pôžičke poskytnutá v dvoch tranžiach vychádza z jednej zmluvy o pôžičke a poukázal na

to, že proti rozhodnutiu Krajského súdu zo dňa 02.02.2017 nebolo podané dovolanie na Najvyšší súd zo
strany žalovaných. Taktiež nesúhlasil so vznesenou námietkou premlčania a poukázal na skutočnosť, že
v reštrukturalizačnom konaní dlžník T.. nevzniesol námietku premlčania a defacto akceptoval prihlásené
pohľadávky, a to tranžu 1. a 2. citovanej pôžičky. Zároveň uviedol, že súd prvej inštancie odpočítalod uplatneného nároku platby vo výške 9.419,80 Eur, čím teda nie je dôvodné odvolanie v tejto časti.
Zároveň poukázal na to, že súhlasí s argumentáciou Okresného súdu ohľadom nezapočítania splátok
na istinu tým, že išlo by až o nedovolené porušenie účelných a daňových predpisov. Z týchto dôvodov

navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

10. Žalovaní sa k podanému vyjadreniu následne nevyjadrili.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie je
dôvodné sčasti.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

14. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal

správny právny záver (okrem otázky započítania platieb vo výške 22.284,51 Eur). Keďže ani v priebehu
odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si
osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu
odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .

15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku
ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že
premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,
ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v
súlade s vykonanými skutkovými zisteniami (okrem otázky započítania platieb vo výške 22.284,51 Eur)

a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v
súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

16. Odvolací súd poukazuje na závery, ku ktorým dospel vo svojom pôvodnom rozhodnutí z 02.02.2017,
kedy bolo konštatované, že z obsahu spisu vyplýva, že dňa 03.05.2006 bola medzi žalobcom ako

veriteľom a spoločnosťou T.. ako dlžníkom uzatvorená zmluva o pôžičke, pričom veriteľ zmluvou o
pôžičke požičiava dlžníkovi finančnú hotovosť vo výške 4 000 000 Sk, ktorá bude pozostávať z dvoch
finančných tranží takto: 1. tranža vo výške 2 000 000 Sk bude poukázaná a poskytovaná na obdobie
01.05. - 31.12.2006, 2. tranža vo výške 2 000 000 Sk bude poukázaná a poskytovaná na obdobie 01.05.
- 31.07.2006, s tým, že koniec označeného obdobia je lehotou (termínom) splatnosti pôžičky. Tranža

bola v zmluve definovaná ako finančný transfér sumy bezhotovostným bankovým prevodom. 1. tranža
pôžičky sa úročí zmluvným úrokom 12 % ročne a 2. tranža pôžičky sa úročí zmluvným úrokom 10 %
ročne počítané odo dňa pripísania finančných prostriedkov na účet dlžníka. Článok V. - Dohoda o ručení
obsahuje vyhlásenie ručiteľov (žalovaní v tomto konaní), ktorí prehlásili, že sú spôsobilými ručiteľmi
a touto zmluvou berú na seba voči veriteľovi Q. C. záväzok, že jeho pohľadávku založenú zmluvou o

pôžičke špecifikovanou v článku 1 tejto zmluvy uspokoja na základe výzvy veriteľa, ak ju neuspokojí
dlžník - firma T., s.r.o.. Ručitelia zároveň vyhlásili, že sú im známe všetky dojednané podmienky a
okolnosti vzniku, trvania, splatnosti i zabezpečenia finančnej pohľadávky veriteľa podľa uzavretej zmluvy
o pôžičke zo dňa 03.05.2006. Zmluva bola podpísaná veriteľom, dlžníkom (T., s.r.o. - X.. O. A. - konateľ)a ručiteľmi (X.. O. A. a X.. A. A.). Dňa 17.08.2006 bol uzatvorený dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke, ktorým
došlo k prolongácii splatnosti 2. tranže vo výške 2 000 000 Sk, ktorá sa naďalej prepožičiava dlžníkovi a
bude splatná dňa 30.11.2006 s tým, že sa naďalej úročí zmluvným úrokom 10 % ročne. Dňa 28.12.2006

došlo k uzatvoreniu dodatku č. 2 k zmluve o pôžičke, ktorým sa 2. tranža naďalej prepožičiava dlžníkovi
a bude splatná dňa 30.06.2007 s tým, že sa úročí naďalej zmluvným úrokom 10 % ročne. Zároveň 1.
tranža pôžičky sa naďalej prepožičiava dlžníkovi na ďalšie obdobie a bude splatná dňa 30.09.2007 a
naďalej sa úročí zmluvným úrokom 12 % ročne. V dodatku č. 3 zo dňa 02.10.2007 je uvedené, že 2.
tranža pôžičky vo výške 2 000 000 Sk bola reálne splatená na bankový účet veriteľa riadne a včas k

termínu 30.06.2007. 1. tranža pôžičky vo výške 2 000 000 Sk sa naďalej prepožičiava dlžníkovi na ďalšie
obdobie od 01.10.2007 do 31.12.2007 s tým, že sa naďalej úročí v prolongačnom období zmluvným
úrokom 12 % ročne. Dňa 15.10.2007 došlo medzi veriteľom, dlžníkom a ručiteľmi k uzatvoreniu dodatku
č. 4, z ktorého vyplýva, že vyššie pomenované zmluvné strany sa dohodli na tomto dodatku č. 4 k zmluve
o pôžičke uzavretej pôvodne dňa 03.05.2006 medzi tými istými účastníkmi. O čom nepojednáva tento
dodatok (ako o zmene alebo doplnení), zostáva v platnosti podľa ustanovení pôvodného zmluvného

rámca v znení jeho zmien a doplnkov (dodatkov č. 1-3). Z článku II - predmet a účel dodatku vyplýva,
že zmluvné strany sa dohodli, že obnovia pôvodnú 2. tranžu pôžičky podľa zmluvy o pôžičke vo výške 2
000 000 Sk. Predmetná 2. tranža pôžičky sa v novom období od 15.10.2007 do 31.12.2007 naďalej úročí
pôvodným zmluvným úrokom 10 % ročne. Nový záväzok sa nahrádza jednou novou vlastnou zmenkou
podpísanou prvým ručiteľom, kde vystaviteľ zmenky vypíše údaj o výške zmenkového dlhu 2 000 000 Sk

a novom termíne splatnosti zmenky ku dňu 31.12.2007 kryjúci pôžičkové obdobie podľa tohto dodatku č.
4. Podpis vystaviteľa zmenky sa ďalej neoveruje s ohľadom na to, že bol overený pri uzavretí zmluvy o
pôžičke zo dňa 03.05.2006 a tiež pri dohode o zabezpečení budúceho ručiteľského záväzku zmenkami
zo dňa 03.05.2006. Druhý ručiteľ (X.. A. A.) vlastnú zmenku nevystavuje, je si však plne vedomý svojho
solidárneho ručiteľského záväzku popri prvom ručiteľovi. Dodatok č. 4 bol podpísaný veriteľom, dlžníkom

a ručiteľmi (žalovaní v tomto konaní) s tým, že v spoločných a záverečných ustanoveniach je uvedené
okrem iného, že tento dodatok obdrží veriteľ, dlžník a po jednom ručitelia. Dodatkom č. 5 zo dňa
28.03.2009 sa pôvodná 2. tranža pôžičky (v zmysle čl. II. pôvodnej zmluvy celá vo výške 2 000 000
Sk naďalej prepožičiava dlžníkovi (od 01.01.2009) na ďalšie obdobie a bude splatná dňa 30.06.2009.
Predmetná 2. tranža pôžičky sa v prolongačnom období úročí zmluvným úrokom 5% ročne (v zmysle čl.

III. pôvodnej zmluvy). Zároveň pôžička - 1. tranža celá vo výške 2 000 000 Sk sa naďalej prepožičiava
dlžníkovi (odo dňa 01.01.2009) na ďalšie obdobie a bude splatná dňa 30.05.2009 Predmetná 1. tranža
pôžičky sa v prolongačnom období naďalej úročí zmluvným úrokom 6 % ročne. Veriteľ si prihláškou
zo dňa 30.09.2010 prihlásil v rámci reštrukturalizačného konania sp. zn. 1R 6/2010 voči dlžníkovi T.,
s.r.o. titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 03.05.2006 istinu XX XXX,XX eura, úroky 27 839,23 eura a

úroky z omeškania 7 382,69 eura a zároveň titulom dodatku č. 4 k zmluve o pôžičke istinu 66 387,84
eura, úroky 13 523,10 eura a úroky z omeškania 6 875,23 eura. V rámci reštrukturalizačného plánu sa
spoločnosť T. s.r.o. zaviazala uspokojiť 5 % zistených pohľadávok, t.j. sumu 9 419,80 eura. V konaní
bolo jednoznačne preukázané, že spoločnosť T., s.r.o. po podaní žaloby v rámci reštrukturalizačného
plánu uhradila žalobcovi dňa 25.03.2013 sumu 470,99 eura, dňa 27.06.2013 sumu 470,99 eura, dňa

26.09.2013 sumu 470,99 eura, dňa 20.12.2013 sumu 470,99 eura a dňa 31.03.2014 sumu 7 535,84
eura (F. - XXX).

17. V prvom rade bolo pre rozhodnutie v tejto právnej veci potrebné správnym spôsobom zadefinovať
predmet primárneho právneho úkonu medzi žalobcom a spoločnosťou T., s.r.o.. Z obsahu a účelu

zmluvy o pôžičke zo dňa 03.05.2006 vyplýva, že účastníci právneho vzťahu mali v úmysle uzatvoriť
zmluvu o pôžičke s tým, že finančné prostriedky celkovo vo výške 4 000 000 Sk boli poskytované
dlžníkovi vo forme dvoch tranží (zmluvou o pôžičke bola tranža definovaná ako finančný transfer sumy
bezhotovostným bankovým prevodom), každá vo výške 2 000 000 Sk. Rozdiel medzi týmito tranžami
spočíval v rozdielnych lehotách splatnosti (ktoré boli neskôr aj rozličným spôsobom prolongované) a

zároveň boli úročené rôznymi úrokovými sadzbami. Uvedený spôsob vyplatenia finančných prostriedkov
vo forme dvoch tranží s osobitne nastavenými parametrami zodpovedal vôli zmluvných strán a ich
potrebám. Z uvedeného vyplýva, že napriek tomu, že finančné prostriedky boli vyplácané vo forme
dvoch tranží, stále išlo len o jeden právny úkon - zmluvu o pôžičke. V každom prípade je potrebné
vyhodnotiť tento právny úkon ako platný, keďže bol odrazom zmluvnej voľnosti strán a zároveň

nedochádzalo k obchádzaniu, či dokonca porušovaniu kogentných ustanovení právnych predpisov.
Odvolací súd poukazuje na to, že princípu zmluvnej (kontraktačnej) slobody v celom rozsahu zodpovedá
možnosť účastníkov súkromnoprávnych vzťahov zmeniť si prostredníctvom vzájomného dojednania
obsah pôvodného záväzku a nahradiť ho, resp. modifikovať novo dojednanými právami a povinnosťamipríslušných zmluvných strán. Kumulatívna novácia v zmysle ust. § 516 Občianskeho zákonníka mení
pôvodnú obligáciu v dohodnutom rozsahu, pričom ju nezrušuje a právny dôvod vzniku pôvodného
záväzku trvá, pričom k nemu kumulatívne pristupuje ďalší právny dôvod majúci základ v zmluve

o kumulatívnej novácii. Z povahy kumulatívnej novácie vyplýva, že nemá vplyv na už existujúce
zabezpečenie pôvodného záväzku.

18. V článku V. zmluvy o pôžičke označenom ako dohoda o ručení ručitelia (žalovaní) jednoznačne
prejavili svoju vôľu stať sa ručiteľmi a vyhlásili, že v prípade, ak dlžník neuspokojí pohľadávku veriteľa,

uspokoja ju na základe výzvy veriteľa oni. Následne uzatváranými dodatkami dochádzalo k prolongácii
(predlženiu splatnosti jednotlivých tranží), pričom všetky dodatky sú podpísané veriteľom, dlžníkom a
oboma ručiteľmi. Z dodatku č. 4 vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na obnove 2. tranže v období
od 15.10.2007 do 31.12.2007, ktorá pôžička sa naďalej úročí zmluvným úrokom 10 % ročne. Z
obsahu tohto dodatku v kontexte doterajšej praxe medzi veriteľom, dlžníkom a ručiteľmi nemožno mať
pochybnosť o tom, že aj poskytnutie tejto tranže - v období od 15.10.2007 do 31.12.2007 bolo súčasťou

poskytnutej zmluvy o pôžičke zo dňa 03.05.2006. Vyplýva to z toho, že v samotnom úvode dodatku
č. 4 je uvedené, cit: „O čom nepojednáva tento dodatok (ako o zmene alebo doplnení), zostáva v
platnosti podľa ustanovení pôvodného zmluvného rámca v znení jeho zmien a doplnkov (dodatkov č.
1-3)“. Rovnako v celom texte dodatku č. 4 sa odkazuje na pôvodnú zmluvu o pôžičke a dokonca článok
II. bod 3 obsahuje povinnosť prvého ručiteľa (X.. Andreja A.) vystaviť zmenku, pričom je tam uvedené,

že jeho podpis sa ďalej neoveruje, keďže bol overený pri uzavretí zmluvy o pôžičke a pri dohode o
zabezpečení budúceho ručiteľského záväzku zmenkami. A. ručiteľ (X.. A. A.) podľa dodatku č. X nemala
povinnosť vystaviť vlastnú zmenku, ale v dodatku je uvedené, že si je plne vedomá svojho solidárneho
ručiteľského záväzku popri prvom ručiteľovi. V dodatku č. X boli zmluvné strany definované ako veriteľ,
dlžník a ručitelia, pričom v závere pri označení ručitelia sa nachádza podpis X.. O. A. a X.. A. A..

19. Následne v zmysle pokynu odvolacieho súdu a doplnení dokazovania sa správne vyporiadal súd
prvej inštancie so skutkovým aj právnym posúdením predmetu sporu, pričom odvolacie námietky
žalovaných týkajúce sa námietky, že sa jedná o dve samostatné zmluvy o pôžičke, sú nedôvodné
s poukazom na citované odôvodnenie odvolacieho súdu, ktorý už tento záver vyslovil vo svojom

pôvodnom rozhodnutí (pozri bod 17 odôvodnenia).

20. Zároveň nie je dôvodná odvolacia námietka o tom, že v čase podpisu zmluvy neexistoval dlh dlžníka
voči veriteľovi a rovnako námietka, že žalovaná v 2/ rade nemala úmysel ručiť za záväzky dlžníka, nie
sú dôvodné, pričom odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na precízne a presvedčivé odôvodnenie

týchto námietok, ktoré znášali žalovaní už v pôvodnom konaní, a to v bode 35., 36. odôvodnenia
citovaného rozsudku, ktoré si osvojuje.

21. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné sa vyjadrovať k ostatným odvolacím námietkam vzneseným
žalovanými, nakoľko tieto boli už predmetom prieskumu odvolacieho súdu v predošlom rozhodnutí,

respektíve sa s nimi vyporiadal súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení rozhodnutia. Ako vyplýva z
bodu 43 odôvodnenia súdu prvej inštancie, dohodnuté úroky neboli v rozpore s dobrými mravmi, neboli
ani primerané a pokiaľ sa týka námietky premlčania, táto námietka žalovaných je postavená na tvrdení,
že sa nejednalo o jeden právny úkon ako zmluvu o pôžičke, ale o samostatné pôžičky, pričom tieto
námietky žalovaných neboli považované za dôvodné ako to vyplýva z odôvodnenia tohto rozsudku,

kedy bola uzavretá jedna zmluva o pôžičke a spôsob jej vyplatenia dlžníkovi bol stanovený vo forme
dvoch relatívne samostatných tranží, ktoré však boli súčasťou toho istého právneho úkonu. Odvolací súd
poukazuje na presvedčivé odôvodnenie súdu prvej inštancie ohľadom tejto námietky, ktoré je uvedené v
bode 37 odôvodnenia. Rovnako tak sa správne a dôkladne vyporiadal súd prvej inštancie s namietanou
neexistenciou pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v 2/ rade, a to v bode 40 odôvodnenia, na ktorý

odvolací súd v celom rozsahu poukazuje. Na námietku premlčania odpovedal súd prvej inštancie v bode
41. Odvolací súd si osvojil túto precíznu a presvedčivú argumentáciu bez nutnosti niečo k tejto doplniť.

22. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je čiastočne dôvodné, a to v časti týkajúcej
sa nezapočítania platieb uhrádzaných dlžníkov vo výške 22.284,51 Eur na istinu.

23. Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka
započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.24. V danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia sa nesprávne vyporiadal s touto námietkou vznášanou žalovanými, nakoľko vo
všeobecnosti sa uplatňuje princíp voľby na strane dlžníka, ktorý je pri plnení vždy oprávnený určiť dlh,

na ktorý sa má plnenie započítať ako aj to, či má ísť o započítanie na istinu, alebo na niektorú časť
príslušenstva. Ak dlžník svoje peňažné plnenie v uvedenom zmysle nevymedzí, započíta sa jeho platba
na istinu tak, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka. V čase inkasovania
čiastočného plnenia je nominálna hodnota pohľadávky vždy presne identifikovateľná, a to vrátane
jej vnútornej štruktúry a členenia na istinu, úroky a iné príslušenstvo. Objem dlžníkom poskytnutého

peňažného plnenia prednostne vyvoláva solučné úkony vo vzťahu k istine v dôsledku čoho, sa po
čiastočnom plnení do budúcna znižuje celkový objem úrokov a úrokov z omeškania oproti prípadu, ak by
sa čiastočné plnenie prednostne započítalo na splatné príslušenstvo. Neidentifikované plnenie dlžníka,
teda s prihliadnutím na znenie zákona, je nutné započítať na plnenie istiny, pričom v zmysle listinných
dôkazov založených v spise, a teda výpisov z účtu, z ktorých je zrejmé, že finančné prostriedky v tomto
objeme boli plnené zo strany dlžníka bez ich špecifikácie, je potom nutné prisvedčiť tvrdeniu žalovaných,

že predmetné finančné prostriedky v zmysle zákona sú započítané na plnenie istiny. Na tomto závere
nemôže nič meniť ani skutočnosť, že v prípade ďalšej platby bolo zo strany dlžníkov uvedené, že sa
jedná o splátku istiny. Len z tohto samotného dôkazu nemožno vyvodiť záver, že ostatné prijaté finančné
plnenia bez ich špecifikácie zo strany dlžníka boli plnením príslušenstva pohľadávky, nakoľko takýto
výklad je v zjavnom rozpore s citovaným ustanovením Občianskeho zákonníka. Tomuto záveru svedčí

aj to, že ide o prípad, kedy dlžník veriteľovi poukáže platbu, ktorá nedosahuje stanovenú výšku vrátenia
poskytnutej istiny a ktorá môže byť z tohto dôvodu považovaná iba za čiastočné plnenie, kedy takéto
čiastočné plnenie sa započíta prednostne na istinu. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu to, že sa
takéto plnenie započíta najprv na istinu a až potom prípadne na úroky, je poradie, ktoré môže zmeniť
len dlžník určitým aktívnym spôsobom, teda jednoznačným vymedzením toho, že sa jedná o plnenie na

príslušenstvo, nie na istinu, takéto právo však nemá veriteľ.

25. Z uvedeného dôvodu po vyporiadaní sa s touto odvolacou námietkou, preto odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok (§ 388 CSP) tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku, pričom bol potvrdený
výrok I. o povinnosti žalovaných v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 37.988,35

Eur, teda po zohľadnení zaplatenej sumy 22.284,51 Eur oproti istine priznanej súdom prvej inštancie
a následne odvolací súd ponížil priznaný nárok na zaplatenie úroku z omeškania tak, že od súm,
z ktorých má žalobca právo na zaplatenie úroku, respektíve úroku z omeškania, bolo odpočítané
plnenie vo výške 22.284,51 Eur s tým, že tieto platby boli vykonané ešte pred obdobím, za ktoré súd
prvej inštancie priznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku, respektíve úroku z omeškania, čím bolo

vyhovené odvolacím námietkam žalovaných ohľadom nesprávneho právneho posúdenia § 566 ods. 2
Občianskeho zákonníka vo vzťahu k zaplatenej sumy 22.284,51 Eur.

26. Následne v prevyšujúcej vyhovujúcej časti bol preto zmenený napadnutý rozsudok tak, že žaloba
bola zamietnutá práve s poukazom na započítanie platieb vo výške 22.284,51 Eur na istinu. Výrok

II. rozsudku súdu prvej inštancie nebol napadnutý odvolaním, preto nebol predmetom odvolacieho
prieskumu zo strany odvolacieho súdu.

27. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto

súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.

303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd
SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“. ( porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval

za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite
veci bez významu.28. Odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP z dôvodu, že došlo k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie
rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, ako pred súdom prvej inštancie tak aj odvolacím súdom
tak, že priznal žalobcovi voči žalovaným v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52

%. Odvolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, teda z dôvodu čiastočného
úspechu strán sporu, súd náhradu trov konania pomerne rozdelil, pričom žalobca bol úspešný v časti
o zaplatenie 101.056,80 Eur (63.068,45Eur teda v sume, ktorá bola priznaná prvým rozhodnutím
odvolacieho súdu, ako aj v časti 37.988,35 Eur) z celkovo uplatnenej sumy 132.775,68 Eur. Úspech
žalobcu teda predstavoval 76 % a jeho neúspech činil 24 %. S poukazom na tieto skutočnosti preto

priznal odvolací súd prevažne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu
52 %. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebol zistený žiaden
dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania prevažne úspešnému žalobcovi.
O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).