Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/140/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716209721
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5716209721.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a
členovsenátuJUDr.EvyMalíkovejaJUDr.RomanaTichého,vsporežalobkyne:J.S.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom B. XXXX, XXX XX I., proti žalovanému: Endepro, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Mlynské nivy
49, 821 09 Bratislava, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, o vydanie bezdôvodného
obohatenia v sume 619,18 eur a poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 620,- eur

s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10Csp/52/2016-519
zo dňa 17.01.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomOkresnýsúdMartin(ďalejaj„súdprvejinštancie“)zamietolžalobužalobkyne,
ktorou sa domáhala určenia, že spotrebiteľský úver č. 476260621 zo dňa 29.04.2012 (ďalej len „zmluva

o úvere“) je bezúročný a bez poplatkov; ďalej uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej titulom
bezdôvodného obohatenia získaného plnením z takéhoto úveru sumu vo výške 619,18 eur a napokon
uloženia povinnosti žalovanému poskytnúť jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 620,- eur.
Žalovanému ako úspešnej strane v konaní priznal proti žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu (§ 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“). V
dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania nezistil vadu, ktorá by

spôsobovala, či už neplatnosť zmluvy o úvere alebo to, že poskytnutý spotrebiteľský úver žalobkyni je
potrebné v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný
a bez poplatkov, a to pre absenciu náležitostí, ktoré uvádza ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. V ďalších
podrobnostiach uviedol, že sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že by uzavretie zmluvy o zabezpečení
splátok úveru podmieňovalo tie parametre úveru, ktoré boli ustanovené v úverovej zmluve, resp. že by
žalobkyňa v prípade, že by neuzavrela zmluvu o zabezpečení splátok úveru, bola napr. získala úver v

nižšej sume alebo za nevýhodnejší úrok a pod. To, že sa žalobkyňa doplnkovou zmluvou o poskytnutí
doplnkovej služby zaviazala k plateniu odmeny vo výške 370,80 eur, znamenalo pre ňu pohodlnejšie
splácanie úveru v domácom prostredí priamo zástupcovi veriteľa, ktorý ju navštevoval. Platila síce
za túto službu pravdepodobne viac, ako by platila vkladom na účet veriteľa v banke, avšak ako už
bolo uvedené, zabezpečovala pre ňu lepší komfort a prirodzene znamenala pre ňu aj vyšší náklad.
Žalobkyňa však pri podpisovaní zmluvy o úvere, ktorá bola na prehľadnom formulári, mala možnosť si

zvoliť buď hotovostný alebo bezhotovostný režim splácania úveru. Žalobkyňa si zvolila hotovostný režim
vyplatenia úveru, pričom v rámci dohody o hotovostnom režime si následne zvolila formu splácania
úveru v domácom prostredí. Text základného zmluvného formulára zmluvy o spotrebiteľskom úvere
umožňoval aj v prípade prijatia úveru hotovostným režimom splácať splátky vkladom na účet veriteľa v
banke, avšak žalobkyňa si vybrala pohodlnejšiu službu na základe zmluvy o zabezpečení splátok úveru,
a to už uvádzané splácanie v domácom prostredí. Za ďalšie podľa presvedčenia súdu prvej inštancie

zmluva bola uzavretá korektne, bola v nej uvedená úroková sadzba, ktorá aj bola aj vyčíslená. Bol v
nej uvedený pevnou sumou administratívny poplatok aj RPMN, do ktorej nebola započítanáodmena veriteľa vyplývajúca zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Zmluva obsahovala priemernú
hodnotu RPMN, a pokiaľ ide o vyjadrenie zročnosti splátok, ale aj termínu poslednej splátky úveru,
tieto skutočnosti boli vyjadrené dostatočne, určito a zrozumiteľne; nebolo potrebné, aby bol v zmluve

uvádzaný konkrétny kalendárny deň s uvedením dňa, mesiaca a roka. Pokiaľ žalobkyňa namietala tú
skutočnosť, že splátky nie sú rozpísané na istinu, úroky, či poplatky, v tomto smere súd prvej inštancie
odkázal na čl. 6 úverovej zmluvy, z ktorého vyplýva, že úrok a administratívny poplatok sa splácajú
spolu s úverom a v splátkach v rovnakých lehotách, rovnakým spôsobom, aké sú dohodnuté zmluvou,
pričom z každej splátky dlžnej sumy predstavuje splátka administratívneho poplatku a úroku pri úvere

poskytnutom so splatnosťou 60 týždňov (čo bol prípad žalobkyne), tvorí z každej splátky dlžnej sumy
úrok 23,57 % a administratívny poplatok 14,94 %. Žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ si mohla bez
problémov vypočítať a zistiť, aká časť tej-ktorej splátky pripadá na istinu, úrok a poplatok a naviac
žalobkyni bolo zachované právo žiadať aj amortizačnú tabuľku, keďže bola na túto možnosť upozornená
v čl. IV úverovej zmluvy. Napokon, čo sa týka odmeny žalovaného za poskytnutie spotrebiteľského
úveru, táto bola vyjadrená celkovými nákladmi spotrebiteľa, ktoré predstavovali súčet vyčísleného úroku

a administratívneho poplatku a celkovo navyšovali poskytnutý úver o sumu 248,38 eur. RPMN úveru
70,38 % nepredstavovala dvojnásobok priemernej RPMN úveru, čo je limit najvyššie prípustnej odmeny
neskôr stanovenej zákonodarcom za poskytovanie spotrebiteľských úverov v ust. § 1a Nariadenia Vlády
SR č. 87/1995 Z. z., ktorými sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý začal
platiť až od 01.09.2014. S poukazom na uvedené preto súd prvej inštancie odmenu

veriteľa, ktorá predstavovala súčet úroku a administratívneho poplatku, nepovažoval za neprimeranú
vzhľadomnaposkytnutúistinuadobusplácaniaúveru(vyšeroka),atedajunepovažovalanizarozpornú
s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného,
okresný súd konštatoval, že nezistil jednak vadu zmluvy o úvere, ktorá by spôsobovala jej bezúročnosť
a bezpoplatkovosť a tiež to, že by žalovaná prijala od žalobkyne viac finančných prostriedkov,

než k čomu sa žalobkyňa platnou zmluvou zaviazala. Navyše súd konštatoval, že žalobkyňa žiadala
vydať bezdôvodné obohatenie len zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak je zrejmé, že do sumy
bezdôvodnéhoobohateniapravdepodobnezapočítalaajodmenuzaplatenúveriteľovinazákladezmluvy
o zabezpečení splátok úveru, teda odmenu za doplnkovú službu. Petit žaloby ale požiadavke vydania
bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o doplnkovej službe nezodpovedal. Pokiaľ žalobkyňa v ďalšej

časti petitu svojej žaloby žiadala poskytnutie finančného zadosťučinenia v zmysle ustanovenia § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, súd prvej inštancie konštatoval, že predpokladom
poskytnutia takéhoto zadosťučinenia spotrebiteľovi je skutočnosť, že spotrebiteľ na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými
predpismi, čo v danom prípade nebolo preukázané. Žalobkyňa bola neúspešná už v tej časti žaloby, kde

sa domáhala určenia bezúročnosti, bezpoplatkovosti úveru a vydania bezdôvodného obohatenia. Preto
neboli splnené predpoklady pre aplikáciu § 3 ods. 5 citovaného zákona.

2. Proti uvedenému rozsudku žalobkyňa podala odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadala,
aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podané odvolanie

odôvodnila podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, e/, f/ a h/ CSP. Vyslovila presvedčenie, že napadnuté
rozhodnutie je zjavne nezákonné a svojvoľné. Nesprávne skutkové zistenia spočívajú v tom, že ak
by súd skúmal v súlade so zákonom predložené dôkazy, zistil by nedostatky v samotnej zmluve o
úvere a tiež to, že zmluva o doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru bola službou výhradne
poskytnutá premajetkovýprospechžalovanejstrany,atoodplatu,ktorúsiúčtovalneprimerane

vysokým poplatkom. Celú dobu žalovaný tvrdil, že túto službu mala možnosť žalobkyňa ovplyvniť,
no nijakým spôsobom to nepreukázal. Nikde v odôvodnení rozsudku žalobkyňa nenašla odpoveď na
otázku, či mala možnosť podpísať zmluvu bez doplnkovej služby. Nesprávny procesný postup súdu prvej
inštancie žalobkyňa videla v tom, že súd dňa 17.01.2018 konal a rozhodol v jej neprítomnosti, napriek
tomu, že požiadala o odročenie pojednávania. V tejto súvislosti uviedla, že pracuje dlhodobo v zahraničí,

chodí na pravidelné turnusy a súd bol o jej práci a cestách informovaný. Predvolanie na pojednávanie
dostala pred vianočnými sviatkami a nemala si možnosť zohnať na poslednú chvíľu zastúpenie na
súde. Za 2 týždne sa jej to nepodarilo, a tak v krátkom čase to ani nikto nechcel vziať, pretože pri
preberaní prípadu bola informovaná zo strany právnikov, že potrebujú čas a ten nemali. Vo veci konajúca
sudkyňa nerozhodovala nestranne, čím hrubo porušila práva žalobkyne na prostriedky procesnej obrany

a procesného útoku. Viacerými rozhodnutiami okresných, krajských súdov, ale aj najvyššieho súdu bolo
už judikované, že spoločnosť Provident Financial poskytovala spotrebiteľom úvery zo zmlúv, v ktorých
chýbali podstatné náležitosti a tie ich robia bezúročnými. Z dôvodu, že rozsudok okresného súdu je po
vecnej stránke nesprávny, vo veci samej je nesprávny aj výrok o trovách konania.3. Žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. K namietanému porušeniu

procesných práv uviedol, že je absolútne nenáležité, aby žalobkyňa písala vo svojom odvolaní, kde
pracuje a ako si nemohla nájsť včas zástupcu. Žalobkyňa bola totiž tým, kto inicioval samotný spor a
okresný súd jej maximálne, ako to bolo možné, vyšiel v ústrety, aby mohla riadne brániť svoje práva.
Konanie žalobkyne pred okresným súdom nemožno hodnotiť inak, ako obštrukčné a
okresný súd správne voči tomu konal. Je výhradne právom a nie povinnosťou sporových strán sa

zúčastniť na vytýčenom pojednávaní. Žalobkyňa toto svoje právo realizovala tak, že sa
pojednávania nezúčastnila, čo okresný súd, ako aj žalovaný rešpektovali. Tiež je nenáležitá námietka
žalobkyne o nezodpovedaní otázky o dobrovoľnosti doplnkovej služby, opak je pravdou. Odpoveď na
túto otázku je uvedená v samotnom napadnutom rozhodnutí. Ohľadom posúdenia veci samej žalovaný
poukázalnasvojepísomnépodaniaaústneprednesyuvedenévkonanípredokresnýmsúdom.Ohľadne
výkladu náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch poukázal na

rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C 42/15 a taktiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci
sp. zn. 3Cdo 146/2017.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
na základe odvolania žalobkyne v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.

5. Z obsahu odvolania možno vyvodiť, že žalobkyňa v odvolaní namieta odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. b/ CSP, a síce, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ďalej, že
súd prvej inštancie podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon v zmysle ustanovenia § 365 ods.
1 písm. h/ CSP, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

5.1. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných
práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Obsah práva na spravodlivý
proces je „rozmeniac ho na drobné“ pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým
právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo

na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o
procesnýchprávachapovinnostiach,právobyťvypočutý,právonavrhovaťdôkazyavyjadrovaťsaknim,
kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na
vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového

práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v
zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci
realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie
sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého
konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň

nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva tvoriace právo na spravodlivý súdny proces zákon
normuje ako samostatné odvolacie dôvody.
5.2. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je naplnený vtedy, ak súd (pochybí) zamietne
návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého
vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom: 1) sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže

nespravodlivorezultovaťvneuneseníjejdôkaznéhobremenaa2)neodôvodnenesavzďaľujeodželanej
a možnej miery zistenia skutkového stavu.
5.3. Uplatnený odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní
skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo
podkladom pre jeho rozhodnutie, je nesprávne, t. j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec

posúdilpoprávnejstránkeaktoréjenesprávnevtomzmysle,ženemáoporuvovykonanomdokazovaní,
pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť,
keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny
názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval inýprávny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide
o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

eventuálne vierohodnosti
5.4. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva (§ 365 ods. 1 písm.
h/ CSP) ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny

právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

6. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne pretože podľa jeho názoru zmluva o spotrebiteľskom
úvere uzatvorená dňa 29.04.2012 medzi stranami sporu spĺňala všetky náležitosti uvedené v § 9 ods.
2 písm. a/ až k/, r/ a y/ z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZSÚ“). Nezistil vady,
ktoré by spôsobovali bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Zároveň podľa názoru súdu

prvej inštancie do výpočtu RPMN nemala byť zahrnutá odmena vo výške 370,80 eur, ku ktorej
zaplateniu sa žalobkyňa zaviazala zmluvou o poskytnutí doplnkovej služby - zmluvou o zabezpečení
splátok úveru.

7. Možno súhlasiť s okresným súdom, že dôvodom vyhlásenia úveru za bezúročný a bez poplatkov v

súdenom prípade nie je nerozpísanie splátok na istinu, úroky, či poplatky. K uvedenej otázke už zaujal
stanovisko Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach, okrem iného aj v
uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 211/2017 zo dňa 23. apríla 2018 (obdobne tiež rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2017 z 22. februára 2018), v ktorom konštatoval, že: „Pokiaľ
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu možné dospieť k
záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Pokiaľ predmetné ustanovenie
zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované
informácie vo vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich

uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.“

8. I keď predmetná zmluva o úvere obsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ z. č. 129/2010 Z. z.,
odvolací súd sa nemohol stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
nemá žiadne vady.

9. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

10. Podľa § 2 písm. g) ZSÚ, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť

zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok.

11. Podľa § 2 písm. h) ZSÚ, celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky
spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským

úverom,

12. Podľa § 11 ods. 1 ZSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
a) ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti

podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.13. Doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru sú upravené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi stranami sporu nasledovne: „Úver sa za podmienok podľa
tejto Zmluvy poskytuje na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej

splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60 týždňa po dni uzavretia Zmluvy“.

14. Zmyslom vyššie citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) z. č. 129/2010 Z. z. je, aby bol spotrebiteľ
už pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovaný o konečnej splatnosti úveru, t. j. o tom,
dokedy mu bude trvať povinnosť splácať istinu, úroky a iné poplatky. Vyžaduje sa, aby v zmluve o

spotrebiteľskom úvere bola upravená časová špecifikácia konečnej splatnosti úveru vo forme uvedenia
konkrétneho dňa, pričom je úlohou poskytovateľa úveru - veriteľa, aby vstupné údaje (deň poskytnutia
úveru, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok) premietol do konkrétneho časového
údaja, ktorý bude predstavovať dátum konečnej splatnosti úveru. Tento údaj podľa názoru odvolacieho
súdu nemožno odvodzovať od termínov jednotlivých splátok, od počtu dní od uzatvorenia zmluvy a
počtu splátok, ale spotrebiteľ musí už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne

vedieť, kedy, ktorým dňom dôjde ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (obdobne napr. rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/465/2015 zo dňa 29.01.2016, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 6Co/140/2018 zo dňa 27.06.2018, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/160/2018 zo dňa
31.07.2018, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1546/2014 zo dňa 22.10.2015,
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co 151/2012 zo dňa 19. septembra 2012).

15. Konečná splatnosť úveru teda musí byť presne určená, konkrétnym dátumom splatnosti (deň,
mesiac, rok). Zákonodarca tým kladie dôraz na ochranu spotrebiteľa, ktorému musí byť zo znenia v
zmluve zrejmé, kedy presne nastane posledný deň splatnosti úveru. Vyplýva to aj z jazykového výkladu
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ z. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy o úvere. Predmetné ustanovenie jednoznačne pojednáva o dobe trvania zmluvy a
termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, teda o jednom konkrétnom termíne. V opačnom
prípade by bola zákonná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f/ ustanovená
nadbytočne. Ak by zákonodarca považoval za postačujúce uviesť v zmluve údaje, z ktorých sa dajú iné
informácie zistiť, alebo vypočítať, tak by to tak uviedol.

16. Odvolací súd, oboznámiac sa s obsahom úverovej zmluvy, dospel k záveru, že žalovaný neuviedol v
úverovej zmluve údaj o konečnej splatnosti úveru takým spôsobom, aby mohlo byť žalobkyni dostatočne
a nepochybne zrejmé, ktorý deň je termínom konečnej splatnosti úveru. Je v rozpore s princípmi ochrany
spotrebiteľa, ak žalovaný predložil žalobkyni ako spotrebiteľovi zmluvu, ktorej náležitosti nie sú na

prvý pohľad zrejmé a konkrétne a vyžadujú na zistenie podstatných otázok výpočty alebo dohady.
Ako odvolací súd už vyššie uviedol, iba samotná dedukcia termínu konečnej splatnosti nepostačuje
pre naplnenie ustanovenia § 9 ods. 1 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. Vzhľadom na uvedené pre
spotrebiteľa nie je možné bez väčších ťažkostí a s istotou identifikovať termín konečnej splatnosti úveru,
resp. aj doby trvania úveru, čo má vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku.

17. Odvolací súd sa nemohol stotožniť ani s názorom súdu prvej inštancie, že do výpočtu RPMN nemala
byť zahrnutá odmena vo výške 370,80 eur, ku ktorej zaplateniu sa žalobkyňa zaviazala uzatvorením
Zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ako doplnkovej služby.

18. Ročná percentuálna miera nákladov vyjadruje mieru nákladov na daný úverový produkt. RPMN
má teda zohľadniť všetky náklady, ktoré má dlžník vynaložiť v súvislosti s uzatvorenou zmluvou. Ide
predovšetkým o úrok, poplatok za uzatvorenie zmluvy, poplatok za vedenie účtu, rôzne administratívne
náklady, či inak označené náklady. RPMN musí zohľadňovať všetky náklady spotrebiteľa tak, aby bolo
možné porovnať výhodnosť či nevýhodnosť jednotlivých produktov na trhu úverových či finančných

produktov. Konanie veriteľa, keď neuviedol vo výpočte RPMN všetky náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom a tak úmyselne vyvolal dojem výhodnosti úveru, čo mohlo mať bezpochyby
vplyv na správanie spotrebiteľa pri výbere úverového produktu, sa považuje za konanie v
rozpore s dobrými mravmi a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu.

19. Pokiaľ je ročná percentuálna miera nákladov v úverovej zmluve uvedená nesprávne v neprospech
spotrebiteľa, považuje sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ ZSÚ (účinného v čase uzatvorenia zmluvy)
poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.20. Zmluva o zabezpečení splátok úveru bola uzatvorená v ten istý deň ako zmluva o spotrebiteľskom
úvere. Na základe uvedenej služby sa žalovaný zaviazal pre žalobkyňu pravidelne poskytovať službu
spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru za celkovú

odmenuvovýške370,80eur,ktorúžalobkyňamalasplácaťv60-tichtýždennýchsplátkachvovýške6,18
eur a poslednú splátku vo výške 6,18 eur. Táto zmluva síce formálne predstavuje samostatnú zmluvu,
ale z pohľadu posúdenia neprijateľnej zmluvnej podmienky a vylúčenia súdnej kontroly je potrebné
prijať záver o tom, že aj v tomto prípade súdna kontrola nemôže byť vylúčená. Ide o akcesorickú
zmluvunadväzujúcunaúverovúzmluvu,keďžejejobsahomjelenspôsobsplácaniadohodnutéhoúveru.

Spätosťpredmetnýchzmlúvjedanátým,ževprípadeneuzavretiazmluvyoúverebybolobezpredmetné
uzatvárať zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Tak zmluva o zabezpečení splátok úveru, ako aj úverová
zmluva sú formulárovými zmluvami, ktorých obsah žalobca ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, a preto
ich nie je možné považovať za individuálne dojednané. Odmena za výber splátok predstavuje viac ako
50 % poskytnutého úveru a výrazne presahuje dohodnutý úrok. Ide o zmluvnú podmienku dohodnutú
zjavne v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, čo spôsobuje jej neplatnosť.

21. Postup žalovaného je síce v danom prípade zdanlivo súladný so zákonom v tom, že ide o doplnkovú
službu,ktorániejepodmienkouzískaniaspotrebiteľskéhoúveru,mávšak zanásledokzavádzanie
o podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru v snahe dosiahnuť, aby táto odplata, predstavujúca
nákladspojenýsospotrebiteľskýmúverom,nebolazahrnutádocelkovýchnákladovúveru,anepremietla

sa tak do výšky RPMN. V prípade zahrnutia uvedenej odplaty do celkových nákladov úveru, a teda aj
do RPMN, podstatne by zvýšila hodnotu RPMN uvedenú v samotnej zmluve.

22. Odvolací súd je toho názoru, že uzavretie zmluvy o zabezpečení splátok úveru bolo podmienkou
poskytnutia úveru. K uvedenému záveru dospeli viaceré súdy v Slovenskej republike, okrem iných aj

Krajský súd v Prešove, ktorý v uznesení č. k. 19Co/142/2016 -328
zo dňa 08.12.2016 konštatoval, že „je právne bezvýznamné, aká terminológia sa použije na
označenie platby za zabezpečenie splátok úveru (odmena/poplatok). Dôležité je, že ide o plnenie
za doplnkovú službu, ktorou žalovaný prostredníctvom svojich zástupcov hotovostne inkasuje splátky
spotrebiteľského úveru. Z materiálneho hľadiska ide o platbu spojenú s poskytnutím úveru a predstavuje

poplatok. Problémom a dôvodom neprijateľnosti poplatku, je jeho netransparentnosť a neprimeraná
výška, výrazne presahujúca náklady žalovaného na uvedenú doplnkovú službu a obchádzanie
skutočných úrokov a skutočnej RPMN. Ak by poplatok bol zahrnutý v RPMN, jej celková výška by
bola omnoho vyššia ako bolo uvedené. Uvedený poplatok sa totiž svojim rozsahom približuje súčtu
úrokovaadministratívnehopoplatku,pričomvniektorýchprípadochajtentosúčetprevyšuje.Akpoplatok

za zabezpečenie splátok úveru podstatne a v rozpore s akoukoľvek logikou, neprimerane prevyšuje
náklad na doplnkovú službu, ktorej plneniu korešponduje, ide o exces pri používaní inštitútu poplatku.
Nielen s poukazom na vyššie uvedené, ale aj na všetky doposiaľ známe skutočnosti v oblasti praktík
žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného sa evidentne jedná o
cielene vytvorenú konštrukciu, ktorá sleduje jediný cieľ, a to dosiahnuť vyššie protiplnenie za poskytnutie

peňažných prostriedkov, oproti tomu aké by žalovaný získal z úrokov formálne uvedených v zmluve“.

23. Vzhľadom na uvedené, je odvolací súd je toho názoru, že odmena za poskytnutie doplnkovej služby
zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru mala byť podľa § 2 písm. g/ ZSÚ zahrnutá do celkových
nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do RPMN.

24. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené úvahy dospel k záveru, že úver poskytnutý žalobkyni na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací
dôvodpodľa§365ods.1písm.h/CSPbolnaplnený,apretoodvolacísúdrozhodnutiesúdprvejinštancie
v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia spočívajúceho v nesprávne zistenom skutkovom stave

zrušil (§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). Súd prvej
inštancie v dôsledku vyhlásenia spotrebiteľského úveru za bezúročný a bez poplatkov rozhodne aj o
dôvodnosti ďalších nárokoch žalobkyne uplatnených žalobou.

25. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom

znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP), ktoré porušenie videla v
nevyhovení žiadosti o odročenie pojednávania nariadeného na 17.01.2018, odvolací súd
nepovažoval túto odvolaciu námietku za dôvodnú.26. Žalobkyni bolo doručené predvolanie na pojednávanie už dňa 07.12.2018. Žalobkyňa súdu až dňa
15.01.2018 doručila elektronicky žiadosť o ospravedlnenie neúčasti na

pojednávaní a odročenie pojednávania, nakoľko sa z turnusovej práce v Rakúsku vracia dňa 18.01.2018
v podvečerných hodinách.

27. Žalobkyňa neospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami. Z obsahu
spisu odvolací súd zistil, že pojednávania boli na jej žiadosť opakovane odročované. Žalobkyňa bola

poučená o možnosti zvoliť si zástupcu, čo však nevyužila.

28. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo
všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu spôsobilé
jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t. j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť,
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy a súčasne sú vážne (dôležité, ospravedlniteľné),

ako z hľadísk objektívnych, tak aj subjektívnych. Súd má pritom zvážiť závažnosť dôvodov na
odročenie pojednávania. V každom prípade musí mať na zreteli práva účastníkov konania, ku ktorým
nepochybne patrí právo na prejednanie veci v ich prítomnosti, alebo v prítomnosti ich právnych
zástupcov (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. júla 2010, sp. zn. 5 Cdo 122/2010 ).

29. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

30. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1, 3 CSP a § 262 ods. 1 CSP

rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)