Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22Csp/52/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418201211
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1418201211.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu:

Diners Club CS, s.r.o., so sídlom Námestie slobody 11, 811 06 Bratislava, IČO: 35 757 086, zastúpený:
JUDr. Svetlana Kšiňanová, PhD., advokátka, Štefánikova trieda 4, 949 01 Nitra, proti žalovanej: F. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. F. 6, 841 04 Bratislava, o zaplatenie 2.251,14 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.251,14 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 2.251,14 Eur od 16.10.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku..

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 65,42%.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 13.03.2018 domáhal od žalovanej zaplatenia
2.251,14 Eur (istina), 240,27 Eur (úrok), 15,44 Eur (sankčný úrok), 40,50 Eur (poplatok za výber v
hotovosti), 48,- Eur (poplatky za upomienky), 118,- Eur (ročný poplatok), 8,40 Eur (zasielanie výpisu

poštou), úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.251,14 Eur od 16.10.2017 do zaplatenia,
úroku vo výške 13,9% ročne zo sumy 2.251,14 Eur od 16.10.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania
titulom neuhradenia poskytnutého úveru. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 09.04.2014 uzatvoril žalobca
so žalovanou žiadosť o vydanie kreditnej karty č. 36176705853626, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanej finančné prostriedky. Žalovaná ku dňu 09.03.2017 čerpala finančné prostriedky vo výške
5.284,09 Eur. Žalovaná bola oboznámená s celkovou výškou úveru a výškou RPMN. Žalovaná vykonala
čiastočné úhrady vo výške 2.933,95 Eur. Žalobca poskytol žalovanej dobropis ročného poplatku dňa

26.04.2016 vo výške 59,- Eur a dňa 23.04.2017 vo výške 40,- Eur. Nezaplatená istina je vo výške
2.251,14 Eur. Keďže žalovaná neuhrádzala dlžnú sumu riadne a včas, žalobca jej zaslal oznámenie
o vypovedaní zmluvného vzťahu. Na základe oznámenia o vypovedaní zmluvného vzťahu sa stal dlh
splatný v celosti ku dňu 15.10.2017. Okrem istiny dlhuje žalovaná aj úrok a sankčné poplatky. Úrok je
stanovený v sadzobníku poplatkov vo výške 13,9 % ročne. Sankčné poplatky a poplatky sú stanovené
vo VOP, úvodné ustanovenia bod 1.1. a v sadzobníku poplatkov. Príslušenstvo pohľadávky ku dňu
podania žaloby vyplýva z výpisov z účtu a prestavuje nasledovné položky: úrok 240,27 Eur (počítaný

do vypovedania zmluvného vzťahu, vyplývajúci z výpisov z účtu), sankčný úrok 15,44 Eur (zákonný
úrok počítaný do vypovedania zmluvného vzťahu, (5 % p.a. plus základná sadzba ECB, vyplývajúci z
výpisov z účtu), poplatok za výber v hotovosti 40,5 Eur (počítaný do vypovedania zmluvného vzťahu,
vyplývajúci z výpisov z účtu a zo sadzobníka poplatkov), poplatky za zaslanie upomienok 48 Eur(počítané do vypovedania zmluvného vzťahu, vyplývajúce z výpisov z účtu a zo sadzobníka poplatkov),
ročný poplatok 118 Eur (počítaný do vypovedania zmluvného vzťahu, vyplývajúci z výpisov z účtu a zo
sadzobníka poplatkov) a poplatok za zasielanie výpisov poštou 8,40 Eur.

2. Súd doručoval žalovanej žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k podanej žalobe na
adresu trvalého pobytu (cestou Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves) uvedenú v Registri obyvateľov
Slovenskej republiky v zmysle § 106 ods. 1 písm. a/ CSP. Zásielka sa súdu vrátila dňa 12.06.2018
s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Následne súd doručoval žalobu na adresu

vyplývajúcu z obsahu súdneho spisu, odkiaľ sa vrátila dňa 06.07.2018 s označením „neprevzatá v
odbernej lehote“. Súd preto žalobu v súlade s ustanovením § 111 ods. 3 CSP považoval za doručenú
dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu (06.07.2018).

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 26.09.2018, na ktoré predvolal právneho zástupcu
žalobcu a žalovanú. Nedostavila sa žalovaná, doručenie predvolania mala vykázané fikciou doručenia

dňa 22.08.2018, súd preto podľa § 180 CSP vec prejednal bez prítomnosti žalovanej.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: žiadosťou o vydanie karty DINERS CLUB PURE
+ zo dňa 09.04.2016, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, potvrdením
o prijatí žiadosti o kartu Diners Club zo dňa 26.04.2016, výpismi z účtu na č.l. 17-35, výpisom

z obchodného registra žalobcu, fotokópiou dokladu totožnosti žalovanej na č.l. 39, oznámením
o vypovedaní zmluvného vzťahu zo dňa 01.08.2017, všeobecnými obchodnými podmienkami pre
vydávanie a používanie platobných kariet Diners Club, sadzobníkom poplatkov, revolvingovými
obchodnými podmienkami, výzvou na zaplatenie zo dňa 12.01.2018 a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Na základe žiadosti žalovanej o vydanie kreditnej karty zo dňa 09.04.2016, žalobca vydal žalovanej
kreditnú kartu č. 36176705853626 a poskytol jej možnosť čerpať revolvingový úver do výšky 2.500,-
Eur. K uzavretiu zmluvy došlo potvrdením o prijatí žiadosti. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.
V prípade čerpania revolvingového úveru bola žalovaná povinná splácať úver minimálnou mesačnou
splátkou vo výške 3 % zo sumy revolvingového úveru, najmenej vo výške 10,- Eur. Úroková sadzba

úveru bola dojednaná vo výške 9,90 % ročne, priemerná RPMN pre kreditné karty bola vyčíslená na
23,55 %. Ročný poplatok za vydanie karty bol dojednaný vo výške 0,- Eur. Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky, revolvingové podmienky a sadzobník poplatkov.

6. Z predložených výpisov z účtu súd zistil, že žalovaná začal používať kreditnú kartu v mesiaci apríl

2016, pričom výpisy z účtu jej mali byť zasielané v mesačných intervaloch. Posledný výpis z účtu bol
žalovanej vystavený dňa 23.08.2017. V tomto výpise bol vyčíslený konečný stav vo výške 2.721,75 Eur.
Nakoľko si žalovaná riadne a včas neplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, žalobca listom zo
dňa 01.08.2017 vypovedal zmluvný vzťah so žalovanou, v dôsledku čoho sa stal celý úver splatným.

7. Žalobca sa v tomto konaní domáhal zaplatenia dlžnej istiny vo výške 2.251,14 Eur, úroku vyčísleného
ku dňu 01.08.2017 vo výške 240,27 Eur, sankčného úroku vyčísleného ku dňu 01.08.2017 vo výške
15,44 Eur, poplatkov za výber v hotovosti vo výške 40,50 Eur, poplatkov za upomienky vo výške 48,-
Eur, ročných poplatkov vo výške 118,- Eur a poplatkov za zasielanie výpisov poštou vo výške 8,40 Eur
t.j. spolu 2.721,75 Eur spolu s úrokom vo výške 13,90 % ročne zo sumy 2.251,14 Eur od 16.10.2017 do

zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.251,14 Eur od 16.10.207 do zaplatenia.

8. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o
úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy

o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania

16. Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej

podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

19. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (účinného v čase uzavretia zmluvy) zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

l/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

20. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.22. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 26.04.2016 vznikol záväzkovo
právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou, a to prijatím žiadosti žalovanej o vydanie kreditnej
karty, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej kreditnú kartu na vykonávanie transakcií so
schváleným úverovým limitom vo výške 2.500,- Eur. Žalovaná sa v zmluve zaviazala v prípade

čerpania revolvingového úveru splácať úver minimálnou mesačnou splátkou vo výške 3 % zo sumy
revolvingového úveru, najmenej vo výške 10,- Eur, pri úrokovej sadzbe úveru vo výške 9,90 % ročne
a priemernej RPMN vo výške 23,55 %. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že
žalovaná vykonala transakcie v celkovej výške 5284,09 Eur, z ktorej sumy žalobcovi uhradila 2.933,95
Eur. Nakoľko si žalovaná svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplnila riadne a včas, žalobca listom
zo dňa 01.08.2017 vypovedal žalovanej zmluvu.

24. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že účastníci uzatvorili zmluvu o úvere, ktorá spĺňa
všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 v spojení s
§ 2 písm. a/, písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže žalobca poskytol žalovanej úver v
rámci svojho podnikania a žalovaná pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci podnikateľskej činnosti.

Vzhľadom k tomu, že išlo o spotrebiteľský úver uzatvorená zmluva musí okrem všeobecných náležitostí
spĺňať aj osobitné náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch (§9). Po preskúmaní
uzatvorenej zmluvy však súd zistil, že táto neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy, termíne končenej
splatnosti úveru a výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/,
písm. l/, zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy.

25. V zmluve je uvedená len minimálna splátka, ktorá má predstavovať 3% z revolvovateľnej sumy,
minimálnevšak10,-Eur.Takéto„vyčíslenie“splátkysúdnepovažujezadostatočneurčitéazrozumiteľné.

Rovnako nie je zrejmé, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok
iných poplatkov. Takéto určenie nemožno považovať za súladné s § 9 ods. 2 písm. l/ zákona o
spotrebiteľskýchúveroch,nakoľkovýznamomtohtoustanoveniabolo,abyspotrebiteľpripodpisezmluvy
bol informovaný o tom, koľko z ktorej splátky, pripadá na istinu, úroky a iné poplatky poskytnutého
úveru a mal tak možnosť vykonať výber medzi viacerými ponúknutými úverovými produktmi od viacerých

dodávateľov. Zmyslom právnej úpravy bolo, aby spotrebiteľ pri rozhodovaní medzi viacerými úverovými
produktmi mal možnosť zohľadniť aj tú skutočnosť, koľko z tej ktorej splátky pripadne na istinu, na úroky
a iné poplatky. Nakoľko žalobca neuviedol spotrebiteľovi pri podpise zmluvy, koľko z každej mesačnej
splátky bude použité na úhradu jednotlivých nárokov, nemožno takýto postup žalobcu považovať za
súladný so zákonom o spotrebiteľských úveroch.

26. Na uvedenom nič nemení ani rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C 42/2015. V tejto
súvislosti súd konštatuje, že Súdny dvor Európskej únie vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie
a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho, teda aj v danom prípade
Súdny dvor poskytol výlučne výklad Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o

zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a nevyjadroval sa k výkladu
zákona č. 129/2010 Z. z. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade
vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či
môžu zákon vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice, a teda eurokonformný výklad
zákona však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože

by sa jednalo o výklad contra legem. Na viac súd poukazuje aj na samotné znenie rozsudku Súdneho
dvora vo veci C 42/15, podľa ktorého čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že
zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto

istiny. Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené
v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov
a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiťrozsah svojho záväzku. Zákonnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. l/
zákona o spotrebiteľských úver je preto potrebné vyhodnotiť tiež v súlade s rozsudkom Súdneho dvora
C 42/15 v tom zmysle, že jej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho

záväzku, a to bez pochybností. Len zo samotného uvedenia výšky splátky „3% z revolvovateľnej sumy,
minimálne však 10%“ spotrebiteľovi nie je zrejmé, koľko má uhradiť na istinu úveru a koľko na odplatu
veriteľa titulom úrokov z úveru a poplatkov za úver, a teda nemá ani možnosť skontrolovať, či veriteľ
pri započítavaní splátky na istinu úveru, na úroky a poplatky nepostupuje svojvoľne. Neuvedenie výšky,
počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky

priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia, v danom prípade jednoznačne môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsahsvojhozáväzku,pretoajvzmyslevýkladukčlánku23smernice2008/48,satátozmluvapovažuje
za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov.

27. V tomto smere súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co 71/2017,

ktorý uviedol, že „v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 (Klára Bíróová) zo
dňa 09.11.2015 v ods. 17 súd vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú
zachovaťanizaviesťvosvojomvnútroštátnompráveustanovenia,ktorésaodchyľujúodustanovenítejto
Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch
neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - zákon, ktorý nad rámec

smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy
o úvere, na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského
úveru. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon
o spotrebiteľských úveroch uvádza, že zmluvy musia obsahovať „výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov“. Slovenský zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec

Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie ako splátok istiny, tak aj splátok úrokov a
splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch existuje
konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami
rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, v zmysle ktorej je potrebné
toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a

splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov.
Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.
Taktiež ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení k 31.12.2012 bolo do
súdnej praxe aplikované tak, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v prípade, ak zmluva
nemala písomnú formu alebo síce písomnú formu mala, ale neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Tento výklad bol následne prevzatý do zákona § 11 novelou
vykonanou zákonom č. 352/2012 Z. z. účinnou od 01.01.2013, čo potvrdzuje správnosť výkladu (v zhode
s vôľou zákonodarcu) § 11 aj pred 01.01.2013. V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a
zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť
pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže

Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ
na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho
priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva
alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe
výhradne jednotlivci. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi

a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa zákona, resp.
Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy
poskytli Smernici priamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, je rozsah a medze
nepriameho účinku smerníc vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Súd posúdi,
či je možné uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na právnu povahu Smernice možno

jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takomto prípade musí ísť o výklad v
čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí ísť o výklad za použitia
výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o výklad contra legem
a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad zákona nemôže narúšať
všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o

spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov,
nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra
legem.“28. Rovnako z úverovej zmluvy nie je možné zistiť ani údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej
splatnostiúveru(§9ods.2písm.f/zákonaospotrebiteľskýchúveroch).Významuvedenéhoustanovenia
spočíva vo vedomosti spotrebiteľa o hraničnom termíne dokedy musí úver uhradiť už pri uzatváraní

zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tak posúdiť, či je vôbec spôsobilý v takom časovom horizonte úver
splatiť. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru,
pričom k tomuto záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje
pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“.

29. Nakoľko uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané
náležitosti, keď absentuje údaj o dobe trvania zmluvy, dátume konečnej splatnosti úveru a o výške
mesačnej splátky istiny, úrokov a iných poplatkov a údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, podľa § 11 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 9 ods. 2 písm. f/, písm. l/ zákona o spotrebiteľských
úveroch, sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

30. Vzhľadom na uvedené žalobcovi vzniklo právo na vrátenie skutočne poskytnutých prostriedkov,
teda bez úrokov a poplatkov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná čerpala finančné
prostriedky vo výške 5.284,09 Eur, pričom z výpisov z účtu vyplýva, že žalobcovi uhradila 2.933,95 Eur,
z ktorej sumy jej žalobca poskytol dobropis v celkovej výške 99,- Eur, teda na istine ostala nesplatená
suma 2.251,14 Eur, v ktorej časti považoval súd žalobu za dôvodnú a žalovanú zaviazal na jej zaplatenie

tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

31. Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ju zaviazal v zmysle
citovaného ustanovenia zákona aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
2.251,14 Eur od 16.10.2017 (deň nasledujúci po splatnosti dlžnej sumy) do zaplatenia. Priznaná výška

úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

32. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca žiadal uložiť povinnosť

žalovanej zaplatiť mu celkovú sumu 2.721,75 Eur spolu s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi sumu
2.251,14 Eur s príslušenstvom. Úspech žalobcu v pomere k žalovanej pohľadávke teda činí 82,71 %
(2.251,14 Eur z 2.721,75 Eur). Úspech žalovanej v pomere k žalovanej pohľadávke potom činí 17,29
% (470,61 Eur z 2.721,25 Eur). Odrátaním úspechu žalovanej od úspechu žalobcu vyjde čistý úspech
žalobcu v pomere 65,42 %. Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu

65,42 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.