Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/181/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316211128
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316211128.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: C. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. XX, zast. Mgr. Ivanom Chvostekom, advokátom, Štefánikova 17, Humenné proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neprijateľných zmluvných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Humenné zo dňa 05.09.2017, č. k. 10C/150/2016 -40, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcich výrokoch a výroku o trovách konania.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) určil, že Dohoda
o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. XXXXXXXXX zo dňa 25.3.2015, ktorá je súčasťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.3.2015 uzatvorenej medzi stranami sporu je absolútne
neplatná, určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. XXXXXXXXX zo dňa 28.4.2015,
ktorá je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.4.2015 uzatvorenej medzi

stranami sporu je absolútne neplatná nepripustil zmenu žalobného návrhu v zmysle návrhu žalobkyne
doručenej súdu dňa 30.1.2017, zastavil konanie vo veci určenie, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 25.3.2015 a č. 803106072 zo dňa 28.4.2015 uzavreté medzi stranami sporu sú
bez úrokov a bez poplatkov a priznal žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 50%.

2. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 139, § 143 ods. 1 a 3 a § 144 Civilného sporového poriadku,
čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ustanovenia § 37, § 39, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. s) a t) a ods. 6 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa ako spotrebiteľ sa v tomto konaní domáha určenia, že
Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 25.3.2015 a zo dňa 28.4.2015 sú neplatné. V
rámci dokazovania súd zistil, že predmetné dohody obsahujú ustanovenie v čl. I písm. a), ktoré má
schopnosť privodiť výraznú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to jednoznačne
v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Za absolútne neprijateľnú v súvisiacej zmluve o úvere (v

oboch prípadoch) považoval súd prvej inštancie výšku poplatku za uzatvorenie zmluvy, t.j. odplatu
za poskytnutie úveru, ktorá je vo výške 346 eur pri výške dlhu 350 eur a vo výške 772 eur pri výške
dlhu 800 eur, čo je takmer 100% poskytnutej istiny. Aplikujúc ustanovenie § 53 ods. 11 Občianskeho
zákonníka súd uvedenú dohodu hodnotil so zreteľom na inú zmluvu, od ktorej závisí, teda so zreteľomna uzatvorenú úverovú zmluvu. Obidve uzatvorené zmluvy považoval za neplatné minimálne v časti
upravujúcej poplatok za uzatvorenie zmluvy o úvere, ktorý predstavuje neprimeranú, až úžernícku
odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov. Poukázal na to, že sa jedna o neprijateľné zmluvné

podmienky príkladmo uvedené v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktoré svojou povahou možno
subsumovať pod ustanovenia uvedené ako písm. s) a t). Zdôraznil, že zabezpečenie splnenia záväzku
zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je síce v spotrebiteľských
vzťahochmožnéazozákonaprípustné, aletotozabezpečenienemôžebyťvneprospechspotrebiteľa,aj
keď len kopíruje fakty z úverovej zmluvy, ako je to v prejednávanom prípade pri poplatku za poskytnutie

úveru. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že pokiaľ úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky a tieto sú premietnuté aj do dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, je povinnosťou
súdu určiť, že dohoda ako zabezpečovací prostriedok pre splnenie záväzku je neplatná. Dodal, že platí,
že aj takáto dohoda, i keď je uzatvorená samostatne a oddelene od úverovej zmluvy, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a ako taká sa hodnotí spolu so zmluvou, od ktorej závisí.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 256 Civilného
sporového poriadku. Odôvodnil to tým, že priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 50% z
dôvodu, že v polovici žaloby zobrala žalobu bez vážnych dôvodov späť a spôsobila tak zastavenie
konania. V časti určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy v dvoch výrokoch bola žalobkyňa
úspešná a teda jej patrí náhrada trov konania.

Obsah odvolania

5.Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalovaný.Uviedol,žeskutočnosť,
že dohoda o zrážkach predstavuje samostatný dokument je rovnako v súlade so zákonom o ochrane

spotrebiteľa, v ktorej zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo
splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov,
ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Mal za to, že z napádaného rozsudku nie je
zrejmé, že by žalobca preukázal, že by nebol o následkoch uzavretia tejto Dohody osobitne poučený.
Inštitút zrážok zo mzdy upravuje § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a predstavuje

legitímny prostriedok slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu. Ide o dohodu zmluvných strán, ktorú
uzatvoria na základe ich dobrovoľnosti. Argumentoval, že Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa základné
náležitosti, a to písomnú formu, súhlas dlžníka s dohodou, na znak čoho bola Dohoda podpísaná,
uvedenie rozsahu vykonávaných zrážok vo výške 168,20 eur (tu zdôraznil, že celková výška, ktorá
sa má zraziť nie je obligatórna náležitosť Dohody o zrážkach zo mzdy, obligatórnou náležitosťou je

výška mesačnej zrazenej sumy) a náležitú identifikáciu platiteľa mzdy. Z vyššie uvedeného nie je
možné ju vyhlásiť za neplatnú. Vyplnením Dohody o zrážkach zo mzdy mal možnosť klient Dohodu
individuálne dohodnúť, teda znemožňuje to aby šlo iba o formulárovú listinu ktorú možno buď prijať
alebo odmietnuť. Zároveň nepovažoval za pravdu, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy môže
dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa s poukazom na zákonný limit výšky vykonávaných

zrážok podľa § 551 OZ. Poukázal na to, že zákonodarca určuje výslovne, kde použitie určitého
právneho inštitútu v spotrebiteľských vzťahoch nepripustí (§ 53 ods. 7 OZ). Smernica č. 2008/48 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere na nijakom mieste neprípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy za
účelom zabezpečenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nespomína. Práve naopak výslovne uvádza,
ktoré úvery a spôsoby ich zabezpečenia nie sú prípustné (dohoda o zrážkach zo mzdy medzi nimi nie

je uvedená), pričom zabezpečenie pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľského úveru výslovne pripúšťa a
jeho druh s výnimkou vyššie uvedených zabezpečení neobmedzuje. Namietal, že súd prvej inštancie v
prejednávanej veci neposudzoval procesnú prípustnosť žaloby s poukazom na ust. § 137 písm. d) C.s.p.
v zásade nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb za podmienky,
že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Za takýto právny predpis nie je možné považovať zákon

č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v žiadnom zo svojich ustanovení, a to ani v ust. §
3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa nepripúšťa žalobu o určenie právnej skutočnosti. Žalobkyňa
nepreukázala naliehavý právny záujem, ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej
žaloby a nemôže byť založený len na subjektívnom pocite žalobkyne, že uzavreté Zmluvy sú pre ňu
nevýhodné. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Poukázala na pripomienky Európskej komisie vo
veci C-30/12 na čl. 22,23,24 v ktorých sa konštatuje, že v prejednávanej veci môže nastať situácia,v ktorej si veriteľ môže vymôcť celu pohľadávku voči dlžníkovi pomocou zrážok zo mzdy bez toho,
aby došlo k súdnemu preskúmaniu nekalosti ustanovení spotrebiteľskej zmluvy. Naliehavý právny
záujem žalobkyne mal sú preukázaný tým, že žalovaný reálne vykonával realizáciu zabezpečovacieho

prostriedku, či dochádza alebo ešte môže dochádzať bez právneho dôvodu k zásahu do jeho
majetkovej sféry. Uviedla, že aj keď nepochybne dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovací inštitút
vo všeobecnosti aprobovaný zákonom, to neznamená, že v konkrétnych súvislostiach (ako súčasť
spotrebiteľskej zmluvy) je nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Inštitút dohody
o zrážkach umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných

podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Práve tým dohoda o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskej zmluve spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a priznal náhradu trov odvolacieho
konania.

7. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že zmluvné strany výslovne
prejavili vôľu uzavrieť Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá tvorí samostatnú listinu tak, že ju podpísali,
došlo k jej individuálnemu dojednaniu a z toho dôvodu ju nie je ju možné považovať za neprijateľnú
podmienku. Skutočnosť, že žalobkyňa kvalifikovaným spôsobom prejavila vôľu uzatvoriť predmetnú
Dohodu o zrážkach zo mzdy ešte samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne- spotrebiteľa.

Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len ,,C.s.p.“) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362
ods.1C.s.p.)preskúmalrozhodnutievnapadnutejčasti,akoajkonanie,ktorémupredchádzalovzmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§
385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola
dňa 25.03.2015 na samostatnej listine uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy č. 803106012 za účelom

zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 803106012 uzatvorenej medzi
stranami sporu dňa 25.03.2015. Ako aj to, že dňa 28.04.2015 bola medzi stranami na samostatnej listine
uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy č. 803106072 za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 803106072 uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 28.04.2015.

12. V konaní nebolo sporné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 803106012 zo dňa 25.03.2015 a
zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 803106072 zo dňa 28.04.2015 predstavujú zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, kde žalobkyňa vystupuje v
postavení spotrebiteľa. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu
konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobcovi za účelom výkonu obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobcu.

13. Odvolací súd považuje na začiatok za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je
legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženianezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s
obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia
nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje

z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale
spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.

14. Do úvahy prichádza ochrana spotrebiteľa (§3 ods.3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa) spravidla uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach zo

mzdy vrátane neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa) alebo v
prípade neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ochrana určením dohody o zrážkach zo mzdy ako
neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky (298 C.s.p.)

15. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov hoci uzatvorená na samostatnom tlačive
má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o

spotrebiteľských úveroch so spotrebiteľmi. Je právne bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2
za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z
iných príjmov, ak má byť súdmi akceptovaná, musí byť výsledkom zmluvnej autonómie strán a slobodnej

vôle oboch zmluvných strán. Žalovaný ako veriteľ formulárovou zmluvou do prejavu vôle žalobcu k
uzavretej zmluve o úvere, o uzavretie ktorého len mal záujem, zahrnul bez ďalšieho automatické
uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Na uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť, že dohoda o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na samostatnom tlačive. Toto tlačivo malo typový
formulárový charakter, ktorý žalobca nemohol ovplyvniť. Uvedené zmluvné dojednanie tak vnucuje

žalobcovi ako spotrebiteľovi určité správanie, konanie, pričom tým zvýhodňuje poskytovateľa služby ako
príjemcu plnenia, čím je spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade
nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase

uzatvorenia zmluvy o úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.
Postup žalovaného pri uzatváraní dohôd o zrážkach zo mzdy pri poskytovaní spotrebiteľských úverov je
odvolaciemu súdu známy z jeho rozhodovacej praxe, z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú spotrebiteľmi
podpisované bez adekvátneho vysvetlenia možnosti spornú dohodu nepodpísať. Síce tzv. informovaný
súhlas odvolací súd nevyžaduje, no odporuje princípu ochrany slabšej zmluvnej strany, ak sa podpisy

spotrebiteľovpretakétodohodypreukázateľnenezadovažujúsodbornoustarostlivosťoupoadekvátnom
(vhodnom) poučení o význame a dôsledkoch takejto dohody na spotrebiteľa ale ak sa kontraktácia
vykonáva na úrovni paušálnej produkcie a akceptácie zmluvných formulárov s rizikom, že spotrebiteľ je
sústredený na hlavný produkt (v danej veci úver).

16. Je potrebné si uvedomiť, že dlžník sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva
do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným
príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné
preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na
ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy.

Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím
na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate
ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide
okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú
sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine

konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

17. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť

ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o
zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez
súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).18. Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že zmluvy predkladané žalovaným
na podpis spotrebiteľom obsahujú neprijateľné podmienky, nezodpovedajú požiadavkám stanoveným
právnymi normami zameranými na ochranu spotrebiteľa.

19. Podľa § 53 ods. 4 písm. s) a t) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol
zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku
vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku

spotrebiteľa a ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v
prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.

20. Zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka bola začlenená do platnej
právnej úpravy zákonom č. 102/2014 Z. z. Vecné zameranie zmluvnej podmienky sa sústreďuje na
klauzuly smerujúce k povinnosti spotrebiteľa zabezpečiť spotrebiteľský záväzok v rovine poskytnutia

zabezpečenia splnenia záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca
zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku. Podľa uvedenej
dikcie budú neprijateľné také zmluvné podmienky, ktoré budú spotrebiteľa nútiť k tomu, aby zabezpečil
svoj záväzok viacerými spôsobmi zabezpečenia, prípadne čo i len jedným spôsobom zabezpečenia
záväzku, ak dôjde k naplneniu dispozície, a teda predmet zabezpečenia bude implikovať neprimerane

vyššiu hodnotu, ako je výška záväzku spotrebiteľa. Príkladom neprijateľnosti zmluvnej podmienky bude
ustanovenie, ktoré bude žiadať, aby spotrebiteľ založil pri spotrebiteľskom úvere svoju nehnuteľnosť,
ktorej hodnota bude podstatne prevyšovať jeho existujúci záväzok. Rovnako neprijateľnej povahy bude
zmluvné ustanovenie, ktoré bude požadovať, aby spotrebiteľ záväzok zabezpečil zrážkami zo mzdy,
zmluvnou pokutou, prípadne uznaním dlhu, ak pri súbehu všetkých zabezpečovacích inštitútov bude

ustálené, že ich aplikácie je vo vzťahu k hodnote záväzku neprimeraná. Termín „požadujú“ je potrebné
vykladať nielen v zmysle povinnosti niečo konať, a teda aktívne poskytnúť zabezpečenie, ale aj v
zmysle samotnej povinnosti zabezpečiť záväzok v intenciách konkrétneho zabezpečovacieho inštitútu.
Z uvedeného plynie, že test neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky bude dopadať nielen na
zmluvné podmienky, podľa ktorých spotrebiteľ musí poskytnúť zabezpečenie, ale aj zmluvné podmienky

konkrétne zabezpečenie upravujúce, t. j. na dohodu o zrážkach zo mzdy, zmluvnú pokutu a pod. Pokiaľ
ide o neprimeranú výšku hodnoty zabezpečenia, v judikatúre súdov SR, táto osciluje okolo hodnoty
20 až 40?% prevýšenia oproti výške hodnoty kontrahovaného záväzku. Podstatným prevýšením sa
rozumie už presiahnutie hranice 10 až 20?% v súvislosti s niektorými konkrétnymi zmluvnými typmi a
stanovovaním ceny plnenia. V dôsledku prípadného judikovania neprijateľnosti zmluvnej podmienky by

mohlo dôjsť k určeniu neprijateľnosti akcesorických zabezpečovacích záväzkov, pokiaľ tieto budú mať
svoj pôvod v neprijateľných zmluvných klauzulách vymedzených v písmene t) citovaného paragrafu.
(pozri Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky
zákonník I., II. § 1 ? 880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2017, s. 492 - 632)

21. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa
stotožňuje s jeho záverom, že je dôvodné určiť neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, pokiaľ na základe
takejtodohodymôžubyťvymáhanéajpohľadávky,ktoréniesúvsúladesprávom.Dohodaozrážkachzo
mzdy je neplatná aj vtedy, ak je možné aby na základe nej boli uspokojené aj pohľadávky, ktoré vyplývajú
z neprijateľných zmluvných podmienok, ako je tomu v tomto prípade. Výšku poplatku za uzatvorenie

zmluvy, t.j. odplatu za poskytnutie úveru, je v prípade zmluvy spotrebiteľskom úvere č. 803106012 vo
výške 346 eur pri výške dlhu 350 eur a v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo č. 803106072 vo
výške 772 eur pri výške dlhu 800 eur. Žalovaný tak na základe predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy
domáha od žalobkyne získania úžerného, neetického plnenia, keď požaduje zaplatenie poplatkov za
uzatvorenie zmlúv, t.j. odplát za poskytnutie úverov, čo v obidvoch prípadoch predstavuje takmer 100

% prevýšenie oproti poskytnutej istiny.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že zabezpečenie záväzku na základe predmetných Dohôd
o zrážkach z mzdy spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné vyhodnotiť ho ako

neprijateľné a absolútne neplatné.

23. Určovanie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto
dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právnyzáujem priamo zo zákona. Zo samotného zákonného ustanovenia (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa) vyplýva tento naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení
neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky a vyslovenia jej neplatnosti. Naliehavý právny záujem je

daný vtedy, keď len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza,
pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo
vzťahukzamestnávateľovi,abyďalejnevykonávalzrážkyzomzdy.Určovanieneplatnostitakejtodohody
sa odvíja od posúdenia prijateľnosti, resp. neprijateľnosti takejto dohody ako zmluvnej podmienky
spotrebiteľskej zmluvy, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Práve

takouto dohodou o zrážkach zo mzdy sa obchádza súdne konanie o skutočnej výške pohľadávky,
ktorú je žalobca žalovanému dlžný. Práve takáto určovacia žaloba poskytne žalobcovi v postavení
spotrebiteľa ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, z čoho vyplýva naliehavý právny
záujem na požadovanom určení. Tento výklad je i v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora,
ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 18. 11. 2015 sp. zn.8Cdo/483/2014). Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v

danom prípade bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho
záujmu nespočíva na žalobcovi, keďže tento vyplýva priamo zo zákona. Zo samotného zákonného
ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa
na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení
účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

24. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p. ods. 1
a 2 rozsudok vo vyhovujúcich výrokoch ako vecne správny potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., § 262 ods.

1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).