Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010829
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8316010829.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.
Martiny Zeleňakovej a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 31.01.2019, v
trestnej veci obžalovaného D. U. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, o odvolaniach
obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn. 3T/153/2016
zo dňa 18.12.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku odvolania obžalovaného D. U. a okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/153/2016 zo dňa 18.12.2017 bol obžalovaný D. U.,
nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom S. XXXX/XX, XXX XX P.Š., uznaný vinným z prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 158 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

-dňa XX.XX.XXXX v čase o 14.20 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia ev. č. T.-
XXXDK v U. po ul. C. po štvorpruhovej štátnej ceste v ľavom jazdnom pruhu, kde na križovatke s ul. M.
sa dostatočne nevenoval situácii v cestnej premávke a s vozidlom pri odbočovaní vľavo nedal prednosť
v jazde protiidúcemu osobnému motorovému vozidlu zn. Lada Niva ev. č. U.-XXXBS, ktoré viedol
vodič I. J. v pravom jazdnom pruhu smerom z centra mesta U. na obec W., ktorému vošiel do jazdnej
dráhy, následkom čoho došlo k zrážke vozidiel, a to Škoda Octavia ľavou prednou časťou narazila do

ľavej prednej časti vozidla Lada Niva, pričom pri tejto dopravnej nehode vodič I. J. utrpel zranenie a
to podvrtnutie krčnej chrbtice, zlomeninu štvrtého rebra vpravo, pohmoždenie prednej steny hrudníka,
pohmoždenie pravého predlaktia a pohmoždenie ľavého kolena s dobou liečenia 51 dní, pričom liečba
závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života I. J. po dobu 39 dní, počas ktorej používal špeciálny fixačný
golier a jeho spolujazdkyňa z predného sedadla I. J. utrpela zranenie, a to tržnozhmoždenú ranu dolnej
pery s dobou liečenia 6 dní a spolujazdkyňa zo zadného sedadla Q. J. zranenia, a to pohmoždenia

predkolenia vpravo s dobou liečenia 10 dní, čím vodič D. U. svojím konaním porušil ustanovenia § 4
ods. 1 písm. c), § 19 ods. 4 a § 137 ods. 1, ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z., o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

Za to mu bol uložený podľa § 158 Tr. zákona, prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, na
poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Tr. zákona, podľa § 46 Tr. zákona trest odňatia slobody

na 3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu bol výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne
odložený.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu bola určená skúšobná doba na 1 (jeden) rok.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona mu bol uložený trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze viesť
motorové vozidlá všetkých skupín, na ktoré je podľa zákona č. 8/2009 Z. z., o cestnej premávke a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, potrebné vodičské oprávnenie, na 2 (dva) roky.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd odkázal poškodených I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX,
U., Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., so sídlom Mamateyova 17, Bratislava 850 05, IČO: 35 937
874, obch. register Okresný súd Bratislava I, oddiel : Sa, vložka číslo: 3602/B, Ministerstvo vnútra SR,
so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, s uplatnenými nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote okresný prokurátor podal v neprospech obžalovaného písomne
odvolanie, v ktorom vytkol okresnému súdu, že predmetný skutok kvalifikoval len ako prečin ublíženia
na zdraví v zmysle § 158 Tr. zákona a považoval podľa tohto ustanovenia ukladaný trest za nezákonný.
Konkrétne vytýkal okresnému súdu, že dobu obmedzenia poškodeného I. J. v obvyklom spôsobe jeho
života po dobu nie 51 dní, ale len 39 dní, nehodnotil ako ťažkú ujmu na zdraví v zmysle ustanovenia §

157 Tr. zákona. Podľa názoru okresného prokurátora, súd prvého stupňa vyhodnotil znalecký posudok
a výpoveď znalca E.. C. J. nedostatočne v tom, že s prihliadnutím na priebeh liečby bol síce čas na
zhojenie poranení síce určený na 39 dní, ale po tomto období špecifikum liečby poranenia chrbtice
vyžadovalo rehabilitačnú liečbu, ktorá mala dostatočne zabezpečiť rozcvičenie poranenej chrbtice ako
veľmi komplikovanej štruktúry ľudského tela, aby sa zabránilo vzniku závažnejších trvalých následkov,

pričom počas celej doby liečenia po dobu 51 dní bol poškodený obmedzený vo fyzickej aktivite, ako sú
práce doma a v okolí, športovanie, ako aj v činnostiach, ktorých výkon je závislý od pohybu hlavy, a teda
ajkrčnejchrbtice,akoajpriprácinapočítači,príp.privedenímotorovéhovozidlaamoholbyťobmedzený
aj v bežných činnostiach, ako je toaleta, hygiena, obliekanie a pod. Podľa okresného prokurátora,
ortopéd vzhľadom na vyjadrenie tohto znalca z odboru traumatológia, nebol oprávnený v tomto prípade

na podanie znaleckého posudku. V podstate na základe týchto dôvodov okresný prokurátor navrhol, aby
krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a uložil okresnému súdu, aby vo veci znova konal a rozhodol.

Vo svojom písomnom, v zákonnej lehote prostredníctvom svojho obhajcu, podanom odvolaní
obžalovaný okresnému súdu vytkol, že okresný prokurátor s vyšetrovateľom náležite nezistili skutkový

stav a dôkazy zabezpečovali len v neprospech obžalovaného a považoval za sporné, či samotné
vyšetrovanie bolo vedené nestranne, čo odôvodňoval tým, že znalci O.. Š. P. a E.. C.I. J. sú znalci,
ktorých kolegovia poškodeného I. J. priberajú ako znalcov a nebolo vylúčené ani to, že takto konal v
minulosti aj samotný poškodený I. J.. Podľa názoru obžalovaného bolo málo pravdepodobné, že by
znalca O.. P. poškodený I. J. nikdy neprijal uznesením ako znalca, pretože v okrese Humenné sú len

traja znalci z odboru cestná doprava. Odvolateľ poukazoval na to, že ich nestrannosť bola podľa jeho
názoru spochybnená aj tým, že vyšetrovateľ OR PZ Vranov nad Topľou pribral do konania oboch týchto
znalcov z okresu Humenné, pričom vedel, že poškodený je pracovníkom OR PZ Humenné, ODI, ktorý
vyšetruje dopravné nehody a muselo mu byť zrejmé, že s týmito znalcami do styku prichádza, pričom
nemal problém pribrať znalcov z okresu Vranov nad Topľou. Obžalovaný sa ohradil, že vyšetrovateľ vzal

znalecký posudok znaleckej organizácie len na vedomie a že v prípade dvoch rozdielnych posudkov
mal byť do konania pribratý ústav na vypracovanie nezávislého znaleckého posudku. Odvolateľ vytkol
okresnému súdu, že zamietol jeho návrh na vykonanie rekonštrukcie dopravnej nehody, lebo podľa
jeho názoru by rekonštrukcia potvrdila jeho výpoveď, že ak by bol mal úmysel odbočiť pred vozidlom
s prívesom, nebol by mal možnosť kde ďalej pokračovať v jazde, pretože oproti nebola ulica a že mu

vozidlo s prívesom vošlo do jazdnej dráhy a tak strhol volant doľava, aby sa vyhol čelno-bočnému
nárazu. Podľa odvolateľa tým, že vodič tohto Seata Ibiza z miesta dopravnej nehody odišiel, urobil tak
úmyselne preto, aby nebolo preukázané, že vošiel do jazdnej dráhy vozidla obžalovaného a tým aj zmaril
riadne a objektívne vyšetrenie vzniku dopravnej nehody. Odvolateľ dodal, že vzhľadom na vek 84 rokov
svedka J., bolo otázne, či bol spôsobilý na vedenie motorových vozidiel. Podľa názoru odvolateľa tento

vodič vytvoril náhlu prekážku obžalovanému, keď porušil svoju povinnosť, že ako vodič odbočujúci vľavo
bol povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám a ignoroval príkazovú značku C25
umiestnenú pred križovatkou, ako aj vodorovné značenie V9a na vozovke, ktoré určovali jednoznačne,
že daný jazdný pruh je len pre priamy smer, a teda že nesmel odbočovať vľavo. Podľa obžalovaného, ak
by toto bol svedok J. rešpektoval, nebolo by došlo k dopravnej nehode. Pre vylúčenie rôznych výkladov

tohto dopravného značenia obžalovaný na okresnom súde navrhoval vykonanie dôkazov, no tieto mu
boli zamietnuté. Podľa obžalovaného dopravné značenie neumožňovalo odbočenie, ktoré zamýšľal
svedok J.. Výpoveď svedka P. považoval obžalovaný za nepoužiteľnú vzhľadom na to, že tento svedok
si bližšie okolnosti zrážky nepamätal, lebo bol zamyslený a tým bolo, podľa obžalovaného pochybnéjeho svedectvo, že svedok J. s autom zastal, aby mohol odbočiť doľava. Obžalovaný dodal, že sa jedná
o priateľov, a svedok P. vodičovi J. nechcel poškodiť.

Ďalej obžalovaný na rozdiel od znalca O.. Š. P. uvádzal, že v mieste dopravnej nehody žiadna
prerušovaná čiara nebola, ak neberieme do úvahy delenie jazdných pruhov jedným smerom, ktoré je
po celej dĺžke cesty a že v mieste nehody bola v skutočnosti dvojitá plná čiara. Znalec podľa odvolateľa
zavádzal, keď vychádzal z toho, že vodič s prívesným vozíkom začal odbočovať mimo cesty až vtedy,
keď pred nimi prešlo auto obžalovaného, odbočujúce z hlavnej cesty na ul. M.. Pritom dopravná značka

C25 nie je informatívna, ale príkazová značka. Keďže podľa obžalovaného mu vodič J. vytvoril náhlu
prekážku, tak sa v pude sebazáchovy snažil zrážke vyhnúť, no svoje vozidlo nemohol pritom zastaviť.
Za intuitívnu reakciu vodiča vyhnúť sa prekážke náhlej na opačnú stranu, skadiaľ nebezpečenstvo
prichádza, v danom prípade vpravo, zatiaľ čo vodič motorového vozidla strhol podľa jeho vyjadrenia
volant vľavo, považoval obžalovaný za ničím nepodložený dohad znalca. Pritom, ak by to obžalovaný
taktourobil,podľajehonázorubynevyhnutnebolodošlokzrážkesvozidlomSeatIbizaalebosvozidlom,

ktoré išlo súbežne s vozidlom Octavia v pravom jazdnom pruhu. Podľa obžalovaného bolo pre značné
odborné nedostatky O.. P. potrebné do konania pribrať iného, nezaujatého znalca, príp. Ústav súdneho
inžinierstva Žilina, čo mu ale bolo súdom prvého stupňa zamietnuté.

V podstate na základe týchto dôvodov obžalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok

a uložil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie v zmysle návrhov obžalovaného a vo veci znova konať
a rozhodnúť.

ZpísomnéhovyjadreniapoškodenéhoI.J.kdoručenýmodôvodneniampodanýchodvolanívyplynulo,že
tento poškodený považoval napadnutý rozsudok za vecne správny, nestotožňoval sa s argumentáciou

okresnej prokuratúry ani obžalovaného a považoval znalecký posudok E.. C. J. i svoje výpovede za
dostatočné.

Na základe takto podaných odvolaní postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods.
1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo

nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, pričom v prejednávanej veci prítomnosť dovolacích
dôvodov nezistil a po takomto preskúmaní dospel k záveru, že odvolania obžalovaného a okresného

prokurátora nie sú dôvodné.

Krajský súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že pred súdom prvého
stupňa bolo vykonané dokazovanie pre potreby napadnutého výroku rešpektujúc ustanovenie § 2 ods.
10 Tr. poriadku a nebolo potrebné dokazovanie dopĺňať. Po vykonaní dokazovania v rozsahu potrebnom

pre rozhodnutie okresný súd, tieto dôkazy hodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a
dospel k správnym skutkovým i právnym záverom. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo,
ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri rozhodovaní o vine, treste a náhrade škody a
podľa názoru odvolacieho súdu nepochybil pri žiadnom zo svojich výrokoch. Dôvody svojho rozhodnutia,
ktoré rozviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku pri odvolaniami napadnutých výrokoch boli logické,

stručné,alejasnéaspĺňalizákonnénárokynaodôvodneniedotejmiery,abynapadnutévýrokurozsudku
mohli byť podrobené prieskumnej povinnosti v odvolacom konaní. Krajský súd na ne v podrobnostiach
odkazuje bez toho aby ich bolo potrebné v tomto uznesení opakovať. S ohľadom na odvolacie dôvody,
krajský súd však považuje za potrebné poukázať na podstatné skutočnosti a uviesť nasledovné.

Obžalovaný D. U. poprel spáchanie trestného činu. Na hlavnom pojednávaní dňa 17.08.2017 uviedol,
že predmetnú križovatku poznal, vedel, že táto sa lomí tak, že z jeho pohľadu vytvára ostrý uhol, a keď
sa približoval k miestu, kde je dvojitá súvislá čiara oddeľujúca jednosmerné komunikácie prerušená pre
prejazd križovatkou, tak oproti prichádzajúce vozidlo na križovatke zastavilo, pretože chcelo odbočiť z
jeho pohľadu vpravo, a on pred križovatkou spomalil. Následne na to sa odbočujúce auto Seat Ibiza

pohlo smerom do jeho jazdnej dráhy, pričom on prednosť autu Seat Ibiza nedal, hoci by mal potom lepší
prehľad, preto, lebo si myslel, že Seat Ibiza by sa posunul pred neho a musel by čakať, aby nenarazil
do áut prichádzajúcich po jeho pravej strane. Ešte pred autom Seat Ibiza nemohol odbočiť a musel ho
obchádzať preto, lebo na danom úseku by musel prejsť cez dvojitú čiaru a ani technicky by nedokázalodbočiť do ulice vľavo, kam sa chcel autom dostať, pretože tam bola budova a obrubník a musel by ísť
časť cesty v protismere. Strhol teda volant doľava, lebo na pravej strane reflexívne cítil iné vozidlo, ktoré
tam aj naozaj bolo a na ľavej strane v protismere v čase jeho manévru Ladu Nivu nevidel a zaregistroval

ju až, keď autom vyšiel spoza toho odbočujúceho auta, ktoré chcelo z jeho pohľadu odbočiť vpravo.
Stúpil na brzdu a v tom už videl, že do neho narazí auto Lada Niva, ktoré išlo smerom od mesta v jeho
protismere.

Poškodený I. J. uviedol, že keď jazdil plynule vo svojom jazdnom pruhu, zaregistroval, že spoza doľava

odbočujúceho auta, ktoré sa začínalo pohýnať, z protismeru, vybočilo auto obžalovaného smerom k ul.
M., na čo on začal okamžite brzdiť a všimol si, že až vtedy ho obžalovaný, ako vodič takto odbočujúceho
vozidla, ktoré mu vošlo do jeho jazdnej dráhy, zaregistroval, a na to došlo k zrážke. Z výpovede svedka
M. J. vyplynulo, že tento svedok viedol vozidlo Seat Ibiza smerom od mesta U. po štvoprúdovej ceste
a pri stavebninách Baumeko chcel odbočiť doľava, musel dávať prednosť oproti idúcim vozidlám, preto
pri stredovej čiare vo svojom pruhu zastavil v strede križovatky. Zaregistroval oproti prichádzajúce auto

obžalovaného, ktoré so zapnutou smerovkou odbočovalo na ul. M., prechádzalo tesne pred prednou
časťou svedkovho vozidla, a následne sa zrazilo s vozidlom poškodeného. Po zrážke bola zadná časť
vozidla obžalovaného na úrovni prednej časti jeho Seatu Ibiza. Svedok dodal, že on doľava odbočoval,
keď tam ešte zákaz odbočiť nebol. Po nehode svedok odbočil vľavo do stavebnín Baumeko, lebo sa
bál, aby do neho nenarazili ďalšie autá. Výpoveď tohto svedka zodpovedá výpovedi svedka I. P., jeho

spolujazdca, z ktorého vyplynulo, že síce bol zamyslený, no zaregistroval, že svedok J. dával prednosť
oproti prichádzajúcim vozidlám, vrátane vozidla obžalovaného, ktoré odbočovalo doľava tak, pričom
svedok potvrdil, že svedok J. s autom zastavil a držal sa stredovej čiary, aby mohol odbočiť doľava.

Podľa záverov posudku znalca z odboru zdravotníctvo, farmácia, odvetvie traumatológia E.. C. J.,

poškodený I. J. utrpel pri dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX podvrtnutie krčnej chrbtice ťažšieho
stupňa, odlomenie prednej hrany piateho krčného stavca, zlomeninu IV. rebra vpravo, pohmoždenie
prednej steny hrudníka stredne ťažkého stupňa, pohmoždenie pravého predlaktia stredne ťažkého
stupňa a pohmoždenie ľavého kolena ťažšieho stupňa. Dôsledkom tohto úrazu bol práceneschopný 39
dní a na poranenie sa liečil 51 dní.

Ortopédia ako odbor lekárstva, ktorý sa zaoberá prevenciou, diagnostikou, liečbou, posudzovaním
a výskumom nielen ochorení, ale aj úrazov pohybového ústrojenstva, je príbuzným odborom
traumatológie,ktoráakooblasťmedicínysazaoberáprevenciou,diagnostikoualiečbouporanení,najmä
pohybového ústrojenstva. Znalec traumatológ sa teda mohol vyjadrovať k záverom znalca z odvetvia

ortopédia a opačne. S prihliadnutím na vysvetlenie, ktoré znalec z tohto znaleckého odvetvia podal
k zisteniam vyplývajúcim zo znaleckého posudku, podaného z odvetvia ortopédie a na ktoré okresný
súd podrobne v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal, nemal krajský súd dôvod pochybovať
o dôvodnosti záveru, že práve doba 39 dní bola podstatná a nepochybná pre právnu kvalifikáciu
predmetného skutku, ktorého súčasťou bol aj popis zranení spôsobených pri predmetnej dopravnej

nehode konaním obžalovaného. Treba dodať, že obidva znalecké posudky dostatočne pre potreby súdu
podali informácie z oblasti medicíny na to, aby ich súd mohol právne hodnotiť nielen samostatne, ale aj
v súvislosti s ostatnými k tomu relevantnými dôkazmi.

Pokiaľ znalec E.. C. J. uvádzal čas potrebný na stabilizáciu a zhojenie jednak zlomeniny rebra vpravo

bol 28-35 dní a uvádzal, že na podvrtnutie krčnej chrbtice ťažšieho stupňa bol použitý špeciálny fixačný
golier po dobu 39 dní, teda od začiatku poranenia až po 28.08.2015, kedy tento golier ošetrujúci
lekár E.. J. odporúčal odstrániť a začať rehabilitáciu. Krajský súd nepochybuje, že v tomto prípade po
čase na zhojenie poranení poškodeného, po 39-tich dňoch bola nutná rehabilitačná liečba, ktorou sa
malo zabrániť vzniku závažných trvalých následkov a rehabilitácia slúžila k pomalému a postupnému

uvoľneniu týchto štruktúr a k zabezpečeniu dostatočného pohybu chrbtice a že aj v čase rehabilitácie
bol poškodený čiastočne obmedzený poranenej chrbtice, tým, že poranenie mu neumožňovalo rýchlejší
pohyb hlavou, napr. otáčanie sa v smere, no zároveň krajský súd nedospel k záveru, že by povaha
zraneníobmedzovalapoškodenéhotakakovčasepráceneschopnosti,tedažebynadtentočaszávažne
ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.

Okresný súd správne poukázal na právne podmienky pre kvalifikovanie ujmy na zdraví ako ťažkej ujmy.
Podľa znaleckého posudku E.. C. J. síce práceneschopnosť poškodeného bola 39 dní pri celkovej dobe
liečenia 51 dní, no znalec jednak len pripustil možnosť, že poškodený mohol po celú dobu liečeniabyť obmedzený vo fyzickej aktivite, ako sú práce doma a v okolí, športovanie, ako aj v činnostiach,
ktorých výkon je závislý napr. aj na pohybe hlavy, a teda aj krčnej chrbtice, ako je práca na počítači,
riadenie motorového vozidla a mohol byť čiastočne obmedzený v bežných denných činnostiach, ako

je toaleta, hygiena, obliekanie a podobne a jednak dodal, že počas tejto nutnej doby liečenia nebol
poškodený v žiadnych činnostiach odkázaný na pomoc inej osoby, pričom už od 28.08.2015 nenosil
záves ramena, uvádzal len mierne bolesti v oblasti krčnej chrbtice, hlavne pri fyzickej záťaži bolesti
hrudníka, na ostatných miestach bolesti len občas pri záťaži, mierne obmedzenie hybnosti krčnej
chrbtice, mierne napätie svalstva krčnej chrbtice, mierne obmedzenie hybnosti ľavého ramena, dýchanie

vľavo v norme, zlepšenie stavu, nosil fixačný golier len do konca práceneschopnosti. Takáto výrazne
priaznivá zmena zdravotného stavu nastala a znalec podávajúci znalecký posudok hodnovernosť takej
zmeny nespochybnil žiadnym konkrétnym údajom z lekárskej teórie či praxe. Okrem toho treba dodať,
že správnosti záveru okresného súdu v tomto smere nasvedčuje aj skutočnosť, že samotný poškodený
vo svojom vyjadrení namietal voči dôvodom odvolania okresného prokurátora a považoval závery
okresného súdu sa správne.

Podľa znalca O.. Š. P., ktorý trval na znaleckom posudku č. 26/2015 a dodatku č. 45/2017 v celom
rozsahu, v mieste dopravnej nehody bola dvojitá prerušovaná čiara prerušená na vzdialenosť cca 18
metrov a vzhľadom na túto vzdialenosť znalec uviedol, že bolo možné na tejto vzdialenosti odbočiť,
vyhnúť sa vľavo a obžalovaný mohol pokračovať na ul. M. a ak by začal odbočovaní úkon na ul. M. hneď

ako končí prerušovaná čiara do centra mesta, takto mal možnosť na uvedenú vedľajšiu cestu bezpečne
odbočiť. Správnou technikou jazdy obžalovaného by bola jazda, ak by obžalovaný odbočoval vtedy,
že by nedonútil vodiča protiidúceho vozidla zmeniť smer jazdy, prípadne jeho rýchlosť. Z vypracovanej
simulácie nehody vyplynulo, že obžalovaný sa pohyboval rýchlosťou cca 50 km/hod a začal odbočovať
navedľajšiucestuul.M.P.vovzdialenostiažcca16-17metrov,akokončíprerušovanáčiara,tedazákrutu

„rezal“ a poukázal na to, že posádka Seata Ibiza zhodne uviedla, že auto obžalovaného odbočilo na ul.
M.Ú. a až potom ich auto začalo odbočovať vľavo. Vo vzťahu k Seatu Ibiza ako protiidúcemu vozidlu s
prívesným vozíkom, správna technika by bola taká, aby sa tomuto vozidlu obžalovaný vyhýbal vľavo.
Bola tam dvojitá čiara prerušená a vodič mohol cez tento úsek prejsť. Vodič Seata Ibiza začal odbočovať
zo svojej cesty až vtedy, keď pred ním prešlo auto obžalovaného odbočujúce z hlavnej cesty na ul. M..

Techniku jazdy vodiča Seata Ibiza znalec preto hodnotil ako správnu. V prípade nesprávnej techniky
jazdy vodiča Seata Ibiza s prívesným vozíkom, ktorou by vošiel „priďaleko“ v križovatke, mal obžalovaný
svoje auto zastaviť. K námietkam obžalovaného znalec uviedol, že v Humennom robil veľa znaleckých
posudkov, no ani jeden nerobil na základe uznesenia, ktorým by ho do konania pribral I. J..

K namietanej nestrannosti znalcov Ing. P. a E.. J., ako odvolaciemu dôvodu, pritom obžalovaný
nepredložil žiadne konkrétne dôkazy, z ktorých by bolo nepochybné, že títo znalci nie sú nezaujatí a
že vlastne porušujú svoje znalecké povinnosti. Trestné konanie je ovládané zásadou kontradiktórnosti.
Pokiaľ obžalovaný ako strana trestného konania spochybňovala nestrannosť znalcov pribratých do
trestného konania a len poukazovala na ich pôsobenie v okrese, v ktorom sa stal predmetný skutok pri

ktorom zranenie utrpel poškodený, ktorý je príslušníkom Policajného zboru so zaradením na príslušný
orgán konajúci v tom istom okrese, no nepredložila žiaden konkrétny dôkaz, ale len svoje domnienky,
tento stav neznamenal vznik povinnosti súdu v rámci dokazovania vyhovieť návrhu obžalovaného
na vykonanie dokazovania, ktoré by domnienky obžalovaného preverili. Pritom ani z obsahu spisu
nevyplynuli akékoľvek vzťahy poškodeného a dotknutých znalcov, ktoré by okrem všeobecnej okolnosti,

že pôsobia v tom istom okrese svojou povahou potvrdzovali konkrétne podozrenie nasvedčujúce
nedostatku ich nestrannosti a nezaujatosti v rámci predmetného trestného konania.

Okresný súd mal znalecké posudky k dispozícii, nestranne a nezaujato pristúpil k vykonaniu znaleckého
dôkazuprirešpektovanízásadykontradiktórnosti,umožnilstranámsakvykonávanýmdôkazomvyjadriť,

klásť znalcom otázky, pričom obidva, zákonne vykonané dôkazy hodnotil v rámci ostatných dôkazov
postupom podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Tomuto postupu, podľa názoru odvolacieho súdu, nebolo čo
vytknúť.

Záznam dopravnej nehody, zápisnica o ohliadke miesta nehody a fotodokumentácia so zaevidovanými

stopami a plánom dopravnej nehody, z ktorého je zrejmé miesto smerového postavenia vozidiel, miesto
výskytučrepovzvozidielmedzinimiasmerovanieautaobžalovanéhodoul.M.,akoajprerušeniedvojitej
deliacej čiary čl. 257 a fotodokumentácia, ktorá tento stav potvrdzuje a dokladuje aj miesto nárazu na
vozidlách, opodstatňujú záver, že obžalovaný vykonával svoj odbočujúci úkon cielene do priestoru ul.M. a potvrdzujú hodnovernosť výpovedí poškodeného, svedkov J. a P., hodnovernosť záverov znalca
z odboru cestná doprava a zároveň usvedčujú obžalovaného z účelovosti jeho obhajoby o spôsobe a
motíve vykonania jeho odbočujúceho úkonu.

Posádka vozidla Seat Ibiza jasne uviedla, že auto obžalovaného zabočovalo doľava popred ich auta.
Dávalo znamenie o zmene smeru, čo len potvrdzuje zo strany vozidla obžalovaného nevynútenosť jeho
odbočovacieho úkonu, v rámci ktorého došlo k zrážke s vozidlom poškodeného. Krajský súd považoval
za nepochybné, že obžalovaný vykonával odbočujúci úkon doľava na ul. M. prechádzajúc cez miesto

dopravnej nehody a nie na miesto, kde by mu v ďalšej jazde bránila budova resp. obrubník. Potvrdzujú
to fotografie z miesta činu vyhotovené krátko po skutku, plánik dopravnej nehody s umiestnením vozidiel
obžalovaného a poškodeného vrátane rozptýlenia stúp po kontakte týchto vozidiel na nich samotných
a na vozovke. Nebolo rozhodujúce, že vozidlo Seat Ibiza sa v čase týchto úkonov trestného konania už
nenachádzalo na vozovke, kde došlo k dopravnej nehode. Poloha vozidla obžalovaného, podľa názoru
krajského súdu, jasne potvrdzovala úmysel obžalovaného dostať sa na ul. M.P., kde aj sám potvrdil, že

sa dostať chcel. Identifikované miesto dopravnej nehody sa bez pochybností nachádzalo v smere do
vjazdu na túto ulicu a nie mimo tento smer.

Ani s námietkami obžalovaného spochybňujúcimi odbornosť znalca z odboru cestná doprava O.. Š. P.
sa krajský súd nestotožnil. Uvedený znalec vychádzal z reálneho stavu, ktorý zistila polícia na mieste

dopravnej nehody v podstate bezprostredne po skutku. Ani k znalcom použitej, všeobecne uznanej
metóde znaleckého skúmania nebol dôvod mať pripomienky. Znalec odpovedal na všetky podstatné
otázky, vychádzal zo situácie na mieste činu, kde dvojitá plná čiara bola prerušená práve za účelom, aby
vozidlá v protiľahlých jazdných pruhoch mohli na predmetnej križovatke odbočovať zo svojich jazdných
pruhoch tak, ako to mali v úmysle obžalovaný a svedok J.. Znalec zjavne zohľadnil skutočnosť, že

takto odbočujúcimi vozidlami nedošlo ku kolízii, teda, že sa tieto vozidlá minuli. Spôsob tohto minutia sa
vozidiel potvrdil poškodený a svedok J.. Voči týmto svedectvám, záverom znalca či zistenej situácii na
mieste činu v rámci prvotných policajných úkonov verzia obžalovaného neobstojí. Ani dôkazná situácia
si nevyžadovala, aby do konania musel byť pribratý iný znalec z odboru cestná doprava. Okrem toho
ani povaha veci z hľadiska zložitosti nevyžadovala do konania priberať znalecký ústav. Z doposiaľ

vykonaného dokazovania vyplynulo aj to, že zistené údaje o priebehu a príčinách dopravnej nehody
nevyžadovali vykonanie rekonštrukcie ani vyšetrovacieho pokusu.

S názorom odvolateľa, podľa ktorého práve konanie svedka J. malo byť príčinou toho, že vybočil
doľavakdenarazildovozidlapoškodenéhosakrajskýsúdnestotožnil.Poškodenývypovedalpodporujúc

výpovede svedkov P. a J.É.. Aj vykonaná simulácia priebehu dopravnej nehody, z výsledkov ktorej
znalec z odboru cestnej dopravy vychádzal, v tomto smere vlastne potvrdzovala správnu techniku jazdy
svedka J., ktorý sa pred svojim odbočením nesprával bezohľadne, neviedol svoje vozidlo spôsobom,
že by iného účastníka cestnej premávky obmedzil či ohrozil. Sám totiž potvrdil, že si uvedomoval, že
musel dávať prednosť oproti idúcom vozidlám, a preto pri stredovej čiare vo svojom pruhu zastavil v

strede križovatky. Zastavenie vozidla vodiča J. potvrdil aj samotný obžalovaný. Krajský súd považoval za
nepochybné,žeobžalovanýnevnímalprítomnosťvozidlapoškodeného,ktorésapohybovalovpriestore,
ktorý mu v konkrétnom okamihu odbočovania zakrývalo výhľad vozidlo Seat Ibiza. Obžalovaný však
odbočoval doľava bez toho, aby sa presvedčil, či za vozidlom J. sa nenachádza iný účastník cestnej
premávky. Ak by totiž obžalovaný odbočoval doľava až potom, ako by svedok J. odbočil doprava,

musel by zaregistrovať vozidlo poškodeného podstatne skôr, než ako uvádzal poškodený a samotný
obžalovaný. Okrem toho, v krajnom prípade obžalovaný, ktorý nechcel pokračovať priamo, ale chcel
zabočovať doľava, mal svoje vozidlo zastaviť, aby mohol bezpečne prejsť s vizuálnym presvedčením sa,
že za vozidlom Seat Ibiza nejde iné auto, s ktorým by mu hrozila kolízia. Podľa názoru krajského súdu,
obžalovaný mal v čase pred dopravnou nehodou vytvorené podmienky, aby na inak prehľadnom úseku

sa zameral len na to, či vozidlo J. nezakrýva výhľad na iné za ním sa pohybujúce vozidlo. Namiesto
toho sa bezohľadne zameral na snahu odbočiť do ul. M. a počas odbočovacieho vodičského úkonu jeho
vozidlo narazilo do vozidla poškodeného.

Okresný súd teda dospel nielen k správnym skutkovým záverom, ale tieto aj správne právne kvalifikoval,

keď obžalovaného uznal vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona. Krajský súd ani
vo výroku o treste nezistil zo strany okresného súdu pochybenie.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, ktoré skutočnosti vzal okresný súd pri rozhodovaní o
druhu a výmere trestu okresný súd za podstatné. Plynie z neho, že prihliadal na kritéria uvedené v §
34 Tr. zákona najmä v ustanovení ods. 4, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd

prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Zistil poľahčujúcu
okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Tr. zákona bez toho, aby zistil priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37
Tr. zákona a výsledne dospel k záveru, že účel trestu sa u obžalovaného dosiahne už trestom odňatia
slobody na 3 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu a so skúšobnou dobou 1 rok a trestom

zákazu činnosti spočívajúceho v zákaze viesť motorové vozidlá všetkých skupín na 2 roky.

Správa o povesti vypracovanej Mestskou časťou Košice nevytýka obžalovanému žiadne protiprávne
konanie v mieste jeho bydliska. Podľa pracovného posudku jeho zamestnávateľa, spoločnosti E. J.. J.
S..Z.. T., D. U. pracuje na základe pracovnej zmluvy z roku 2008 ako kuriér/vodič. Svoju prácu vykonáva
zodpovedne a starostlivo. Zadané pracovné úlohy plní veľmi dobre, má veľmi dobrú pracovnú morálku

a ochotne plní úlohy aj nad rámec pracovných povinností. Podľa odpisu registra trestov obžalovaný
doposiaľ nebol odsúdený.

Skúsenosti získané pri sledovaní účinnosti jednotlivých trestov ukladaných za trestné činy v doprave
ukazujú, že trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá patrí k najúčinnejším prostriedkom ochrany

bezpečnosti v cestnej doprave. Obžalovaný sa pritom už v minulosti ukázal ako nedisciplinovaný vodič,
lebo bol opakovane postihnutý za obdobné porušenie pravidiel cestnej premávky. Podľa evidenčnej
karty vodiča je obžalovaný držiteľom vodičského oprávnenia skupiny „B“ od 11.03.1997 a odvtedy bol
postihnutý za spolu 14 priestupkov v cestnej premávke. V minulosti, a to dňa 23.10.2005 a 06.08.2012
mu boli uložené pokuty v súvislosti s dopravnými nehodami. V jednom prípade spáchal priestupok na

úseku cestnej dopravy závažným spôsobom, no ani v tomto ako ani v ostatných prípadoch mu doposiaľ
nebol uložený žiaden trest zákazu činnosti, čo vyplýva z údaja že nemal evidované žiadne zadržanie
vodičského preukazu. Na druhej strane, spomedzi spáchaných priestupkov, až v až v 11 prípadoch išlo
o priestupky, pri ktorých porušil dopravné predpisy nerešpektovaním ustanovení o rýchlosti v cestnej
premávke, čo v spojení so závermi znalca o spôsobe prechádzania cesty pri odbočovaní v ktorom narazil

do vozidla poškodeného len umocnilo správnosť záveru okresného súdu, ako aj krajského súdu, o
výmere trestu zákazu činnosti. Okresný súd obžalovanému teda správne uložil trest zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá na 2 roky, ktorý po zohľadnení osobných pomerov obžalovaného považoval krajský
súd za primeraný, odôvodnený a zákonný.

Okresný súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby ustanovenej v § 158
Tr. zákona a správne vyjadril prevahu poľahčujúcej okolnosti nad neprítomnosťou priťažujúcej okolnosti.
Nedbanlivostná povaha trestnej činnosti, s ktorou neboli spojené ťažšie následky po zohľadnení
pomerov obžalovaného, osoby obžalovaného a skutočnosti, že nejde o výrazne narušeného páchateľa,
a že možnosti jeho nápravy možno hodnotiť ako priaznivé, odôvodňujú záver, že už trestom odňatia

slobodyvovýmere3mesiacovspodmienečnýmodkladomvýkonutohtotrestunaskúšobnúdobuurčenú
na spodnej hranici sadzby, v spojení s trestom zákazu činnosti, ktorého podstata bude spočívať v zákaze
viesť všetky druhy motorových vozidiel pri spodnej hranici sadzby bude zabezpečený účel trestu, a že
tento trest bude primeraným tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Výrok o náhrade škody nebol okresným prokurátorom ani dotknutými poškodenými, odvolaním
v neprospech obžalovaného napadnutý, a teda zmena napadnutého rozsudku v neprospech
obžalovaného bola neprípustná.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolania obžalovaného a okresného prokurátora ako nedôvodné

zamietol

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.