Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. august 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Nto/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512010081
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1512010081.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Petra
Šamka a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci odsúdeného Q. I., pre zločin úverového podvodu v
štádiu pokusu podľa § 14 k § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., o návrhu odsúdeného na odňatie veci
Okresnému súdu Bratislava V, na neverejnom zasadnutí konanom 08. augusta 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec odsúdeného Q. I., nar.XX.XX.XXXX, vedná na Okresnom súde

Bratislava V pod sp. zn. 2T/ 14/2012 sa tomuto súdu n e o d n í m a.

o d ô v o d n e n i e :

Odsúdený Q. I. písomným podaním, ktoré bolo doručené (predložené) na Okresný súd Bratislava V
dňa 21.06.2018, podal návrh na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por. V tomto podaní
namietal zaujatosť všetkých sudcov Okresného súdu Bratislava V a to vzhľadom na jeho minulosť, ako
aj z dôvodu, že tento súd do jedného roka od uplynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia

neurobil žiadne rozhodnutie.

Krajskému súdu v Bratislave bol spisový materiál Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/14/2012
predložený dňa 07.08.2018 na rozhodnutie o návrhu odsúdeného na odňatie veci Okresnému súdu
Bratislava V a prikázaní veci inému súdu. K návrhu odsúdeného sa vyjadrili aj sudcovia Okresného súdu
Bratislava V, ktorí sa necítia vo veci odsúdeného Q. I. zaujatí.

Krajský súd v Bratislave ako najbližšie nadriadený súd preskúmal predložený spisový materiál a zistil,
že nie sú splnené zákonné podmienky na odňatie trestnej veci odsúdeného Q. I. Okresnému súdu
Bratislava V.

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná

inému súdu toho istého druhu a stupňa, o odňatí a prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je obom súdom
najbližšie spoločne nadriadený.

Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že Trestný poriadok podmieňuje delegáciu existenciou dôležitého
dôvodu. Význam, resp. dôležitosť dôvodu pre aplikáciu citovaného výnimočného opatrenia na zmenu
miestnej príslušnosti súdu musí byť porovnateľný s významom ústavného princípu vyplývajúceho z

článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že nikoho nemožno odňať jeho
zákonnému sudcovi. Delegácia sa preto nesmie stať prostriedkom na to, aby procesné strany určovali,
kto bude zákonným sudcom v konkrétnom prípade bez splnenia podmienok § 23 ods. 1 Tr. por.
Medzi dôležité dôvody delegácie možno zahrnúť najmä prípady vylúčenia všetkých sudcov príslušného
súdu, uskutočnenie spoločného konania, ak boli podané obžaloby na toho istého obžalovaného na
rôznych súdoch, väčšina svedkov, ktorých treba v súdnom konaní vypočuť má bydlisko v obvode iného

vzdialeného súdu a podobne. Toto sa primerane vzťahuje aj na vykonávacie konanie, kde sa koná a
rozhoduje o tom, či sa podmienečne odsúdený osvedčil alebo neosvedčil v skúšobnej dobe. Vzhľadomna uvedené možno vylúčiť sudcu (sudcov) z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom
výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré konajúcemu sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v
súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Ndt

18/2014).

Odsúdený Q. I. založil svoju námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu Bratislava
V na tom základe, že bol opakovane súdne trestaný, ako aj na tej skutočnosti, že súd do jedného
roka od uplynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia žiadnym spôsobom nerozhodol. Naproti

tomu Krajský súd v Bratislave nezistil zo spisového materiálu nič, čo by nasvedčovalo, že konajúca
samosudkyňa alebo iný sudca okresného súdu by mali nepriateľský postoj k odsúdenému. Na odňatie
a prikázanie veci inému súdu nestačí len subjektívny pocit odsúdeného, ale jeho obava z nestrannosti
súdu musí mať objektívny základ. Zdanie zaujatosti musí byť takej povahy, aby vytváralo skutočné riziko
nespravodlivosti.

S poukazom na uvedené možno vyvodiť záver, že v posudzovanom prípade existuje dostatočná
formálna nestrannosť zákonnej samosudkyne okresného súdu, pretože neboli doposiaľ preukázané
žiadne skutočnosti tvoriace objektívny základ pre vznik pochybností o nedostatku jej nezávislosti a
skutočné riziko nespravodlivosti. Formálny postup pri posudzovaní skúmania otázky o vylúčení sudcu z
vykonávania úkonov posudzovaného trestného konania, či odňatia a prikázania veci inému než miestne

príslušnému súdu, bez preukázania ďalších skutočností, by mal za následok neodôvodnené vylučovanie
sudcov z vykonávania úkonov trestného konania a prideľovania vecí na ich prejednanie a rozhodnutie
iným sudcom, či dokonca súdom. Preto je potrebné zamedziť, aby tento inštitút účelovo využívali (resp.
zneužívali) osoby, ktoré majú vo vykonávacom konaní postavenie odsúdeného a nachádzajú sa vo
výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci, navyše z dôvodu plynutia času a s ním spojenými

dôsledkami bez meritórneho rozhodnutia posudzovanej veci. Zo strany odsúdeného ide totiž zjavne o
tzv. šikanózny výkon práva.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že nie sú dané podmienky
na odňatie a prikázanie veci inému miestne príslušnému súdu a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.