Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. február 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/165/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614209870
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2614209870.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobkyne: Q. P., narodená
XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, W., proti žalovanému: E. P., narodený X.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX,
W., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Senica č. k. 7C/221/2014-231 zo dňa 19.10.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej m e n í takto:
Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sporu sa prikazuje do podielového
spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného každému v polovici

- nehnuteľnosť zapísaná v Liste vlastníctva číslo č. XXXX pre katastrálne územie, obec a okres W., ako
trojizbový byt číslo XX, vo vchode číslo XX, na 1. p. bytového domu súpisné číslo XXX postaveného
na parcele č. 152/16 v podiele 1/1-ina vzhľadom k celku, vrátane spoluvlastníckeho podielu vo výške
174/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné číslo XXX
postaveného na parcele č. 152/16 a na pozemku parcela registra „C“ číslo 152/16, zastavané plochy a
nádvoria, vo výmere 1166 m2, každej strane sporu v hodnote 22.250 eur.
Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sporu sa prikazuje do výlučného

vlastníctva žalobkyne
- osobné motorové vozidlo značky Citroën C3 1,4i Confort, evidenčné číslo: SE569BZ, VIN:
VF7FCKFVC29197785, farba: šedá metalíza, v hodnote 3.351 eur.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému na vyrovnanie sumu 1.476,07 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalobkyne zaplatiť

súdny poplatok a o znášaní súdneho poplatku štátom r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i
a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

III. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania p o t v
r d z u j e.

IV. Žalobkyňa m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že predmet BSM tvoria veci: Aktíva: 1. nehnuteľnosti
zapísané v LV č. XXXX pre katastrálne územie, obec a okres W. ako trojizbový byt číslo XX, vo vchode
číslo XX, na 1. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX postaveného na parcele č. 152/16 v podiele
1/1-ina vzhľadom k celku, ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniachdomu a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcelné číslo 152/16 vo výmere 1166 m2 zastavané plochy a
nádvoria, parcely registra „C“, výška spoluvlastníckeho podielu 174/10000, v hodnote 44.500,00 eur, 2.
osobné motorové vozidlo Citroën C3 1,4i Confort, E.Č.: SE569BZ, VIN: VF7FCKFVC29197785, farba:

šedá metalíza, v hodnote 3.351,00 eur, položku 1 prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a
žalovaného každému v podiele 1/2 - ice, t. j. každému v hodnote 22.250,00 eur, do výlučného vlastníctva,
do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal položku 2 v hodnote 3.351,00 eur, na úplné vyporiadanie
BSM v prospech žalobkyne započítal investície vložené z výlučného majetku žalobkyne do BSM v
sume 8 748,10 eur, na úplné vyporiadanie BSM v prospech žalovaného započítal investície vložené

z výlučného vlastníctva žalovaného do BSM v sume 8.349,24 eur, žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému na celkové finančné vyrovnanie z BSM sumu 638,32 eur do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku, žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania v sume 717,50
eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ďalej rozhodol, že súdny poplatok z predmetu konania
v sume 718,00 eur znáša štát a žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 143, § 148 ods. 1, §
149 ods. 1, § 149 ods. 3, § 150 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a
vecne potrebou vyporiadania zvoleným spôsobom, keď do BSM patrili všetky rozsudkom vyporiadané
veci uvedené vo výroku rozsudku. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že aktíva
BSM predstavuje hodnota nehnuteľného majetku zapísaného v LV č. XXXX pre katastrálne územie,

obec a okres W. ako trojizbový byt číslo XX, vo vchode číslo XX, na 1. poschodí bytového domu
súpisné číslo XXX postaveného na parcele č. 152/16 v podiele 1/1-ina vzhľadom k celku, ako aj podiel
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku
parcelné číslo 152/16 vo výmere 1166 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcely registra „C“, výška
spoluvlastníckeho podielu 174/10000, katastrálne územie W., ktorého všeobecná hodnota je 44.500,00

eur, ďalej hodnota hnuteľnej veci, a to osobného motorového vozidla zn. Citroën C3, EČ: SE569BZ, VIN:
VF7FCKFVC29197785, ktorého cena je 3.351,00 eur. Hodnota BSM predstavuje sumu 47.851,00 eur
(44.500,00 eur + 3.351,00 eur), podiel každej strany predstavuje sumu 23.925,50 eur (47.851,00 eur : 2).
Do spoločného majetku bola z prostriedkov patriacich do výlučného vlastníctva žalobkyne investovaná
suma 8.748,10 eur a z prostriedkov patriacich do výlučného vlastníctva žalovaného investovaná suma

8.349,24 eur (4.149,24 eur do rekonštrukcie spoločného bytu + 4.200,00 eur kúpna cena motorového
vozidla). Investície žalobkyne do spoločného majetku boli potom o 398,86 eur (8.748,10 eur mínus
8.349,24 eur) vyššie ako investície žalovaného. Súd prvej inštancie určil do podielového spoluvlastníctva
žalobkyne a žalovaného nehnuteľnosti pod položkou 1, každému v hodnote 22.250,00 eur, keďže
nemohol prikázať nehnuteľnosti ani jednej zo strán sporu do výlučného vlastníctva, pretože žalobkyňa

záujem o ich vlastníctvo nemala, medzičasom si kúpila 2-izbový byt, ktorý spláca a žalovaný, aj keď
o nehnuteľnosti záujem prejavil, nepreukázal súdu solventnosť na vyplatenie žalobkyne. Súd prvej
inštancie prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne osobné motorové vozidlo zn. Citroën C3, EČ:
SE569BZ, VIN: VF7FCKFVC29197785, ktorého cena je 3.351,00 eur, pretože žalovaný nie je držiteľom
vodičského oprávnenia, o vozidlo sa od jeho kúpy v roku 2012 stará a užíva ho žalobkyňa (spolu so

synom X. P.), žalovaný nemá žiadnu zásluhu na tom, v akom technickom stave sa toto 5-ročné vozidlo
v súčasnosti nachádza. Vo finančnom vyjadrení žalobkyni zostane z BSM suma 25.601,00 eur, má
mať však podiel v hodnote 23.925,50 eur, teda jej podiel je o 1.675,50 eur vyšší ako žalovaného,
preto je povinná žalovanému rozdiel v sume 837,75 eur zaplatiť (1.675,50 eur : 2). Žalovanému
súd prvej inštancie prikázal do vlastníctva hodnotu 1/2-ice bytu v sume 22.250,00 eur, čím v rámci

širšieho vyporiadania dostal oproti podielu z BSM menej o sumu 1.675,50 eur (má mať 23.925,50
eur). Zaplatením rozdielu v sume 837,75 eur žalobkyňou sa podiely žalobkyne a žalovaného vyrovnajú.
Súd prvej inštancie zohľadnil investície do spoločného majetku, u žalobkyne v sume 8.748,10 eur a
u žalovaného sumu 8.349,24 eur. Keďže investície žalobkyne boli preukázateľne vyššie o 398,86 eur,
úplné finančné vyrovnanie nastane vtedy, ak žalovaný žalobkyni doplatí sumu 199,43 eur (398,86 eur :

2), a preto súd prvej inštancie určil konečnú sumu, ktorú je žalobkyňa povinná žalovanému vyplatiť vo
výške 638,32 eur (837,75 eur mínus 199,43 eur).

3. Súd prvej inštancie uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť polovicu súdneho poplatku vo výške 717,50
eur z predmetu konania v sume 1.435,50 eur a pretože žalovaný bol oslobodený od platenia súdnych

poplatkov, tak trovy konania na tomto súdnom poplatku znáša štát. Súd prvej inštancie rozhodol, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pretože každá zo strán mala v konaní úspech
len čiastočný.4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie v spojení s doplneniami odvolania. V
odvolaní v spojení s doplneniami odvolania uviedol, že je nesprávny výpočet sumy 638,32 eur, ktorú
má žalobkyňa žalovanému zaplatiť, keďže výsledná suma by mala byť 1.476,07 eur. V napadnutom

rozsudku podľa žalovaného chýba jeho príspevok do BSM vo výške 400 eur, ktoré dostal od matky po
predaji bytu matkinej sestry, čo môže potvrdiť sestra Z. Q.. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s vyporiadaním
bytu tak, že sa prikazuje do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného každému v podiele
1/2-ica a požaduje, aby mu predmetný byt bol v celosti prikázaný do výlučného vlastníctva s tým, že
žalobkyňu vyplatí v hotovosti z poskytnutej pôžičky. On sám je ZŤP, invalidný dôchodca, po ťažkom

úraze so značne obmedzenou mobilitou, postúpil 7x operáciu hlavy a má implantované umelé kyčelné
kĺby na obidvoch DK. Byt je po rekonštrukcii bezbariérovo vnútorne upravený a prispôsobený potrebám
jeho zdravotného stavu. Zásadne nesúhlasí s prikázaním motorového vozidla do výlučného vlastníctva
žalobkyne, keďže vozidlo zakúpil za vlastné finančné prostriedky za kúpnu cenu 4.200 eur, pričom
peniaze na nákup vozidla nadobudol od jeho matky za odpredaj jej rodinného domu v sume 5.680 eur,
ktoré mu osobne odovzdala jeho sestra Z. Q.. Žalobkyňa po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti

v mesiaci apríl 2015 bez jeho vedomia a súhlasu zobrala vozidlo aj s dokladmi, ktoré dodnes užíva
výlučne sama najmä na dochádzku do práce do mesta Skalica. Žalobkyňa so svojou sestrou svedkyňou
Q. O. vyprodukovli na pojednávaní dňa 21.2.2017 pseudo dôkaz, že matka dala peniaze celej rodine a
súd prvej inštancie si ho osvojil a vozidlo zaradil do majetku v BSM. Žalovaný odmieta uznanie faktúry
č. 2016/031 zo dňa 30.9.2016 za vykonanú opravu vozidla v sume 679 eur z dôvodu, že faktúra je

neúplná, chýba výdajka o vydanom a použitom druhu materiálu na opravu vozidla, faktúru považuje
za fiktívnu a účelovú a žiada súd, aby ju zo žalobkyňou vložených investícii do spoločného majetku
odpočítal. Považuje rozsudok súdu prvej inštancie z vecného a právneho za nesprávny a nezákonný
a navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

5.Kodvolaniužalovanéhoprotirozsudkusavyjadriladvakrátžalobkyňa.Vovyjadreniachuviedla,žeona
by mala vyplatiť sumu vo výške 597,64 eur. V rozsudku nechýba príspevok žalovaného do BSM vo výške
400 eur, ktoré údajne dostal od matky po predaji bytu matkinej sestry O. Q., ona sama nevie o žiadnom
príjme peňazí, ak ich aj žalovaný dostal, túto skutočnosť zatajil. V žiadnom prípade nesúhlasí s tým, aby

bol byt prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného, keďže je absolútne nereálne, aby si žalovaný
zabezpečil pôžičku k tomu, aby sa so ňou finančne vyporiadal pre prípad, že by mal byť uvedený byt
prikázaný do jeho vlastníctva. Konanie o vyporiadanie BSM je vedené od roku 2014, v priebehu konania
žalovaný nikdy nepredložil žiadny dôkaz o tom, že je schopný zabezpečiť si finančné prostriedky na
vzájomné finančné vyrovnanie pre prípad, že by bol prikázaný byt do jeho vlastníctva. Nie je pravdou

tvrdenie žalovaného, že by motorové vozidlo bolo zakúpené za jeho vlastné finančné prostriedky, v rámci
dokazovaniabolopreukázané,žefinančnéprostriedkynazakúpeniemotorovéhovozidlaboliposkytnuté
obidvom a motorové vozidlo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nesúhlasí ani s tým,
že by nemala byť uznaná faktúra č. 2016/31 zo dňa 30.09.2016 ako dôkaz o tom, že motorové vozidlo
zn. Citroen žalobkyňa užíva a že zabezpečujem vykonanie potrebných opráv na tomto vozidle iba z toho

dôvodu, že faktúra podľa názoru žalovaného nie je úplná. Navrhuje odvolanie žalovaného odmietnuť,
pretože bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
v spojení s doplneniami odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku),

oprávneným subjektom (§ 359 Civilného sporového poriadku 16), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku účinného), po skonštatovaní, že
odvolanie v spojení s doplneniami odvolania má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného
sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380

Civilného sporového poriadku, súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránkeodvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a
dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre zmenu rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku vo veci
samej (§ 388 Civilného sporového priadku), pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o

náhrade trov konania (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a pre zrušenie rozsudku súdu prvej
inštancie vo výrokoch o povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok a o znášaní súdneho poplatku
štátom a vrátenie veci v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm.
b), § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

8.Predmetomkonaniajevyporiadaniezaniknutéhobezpodielovéhospoluvlastníctvabývalýchmanželov
- strán sporu. Vzhľadom na dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť,
či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či vec
právne správne posúdil.

9. V prejednávanej veci boli, pokiaľ išlo o napadnutú časť rozsudku vo veci samej, spornými a

odvolaním žalovaného nastolenými otázka zaradenia motorového vozidla do predmetu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, otázka prikázania bytu do podielového spoluvlastníctva strán, otázka
prikázania motorového vozidla do výlučného vlastníctva žalobkyne a v nadväznosti na už uvedené
otázky aj otázka výšky vyrovnacieho podielu.

10. K prvej z odvolacích námietok žalovaného o zaradení motorového vozidla do masy bezpodielového
spoluvlastníctva manželov odvolací súd uvádza, že závery súdu prvej inštancie o tejto otázke považuje
za dostatočné. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo
preukázané použitie jeho výlučných peňažných prostriedkov v sume 4.200 eur na kúpu motorového
vozidla je nutné konštatovať (v súlade s názorom súdu prvej inštancie), že vnos týchto peňažných

prostriedkovbolpreukázaný,apretosprávnesúdprvejinštancieprihliadolprivyporiadníbezpodielového
spoluvlastníctva manželov na tento vnos žalovaného (porovnaj odsek 8., odsek 15. preskúmavaného
rozsudku). Vo vzťahu k otázke zaradenia motorového vozidla do masy bezpodielového spoluvlastníctva
manželov odvolací súd poukazuje na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku v odseku 8., v ktorom je
uvedené, že žalobkyňa a žalovaný zhodne uviedli, že suma 4.200 eur bola použitá na kúpu motorového

vozidla a svedkyňa Q. O. uviedla, že keď žalovaný zdedil peniaze, tak si kúpili auto. Ak je totiž
určitá vec nadobudnutá počas trvania manželstva z prostriedkov tvoriacich oddelené vlastníctvo, stáva
sa táto vec predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak obaja manželia prejavili vôľu
nadobudnúť vec do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa sa od počiatku k otázke
zaradenia motorového vozidla do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyjadrovala tak, že

počas trvania manželstva si kúpili motorové vozidlo spoločne a patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Dôkazné bremeno preukázania tejto skutočnosti, že pri kúpe motorového vozidla prejavili
strany vôľu nadobudnúť ho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zaťažovalo žalobkyňu, ktorá
na preukázanie tejto skutočnosti navrhla vykonať výsluch svedkyne Q. O.. Z výpovede svedkyne Q. O.
jednoznačnevyplynulo,žemotorovévozidlosikúpilispoločnežalobkyňaažalovaný,apretonezostávalo

nič iné, než konštatovať, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno ohľadne skutočnosti, že motorové
vozidlo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a preto ho správne súd prvej inštancie
zahrnul do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

11. Ak žalovaný v odvolaní vyjadroval nesúhlas s uznaním faktúry č. 2016/031 na sumu 679 eur a

žiadal jej odpočítanie z vložených investícií do spoločného majetku, je taktiež jeho odvolacia námietka
nenáležitá. Súd prvej inštancie v žiadnom prípade nepovažoval sumu 679 eur za vnos žalobkyne
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako vyplýva z obsahu odôvodnenia preskúmavaného
rozsudkuanezohľadniljuaniprivýpočtevyrovnaciehopodielužalovaného.Navysvetlenievšakodvolací
súd dopĺňa, že na faktúru č. 2016/031 na sumu 679 eur súd prvej inštancie prihliadol podporne

v súvislosti s rozhodovaním o tom, komu prikáže motorové vozidlo do výlučného vlastníctva, keď
žalobkyňa práve predložením tejto faktúry preukazovala, že sa o motorové vozidlo od rozvodu manželov
riadne stará práve ona. V tomto smere je nenáležitá odvolacia argumentácia žalovaného, že faktúra je
fiktívna a účelová, keďže k nej chýba výdajka o vydanom a použitom druhu materiálu na opravu, nakoľko
zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva skutočnosť, že súčasť faktúry za opravu motorového vozidla

má tvoriť táto výdajka a na podporu svojho tvrdenia o fiktívnosti a účelovosti faktúry žalovaný nepredložil,
ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy.12. Podstatou odvolacej argumentácie žalovaného ohľadne zaradenia motorového vozidla do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nezohľadnil nadobudnutie motorového vozidla z jeho

výlučných prostriedkov.

13. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia. § 191 ods.
1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť
súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto,
že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo

inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok
činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k
nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani

polemizovať s jeho skutkovými závermi.

14. Žalovaný v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než súd prvej inštancie a robí z
vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery týkajúce sa predmetu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov)

by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj
v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Súd prvej inštancie ohľadne
tvrdenia žalobkyne, že motorového vozidlo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, výsledky
vykonanéhodokazovaniariadnevyhodnotilana ichzákladeodôvodnilrozhodnutie,sktorýmsaodvolací
súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. Preto správne postupoval súd prvej inštancie, keď

motorové vozidlo zaradil do predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko považoval za
preukázanú vôľu žalobkyne a žalovaného nadobudnúť motorové vozidlo (hoci z výlučných prostriedkov
žalovaného) do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

15. Žalovaný tiež v odvolaní namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o prikázaní bytu

do podielového spoluvlastníctva strán a žiadal, aby bol byt prikázaný do jeho výlučného vlastníctva
dôvodiac, že je invalidný dôchodca a byt je bezbariérovo upravený a prispôsobený potrebám jeho
zdravotného stavu.

16. Zásady, z ktorých je treba vychádzať pri vyporiadaní bezpodielového psoluvlastníctva manželov,

upravuje ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka tak, že pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že
podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa uhradilo, čo
zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo
na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliada predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa
každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej
domácnosti. Stanovenie rozsahu a ocenenia majetku a hodnôt v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov je predpokladom pre určenie hodnotových podielov oboch manželov. Za týmto vyporiadaním
z hľadiska kvantitatívneho následuje vyporiadanie kvalitatívne, t. j. určenie, ktoré z vecí a pohľadávok z
bezpodielového psoluvlastníctva manželov pripadnú každému z manželov.

17. Pri určení, ktoré konkrétne veci alebo pohľadávky, majú byť každému z manželov pridelené, zákon
nestanovuje výslovne žiadne hľadiská. Určujúcim je účelné využitie veci tak, aby nebolo treba na
vyrovnanie podielov peňažnú sumu. Takýto postup však nie je bezvýnimočný. Podľa judikatúry sa
za jedno z hľadísk pre prikázanie veci manželovi považuje spravidla dlhodobé užívanie veci týmto

manželom po rozvode. Pri rozhodovaní o tom, ktoré zo spoločných vecí pripadnú jednému z manželov
do výlučného vlastníctva, je potrebné tiež prihliadnuť na to, aby boli veci tvoriace bezpodielové
spoluvlastníctvo využité v súlade s potrebami maloletých detí a prihliada sa tiež na to, ako sa ktorýz manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí aj v dobe, keď manželia už nežili v
spoločnej domácnosti.

18. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd prvej inštancie vychádzal z princípu
parity, teda rovnosti podielov, kedy výnimku z tejto zásady vo veci nezistil. Čo sa týka nehnuteľnosti
prikázanej do podielového spoluvlastníctva strán sporu vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že
žalobkyňa nemá záujem o byt, keďže medzičasom si zabezpečila vlastné bývanie na úver a žalovaný,
ktorý má záujem o prikázanie bytu do výlučného vlastníctva, zasa nepreukázal solventnosť.

19. Odvolací súd nedospel k záveru, že by úvaha súdu prvej inštancie v tomto smere bola nepatričná.
Dôvody pre svoje rozhodnutie súd prvej inštancie vysvetlil v súlade so skutkovým a právnym stavom
veci na základe výsledkov dokazovania. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že on je invalidný dôchodca
a byt je prispôsobený potrebám jeho zdravotného stavu, je táto odvolacia námietka nenáležitá. Pre
rozhodnutie o tom, komu z bývalých manželov bude spoločný byt prikázaný do vlastníctva, je potrebné

vychádzaťnielenzvyššieuvedenýchkritérií,aleurčujúcimkritériomvsúvislostispovinnosťouvyplatenia
podielu druhej strane je i solventnosť. Žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že je schopný
zabezpečiťsidostatokpeňazínavyrovnaniejehopodieluaprikázaniebytudojehovýlučnéhovlastníctva
len z dôvodu jeho zdravotného stavu, keď v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola zrejmá
skutočnosť,žežalovanýnemápeňažnéprostriedkynavyplateniežalobkynezbytu,bynebolosprávnym.

Napokon v prípade podielového spoluvlastníctva strán sporu k bytu môže žalovaný byt naďalej ako
spoluvlastník užívať a následne si svoju bytovú otázku riešiť v súvislosti s prípadným vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva k bytu. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie i v tomto smere
stotožnil.

20. Hoci žalovaný namietal, že motorové vozidlo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
v odvolaní vyjadril nesúhlas s prikázaním ho do výlučného vlastníctva žalobkyne. Súd prvej inštancie
rozhodol o prikázaní motorového vozidla do výlučného vlastníctva žalobkyne z dôvodu, že motorové
vozidlo užíva po rozvode výlučne žalobkyňa, stará sa o motorové vozidlo a zabezpečuje jeho údržbu
a má vodičské oprávnenie, keď žalovaný vodičským oprávnením nedisponuje. Bez pochybností bolo

preukázané v konaní pred súdom prvej inštancie, že od roku 2015 motorové vozidlo užíva žalobkyňa,
zabezpečuje jeho údržbu, stará sa o neho a len ona má vodičské oprávnenie. Správne tak súd prvej
inštancie prikázal motorové vozidlo do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá ho mala v držaní viac
ako dva roky a u ktorej došlo k amortizácii a ktorá žalobkyňa je nepochybne spôsobila vzhľadom na to,
že na rozdiel od žalovaného disponuje vodičským oprávnením, účelnejšie motorové vozidlo využívať.

Rozhodnutie súdu prvej inštancie je úplne v súlade so zásadou účelného využitia veci.

21. Závery súdu prvej inštancie, čo do zadefinovania tzv. masy bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a spôsobu rozdelenia jednotlivých vecí obsiahnuté v napadnutom rozsudku treba považovať
za súladné so zákonom a skutkovými zisteniami plynúcimi z riadneho dokazovania a odvolaciemu

súdu ostáva len konštatovať správnosť dôvodov použitých na podporu takýchto záverov a s týmito
sa v rozhodujúcej časti stotožniť. Pochybenie súdu prvej inštancie však nastalo pri výpočte sumy na
vyrovnanie podielov, čo bolo dôvodom, prečo bolo potrebné pristúpiť k zmene rozsudku súdu prvej
inštancie.

22. Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vykoná sa vyporiadanie podľa zásad
uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov podľa ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka pozostáva jednak zo stránky kvalittívnej,
t. j. usporiadania vlastníctva k jednolivým veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka jednotlivých hodnôt bývalých manželov.

Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva mnaželov je všetko, čo do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov patrilo a čo zároveň existovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadavanie
bezpodielového psoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, čo
znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva
strán a ich spoločného hospodárenia. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov

súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok
niektorého z manželov. Na návrh účastníka musí súd prihliadnuť tiež na to, čo niektorý z manželov zo
svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok. Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzihodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do
výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej peňažnej sumy.

23. To, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, musí byť uhradené zo spoločného
majetku druhým manželom iba vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielov, ktorý každý z nich
dostáva z bezpodielového spoluvlastníctva (rozsudok NS ČSSR z 28.11.1969, sp. zn. 8Cz 36/1969, R
57/1970).

24. Pri zohľadnení toho, čo zo svojho výlučného majetku vynaložili manželia na spoločný majetok, je
potrebné postupovať tak, že to, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, má mu
byť uhradené zo spoločného majetku druhým manželom avšak len vo výške zodpovedajúcej pomeru
veľkosti podielu, ktorý každý z nich dostáva zo spoločného majetku. Pohľadávka toho z manželov,
ktorý zo svojho výlučného majetku niečo vynaložil na spoločný majetok, nesmeruje voči druhému z
manželov, ale voči celej mase spoločného majetku, ktorého hodnota je nižšia o výšku takejto investície

(vnosu). Preto pri stanovení výšky vyrovnacích podielov (finančného vyrovnania) nemožno hodnotu
investície (vnosu) odpočítať od čiastky, ktorú by mal účastník druhému zaplatiť. Správny je preto taký
postup, že v prvom rade je potrebné určiť výšku celkového majetku (hodnôt, vecí a aktív) tvoriaceho
masu BSM a výšku investície (vnosu). Spôsob určenia výšky podielu každého z manželov je taký, že
od celkovej hodnoty spoločného majetku manželov je nutné odpočítať výšku investície (vnosu). Takto

získaná hodnota je určujúca pre základné vyčíslenie výšky podielu pre každého z účastníkov, pri rovnosti
podielov je to polovica uvedenej čiastky. K podielu manžela, ktorý zo svojho výlučného majetku niečo
vynaložil na spoločný majetok, je potrebné pripočítať výšku jeho investície (vnosu). Súčet musí dať vo
svojom súhrne celkovú hodnotu aktív spoločného majetku manželov. Následne možno vypočítať sumu
konkrétneho vyrovnávacieho podielu (finančného vyrovnania). Pokiaľ sú súčasťou vyporiadania aj dlhy

(pasíva), aj na ich úhrade sa manželia podieľajú rovným dielom, preto je pri výpočte potrebné zohľadniť
aj výšku pasív (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 4072/2010, sp. zn.
22 Cdo 4509/2011).

25. Pri správnom vyporiadaní BSM je potrebné ustáliť tzv. masu BSM, do ktorej je potrebné započítať

nielen spoločne nadobudnuté veci, ale aj aktíva a pasíva. Ako bolo zistené dokazovaním pred súdom
prvej inštancie, celková hodnota vecí patriacich do BSM predstavuje sumu 47.851 eur (byt prikázaný
do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v hodnote 44.500 eur + motorové vozidlo
prikázané do vlastníctva žalobkyne v hodnote 3.351 eur). Čistá hodnota majetku patriaceho do BSM
tak predstavuje sumu 47.851 eur. Vnos žalobkyne predstavuje sumu 8.748,10 eur a vnos žalovaného

predstavuje sumu 8.349,24 eur. Od celkovej hodnoty majetku patriaceho do BSM je nutné odpočítať
vnosy strán. Celková vyporiadavaná hodnota majetku patriaceho do BSM tak predstavuje sumu
30.753,66 eur (47.851 eur - 8.748,10 eur - 8.349,24 eur). Táto hodnota je určujúca pre základné
vyčíslenie výšky podielu pre každú zo strán; pri rovnosti podielov by mala každá strana obdržať polovicu
uvedenej sumy, t. j. 15.376,83 eur (30.753,66 eur : 2). K podielu žalobkyne je nutné prirátať výšku

ňou uskutočneného vnosu v sume 8.748,10 eur a k podielu žalovaného je nutné prirátať výšku ním
uskutočneného vnosu v sume 8.349,24 eur. Konečná výška podielu žalobkyne predstavuje sumu
24.124,93 eur (15.376,83 eur + 8.748,10 eur) a konečná výšku podielu žalovaného predstavuje sumu
23.726,07 eur (15.376,83 eur + 8.349,24 eur). Súhrn oboch uvedených súm musí dať vo svojom
súčte celkovú hodnotu aktív spoločného majetku t. j. v danom prípade sumu 47.851 eur (24.124,93

eur + 23.726,07 eur). Žalobkyňa pri vyporiadaní BSM získala majetok v hodnote 25.601 eur (byt v
hodnote 22.250 eur + motorové vozidlo v hodnote 3.351 eur), teda viac o sumu 1.476,07 eur, ako je
konečná výška jej podielu (25.601 eur - 24.124,93 eur). Žalovaný pri vyporiadaní BSM získal majetok
v hodnote 22.250 eur (byt v hodnote 22.250 eur), teda menej o sumu 1.476,07 eur, ako je konečná
výška jeho podielu (23.726,07 eur - 22.250 eur). Ak teda vyrovnávací podiel žalobkyne predstavuje

sumu 24.124,93 eur a získava majetok v hodnote 25.601 eur, musí v rámci vyporiadania spoločného
majetku zaplatiť žalovanému sumu 1.476,07 eur (25.601 eur - 24.124,93 eur). Vzhľadom na uvedené
bolo namieste žalobkyni uložiť povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 1.476,07 eur, aby podiely oboch
strán na spoločnom majetku boli rovnaké.

26. Súd prvej inštancie pochybil, keď pri výpočte výšky vyrovnacieho podielu postupoval inak, resp. na
základe iného výpočtového mechanizmu. Súd prvej inštancie totiž neznížil celkovú hodnotu spoločného
majetku manželov o celé vnosy strán a i pri použití ním zvoleného výpočtového mechanizmu nesprávne
vydelil rozdiel medzi hodnotou majetku získaného žalobkyňou (suma 25.601 eur) a jej prináležiacoupolovicou hodnoty spoločného majetku (suma 23.925,50 eur) dvomi (1.675,50 : 2), čo viedlo k
nesprávnemu výsledku o výške vyrovnacieho podielu žalovaného. Keby totiž nedošlo k chybe v postupe
súdu prvej inštancie pri ním zvolenom výpočtovom mechanizme, bol by výsledok totožný pri použití

výpočtového mechanizmu odvolacím súdom (1.675,50 eur - 199,43 eur = 1.476,07 eur). Z uvedeného
je zrejmé, že súd prvej inštancie nepostupoval správne pri výpočte sumy na vyrovnanie podielov, jeho
rozhodnutie tak spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a preto bolo potrebné pristúpiť k zmene
rozsudku vo výroku vo veci samej.

27. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku o
nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

28. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli
potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k jednoznačnému záveru o
určení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle ustanovenia § 143 Občianskeho

zákonníka (pri ustálení masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov) a k naplneniu podmienok
pre aplikáciu ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka (pri zohľadnení toho, že každému z manželov
sa má uhradiť to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok), keďže poskytovali bezpečne
zistený skutkový stav, ktorý bolo možné podriadiť pod uvedené hmotnoprávne pravidlá. Odvolací
súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, čo do zadefinovania tzv. masy bezpodielového

spoluvlastníctva manželov a spôsobu rozdelenia jednotlivých vecí, keď závery o týchto otázkach
obsiahnuté v napadnutom rozsudku treba považovať za súladné so zákonom a skutkovými zisteniami
plynúcimi z riadneho dokazovania a odvolaciemu súdu ostáva len konštatovať správnosť dôvodov
použitých na podporu takýchto záverov a s týmito sa stotožniť. Nesprávnosť záverov súdu prvej
inštancie však možno konštatovať v súvislosti s výpočtom vyrovnacieho podielu žalovaného tak,

ako už bolo konštatované vyššie. Pochybenie súdu prvej inštancie nastalo i v tom, že do výrokovej
časti preskúmavaného rozsudku zahrnul i výroky o započítaní investícií žalobkyne v sume 8.748,10
eur a žalovaného v sume 8.349,24 eur do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov v širšom zmysle zahŕňa i otázky tzv. investícií do spoločného
majetku, ktoré boli vynaložené niektorým z bezpodielových spoluvlastníkov. Znamená to, že pri zistení

vnosov do spoločného majetku, súd v zmysle ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka prihliadne na
túto skutočnosť pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo sa nevyhnutne prejaví
vo výpočte vyrovnacieho podielu, avšak nevyslovuje sa to vo výrokovej časti rozsudku o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov samostatným výrokom. Vzhľadom k uvedenému rozsudok
súdu prvej inštancie vo veci samej treba s uvedenými dvoma výnimkami považovať za správny, pričom

čiastočnú zmenu rozsudku súdu prvej inštancie si vyžiadala nesprávnosť pri výpočte vyrovnacieho
podielu a ďalšia nadbytočnosť výrokov o započítaní investícií.

29. Žalovaný v odvolaní tiež namietal, že v rozsudku súdu prvej inštancie chýba jeho príspevok do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 400 eur, ktoré peniaze dostal od svojej matky po

predaji bytu jej sestry.

30. Podľa § 366 písm. d) Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

31. Zákon pripúšťa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany v odvolacom
konaní iba výnimočne a v obmedzenom rozsahu. Strana zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní
tie prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré mohla uplatniť, ale neurobila
tak v konaní pred súdom prvej inštancie. Naopak, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré môžu byť použité v odvolaní, aj keď neboli uplatnené v konaní pred súdom
prvej inštancie, sú charakteristické tým, že sa viažu na konkrétne vymedzené procesné situácie v konaní
pred súdom prvej inštancie, najmä na to, že ich strana bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní
pred súdom prvej inštancie. Takéto prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obranynemôže odvolací súd vziať do úvahy. Uvedené tvrdenie žalovaného o jeho vnose v sume 400 eur do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov je novým tvrdením v odvolacom konaní, ktorého doterajšie
nepoužitie žalovaný ničím ani v odvolaní nezdôvodnil. Preto odvolací súd nemôže na toto skutkové

tvrdenie žalovaného prihliadnuť.

32. Vedený všetkými opísanými úvahami preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
vo veci samej podľa ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku zmenil spôsobom uvedeným vo
výroku I. tohto svojho rozsudku.

33. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania žalovaný v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie i
proti tomuto výroku, resp. uviedol, že podáva odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom
rozsahu, avšak neuviedol žiadne odvolacie dôvody. Nakoľko žalovaný žiadnym relevantným spôsobom
správnosť výroku o náhrade trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúceho z tzv. zásady
úspechu nespochybnil, nie je jeho odvolacia námietka opodstatnená, nakoľko súd postupuje v konaní o

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ex offo, preto spravidla, ak sa dodrží základná
parita podielov, čo je daný prípad, je na mieste, aby si každá strana platila náklady konania zo svojho, čo
vedie nepochybne za takejto situácie k aplikácii ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania tak bol vecne správnym, preto odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tomto výroku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného

sporového poriadku potvrdil.

34. Napokon predmetom prieskumu odvolacieho súdu zostali výroky o povinnosti žalobkyne zaplatiť
súdny poplatok a o znášaní súdneho poplatku štátom. Vo vzťahu k týmto dvom výrokom odvolací
súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je v týchto častiach nepreskúmateľný pre nedostatok

dôvodov a absolútnu absenciu právneho posúdenia veci, čo nevyhnutne vedie k záveru, že odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti je v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového
poriadku, čo je dôvodom na zrušenie rozsudku v týchto výrokoch. Z odôvodnenia preskúmavaného
rozsudku v tejto časti nie je možné zistiť, aké právne normy súd prvej inštancie aplikoval a aké sú
zistenia odôvodňujúce práve aplikáciu zvolenej právnej normy a v nadväznosti na to zrozumiteľné

dôvody pre zvolený spôsob rozhodnutia. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo
výrokoch o povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok a o znášaní súdneho poplatku štátom podľa
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušil a podľa ustanovenia § 391
ods. 1 Civilného sporového poriadku vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie s poukazom na to, že rozsudok súdu prvej inštancie je v týchto častiach

nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, v dôsledku čoho došlo k odňatiu možnosti strán konať pred
súdom. Po vrátení veci súd prvej inštancie opätovne rozhodne o poplatkovej povinnosti za vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a svoje rozhodnutie i v súlade s ustanovením § 220 ods. 2
Civilného sporového poriadku riadne odôvodní.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 262
ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnej
žalobkyni priznal v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

36. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).