Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. október 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/360/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613208946
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4613208946.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členov
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia,
a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739 proti žalovanej: E. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. 347/24, zastúpená JUDr. Pavlom Babiakom, advokátom so sídlom ul.
GustávaŠvénihoč.6,97101Prievidza,ozaplatenie3.879,48euraspríslušenstvom,oodvolanížalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k. 7C/368/2013-175 zo dňa 30. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady
škody spôsobenej žalobcovi tým, že žalovaná v období od 19.09.2011 do 30.07.2012 neoprávnene
odoberala plyn.. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaná má nárok na ich náhradu v plnom
rozsahu. Štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške. Po právnej stránke

súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 59 ods. 1 písm. d), § 59 ods. 2,3 zákona č.
656/2004 Z.z., o energetoke, § 1 ods. 1, 4 vyhlášky č. 155/ 2005 Z.z. , § 9 ods. 4,5 a 23 ods. 1, §
zákona č. 142/2000 Z.z..o metrológii , § 420 ods. 1,2,3, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zisteným
skutkovým stavom.
1.2 V dôvodoch uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 16.08.2013 domáhal od
žalovanej zaplatenia sumy 4.100,03 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 17.08.2012

do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu žalovanou v období od
19.09.2011 do 30.07.2012 podľa § 59 ods. 1 písm. d) zákona o energetike č. 656/2004 Z.z., ( účinný
od 1.1.2005 do 01.09.2012) pričom výška škody predstavovala sumu 3879,48 eura vypočítanú podľa
vyhlášky č. 155/2005 Z.z. a suma 220,55 eura náklady zisťovania neoprávneného odberu.
1.3 O tejto žalobe rozhodol súd prvej inštancie prvý krát rozsudkom č.k. 7C/368/2013-124 dňa
05.06.2014 tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.879,48 eura s príslušenstvom
( škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu) a vo zvyšku čo do sumy 220,55 eura s

príslušenstvom( náklady ) žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcom výroku a trovách
konania ( zamietajúci výrok v sume 220,55 eura s prísl. nebol odvolaním napadnutý) podala odvolanie
žalovaná a Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 7Co/516/2014-142 zo dňa 30.12.2016 zrušil rozsudok
v napadnutej časti a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom
zrušujúcom uznesení odvolací súd konštatoval, že v tomto prípade nebolo sporné uzavretie zmluvy o
dodávke zemného plynu do rodinného domu žalovanej . Sporným bolo to, či u žalovanej ako zmluvnej

odberateľky zemného plynu za obdobie od 19.09.2011 do 03.07.2012 došlo k neoprávnenému odberu
plynu, či žalobcovi vzniklo právo na náhradu škody v dôsledku neoprávneného odberu plynu a v akej
výške. Odvolací súd prijal zhodný záver ako súd prvej inštancie, že došlo k neoprávnenému odberu vzmysle ust. § 59 ods. 1 písm. d/ zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike, pretože išlo o odber s meradlom
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V prípade takéhoto odberu
zodpovedá vždy - bez ohľadu na zavinenie- odberateľ plynu. Žalobca však má právo na náhradu

škody len v prípade preukázania, že mu škoda skutočne vznikla a v akej výške ,čo ale musí preukázať.
Súd prvej inštancie mal vznik škody preukázaný faktúrou zo dňa 02.08.2012 s konštatovaním, že
spôsob výpočtu škody upravuje vyhláška č. 155/2005 Z.z. Odvolací súd tento záver o preukázaní
vzniku škody a jej výške nepovažoval za dostatočný a z hľadiska správnosti uplatnenej výšky škody za
preskúmateľný, preto v ďalšom konaní sa mal súd prvej inštancie zaoberať tým, či žalobcovi vznikla

škoda a v akej výške.
1.4 Súd prvej inštancie po zrušení a vrátené veci odvolacím súdom sa v ďalšom konaní zaoberal
dôvodnosťou žaloby už len z hľadiska posúdenia nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu a rozhodol napadnutým rozsudkom č.k. 7C/368/2013-175 zo dňa
30.06.2017 ( v poradí druhým) tak, že žalobu o zaplatenie náhrady škody vo výške 3.879,48 eura
s príslušenstvom zamietol . V dôvodoch uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že

žalovaná je odberateľom zemného plynu na odbernom mieste Y.4 s uzatvorenou platnou zmluvou.
Dňa 03.07.2012 zamestnanci žalobcu vykonávali u žalovanej náhodnú kontrolu plynomeru a podľa
zápisu vyhotoveného pri kontrole plynomeru vzniklo u nich podozrenie na pozmenenie overovacej
- zabezpečovacej značky meradla a z toho dôvodu meradlo (plynomer) odmontovali za prítomnosti
polície , ktorá zabezpečila preskúmanie plynomeru jeho zaslaním Slovenskej legálnej metrológii, n.o.,

ktorádňa20.07.2012savyjadrilakžiadostiopreskúmanieplynomerutak,ževrámcisvojichkompetencií
( § 19 ods. 5 zák. č. 142/2000 Z.z. v znení zákona č. 431/2004 Z.z.) posudzovala predložené meradlo
z hľadiska jeho metrologických vlastností a zistila, že overovacia značka na plynomeri javí znaky
porušenia. Nedokážu však s istotou potvrdiť alebo vyvrátiť, či bol alebo nebol vykonaný zásah do
mechanizmu číselníka. Preto doporučili preskúmanie meradla Kriminálnym a expertíznym ústavom

Policajného zboru. Súd mal z vyjadrenia Slovenskej legálnej metrológie za preukázané poškodenie
meradla, čím dochádzalo na uvedenom odbernom mieste k neoprávnenému odberu zemného plynu
v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. d/ zák. č. 656/2004 Z.z o energetike. Žalobca uskutočnil výpočet
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu u žalovanej na sumu 3.879,48 eur , ktorú vyfakturoval
žalovanej faktúrou č. 9000140958 zo dňa 02.08.2012, splatnou dňa 16.08.2012 . S poukazom na závery

odvolacieho súdu v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či
žalobca preukázal vznik škody, pretože, tak ako to už konštatoval odvolací súd, samotné poškodenie
zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii (porušenie overovacej značky na počítadle)
nepostačuje k zaviazaniu žalovanej na náhradu škody bez preukázania vzniku škody, nakoľko citované
ust. § 59 ods. 2 zák. č 656/2004 Z.z. o energetike uvádza, že „ odberateľ , ktorý neoprávnene odoberal

plyn, je povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla“ . Dôkazné bremeno, že škoda vznikla a
v akej výške znáša žalobca.
1.5 Súd prijal záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania vzniku škody. Škoda mohla
vzniknúť len zásahom do meradla tak, že by riadne nezaznamenávalo skutočný odber plynu, pričom
zo samotnej odpovede Slovenskej legálnej metrológie vyplýva, že nedokážu s istotou potvrdiť alebo

vyvrátiť, či bol alebo nebol vykonaný zásah do mechanizmu číselníka. Žalobca mal v prvom rade
postupovať podľa § 59 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z. z., podľa ktorého je najskôr potrebné vyčísliť škodu
na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a až keď to nie je možné, použije sa spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu postup ktorý stanovuje vyhláška č. 155/2005 Z. z.
Zákonná úprava zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka predpokladá

pre vznik zodpovednosti za škodu porušenie právnej povinnosti, existenciu škody, príčinnú súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinené konanie. Z iných predpokladov nemôže
vychádzať ani zákon č. 656/2004 Z. z.,o energetike, ktorý len v prípade nemožnosti vyčíslenia škody
odkazuje na citovanú vyhlášku. Žalobca škodu ihneď vyčísloval v zmysle vyhlášky č. 155/2005 Z. z..
Vzhľadom na to súd konštatoval, že vyčíslenie škody v zmysle uvedenej vyhlášky pôsobí ako sankcia a

nie ako náhrada skutočnej škody. V tejto súvislosti nemohla zostať bez povšimnutia súdu tá skutočnosť,
že žalovaná je takto sankcionovaná v dôsledku zákonom stanovenej objektívnej zodpovednosti, pričom
na druhej strane jej zákon ukladá povinnosť mať plynomer na verejne dostupnom mieste, čím vzniká
situácia, keď odberateľ zemného plynu (žalovaná) zodpovedá za plynomer, ktorý musí byť na verejne
prístupnom mieste a ku ktorému má prístup ktokoľvek.

1.6 Súd ďalej uviedol, že žalobca tvrdil, že takýmto neoprávneným odberom zemného plynu žalovanou
mu vznikla škoda, ktorá bola vypočítaná zákonným postupom podľa § 59 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z.
z. a v súlade s vyhláškou č. 155/2005 Z. z., a vyúčtovaná vo faktúre č. 9000140958 v sume 3879,48
eura. Súd dal do pozornosti, že žalobca tvrdí, že mu vznikla škoda odkazujúc na ustanovenie § 59 ods. 3zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike , neberúc do úvahy existenciu ustanovenia § 59 ods. 2 citovaného
zákona, ktoré predpokladá, že nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje aj odber plynu s
meradlom,naktoromboloporušenézabezpečenieprotineoprávnenejmanipulácii,mázanásledokvznik

škody, keď sa v ňom uvádza: "Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn (teda aj plyn s meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie), je povinný prevádzkovateľovi uhradiť skutočne vzniknutú škodu,
ak vznikla.". Súhlasne s názorom žalovanej i súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v konaní
žiadnym spôsobom nepreukázal, že mu škoda vznikla. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že mu
skutočne škoda vznikla. Až po tomto preukázaní by mal nárok na náhradu skutočne vzniknutej škody a

len v prípade, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu (na základe spoľahlivých a objektívnych
podkladov), je žalobca oprávnený postupovať podľa § 59 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z. z. a vyhlášky
č. 155/2005 Z. z.. Súd poukázal aj na to, že kontrola odberného miesta nebola vykonaná v súlade
s ustanovením § 51 ods. 4 zákona č. 656/2004 Z. z., pretože kontrola sa uskutočnila bez predošlej
dohody medzi žalobcom ako prevádzkovateľom distribučnej siete a žalovanou ako odberateľom, keď
zamestnanci žalobcu svojvoľne zisťovali zabezpečenie meradla bez predchádzajúceho upozornenia

odberateľa.
1.7 Na základe uvedeného bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať, že v dôsledku neoprávneného
odberu plynu zo strany žalovanej mu vznikla škoda, pretože nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu,
že škoda mu vznikne automaticky, ak odberateľ odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Žalobca teda v konaní nepreukázal, že by mu v dôsledku

porušenia zabezpečenia na meradle žalovanej vznikla škoda a v tomto smere neuniesol dôkazné
bremeno a preto súd jeho žalobu zamietol .

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca ktorý navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovanú uhradiť mu sumu 3.879,48

eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 3.879,48 eura od 17.8.2012 až
do zaplatenia a prizná mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V dôvodoch svojho
odvolania žalobca uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Uviedol, že súd prvej inštancie žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobca v konaní

nepreukázalvznikškody,pričomzároveňmohlapodľaodôvodneniaodvolanímnapádanéhorozhodnutia
žalobcovi škoda vzniknúť len v tom prípade, ak by meradlo zároveň nezaznamenávalo alebo nesprávne
zaznamenávalo odber plynu. Tieto závery a právne posúdenie súdu prvej inštancie však neobstoja.
Žalobca je toho názoru, že v konaní jednoznačne preukázal, že žalovaná v rozhodnom období
odobrala zemný plyn patriaci žalobcovi, pričom za odobratý zemný plyn žalobcovi nezaplatila, čím

došlo k zmenšeniu majetkovej sféry žalobcu. Skutočnosť, že žalovaná v rozhodnom období zemný
plyn odoberala, nebola v konaní na súde prvej inštancie sporná. Rovnako nesporná a preukázaná
bola aj tá skutočnosť, že žalovaná odoberala plyn meradlom, na ktorom bolo porušené originálne
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (plomba) a že došlo k neoprávnenému odberu plynu.
Pokiaľ však k poškodeniu plomby pristúpila aj ďalšia skutočnosť, a to odber plynu prostredníctvom

takéhoto meradla, došlo tým k odberu, ktorý zákon o energetike označuje ako neoprávnený a takýmto
odberom vznikla žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete, ktorého zemný plyn odberateľ
odobral, škoda. Nakoľko žalobca nemá a nemal k dispozícii údaj o presnom, žalovanou odobratom
množstve zemného plynu v rozhodnom období, nebolo a nie je možné v danom prípade určiť výšku
skutočnej škody a množstvo žalovanou odobratého plynu v rozhodnom období, tak žalobca musel

určiť škodu s poukazom na metodiku stanovenú v príslušnom vykonávacom predpise. Spôsob určenia
množstva odobratého zemného plynu je technickou otázkou, ktorú posudzovali odborníci z príslušného
odvetvia, pričom na základe takéhoto technického posúdenia vydalo Ministerstvo hospodárstva SR
vyhlášku, ktorou sa stanovila metodika určovania množstva odobratého plynu v rozhodnom období.
Poukázal na to, že problematikou neoprávnených odberov plynu sa v minulosti vo svojej rozhodovacej

praxi viackrát zaoberal Najvyšší súd SR. Ako z tejto rozhodovacej praxe vyplýva, pri posudzovaní
nárokov uplatňovaných aktívne legitimovaným subjektom ,je nevyhnutné dôsledne rozlišovať „skutkovú
podstatu“ neoprávneného odberu plynu tak, ako ju definujú príslušné ustanovenia zákona o energetike
a od nich odvíjajúcu sa povahu zodpovednosti za škodu. V prípade odberu plynu definovaného v ust.
§ 59 ods. 1 písm. d) zákona o energetike , je daná objektívna zodpovednosť odberateľa za takýto

odber a ním spôsobenú škodu, kedy odberateľ zodpovedá za to, že predmetným meradlom plyn
odoberal a to bez ohľadu na skutočnosť, či samotné poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii spôsobil sám odberateľ, ním poverená osoba, alebo aj iný subjekt bez vedomia odberateľa.
Pri tomto type neoprávneného odberu plynu je potrebné preukázať, že bolo porušené zabezpečenieproti neoprávnenej manipulácii s meradlom, a že dochádzalo k odberu plynu takýmto meradlom. Podľa
právneho posúdenia súdu prvej inštancie by sa za neoprávnený odber, pri ktorom by žalobcovi mohla
vzniknúť škoda, považoval iba taký odber, pri ktorom by bolo konštatované porušenie zabezpečenia

proti neoprávnenej manipulácii, pričom zároveň meradlo v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa
nesmie zaznamenávať skutočný odber plynu. Takéto právne posúdenie však v zmysle vyššie uvedenej
argumentácie nie je správne. Napadnuté rozhodnutie tak navodilo stav, pri ktorom žalovaná v
rozhodnom období odobrala zemný plyn žalobcu, odobrala ho spôsobom kvalifikovaným podľa zákona
o energetike ako neoprávnený a za odobratý zemný plyn žalobcovi nemusí zaplatiť. Z uvedených

dôvodov žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len "CSP") viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým

stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po
prejednaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a
preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Keďže
odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne odôvodnený,
nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať tie isté dôvody,
ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa

na tento prípad.
6. Súd prvej inštancie rešpektoval názor odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom uznesení o tom, že
zo strany žalovanej došlo k neoprávnenému odberu plynu v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. d) zák.
č. 656/2004 Z.z. o energetike, pretože bolo v konaní preukázané, že išlo o odber s meradlom na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Odvolací súd dáva za pravdu

odvolateľovi a konštatoval to aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, že v prípade odberu
plynu definovaného v ustanovení § 59 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike ( čo je aj táto vec) je
daná objektívna zodpovednosť odberateľa za takýto odber a ním spôsobenú škodu, kedy odberateľ
zodpovedá za to, že predmetným meradlom plyn odoberal, a to bez ohľadu na skutočnosť, či samotné
poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii spôsobil sám odberateľ, ním poverená osoba,

lebo aj iný subjekt bez vedomia odberateľa. V takom prípade odoberateľ plynu zodpovedá už len za to,
že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii , pričom porušenie
moholspôsobiťktokoľvek.TakýtozávervyslovilNajvyššísúdSRvoviacerýchrozhodnutiach(uznesenie
z 27. 10.2009 sp. zn. 1Cdo/107/2008, rozsudok z 29. 11. 2011 sp.zn. 4Cdo/102/2010, uznesenie z
28. 10. 2009, sp. zn. 4Cdo/30/2009, uznesenie z 22.3.2018 sp.zn. 3Obdo/51/2017) a uvedené vyplýva

aj z rozhodovacej činnosti súdov. Žiadne z ustanovení Zákona o energetike ale nezbavuje žalobcu
povinnosti preukázať, že mu vznikla škoda v dôsledku neoprávneného odberu, keď uvedené zákonné
ustanovenie predpokladá, že nie každý neoprávnený odber plynu má za následok aj vznik škody a
nadväzujúci ods. 3 § 59 odkazuje na všeobecne záväzný právny predpis vydaný ministerstvom iba pre
prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej (teda preukázanej) škody, nie pre prípad nemožnosti

zistenia, či škoda v skutočnosti (vôbec) vznikla.
7. Žalovaný odvolaním napáda skutkové zistenia súdu prvej inštancie o nepreukázaní škody a jej výšky,
ktorá mu vznikla neoprávneným odberom plynu žalovanou v období od 19.9.2011 do 03.07.2012.
8. V zmysle ust. § 59 ods. 2 tohto zákona odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
nahradiť škodu, ktorá vznikla. Podľa § 59 ods, 3 tohto zákona spôsob výpočtu škody neoprávneným

odberom plynu ustanoví všeobecne záväzný predpis , ktorý vydá ministerstvo. V zmysle § 1 ods. 3
vyhlášky 155/2005 Z.z. ktorá je týmto „ všeobecne záväzným právnym predpisom „ platí, že ak nemožno
presne určiť dobu trvania neoprávneného odberu účtuje sa odo dňa posledného odpočtu meradla do
dňa zistenia neoprávneného odberu.
9. Škoda v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej

manipulácii podľa § 59 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi
distribučnej siete, ku ktorej je pripojené odberné plynové zariadenie odberateľa a spočíva v zmenšení
majetkovej sféry žalobcu o hodnotu žalovaným odobratého množstva zemného plynu patriaceho
žalobcovi z ním prevádzkovanej siete a o hodnotu nákladov, ktoré žalobca ako prevádzkovateľdistribučnej siete musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by žalobcovi, ak
by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo, nevznikli.
10. Odvolací súd uzavrel, že v prípade žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom

plynu je povinnosťou súdov dôsledne vychádzať z toho, podľa akej skutkovej podstaty uvedenej v
ustanovení § 59 ods. 1 zákona o energetike si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody. V rozhodovanej
veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 59
ods. 1 písm. d/ zákona o energetike. Vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu
odvolací súd konštatuje, že podľa uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za

neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii , bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť
odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období
odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii,
t.j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu definovaného v ust. § 59 ods. 1 písm. d/ zák. č.
656/2004 Z.z. o energetike. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu ( vznikom škody) ,

ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že
v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti
neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť
medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody. Ak sú v
súdnom konaní preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu, t.j. existencia protiprávneho úkonu

( neoprávnený odber), škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou, nie
je žiaden dôvod pre neuloženie povinnosti škodu nahradiť. Tento záver vyplýva aj z uznesenia NS SR
sp.zn.4Cdo/30/2009 zo dňa 28.01.2009).
11. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na zistený skutkový stav súdom prvej inštancie, bolo v
konaní preukázané len to, že žalovaná odoberala plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti

neoprávnenej manipulácii ( dopustila sa neoprávneného odberu podľa § 59 ods. 1 písm. d/ zákona
č. 656/2004 Z.z. o energetike) , spornou však bola „ doba trvania neoprávneného odberu ( rozhodné
obdobie) a vznik škody.
12. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca vo vyúčtovacej faktúre vyhotovenej 02.08.2012 uviedol, že
za obdobie od 19.09.2011 do 03.07.2012 si účtuje škodu za neoprávnený odber zemného plynu vo výške

3.879,46eura.Ktejtofaktúrepripojil„Výpočetškody„ zktorejjezrejméžepoužilpostuppodľavyhlášky.
Žalobca tvrdil, že žalovaná neoprávnene odoberala plyn v období od 19.09.2011 do 03.07.2012. V
zmysle zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike za „ dobu neoprávneného odberu“ možno považovať dobu
zistenúodposlednéhoodpočtu plynudodňazistenianeoprávnenéhoodberu.Vprejednávanejvecivšak
poslednýriadnyodpočetbolrobenývjanuári2012 kedynebolzistenýžiadnyzásahdomeradla.Žalobca

si uplatňuje škodu za neoprávnený odber už od 19.09.2011, čo nijako nezdôvodnil a čo sa nezhoduje
so začiatkom doby neoprávneného odberu podľa zákona o energetike. Z uvedeného teda vyplýva, že
žalobca si uplatňuje škodu aj za obdobie pred posledným riadnym odpočtom, čo nemožno považovať
za dobu neoprávneného odberu v zmysle zák. č. 656/2004 Z.z. Žalobca nijako v konaní nepreukázal
dobu trvania neoprávneného odberu žalovanou od 19.09.2011 ani to, prečo „nemohol vyčísliť skutočne

vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov „ ale musel postupovať podľa
vyhlášky ( § 59 ods. 3 zákona o energetike) . Samotné poškodenie zabezpečenia plynomeru proti
neoprávnenej manipulácii nepostačuje k zaviazaniu žalovanej na náhradu škody bez preukázania
vzniku škody. Zo samotného § 59 ods. 2 zákona vyplýva, že táto povinnosť odberateľovi vzniká , ak
škoda vznikla. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno že mu škoda vznikla v období od 19.09.2011 do

03.07.2012, pretože ešte v januári 2012 bol robený na danom meradle riadny odpočet a nebol zistený
žiadny zásah do meradla. Preto v období do januára 2012 nemohlo ísť o neoprávnený odber plynu.
13. Odvolací súd dodáva, že žalobca nepostupoval v súlade s vtedy platnou legislatívou, pretože dňa
03.07.2012 vykonal náhodnú kontrolu odberného miesta čo je v rozpore s ust. § 51 ods. 4 zákona
č. 565/2004 Z.z. , keď kontrolu uskutočnil bez predošlej dohody medzi žalobcom ako dodávateľom a

žalovanouakoodberateľkou.VobciPrašicesavtomtoobdobívykonávalináhodnékontrolynaviacerých
odberných miestach z dôvodu podozrenia na porušenie meradiel v súvislosti s organizovanou skupinou
a žalobca viedol voči týmto odberateľom súdne spory o náhradu škody, v ktorých nebol úspešný ( napr.
rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co/431/2014) .
14. Žalobca zdôvodňoval svoj postup pri určení škody podľa vyhlášky tým, že“ nemá a nemal k

dispozícii údaj o presnom žalovanou odobratom množstve zemného plynu v rozhodnom období a
preto musel určiť škodu s poukazom na metodiku stanovenú v príslušnom vykonávacom predpise.
Nemožnosť zistenia skutočnej škody na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov v zmysle
ust. § 59 ods. 3 zákona o energetike odôvodňoval tým, že v zmysle ust. § 15 ods. 6 písm. d) zák.č. 142/2000 Z.z. o metrológii porušením overovacej značky na meradle žalovanej zanikla platnosť
úradného overenia tohto meradla a preto ho nebolo možné použiť na zistenie množstva odobratého
plynu. Stav spotreby indikovaný na poškodenom meradle nie je možné brať do úvahy a skutočnú škodu

nie je možné zistiť, preto bolo potrebné škodu určiť spôsobom podľa vyhlášky č. 155/2205 Z.z.
15. Tvrdenie žalobcu, že údaj o spotrebovanom množstve plynu v“ rozhodnom období“ na meradle
nainštalovanom na odbernom mieste žalovanej nemohol použiť na objektívne a spoľahlivé zistenie
škody spôsobenej neoprávneným odberom a musel výšku škody vypočítať podľa vyhl. č. 155/2005
Z.z. , nebolo podľa názoru odvolacieho súdu v konaní preukázané. Žalobca doložil k žalobe ako

dôkaz vyjadrenie Slovenskej legálnej metrológii, n.o., ktorá dňa 20.07.2012 sa vyjadrila k žiadosti o
preskúmanie plynomeru tak, že v rámci svojich kompetencií ( § 19 ods. 5 zák. č. 142/2000 Z.z. v znení
zákona č. 431/2004 Z.z.) posudzovala predložené meradlo z hľadiska jeho metrologických vlastností a
zistila, že overovacia značka na plynomery javí znaky porušenia, ale nedokážu s istotou potvrdiť alebo
vyvrátiť, či bol alebo nebol vykonaný zásah do mechanizmu číselníka. Preto doporučili skontaktovať
sa s odborníkmi Kriminálneho a expertízneho ústavu PZ a posúdiť túto vec na požadovanej odbornej

úrovni. Následne v rámci preverovania trestného oznámenia vo veci poškodenia plynomeru na
odbernom mieste žalovanej Okresným riaditeľstvom PZ v Topoľčanoch pod č. ČVS ORP-452/TO2012
bol vyhotovený znalecký posudok Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ v Bratislave ktorý
zistil, že na predloženom zaistenom plynomery bola z počítadla plynomeru neoprávnene odmontovaná
plastová overovacia značka , čo umožňovalo prípadnú následnú demontáž počítadla a prípadné aj

ľahké prestavenie číselníka počítadla. Teleso plynomeru nebolo rozmontované a do jeho vnútorného
meracieho mechanizmu nebol robený žiadny neoprávnený zásah. Zo samotného znaleckého posudku
je možné zistiť iba to, že existuje predpoklad odstránenia zabezpečenia na meradle, no nie je možné
jednoznačným spôsobom vyvodiť záver, že v dôsledku porušenia zabezpečenia na meradle došlo na
stranežalobcukvznikuškody,atočiužneoprávnenoumanipuláciousosamotnýmmeradlomaleboiným

spôsobom. Tvrdenie žalobcu, že neoprávneným odberom plynu zo strany žalovanej mu bola spôsobená
škoda nebolo žiadnym spôsobom bezpečne preukázané.
16. Súd hodnotiac tento dôkaz v súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi dospel k záveru, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno o vzniku škody a jej výške. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej
inštancie stotožnil , pretože nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že došlo k zániku platnosti úradného

overenia meradla, čo spôsobilo nemožnosť objektívneho vyčíslenia skutočne vzniknutej škody a preto
musel žalobca použiť spôsob výpočtu škody podľa vyhlášky ( § 59 ods. 3 zák. č. 565/2004). Odvolací
súd zastal názor, že len tvrdenie žalobcu, že nemá k dispozícii údaj o presne odobratom množstve
plynu žalovanou v rozhodnom období ( ktorého začiatok nebol v konaní preukázaný), nepostačuje na
konštatovanie,žežalobcoviškodavzniklaavakomrozsahu.Vzhľadomnauvedenéskutočnostiodvolací

súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym
skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, preto nie sú dané namietané odvolacie dôvody a
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, u ktorej by bol dôvod na to, aby jej odvolací súd podľa
§ 396 ods. 1, § 255 a § 262 ods. 1 CSP priznal v celom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho

konania s tým, že o výške tohto nároku by podľa § 252 ods. 2 CSP rozhodol súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Podľa obsahu spisu jej však v tomto štádiu konania
žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že jej nárok na náhradu odvolacích trov nepriznáva.
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).