Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. apríl 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoE/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612204348
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5612204348.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej
a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Jany Kotrčovej vo veci exekúcie oprávnenej:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej Advocate s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Z. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom J. XXX, I., do 21. 01. 2015 podnikajúci pod obchodným menom Z. Y., s miestom podnikania

Nábrežná 888, Važec, IČO: 41 327 390, pre vymoženie pohľadávky 546,00 eur s príslušenstvom,
vykonávaného súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu L. XX, G.,
pod sp. zn. EX 3712/12,o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.
k. 10Er/837/2012-43 z 02. 01. 2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a n a ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol:
I. Exekúcia je neprípustná. II. Súd exekúciu zastavuje. III. Oprávnenej sa ukladá zaplatiť súdnemu
exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. trovy exekúcie vo výške 39,83 eur do troch dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.
Podľasúduprvejinštanciesúdnaexekúciamôžebyťnariadenálennazákladetitulu,ktorýjevykonateľný
po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj

napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný

súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Skúmanie platnosti rozhodcovskej doložky,
a tým aj spôsobilosti exekučného titulu, má prednosť pred posúdením skutočností v zmysle § 57 ods. 1
písm. m) Exekučného poriadku, pretože v prípade, ak je podkladom pre vykonanie exekúcie nespôsobilý
exekučný titul, je už ďalšie posúdenie vzťahu medzi oprávnenou a povinným nadbytočné. Rozhodcovský
rozsudok, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, nie je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko
rozhodcovská doložka nebola uzatvorená v písomnej forme, tak ako to vyžaduje zákon. V predmetnej

veci bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v článku 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
ktoré mali byť prílohou Zmluvy o úvere uzavretej medzi povinným a oprávnenou. Tieto podmienky však
nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán. Platne možno rozhodcovskú zmluvu uzatvoriť tak, že
zmluva je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených
listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o forme rozhodcovskej zmluvy je striktná, bez

možnosti extenzívneho výkladu (taktiež v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.
11. 2011, sp. zn. 2 Cdo/245/2010). Podriadenie sa právomoci súkromnej osoby, naviac určenej druhoustranou, je takým zásadným právnym úkonom, pri ktorom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom,
že bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Oprávnenej nič nebránilo, aby text návrhu na
uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, ktorá v sebe obsahuje tak zásadný právny záväzok účastníkov,

zahrnula do samotnej zmluvy a dala klientovi na výber, či súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej doložky,
alebonie.Vkonanízároveňnebolopreukázané,žebybolarozhodcovskádoložkauzavretávovzájomne
vymenených listoch. Táto písomná forma uzavretia rozhodcovskej zmluvy je vzhľadom na charakter
všeobecných obchodných podmienok vylúčená. Rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou a to aj
vtedy, ak je uzatvorená vo forme doložky k zmluve. Okrem legálnej definície rozhodcovskej zmluvy v § 3

ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní to potvrdzuje aj právna úprava obsiahnutá v § 5 spomínaného
zákona, podľa ktorej prípadná neplatnosť zmluvy, súčasťou ktorej je rozhodcovská doložka, nemá vplyv
na platnosť rozhodcovskej doložky, ak sa na ňu nevzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy. Z rovnakého
princípu vychádza aj právna úprava odstúpenia od zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy možno časť jej obsahu
určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Súčasťou všeobecných obchodných podmienok
tak môžu byť len ustanovenia o časti tej ktorej zmluvy. Rozhodcovská doložka pritom nie je časťou

zmluvy, ale ako samostatná zmluva má vlastný právny osud. Preto nie je možné konštatovať, že bola
platne uzatvorená len tým, že ju oprávnená obsiahla vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré
neboli podpísané zmluvnými stranami. Na uvedenom závere o neplatnosti rozhodcovskej doložky nič
nemení ani skutočnosť, že povinný uzatvoril úverovú zmluvu ako podnikateľský subjekt. Ustanovenia
zákona o rozhodcovskom konaní zakotvujúce povinnú písomnú formu rozhodcovskej zmluvy, resp.

doložky, sú ustanoveniami kogentnými, od ktorých sa nemožno odchýliť. Exekučný súd je pritom vždy
povinnýprihliadnuťnadôvodnazastavenieexekúcie,pokiaľtentonamietaniektorýzúčastníkovkonania
alebo sa stane súdu inak známym, t. j. aj z úradnej povinnosti (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku).
Nakoľko nebola platne uzatvorená rozhodcovská doložka, rozhodcovský súd nemal právomoc konať
vo veci a teda predložený rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom. Preto súd

exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a súčasne ju zastavil.
Skúmanie skutočností podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku by bolo za tejto situácie
už nadbytočné, preto sa súd týmito bližšie nezaoberal. Súd v súlade s ust. § 14 ods. 1 vyhlášky
priznal súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti odmenu v minimálnej výške 33,19 eur. Súdny
exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto má podľa § 196 Exekučného poriadku nárok na

navýšenie priznanej odmeny o 20 % DPH, t. j. o 6,64 eur. Celkom tak patrí súdnemu exekútorovi náhrada
vzniknutých trov vo výške 39,83 eur. Tieto trovy je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi
Krutému, PhD. oprávnená.

2. Proti uzneseniu okresného súdu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený, podľa

ktorého aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nie je možná, nakoľko právny vzťah
medzi oprávneným a povinným, s prihliadnutím na charakter zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským.
Oprávnený má za to, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy,
keďže jej uzavretie v uvedenej forme (zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka) sám svojim
konanímpovinnývyvolalainicioval.PovinnýuzavrelsoprávnenýmZmluvuoúverektorejneoddeliteľnou

súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. VPPÚ sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy
o úvere, a to nie len z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia, t. j.
Zmluva o úvere a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne. Vzhľadom
na túto skutočnosť je nepochybné, že dlžník podpisom Zmluvy o úvere jednoznačne prejavuje svoju
vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Rozhodcovská doložka bola dojednaná v bode 15. VPPÚ a je písaná

prehľadne a čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia
sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom.
Oprávnený je i naďalej toho názoru, že povinný nie je spotrebiteľ a z toho dôvodu je vylúčená aplikácia
ustanovení zákona týkajúca sa neprijateľnosti zmluvných podmienok. Časová verzia Občianskeho
zákonníka účinná v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere nijakým spôsobom nezakazovala použitie

rozhodcovskej doložky. Oprávnený si zároveň dovoľuje tvrdiť, že rozhodcovská doložka, dohodnutá
medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo
súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného, aby spory
s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti

oprávnený navrhol, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 389 CSP v platnom znení uznesenie
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 10Er/837/2012-43zo dňa 02.01.2018 v celom rozsahu zrušil
a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň oprávnený žiadal úhradu trov konania,
ktorý mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania (§ 362 ods. 1 CSP, § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť

týmto opravným prostriedkom (§ 44 ods. 2 posledná veta Exekučného poriadku), bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario), preskúmal rozhodnutie a uznesenie okresného súdu podľa § 389
ods. 1 CSP zrušil.

4. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu dospel

k záveru, že prvostupňový súd nedospel k správnym skutkovým a právnym záverom, kedy predmetný
vzťah oprávneného a povinného označil za spotrebiteľský, rozhodcovskú doložku za neplatnú a
rozhodcovský rozsudok za nespôsobilý exekučný titul, o ktorých otázkach okresný súd vyslovil svoje
právne závery v napadnutom uznesení.

5. Odvolací súd za podstatnú skutočnosť, ktorá spochybňuje závery súdu prvej inštancie považuje

Zmluvu o úvere zo dňa 09. 04. 2010, v ktorej bol povinný označený IČO-m, ktoré je identifikačným
údajom podnikateľského subjektu, a zároveň v zmluve označil, že úver si berie na účely podnikania.
Podľa výpisu zo živnostenského registra bola preukázaná existencia živnostenského oprávnenia
povinného v období od 17.12.2004 do 21.1.2015, kedy podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú
činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení.

Naviac samotný súd v napadnutom rozhodnutí v bode 18. uviedol, že povinný uzatvoril úverovú zmluvu
ako podnikateľský subjekt.

6. S poukazom na zmluvu o úvere a výpis zo živnostenského registra má odvolací súd za to, že vyššie
uvedené skutočnosti spochybňujú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, pokiaľ ide

o otázku účelu, na ktorý bol úver povinnému poskytnutý a teda v konečnom dôsledku aj spotrebiteľský
charakter vzťahu medzi oprávneným a povinným založený predmetnou zmluvou o úvere, ako aj záver
súdu prvej inštancie o neplatnosti rozhodcovskej doložky a rozhodcovského rozsudku ako exekučného
titulu, ktoré závery viedli súd prvej inštancie k vyhláseniu exekúcie za neprípustnú a k jej zastaveniu.

7. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)