Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. november 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/223/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717206870
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5717206870.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Anny Mihálikovej v právnom spore žalobcov: 1/ D. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XX, Y., 2/ L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XX, Y., obaja zastúpení
splnomocneným zástupcom Podhorský & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Zámocká č. 36, IČO:
46 962 000, proti žalovanému: Ing. J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., ul. X. č. X/XX, o zaplatenie sumy
13.800 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k.
7C/15/2017-110 zo dňa 08. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaný nemá voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 7C/15/2017-110 zo dňa 08.03.2018 žalobu žalobcu v rade 1/ a
2/ v celom rozsahu zamietol (výrok I.). Žalovanému proti žalobcom v rade 1/ a 2/ náhradu trov konania
nepriznal (výrok II.).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou podanou na súde dňa 12.04.2017 sa žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej
„žalobcovia“) ako spoločne a nerozdielne oprávnení domáhali zaplatenia sumy 13.800 eur spolu s 5
% úrokom z omeškania ročne od 24.02.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania proti žalovanému.

Žalobcovia si uplatnili nárok na náhradu škody vo výške 13.800 eur voči znalcovi, pričom škoda
zodpovedalarozdielumedziprvýmznaleckýmposudkomč.16/2013z28.01.2013(58.300eur)adruhým
znaleckým posudkom č. 37/2014 zo dňa 05.03.2013 (44.500 eur). Tvrdili, že keby nebol v druhom
posudku znalec určil všeobecnú hodnotu na 44.500 eur alebo by ju určil tak ako ju určil v prvom
znaleckom posudku, nebola by im škoda v tomto rozsahu vznikla, napriek tomu však nehnuteľnosť
dňa 16.04.2014 bola vydražená za sumu 33.500 eur. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne
preukázané, že nehnuteľnosť žalovaných bola vydražená dňa 16.04.2014 za 33.500 eur, pričom odhad

ceny predmetu dražby bol uskutočnený na základe znaleckého posudku žalovaného č. 37/2014 zo
dňa 05.03.2014 v sume 44.500 eur. Skutočnosť, že predtým žalovaný podal znalecký posudok č.
16/2013, v ktorom ocenil tie isté nehnuteľnosti na 58.300 eur, medzi stranami sporu nebola pochybná,
avšak neboli rozporované ani tvrdenia žalovaného, a totiž, že dražba konaná dňa 16.04.2016 bola v
poradí treťou dražbou tých istých nehnuteľností po tom, čo boli neúspešné dražby zo dňa 12.03.2013
a 30.09.2013, kde nehnuteľnosti neboli vydražené ani za cenu 58.300 eur v prvom kole, ani za cenu
44.000 eur v druhom kole, a že v týchto kolách dražby o nehnuteľnosti nikto neprejavil záujem. Dokázané

boli skutočnosti tvrdené žalobcami ohľadne toho, že žalobcovia neúspešne napadli v súdnom konaní
platnosť dobrovoľnej dražby zo dňa 16.04.2014. Žalobcovia podľa presvedčenia súdu nepreukázali ani
jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá im mala vzniknúť (porušenie
právnej povinnosti škodcom, príčinná súvislosť medzi týmto porušením a škodou ako protiprávnymnásledkom a zavinenie vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti) v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Predovšetkým nepreukázali, čím znalec porušil svoju právnu povinnosť práve pri podaní
znaleckého posudku č. 37/2014, v ktorom bola stanovená nižšia všeobecná hodnota nehnuteľností.

Nepreukázali tiež, že nebyť stanovenia nižšej všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v dôsledku zavineného
porušenia právnej povinnosti znalcom, im vznikla škoda, teda že nebyť tvrdeného podhodnotenia
nehnuteľnosti, ktoré preukázané nebolo, boli by na dražbe dňa 16.04.2014 vydražili za vyššiu cenu, a
ak by ju boli vydražili, tak práve za sumu 13.800 eur, čo bola nimi tvrdená výška škody. Žalobcovia
nepredložili žiadny znalecký posudok, ktorý by vyvrátil tvrdenia znalca v znaleckom posudku č. 37/2014

a neprodukovali žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že pri stanovení vyššej všeobecnej hodnoty v
posudku, ktorý bol podkladom pre dražbu dňa 16.04.2014 bolo by došlo k vydraženiu nehnuteľnosti za
vyššiu sumu, minimálne o 13.800 eur vyššiu. Súd preto žalobu žalobcov zamietol ako nedôvodnú. O
trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „C. s. p.“. Žalovaný bol v konaní proti žalobcom plne úspešný, avšak nárok na náhradu trov
konania si proti nim neuplatnil, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že úspešnému žalovanému sa

proti neúspešným žalobcom náhrada trov konania nepriznáva.

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu,ktorínavrhlirozsudokokresnéhosúduzrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanie
a nové rozhodnutie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, g/, h/ C. s. p.

K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p. uviedli, že v danom prípade súd prvého
stupňa svojim postupom v konaní porušil ich práva na spravodlivý proces. Konkrétne to bolo spôsobené
tým, že nesprávne viedol súdne konanie, keď priebežne neuviedol, aké skutkové tvrdenia strán má
za preukázané a aké nie. Tým došlo k prekvapivému rozhodnutiu, pričom oni už nemohli procesnou
aktivitou na to viac zareagovať. Ak by súd uviedol, že nemá za preukázané výšku škody, oni by navrhli

napr. vykonať dôkaz súkromný znalecký posudok na preukázanie hodnoty nehnuteľnosti. Žalobcovia
mali za to, že súd vykonaným dokazovaním dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím bol
naplnenýodvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.f/C.s.p.Vkonaníjasnepreukázali,ževpredložených
dvoch znaleckých posudkoch sú zásadné rozpory, z čoho súd nesprávne odvodzuje, že v nich nevidí
žiadny rozpor. Z textu žaloby vo veci samej a i z ich vyjadrenia zo dňa 30.11.2017 jednoznačne vyplýva,

že uviedli v čom spočíva závadné konanie (nezákonné konanie) znalca. K odvolaciemu dôvodu podľa
§ 365 ods. 1 písm. g/ C. s. p. žalobcovia uviedli, že po vydaní rozsudku bolo vo veci neplatnosti
dražby konanej dňa 11.04.2014 vydané uznesenie Krajského súdu v Trnave (predchádzajúci rozsudok
Krajského súdu v Trnave bol zrušený NS SR) na základe ktorého vec bude znovu prejednávať Okresný
súd Senica. Vzhľadom na toto nové rozhodnutie vo veci súvisiacej s týmto konaním - neplatnosťou

dražby, ktorej podkladom bol nesprávny znalecký posudok č. 37/2014 zo dňa 05.03.2014 mali za to, že
je naplnený tento odvolací dôvod. Ohľadom odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.
namietali, že súd dospel k nesprávnym právnym záverom ohľadom naplnenia podmienok zodpovednosti
za škodu žalovaného. V danom prípade boli splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednostného
vzťahu škodca - poškodený, a to: - porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon) znalca podaním

nezákonného (nesprávneho) znaleckého posudku, porušením vyššie uvedených ustanovení zákona č.
382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej len „zákona o znalcoch“) a vyhlášky
MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, - vznik škody ako rozdiel hodnoty
pôvodného znaleckého posudku a nezákonného znaleckého posudku a následne predaj nehnuteľnosti
pod cenu, - príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou (kausálny

nexus),kebynebolonesprávnehoznaleckéhoposudku,nebolobyaniškody,tedapredalibysazavyššiu
znaleckú hodnotu podľa prvého znaleckého posudku. Žalobcovia mali za to, že v danom prípade vyššie
uvedené zákonné predpoklady boli splnené, nakoľko žalovaný pri vyhotovení znaleckého posudku č.
37/2014 zo dňa 05.03.2014 nesprávne stanovil cenu nehnuteľnosti, a to cenu nižšiu ako stanovil v
znaleckom posudku č. 16/2013 zo dňa 28.01.2013, pričom dôvod takto nízkej ceny žiadnym spôsobom

neodôvodnil a v danom mieste a v období, v ktorom sa nehnuteľnosť znalecky posudzovala (znaleckým
posudkom č. 37/2014) priemerný pokles cien nehnuteľností nepresiahol 3% a ani nedošlo k žiadnym
udalostiam či škodám, ktoré by mali vplyv na hodnotu nehnuteľností. Žalovaný nesprávnym určením
výšky ceny nehnuteľnosti im spôsobil škodu.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravnýmprostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

5. Pochybenie znalca spočívajúce v spracovaní vadného znaleckého posudku sa zakladá za
predpokladu naplnenia podmienok podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

6.Predpokladomvznikuvšeobecnejzodpovednostizaškodupodľa§420ods.1Občianskehozákonníka

je porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním škodcu a vznikom škody; zavinenie sa predpokladá.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého výroku rozhodujúceho o nároku žalobcov 1/ a 2/ na
náhradu škody ako i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Stotožňuje sa so záverom súdu prvej

inštancie, že v konaní nebolo preukázané aké konkrétne pochybenia či porušenia zákona či vyhlášky
žalovaný ako znalec učinil pri spracovaní znaleckého posudku č. 37/2014 zo dňa 05.03.2013, ktorého
predmetombolooceňovanienehnuteľnosti.Okresnýsúdsprávnekonštatoval,žežalobcovianepredložili
žiadny znalecký posudok, ktorý by vyvrátil tvrdenia znalca v znaleckom posudku č. 37/2014. V tomto
smere preto neuniesli dôkazné bremeno. Okrem toho ani to, či takto stanovená cena nehnuteľnosti

ovplyvnila aj cenu vydraženej nehnuteľnosti a teda nesprávny znalecký posudok bol príčinou ceny
vydraženejnehnuteľnosti.Rozhodnutieokresnéhosúdupretovychádzaizosprávnehoprávnehozáveru
konštatujúceho, že neboli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu.
Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám uvedeným
v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch

na ne odkazuje.

8. Krajský súd zdôrazňuje, že odvolací súd je viazaný nielen rozsahom odvolania, ale i konkrétnymi
dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku
(§ 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 C. s. p.) to znamená, že vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia

posudzuje (takmer výlučne) z dôvodov označených odvolateľom.

9. Žalobcovia v odvolaní namietali, že v danom prípade súd prvej inštancie svojim postupom v konaní
porušil ich práva na spravodlivý proces v tom, že nesprávne viedol súdne konanie, keď priebežne
neuviedol, aké skutkové tvrdenia strán má za preukázané a aké nie.

Podľa§181ods.1,2C.s.p.,povyvolaníveciaúkonochpodľa§180žalobcaprednesiepodstatnýobsah
žalobyavyjadrenípodľa§167.Žalovanýmáprávovyjadriťsakprednesužalobcu.Stranamôžeodkázať
na svoje písomné podanie (ods. 1). Po úkonoch podľa ods. 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri

predbežnom prejednaní sporu (ods. 2).
Vyššie citované ustanovenie upravuje priebeh pojednávania po otvorení pojednávania. obligatórne
určenie sporných a nesporných skutkových tvrdení zo strany súdu a obligatórne predbežné právne
posúdenie veci sú kľúčovými inštitútmi na zrýchlenie civilného sporového konania, ako aj prostriedkom
na predídenie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí.

Odvolací súd mal z obsahu spisu, a to zápisnice o pojednávaní zo dňa 08.03.2018 (č. l. 100 spisu)
zistené, že sudkyňa poučila procesné strany, že na pojednávaní budú prečítané listiny, ktoré žalujúca
pripojila do súdneho spisu. Následne konštatovala, že nároky žalobcu sú sporné a súd považuje
nárok žalobcu za rovnako sporný. Žalujúca strana podľa presvedčenia súdu hypoteticky konštatuje
existenciu škody vo výške 13.800 eur tak ako to vyplýva zo žalobného petitu, avšak nepreukázala, že

by práve v dôsledku zavineného porušenia povinností znalca, teda žalovaného v príčinnej súvislosti
s týmto zavineným porušením vznikla žalujúcej strane škoda, a to tým, že nehnuteľnosť, ktorá bola
pôvodne vydražená za sumu 33.500 eur v prípade neporušenia povinnosti znalcom by bola vydražená
o sumu vyššiu, práve o túto sumu, ktorá je uplatňovaná ako istina v žalobnom návrhu. Súdu teda
absentovalo hodnoverné preukázanie vzniku škody na strane žalobcov a teda nepochybné preukázanie

tej skutočnosti, že v dôsledku porušenia povinnosti znalcom sa zmenšila majetková podstata žalobcov,
práve o túto sumu, chýbalo preukázanie zavineného porušenia povinnosti znalcom a príčinná súvislosť
medzi škodou ako protiprávnym následkom a porušením povinností žalovaného.Podľa odvolacieho súdu s ohľadom na obsah uvedenej zápisnice o pojednávaní okresný súd tým, že
oboznámil strany sporu prítomné na pojednávaní o tom, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné a
ktoré za nesporné, si svoju povinnosť splnil. Na základe predbežného právneho posúdenia o absencii

predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu bolo dostatočne zrejmé, aký výrok rozhodnutia vo
veci samej možno očakávať.

10. Námietku žalobcov v odvolaní v súvislosti s nesprávne zisteným skutkovým stavom týkajúcu sa toho,
že v konaní z textu žaloby i vyjadrenia zo dňa 30.11.2017 jasne preukázali, že v predložených dvoch

znaleckých posudkoch sú zásadné rozpory, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Žalobcovia totiž v
konaní pred okresným súdom len poukazovali na to, že znalec cenový rozdiel 13.800 eur neodôvodnil
a nevysvetlil a že v danom mieste a v období, v ktorom sa nehnuteľnosť znalecky posudzovala,
priemerný pokles cien nehnuteľností nepresiahol 3 % a ani nedošlo k žiadnym udalostiam, ktoré by mali
vplyv na hodnotu nehnuteľností. Tieto dôvody neboli takými, ktoré by predstavovali porušenia zákona o
znalcoch či vyhlášky. Pokiaľ malo podľa nich dôjsť k podhodnoteniu nehnuteľnosti o 23 %, opäť treba

zdôrazniť, že bolo na žalobcoch, aby preukázali, že to bolo v dôsledku konkrétnych pochybení znalca.
Bezpredloženéhokontrolnéhoznaleckéhoposudku,ktorýbyuvedenékonštatoval,nebolomožnétakýto
záver prijať.

11. V ďalšej časti odvolania žalobcovia poukazovali na to, že o veci súvisiacej s týmto konaním a

to o určenie neplatnosti dražby, ktorej podkladom bol nesprávny znalecký posudok č. 37/2014 bolo
po rozhodnutí okresného súdu vydané uznesenie odvolacieho súdu (po predchádzajúcom zrušujúcom
rozhodnutí NS SR), ktorým bolo zrušené rozhodnutie okresného súdu v tejto veci a vec tomuto vrátená
na ďalšie konanie. Nakoľko do dňa rozhodnutia odvolacieho súdu nebolo v predmetnej veci rozhodnuté
nebol dôvod sa uvedenou námietkou zaoberať.

12. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolacie námietky žalobcov boli neopodstatnené a keďže neboli
zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 C. s. p.) napadnutý rozsudok potvrdil, a to vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol
osobitne napadnutý odvolaním.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu,
preto by mu prislúchala náhrada trov odvolacieho konania. Nakoľko však z obsahu spisu vyplýva, že
žalovanému preukázateľne žiadne trovy nevznikli (v konaní nebol zastúpený právnym zástupcom, ani

sa k odvolaniu nevyjadril), odvolací súd rozhodol, že žalovaný nemá voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C. s. p.).