Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. január 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 12P/210/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314207397
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Myrtill Vojteková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2314207397.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: Q. Š.F.L., nar. 16.1.2001, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta dieťa rodičov - matky: E. Š., nar.
XX.X.XXXX, bytom F. E. XXX/X, J., v konaní zastúpená: Mgr. Ivica Šišoláková, advokátka so sídlom
Nová Doba 920/5, Galanta, a otca: O. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom E. A. XXX, v konaní zastúpený:
SODOMA VULGAN, spol. s r.o., so sídlom Trnavská cesta 37, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie
výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Zvyšuje sa výživné na maloleté dieťa zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne, počnúc

od 28.3.2014, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky
maloletého dieťaťa.

II. Zročné výživné za obdobie od 28.3.2014 do 17.1.2017 vo výške 3.412,90 Eur súd povoľuje otcovi
zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 90,- Eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným po
právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky maloletého dieťaťa.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č. k. 12C/254/2008-114 zo dňa 23.11.2010
v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa.

IV. Návrh otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom sa zamieta.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.3.2014, doplneným dňa 16.12.2014 domáhala
vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné na maloleté dieťa zo sumy 100,- Eur na sumu 280,-

Eur mesačne od 1.9.2013. Svoj návrh odôvodnila nárastom odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa
od posledného rozhodnutia a podstatnou zmenou pomerov, ktorá nastala na jej strane od 25.5.2010,
kedy jej bol priznaný invalidný dôchodok, a tým došlo k poklesu jej príjmov. Poukázala na to, že otec
sa o maloletého vôbec nezaujíma a okrem exekučne vymáhaného výživného, neprispieva žiadnou inou
čiastkou, hoci sa maloletý aktívne venuje futbalu, čím má zvýšené výdavky na dopravu a oblečenie.

2. Okresný súd Galanta dňa 10.4.2014 postúpil vec Okresnému súdu Bratislava V, ktorý následne

uznesením, č.k. 17P/152/2014-20, zo dňa 11.6.2014 preniesol svoju miestnu príslušnosť na tunajší súd.

3. Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu matku v písomnej forme nevyjadril. Dňa 25.5.2016 predložil
súdu vyhlásenie o majetku, v ktorom uviedol, že je menšinovým spoluvlastníkom poľnohospodárskejpôdy v k. ú. Gemerská Poloma, ktorú prenajíma družstvo, pričom ročné nájomné sa pohybuje vo
výške 10 až 15,- Eur. Iné nehnuteľnosti a hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní. Býva so svojou
partnerkou v nehnuteľnosti, ktorá je vo výlučnom vlastníctve syna jeho partnerky. Peňažné prostriedky

z predaja bytu pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov použil vo veľkej väčšine na
úhradu záväzkov, ktoré vznikli počas jeho manželstva s matkou maloletého dieťaťa. Poukázal aj na svoj
zhoršený zdravotný stav, ktorý mu sťažuje lepšie uplatnenie sa na trhu práce.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a jej právnej zástupkyne, právneho zástupcu

otca, kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, čítaním sa oboznámil s podstatným obsahom spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 12P/180/2009 a spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 12C/254/2008,
listinnými dôkazmi a to rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdeniami a správami ohľadne rodičov a
maloletého dieťaťa, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

5. Maloletý Tomáš pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 23.11.2010, č.k. 12C/254/2008-114, ktorým súd schválil aj dohodu rodičov, na
základe ktorej sa maloletý zveril do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu
maloletého dieťaťa mesačne vo výške 100,- Eur. Styk otca s maloletým súd ponechal neobmedzený.
V čase tohto rozhodovania mal maloletý Tomáš 9 rokov, navštevoval základnú školu. Jeho potreby boli

primerané veku. Matka bola poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 328,30 Eur. Otec poberal
výsluhový dôchodok vo výške 651,27 Eur mesačne a občas si privyrábal aj brigádne.

6. Matka, vypočutá na pojednávaní dňa 3.5.2016 ako účastníčka konania, zotrvala na svojom návrhu
a žiadala zvýšiť výživné zo sumy 100,- Eur na sumu 280,- Eur mesačne. Poukázala na to, že otec

po rozvode výživné riadne neplatil, preto je vymáhané exekučne s tým, že exekútor zráža mesačné
splátky výživného z výsluhového dôchodku otca. Okrem výživného otec maloletému neposkytuje žiadne
plnenia. Neudržiava so synom žiadny osobný kontakt. Nemá o neho záujem. Uviedla, že žije v podnájme
v trojizbovom byte s maloletým Tomášom a svojou matkou, ktorá poberá starobný dôchodok vo výške
358,50 Eur. Je naďalej invalidnou dôchodkyňou, pričom jej invalidný dôchodok sa znížil od 2.1.2016 na

207,10Eurstým,žemástanovenúzníženúschopnosťpracovaťo55%.Zlepšeniejejzdravotnéhostavu
nenastalo. Navštevuje onkológa, neurológa a reumatológa. Okrem invalidného dôchodku iný príjem
nemá.

7. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní konanom dňa 17.1.2017 uviedla, že sa pridržiavajú

doterajších vyjadrení ako aj vyjadrenia matky na ostanom pojednávaní, nakoľko od poslednej úpravy
výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, u ktorého sa zvýšili jeho odôvodnené
potreby, pričom maloletý Q. t.č. navštevuje 1. ročník SOŠ v Partizánskom. S úpravou styku otca s
maloletým dieťaťom nesúhlasila, keďže matka nebránila otcovi v stretávaní sa so synom, pričom úpravu
styku považovala za kontraproduktívnu, nakoľko otec nejaví záujem o maloleté dieťa a pokiaľ by sa

malo stretávať s otcom v presne určených intervaloch, ešte viac by sa prehĺbila priepasť medzi otcom
a dieťaťom. Je na otcovi, aby si našiel cestu k synovi.

8. Právny zástupca otca na pojednávaniach dňa 3.5.2016 a dňa 17.1.2017 uviedol, že s návrhom matky
nesúhlasia, nakoľko nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného na

sumu 280,- Eur. Vyjadril nesúhlas aj so spätným zvýšením výživného od 1.9.2013, nakoľko matka mohla
podať návrh skôr od odsťahovania zo spoločnej domácnosti, pričom nepreukázala ani dôvody hodné
osobitného zreteľa. Uviedol, že otec maloletého dieťaťa je rozvedený. Žije v spoločnej domácnosti
so svojou družkou, ktorá je rozvedená, zamestnaná, bez vyživovacích povinností, v rodinnom dome.
Poberá výsluhový dôchodok vo výške 720,30 Eur a je zamestnaný u zamestnávateľa Centrum podpory

MV SR s priemerným mesačným čistým príjmom 296,97 Eur. Nie je vlastníkom žiadnych cennejších
vecí. Ďalej poukázal na to, že matka vyčíslila výdavky na maloleté dieťa na sumu 228,- Eur, pričom
požaduje výživné vo výške 280,- Eur. S prihliadnutím na skutočnosť, že sa matka o maloletého osobne
stará, pričom otec sa s maloletým dieťaťom nestretáva, navrhol určiť výživné 150,- Eur. Súčasne navrhol
aj upraviť styk otca s maloletým dieťaťom na každý párny víkend v sobotu od 14:00 hod. do 18:00 hod.,

a to z dôvodu, že môže ísť o syndróm zvrhnutého rodiča s tým, že otec okrem návrhu na úpravu styku
so synom, resp. oživenie ich vzťahu, neurobil žiadne iné kroky.9. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 17.1.2017 vo veci uviedla, že odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa sa od poslednej úpravy výživného značne zvýšili, preto navrhla návrhu matky
čiastočne vyhovieť a zvýšiť výživné zo sumy 100,- Eur na sumu 200,- Eur mesačne od podania návrhu.

Čo sa týka úpravy styku, stotožnila sa s vyjadrením právnej zástupkyne matky, nakoľko maloletý je vo
veku, kedy sa sám rozhodne kedy sa chce s otcom stretávať.

10. Podľa § 78 ods. l, prvá veta Zákona o rodine (ďalej len ZR), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

11. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

12. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov

o domácnosť.

15. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

18. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

20. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne
- okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik

novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými
okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u
školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov.
Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene
výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 ZR je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle

ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša,
miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna
okolnosť, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže
uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.

21. Z dokazovania pred súdom vyplýva, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca rozsudkom
Okresného súdu Bratislava V, č.k. 12C/254/2008-114 zo dňa 23.11.2010, došlo k podstatnej zmene
pomerovnastranemaloletéhodieťaťa,ktoréjestaršieo7rokov,pretovýdavkyspojenésuspokojovaním
jeho odôvodnených potrieb, aj s ohľadom na celkový nárast životných nákladov, pochopiteľne vzrástli vsúvislosti s jeho fyzickým rastom na oblečenie, obuv, stravu, hygienické potreby, predovšetkým však v
súvislosti s výkonom školskej dochádzky, ako aj so zabezpečením jeho odôvodnených potrieb vzhľadom
na jeho záujmy, školské a mimoškolské aktivity, teda vo všetkých oblastiach jeho života, pričom ide o

objektívnu zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako oprávneného, ktorú zmenu súd pri svojom
rozhodovaní zohľadnil. Maloletý Q. má toho času 16 rokov a navštevuje 1. ročník SOŠ. Je zdravý. Jeho
výdavky sú bežné a veku primerané.

22. Súd preskúmal na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených potvrdení príjmy a

majetkové pomery oboch rodičov a zistil, že otec v čase posledného rozhodovania o výživnom bol
poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 651,27 Eur a občas si brigádne privyrábal. V súčasnosti
je naďalej poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 720,66 Eur a je zamestnaný u zamestnávateľa
Centrum podpory MV SR s priemerným čistým mesačným príjmom 296,97 Eur. Na strane otca došlo
tedakzvýšeniujehopríjmov(+366,36Eur).Ďalšiavyživovaciapovinnosťmunepribudla.Bývasosvojou
zamestnanou partnerkou v rodinnom dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve syna jeho partnerky. Iný

majetok väčšej hodnoty nevlastní. Svoje výdavky vyčíslil mesačne na sumu 328 Eur. Mesačne uhrádza
za vodu sumu 8,- Eur, za plyn 62,- Eur, za elektrinu15,- Eur, na stravu 150,- Eur, na oblečenie 30,- Eur, na
hygienické potreby 10,- Eur, na lekára a lieky 33,- Eur a za telefón 20,- Eur. Matka je naďalej invalidnou
dôchodkyňou, pričom výška jej invalidného dôchodku sa od poslednej úpravy výživného znížila zo sumy
328,30 Eur na sumu 208,10 Eur mesačne (- 120,20 Eur). Ďalšia vyživovacia povinnosť jej nepribudla.

Býva s maloletým dieťaťom v prenajatom byte v Partizánskom. Majetok väčšej hodnoty nevlastní.
23. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie
výživného je čiastočne dôvodný a je potrebné zmeniť pôvodne citované rozhodnutie, ktorým bol
naposledy upravovaný rozsah vyživovacej povinnosti otca. Keďže k výraznej zmene pomerov v
prejednávanej veci nepochybne došlo na strane maloletého dieťaťa, táto skutočnosť zakladá dôvod na

zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Súd preto návrhu matky vyhovel čiastočne a zvýšil výživné
tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
24. Súd výživné zvýšil od podania návrhu, t.j. od 28.3.2014, nakoľko mal za to, že v danom prípade
neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by opodstatnili zvýšenie výživného od 1.9.2013
tak ako to navrhla matka. V zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 ZR, výživné pre maloleté dieťa možno

priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné
osobitnéhozreteľa.Relevantnýmdôvodomvprípadespätnéhopriznaniazvýšenéhovýživnéhobymohol
byť napríklad zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má
znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie). Takéto
dôvody hodné osobitného zreteľa však matka v priebehu konania nepreukázala a rovnako ani súd ich

nezistil.
25. Čo sa týka výšky výživného, súd zvýšil výživné na maloletého zo sumy 100,- Eur mesačne na
sumu 200,- Eur mesačne, a to aj s ohľadom na vývoj životných nákladov, na majetkové pomery otca pri
zohľadnení jeho súčasného príjmu. Podľa ustálenej súdnej praxe je možné postihnúť príjem povinného
rodiča približne v rozsahu 25 % - 30 % na plnenie všetkých jeho vyživovacích povinností s prihliadnutím

na osobitosti daného prípadu. V zmysle uvedeného, z aktuálneho príjmu otca cca. 1.017,- Eur tak 25
% - 30 % predstavuje sumu 254,- Eur až 305,- Eur. Za daného stavu mal súd za to, že na strane otca
je priestor na zvýšenie výživného. Otec doposiaľ na výživu maloletého dobrovoľne riadne neprispieval,
pretojevýživnévymáhanéexekučnestým,žeexekútorzrážamesačnésplátkyvýživnéhovovýške100,-
Eur z výsluhového dôchodku otca. Okrem výživného žiadne ďalšie plnenia maloletému neposkytuje

a nekontaktuje ho. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poznamenať, že matka síce výdavky
maloletého vyčíslila na sumu 228,- Eur, dieťa však má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a
rodič je vzhľadom na možnosti a schopnosti i majetkové pomery povinný prispievať na výživu maloletého
dieťaťa. Matka si z objektívnych dôvodov (zdravotné problémy) nedokáže zvýšiť svoje príjmy, avšak
podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach otca, aby zo svojho príjmu prispieval na výživu

maloletého dieťaťa vyššou sumou. Pokiaľ otec prispeje na výživu maloletého mesačne sumou 200,- Eur
a matka prispeje sumou 100,- Eur a pripočíta sa k tomu aj príjem matky titulom prídavku na dieťa, tak
na strane maloletého vznikne finančná čiastka na jeho výdavky vo výške 323,52 Eur mesačne (200 +
100 + 23,52), čím vznikne zatiaľ dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletého
dieťaťa, pričom na strane otca zostáva naďalej istá rezerva, z ktorej bude možné čerpať v budúcnosti pri

ďalšom navýšení výživného s poukazom na rastúce potreby maloletého dieťaťa. Takto ustálená výška
výživného podľa názoru súdu, korešponduje aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa a zodpovedá aj
kritériám Zákona o rodine.26. Nakoľko otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 28.3.2014 do 17.1.2017 vo výške 3.412,90
Eur (alikvótna časť zvýšeného výživného za mesiac marec 2014 predstavuje 100,- Eur : 31 dní v
mesiaci = 3,225 Eur/ deň, teda 4 dni v mesiaci marec 2014 x 3,225 Eur = 12,90 Eur + 100,- Eur/

mes. x 34 mesiacov (4/2014 až 1/2017) = 3.400,- Eur) súd mu v súlade s ustanovením § 232 ods. 3
C.s.p. povolil zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 90,- Eur až do zaplatenia spolu s bežným
výživným po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok, nakoľko táto výška splátok sa
javí ako zodpovedajúca jednak potrebám maloletého dieťaťa, ako aj finančným pomerom otca, keďže
takto určené splátky spolu s bežným výživným (290,- Eur) predstavujú hornú hranicu rozpätia príjmu

povinného rodiča (25 - 30 % = 254 - 305,- Eur), z ktorého môže súd určiť výživné v súdenom prípade.
Súd súčasne poznamenáva, že platby výživného, ktoré bol otec povinný doposiaľ uhrádzať na základe
právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 12C/254/2008-114, zo
dňa 23.11.2010 mesačne pri výpočte dlhu nezohľadnil, nakoľko predmetné rozhodnutie predstavuje
exekučný titul, na základe ktorého je možné prípadné dlžné výživné vymáhať.
27. Súd návrh otca na úpravu styku, stotožňujúc sa v plnom rozsahu s argumentáciou matky a kolízneho

opatrovníka, zamietol, keďže úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, ktoré má toho času 16 rokov,
považoval za kontraproduktívne. Matka nebráni otcovi v stretávaní sa s maloletým, napriek tomu však
otec svojho syna už 4 roky nekontaktuje. Okrem návrhu na úpravu styku, žiadne iné kroky neurobil na
oživenie ich vzťahu. Je teda na otcovi, aby si našiel cestu k synovi. Pokiaľ by sa mal maloletý stretávať s
otcom v presne určených intervaloch, mohla by sa priepasť medzi otcom a dieťaťom ešte viac prehĺbiť.

28. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní.Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k

maloletému.