Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/183/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414211253
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1414211253.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu: J. X., nar.

XX.XX.XXXX, bytom X. 8, U., štátny občan SR, zastúpený Z.. J. X., bytom X. 8, U., proti žalovaným: 1.
U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Q., Za potokom č. XX, štátny občan SR, 2. G. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. hrdlo č. 6, U., štátny občan SR, 3. W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. hrdlo č. 6, U., štátny občan
SR, o zaplatenie 6.955,68 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. 2. a 3. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5.938,33 eur s
poplatkom z omeškania 682,92 eur, úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 472,43 eur od 03.07.2012 do
zaplatenie a úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 690,90 eur od 03.07.2012 do zaplatenia, všetko

do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Vo zvyšku sa konanie z a s t a v u j e.

IV. Žalovaným v 1. 2. a 3. rade sa v zastavujúcej časti nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

V. Žalovaní v 1. 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť súdny poplatok v sume 356 eur na účet Okresného súdu
Bratislava IV do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 20.06.2014 domáhal zaviazať žalovaných v 1. 2. a 3.
rade zaplatiť mu sumu 6.955 eur spolu s poplatkom z omeškania z dlžného nájomného 0,05% denne
z dlžnej sumy od 01.02.2011 do zaplatenia, 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 472,43 eur za
elektrickú energiu od 03.07.2012 do zaplatenia, 9% úrok z omeškania za nedoplatky z vyúčtovania za
rok 2011, 2012 (služby, teplá voda) od 03.07.2012 do zaplatenia, sumu 1.497 eur penále 0,2% denne z

dlžnej sumy v zmysle nájomnej zmluvy do 31.12.2012 plus penále od 01.01.2013 do zaplatenia. Žalobu
odôvodnil tým, že na základe nájomnej zmluvy zo dňa 01.02.2011 prenajal žalovaným byt č. X na U. ul.
X v U.. V deň prevzatia bytu mu žalovaní zaplatili kauciu 415 eur ako úhradu za prípadné nedoplatky
alebo škodu. Žalovaní sa zaviazali platiť nájomné v sume 585 eur mesačne (vrátane zálohovej platby
za elektrinu v sume 35 eur mesačne) vždy do 24. dňa v mesiaci. Od 01.08.2011 sa žalovaní zaviazali
platiť nájomné v sume 600 eur mesačne. Od júna 2011 žalovaní dohodnuté nájomné platiť prestali,
respektívehoplatilinepravidelneavmalýchsumách.Pretožeza2.,3.,4.,a5.mesiac2011bolonájomné

zaplatené a v júni 2011 až dňa 25.6.2011 v sume 70 eur, prepadla kaucia 415 eur v prospech dlžného
nájomného za jún a júl 2011 (čiastočne). Žalovaní ani ďalej neplatili nájomné + elektrinu, resp. platili,
no nie včas a v dohodnutej sume. Takáto situácia mu spôsobila obrovské problémy, keď v dôsledku
platobnej neschopnosti nemal z čoho žiť. Je invalidný dôchodca. Bol nútený čerpať pôžičky, v dôsledkučoho mu vznikali veľké škody. Bolo problematické žalovaných z bytu dostať, keďže sa im narodilo dieťa.
V byte so žalovanými v 1. a 2. rade býval aj syn žalovanej v 2. rade, ktorého bol problém v byte zastihnúť
a dať mu podpísať zmluvu. Žalovaní v 1. a 2. rade tvrdili, že dlh uhradia, že predajú z predaja bytu,

ktorý údajne zdedila žalovaná v 2. rade so súrodencami. Na jeho výzvy, aby byt opustili nereagovali.
Napokonnájombytuvypovedalpísomnelistomkudňu26.06.2012.Žalobcapoukazovalanaskutočnosť,
že v prehlásení žalovaných zo dňa 26.06.2012 aj vo výpovedi zo dňa 01.06.2012 žalovaní svoj dlh na
nájomnom, elektrine a nedoplatkoch) voči nemu písomne uznali. Špecifikoval, že nedoplatok v sume
6.955,68 eur pozostáva zo sumy: 5.775 eur titulom dlžného nájomného, 489,78 eur titulom dlhu za

elektrickú energiu, 690,90 eur titulom nedoplatku z vyúčtovania za teplú vodu.

2. Podaním doručeným súdu 12.09.2014 žalobca uviedol, že poplatok z omeškania dlžného nájomného
žiada od 05.04.2011.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX,

zmluvou o nájme zo dňa 01.02.2011, dodatkom k zmluve zo dňa 20.08.2011, protokolom o prevzatí bytu
zo dňa 01.02.2011, výpoveďou z nájmu bytu zo dňa 01.06.2012, výzvou žalobcu zo dňa 16.01.2014,
prehlásením žalovaných v 1. a 2. rade zo dňa 26.06.2012, príjmovými pokladničnými dokladmi, výpismi
z účtu žalobcu, vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2011, 2012, vyúčtovaniami
elektriny, ako i ostatným obsahom spisu, výsluchom strán sporu a zistil tento skutkový stav:

4. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že titulom nedoplatku za elektrinu si žalobca uplatňuje
namiesto sumy 489,78 eur sumu 472,43 eur, keď v žalobe došlo k tejto zrejmej nepresnosti, z ktorého
dôvodu si žalobca uplatňuje istinu vo výške 6.938,33 eur. Uviedla, že žalobca netrvá na zaplatení sumy
1.497 eur, predstavujúcej penále 0,2% denne z dlžnej sumy v zmysle nájomnej zmluvy do 31.12.2012

plus penále od 01.01.2013 do zaplatenia. V tejto časti žalobca berie žalobu späť.

5. Žalovaný v 1. rade uviedol, že nárok žalobcu čo do základu i výšky uznáva. Nie je však schopný
predmetnú pohľadávku žalobcovi uhradiť inak, ako v splátkach, maximálne po 60 eur mesačne, v ktorej
súvislosti poukazoval na jeho osobnú, majetkovú a zárobkovú situáciu. V pizzerii, kde je zamestnaný

má príjem cca 112 eur mesačne.

6. Žalovaná v 2. rade uviedla, že takisto ako žalovaný v 1. rade nárok žalobcu čo do základu a výšky
uznáva. Nie je však schopná pohľadávku žalobcu zaplatiť inak, ako v splátkach, maximálne po 40 eur
mesačne. Všetci traja žalovaní sa dostali do finančnej tiesne, v dôsledku čoho neboli schopní predmetné

nájomné platiť, ktorý stav ju mrzí. V pizzerii, kde je zamestnaná má príjem cca 150-170 eur mesačne.
S partnerom, žalovaným v 1. rade majú 6 ročné dieťa. Žijú u jej brata, ktorý ich prichýlil. Je si vedomá
dlhu voči žalobcovi a chcú ho zaplatiť v splátkach po 60 eur mesačne.

7. Žalovaný v 3. rade, ktorý je synom žalovanej v 2. rade vypovedal, že sa stotožňuje s výpoveďou

žalovaných v 1. a 2.rade.

8. Zástupkyňa žalobcu uviedla, že zaplatenie žalovanej sumy v splátkach, je pre žalobcu absolútne
neprijateľné. Argumentácia v tom smere, že majú údajne príjem aký tvrdia neobstojí, keď v Bratislave
je možnosť sa zamestnať a mať adekvátny príjem.

9. Podľa § 663 Obč. zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec,
aby ju dočasne ( v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

10. Podľa čl. III. bod 3.1. nájomnej zmluvy výška za prenechanie bytu do nájmu nájomcom (ďalej
len ,,nájomné“ je stanovené vzájomnou dohodou zmluvných strán vo výške 550 eur mesačne, plus

príspevok na energie 35 eur, t.j. spolu 585 eur mesačne.

11. Podľa č. III bod 3.4 nájomnej zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že náklady spojené s užívaním
bytu a to spotrebu vody, vodné, stočné, odvoz odpadu, spotreba elektriny spoločných priestorov v dome,
upratovanie spoločných priestorov, náklady spojené s používaním výťahu a dodávku tepla (ÚK) hradí v

plnej výške prenajímateľ, a to priamo poskytovateľom týchto služieb v termíne splatnosti účtov.

12. Podľa čl. III bod 3.5 zmluvné strany sa dohodli, že prenajímateľ vyúčtuje s nájomcom v plnej výške
prípadnénedoplatkyenergií(teplávoda,elektrina)ktorésúsúčasťouzálohynaenergie,uvedenejvbode3.1. ako aj prípadné nedoplatky. Vyúčtovanie sa vykoná pri ukončení nájomného vzťahu. Nedoplatok
zaplatia nájomcovia prenajímateľovi do 5 dní odo dňa doručenia vyúčtovania.

13. V predmetnej veci súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 6.955,68 eur je
dôvodný.

14. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaní boli nájomcami bytu č. X
nachádzajúceho sa na U. ul. č. X v U.. Nájom bytu bol dohodnutý na dobu neurčitú. Listom zo dňa

01.06.2012 žalobca žalovaným nájom bytu vypovedal ku dňu 25.06.2012 s poukazom na čl. II, bod
2.2. nájomnej zmluvy, podľa ktorého prenajímateľ môže dať nájomcom výpoveď, ak bude nútený z
vážnych rodinných dôvodov, alebo nepredvídaných ekonomických pomerov byt prevziať alebo predať.
Podľa dodatku k nájomnej zmluve odo dňa 01.08.2012 sa žalovaní zaviazali platiť nájomné v sume
600 eur mesačne. Žalovaní nezaplatili nájomné v sume 5.775 eur, ktorý dlh na nájomnom im vznikol
za obdobie od 25.06.2011, kedy zaplatili len sumu 70 eur, dňa 5.8.2011 zaplatili len sumu 150 eur,

10.08.2011 zaplatili len sumu 550 eur, 7.9.2011 zaplatili len sumu 200 eur, 19.12.2011 len sumu 100
eur, 27.12.2011 len sumu 200 eur, 25.1.2012 len sumu 80 eur a 10.06.2012 sumu 60 eur. Žalovaní
mali žalobcovi za obdobie od 01.02.2011 do 10.06.2012 zaplatiť sumu 9.940 eur, zaplatili len sumu
4.165 eur. Predmetom posúdenia bol ďalej nárok žalobcu na zaplatenie sumy 489,78 eur titulom dlhu
za elektrickú energiu, ktorý nárok žalobcu mal súd preukázaný faktúrami spoločnosti Západoslovenská

energetika, a.s. Napokon bol predmetom posúdenia nárok žalobcu na zaplatenie sumy 690,90 eur
titulom nedoplatku z vyúčtovania za vodné, stočné, TV, teplo a ohrev TV za rok 2011 a za obdobie
od 01.01.2012 do 02.07.2012, ktorý mal súd preukázaný z vyúčtovaní. V roku 2011 vznikol žalovaným
nedoplatok v sume 485,10 eur (nedoplatok na vodnom a stočnom v sume 96,88 eur a za teplo a ohrev
vody v sume 382,22 eur). Za obdobie od 01.01.2012 do 02.07.2012 vznikol žalovaným nedoplatok v

sume205,80eur.Pretožezaplatenienedoplatkuspoluvsume6.955,68eurvkonanípreukázanénebolo,
na zaplatenie predmetnej sumy žalovaných zaviazal súd.

15. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

16.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Pretože sa žalovaní so zaplatením peňažného dlhu dostali dňom 02.07.2012 dostali do omeškania,

keď dlh sa písomne zaviazali zaplatiť žalobcovi najneskôr do 01.07.2012, sú povinní zaplatiť žalobcovi
aj úroky z omeškania.

18. Súd nepovolil žalovaným zaplatenie dlhu v splátkach po 60 eur mesačne, keď sa stotožnil so
zástupkyňou žalobcu v tom, že predmetný dlh vznikol ešte v roku 2012. Je absolútne neakceptovateľné,

aby žalovaní tento dlh v nimi navrhnutých splátkach splácali ďalších niekoľko rokov. Nepochybne si
museli byť vedomí predmetného dlhu a tak sa k nemu pristupovať i pri nakladaní so svojimi finančnými
prostriedkami.

19. Podľa § 251 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok v platnom znení, ďalej

len„CSP.“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Každý platí výdavky, ktoré mu v konaní
vzniknú.

20. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, súd mu nepriznal nárok na náhradu trov
konania, keď v súvislosti s predmetným konaním mu žiadne trovy nevznikli.

21. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

22. Podľa § 145 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.23. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí.

24. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr,
než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

25. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

26. Podľa 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. V zmysle uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení rozhodol súd tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a konanie o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.497 eur,

predstavujúcej penále 0,2% denne z dlžnej sumy v zmysle nájomnej zmluvy do 31.12.2012 plus penále
od 01.01.2013 do zaplatenia zastavil.

28. Ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia žaloby, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade
trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok

na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva, otázku, či išlo
o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu
výsledkuchovaniažalovanéhokpožiadavkámžalobcu.Idetedaoto,čisažalobcadomoholuplatneného
nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.
Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové

zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium
procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým,
čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú
žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že
späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom

rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a
teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto
prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je
správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu. Žalobca procesne
zavinil, že sa konanie vo vyššie uvedenej časti zastavilo. V takom prípade by mali žalovaní nárok na

náhradu trov konania, avšak pretože žalovaným v tejto súvislosti žiadne trovy nevznikli súd im nárok na
náhradu trov konania v tejto časti proti žalobcovi nepriznal.

29. O povinnosti žalovaných v 1. 2. a 3. rade zaplatiť súdny poplatok zo žaloby súd rozhodol podľa § 2
ods. 2, ods. 3 zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch, podľa ktorého, ak je navrhovateľ konania

od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo
jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá
v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo
nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania navrhovateľovi. Ak vznikne viacerým
poplatníkom podľa odseku 1 povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne a nerozdielne.

Žalovaní v 1. 2. a 3. rade sú preto povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny
poplatok v sume 356 eur (6% zo sumy 5.938 eur). O povinnosti žalovaných zaplatiť súdny poplatok súd
rozhodol podľa § 225 CSP.

Poučenie:

Podľa § 362 ods. 1 CSP proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

písomného doručenia na tunajší súd, písomne, dvojmo.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP, rozsah,v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1,2,3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok)a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.