Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. február 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/33/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111226242
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2111226242.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: AX MERLIN, s.r.o., so sídlom Dlhé
Lúky 4, 919 35 Hrnčiarovce nad Parnou, IČO: 36 533 033, zastúpený advokátom Mgr. Ianko Troiak,
Dukelských hrdinov 34, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Ing. A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/
XX, XXX XX J., zastúpený advokátkou: JUDr. Radka Paulínyová, Koceľova 17, 821 08 Bratislava -
Ružinov, o zaplatenie 67.348,84 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trnava č.k. 1Cb/51/2012-303 zo dňa 10.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.165,50 eur s úrokom z
omeškania v sadzbe 9 % ročne od 21.10.2010 do zaplatenia , keď vo zvyšnej časti konanie zastavil a
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58% voči žalobcovi.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 67.348,84 eur s prísl. s poukazom na to, že dňa 30.09.2008 uzatvoril so

žalovaným Zmluvu o dielo č. 2008/9, predmetom ktorej bola inžinierka a kompletizačná činnosť na
realizácii stavebných prác na stavbe „IBV PEKNÉ POLE, Trnava, MK Jána Hlúbika“ a na zhotovenie
cestného telesa - konštrukcií s termínom zhotovenia dňa 31.3.2009, za cenu 67.348,80 eur (2.028.950
Sk). Dielo bolo zhotovované subdodávateľom, ktorým bola spoločnosť STAVCENTRUM spol. s r.o.
Galanta. Žalobca uhradil žalovanému ako zhotoviteľovi ku dňu 5.4.2009 celú cenu diela v troch
splátkach (spolu s DPH), ale dielo k dohodnutému termínu 31.3.2009 nebolo zhotovené a odovzdané
žalobcovi ako objednávateľovi, ktorý tak listom zo dňa 14.9.2010 vyzval žalovaného na zhotovenie a

odovzdanie diela v dodatočne určenej lehote. Žalovaný dielo neodovzdal ani v tejto lehote a tak žalobca
odstúpil od zmluvy ku dňu 15.10.2010, na základe čoho bol žalovaný povinný prijatú cenu diela vrátiť
žalobcovi do 20.10.2010, k čomu nedošlo.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe potvrdil svoj záväzok spočívajúci v zhotovení diela pre žalobcu,
ale poukazoval na to, že subdodávateľovi, ktorého vybral žalobca, bolo vyplatených 75 % z ceny,
ale tento prestal na diele pracovať a vyhýbal sa komunikácii so zástupcami žalobcu a so žalovaným.

Žalovaný poukázal i na Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá bola uzatvorená dňa 10.07.2009 a ktorou
postúpil svoju pohľadávku voči spoločnosti STAVCENTRUM spol. s r.o. na žalobcu za odplatu vo výške
50.363,47 eur s tým, že úhrada postúpenej pohľadávky bude realizovaná formou zápočtu vzájomnýchpohľadávok, konkrétne pohľadávky žalobcu, ktorá mu vznikla titulom odstúpenia od zmluvy o dielo
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, vypočul strany sporu, oboznámil sa s predloženými
listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že návrh je v časti 14.165,50 eur, ktorá zostala po späťvzatí nároku
do výšky 50.363,47 eur bez DPH dôvodný a žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi zostávajúcu časť
prijatého plnenia.

5. Prvoinštančný súd mal z konania preukázané, že žalobca od zmluvy o dielo odstúpil, pretože dielo
nebolo riadne a včas ukončené a to ani po uplynutí k tomu objednávateľom poskytnutej lehoty. Medzi
stranaminebolosporné,žedielo,ktorémalobyťzhotovenéaodovzdanépodľa Zmluvyodieloč.2008/9,
ktoré nebolo v dohodnutom termíne vykonané, z ktorého dôvodu žalobca po neúspešnej výzve na
odovzdanie diela adresovanej žalovanému z dôvodu nečinnosti odstúpil od zmluvy.

6. K uvedenému prvoinštančný súd skonštatoval, že práve odstúpením od zmluvy vznikla podľa §
351 ods. 1 Obchod. zák. žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi plnenie, ktoré mu žalobca poskytol
pred odstúpením a to vo výške žalovanej listiny. Po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie
50.363,47 eur, predmetom sporu zostal nárok na zaplatenie čiastky 16.985,37 eur, ktorý ale po
odpočítaní DPH, bol vo výške 14 165,50 eur, ale proti ktorému žalovaný namietal, že táto suma mu bola

vyplatená na základe ústnej dohody s konateľom žalobcu, titulom odmena za práce, ktoré vykonal podľa
Zmluvy o dielo v rozsahu jeho živnostenského oprávnenia.

7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že suma, ktorá zostala predmetom žaloby po späťvzatí je
žalovaná dôvodne. Z vykonaného dokazovania vyplynuli skutočnosti, ktoré súd vyhodnotil a právne

posúdil podľa ust. § 344, § 346 ods. 1, § 351 ods. 1,2 Obchod. zák., ktorými je upravené odstúpenie od
zmluvy a vzhľadom k tomu, že žalovaný existenciu svojho nároku na žalované plnenie nevyvrátil, súd
návrhuvčastiozaplatenie14165,50eurvyhovel.Žalovanýpočaskonaniavočižalovanejsumevovýške
14 165,50 eur namietal, že ako živnostník poskytol žalobcovi v tejto hodnote inžiniersku a kompletizačnú
činnosť, prvoinštančný súd sa ale nestotožnil s takouto obranou a uviedol, že po odstúpení od zmluvy

došlo k zániku vzájomných práv a povinností, a tak túto sumu ako dohodnutú odplatu za plnenie
nemožno žalovanému priznať. Žalovaný bol so splnením svojej povinnosť voči žalobcovi v omeškaní,
preto podľa § 365 a § 369 ods. 1 Obchod. zák. súd priznal žalobcovi i nárok na úroky z omeškania.
O späťvzatí časti návrhu súd rozhodol podľa § 144 a § 145 ods. 2 C.s.p. O trovách konania rozhodol
podľa § 262 ods. 1 C.s.p., k čomu vzal do úvahy pomer úspechu strán.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti uloženej mu povinnosti podal žalovaný v zákonnej lehote
odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a návrh v zostávajúcej časti zamietol. Odvolacie
dôvodyzaložilnaust.§365ods.1písm.b/af/C.s.p.spoukazomnato,žesasúddostatočnenezaoberal
zisťovaním, z akého dôvodu žalobca od zmluvy odstúpil a v odstúpení žiadal len zaplatenie sumy 50

363,47 eur a nie 67 348,84 eur, z obsahu odstúpenia vyplýva konštatovanie žalobcu ako objednávateľa,
podľa ktorého „všetky vady diela boli spôsobené subdodávateľom STAVCENTRUM spol. s r.o., ktorá
bola ustanovená objednávateľom v zmluvnom vzťahu ako subdodávateľská firma spôsobilá vykonávať
uvedenépráce“.Dôvodomodstúpeniataknebolinedostatkyvinžinierskej činnosti,alevrealizácii, ktorú
vykonával subdodávateľ . Žalovaný sa preto dohodol s konateľom žalobcu, že mu čiastka 16.856,97 eur

prislúchaakoodmenazanímvykonanúprácu.Prvoinštančnýsúdnesprávnedospelkzáveru,žedohoda
medzi zmluvnými stranami o takomto plnení nebola, ak by aj bola, musela by byť písomná. Odvolávajúci
sa žalovaný má za to, že existenciu ústnej dohody o zaplatení jemu prislúchajúcej odmeny objednávateľ
potvrdil.Inžinierskuakompletizačnúčinnosťvykonávalakoživnostník,nejednalosaoprácevykonávané
subdodávateľom, preto mu nárok na zaplatenie odmeny za práce okrem realizačných prislúcha.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne
potvrdiť, odvolanie označil za účelové, v ktorom argumenty o rozdelení predmetu dodávky obsiahnutej
v zmluve o dielo boli v konaní vyvrátené a poprel existenciu akejkoľvek ústnej dohody so žalovaným na
dôvodnosti prvoinštančným súdom priznanej . sumy.

10. Žalovaný v odvolacej repliky opísal okolnosti a priebeh deja pri uzatváraní Zmluvy o dielo č.
2008/9, poukázal na to, že pán. Ivan Kolev ako konateľ investora trval na tom, aby stavbu realizovala
spoločnosť STAVCENTRUM spol. s r.o., ale projektovú dokumentáciu vybavoval priamo žalovaný. Potom ako bol žalobca žalovaným upozornený, že subdodávateľ riadne nevykonáva práce, na ktoré sa
zaviazal, žalobca riešil problém odstúpením od zmluvy, ale žiadal iba o vrátenie sumy 50.363,47 eur
a nežiadal vrátiť i zostatok vo výške 16.856,95 eur vrátane DPH . Po uzatvorení Zmluvy o postúpení

pohľadávky žalobca prestal pasivitu subdodávateľa riešiť, preto priamo žalovaný zvolal pracovné
rokovanie a žiadal, aby subdodávateľ v zhotovovaní diela pokračoval. Aktivitu súvisiacu so realizáciou
diela vyvíjal iba žalovaný a získal informáciu, že žalujúca spoločnosť má vnútorné problémy, prestala
vyvíjať akúkoľvek snahu vedúcu k tomu, aby subdodávateľ dielo ukončil, konatelia žalobcu vykonávali
úkony protichodné, navzájom sa o vzniknutých problémoch neinformovali, pričom má žalovaný za

to, že predmetná pohľadávka ani nebola splatná, pretože žalobca na vrátenie čiastky 14.165,50 eur
žalovaného nikdy nevyzval, z toho dôvodu odvolateľ žiadal, aby odvolací súd, ak rozhodnutie v časti
istiny potvrdí, rozhodnutie o úroku z omeškania priznaného od 21.10.2010 do zaplatenia zmenil a tento
nárok zamietol.

11. Odvolacia replika bola doručená s výzvou na podanie odvolacej dupliky žalobcovi, ktorý ju prevzal,

odvolaciu dupliku nepodal.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia,

po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového
stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a §
384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru,

že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

14. Podľa § 387 C.s.p.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel k

záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom
rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne
právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§387 ods.2 C.s.p.)

16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s podstatnými tvrdeniami uvedenými

v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd vo svojom rozhodnutí vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p.),
odvolací súd nezistil, že by v konaní došlo k vadám, na ktoré by mal prihliadať z úradnej povinnosti (§
380 ods.2 C.s.p.), preto vychádzal iba z odvolacích dôvodov, ako ich odvolateľ vymedzil v odvolaní.

17. Odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods.1 písm. b/ C.s.p. znamená, že súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací argument ale nie je bezbrehý a
jeho naplnenie je dané v prípade, ak bolo strane sporu znemožnené realizovať jej procesné práva v
takej intenzite, ktorá založí záver, že celé konanie je nespravodlivé, zo strany konajúceho súdu došlo
k výraznému zasiahnutiu a k poškodeniu práv strany sporu vydaním prekvapivého rozhodnutia, ktoré

odvolateľ neočakával, pretože bolo rozhodnuté o veci inak ako obvykle. Podstatou práva na spravodlivý
súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom
súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom.
Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov ainých orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu
nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami,
preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade

s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04,
I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých
rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia

predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd
viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej
aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6
Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania,
nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pod

nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane
realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v konkrétnom
konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Odvolateľ len
opakovane nesúhlasil s povinnosťou zaplatiť žalobcovi prijaté plnenie z dôvodu, že mu suma vo výške
16 856,97 eur prislúcha titulom nároku na odmenu za inžinierku a kompletizačné činnosť, uvádzal,

že jeho existenciu potvrdil žalobca konkludentne, keď ani v odstúpení od zmluvy túto sumu od neho
nepožadoval, názor súdu, že by takáto dohoda musela byť písomná nie je správny. Odvolací súd
z obsahu spisu a priebehu vykonávaného dokazovania nezistil, že by nebol žalovanému poskytnutý
priestor k tomu, aby mohol na svoju obranu predkladať prípadne navrhovať dôkazy, ktorými by svoje
tvrdenia preukázal a tak s poukazom na vyššie uvedené vysvetlenie podstaty odvolacieho dôvodu

uvedeného v ust. § 365 ods.1 písm. b/ C.s.p. má za to, že tento odvolací dôvod v tomto konaní nie je
daný.

18. Odvolací argument podložený poukazom na ust. § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. znamená, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda

sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové
zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Uvedené znamená, že musí ísť o také
skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a
skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, keď súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré

z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú tiež také, ktoré
súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska
zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti. Odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia, ktoré tvorili
podklad pre vydanie prvoinštantného rozhodnutia boli v rozpore s logikou. Zmluva o dielo č. 2008/9

bola uzatvorená medzi stranami sporu, v ktorej bol žalovaný na strane zhotoviteľa a teda jednoznačne
zodpovedný za jeho riadne zhotovenie a odovzdanie napriek tomu, že dielo zhotovoval prostredníctvom
inej osoby, ako je upravené v ust. § 538 Obchod. zák., podľa ktorého zhotoviteľ diela môže poveriť
jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela
inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám. Zo strany žalovaného nebol

predložený ani označený žiaden dôkaz, z ktorého by bolo možné dospieť k zisteniu, že medzi ním
a žalobcom došlo k uzatvoreniu osobitnej dohody v ústnej forme, podľa ktorej plnenie, ktoré bolo
rozhodnutím prvoinštančného súdu priznané žalobcovi malo byť ponechané žalovanému ako odplata za
práce, ktoré boli predmetom plnenia zo Zmluvy o dielo č. 2008/9, pretože ich vykonal sám ako živnostník.
Takétorozdeleniedielapodľazhotoviteľovzozmluvynevyplýva, žalobcatakétodojednaniapoprel,preto

bremeno dôkazu k tejto obrane nesie žalovaný, ktorý k svojmu tvrdeniu žiadne iné dôkazy neprodukoval.
Odvolací súd dáva do pozornosti odvolateľa, že ani predložením Zmluvy o dielo č. 2008/10 zo dňa
10.10.2008 (č.l. 128), ktorú uzatvoril ako objednávateľ so spoločnosťou STAVCENTRUM spol. s r.o.
ako zhotoviteľom nepreukázal, že by mu súdom uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14 165,50
eur neprislúchala. K uvedenému poukazuje odvolací súd podporne i na rozdiel v cene, ktorá bola

dohodnutá Zmluvou o dielo č. 2008/9 uzatvorenou medzi žalovaným ako zhotoviteľom a žalobcom ako
objednávateľom celkom vo výške 67 348,80 eur vrátane DPH (2 028 950 Sk), resp. 56 595,60 eur
bez DPH (1 705 000 Sk) a cenou, ktorú mal žalovaný ako objednávateľ dohodnutú so spoločnosťou
STAVCENTRUM spol. s r.o. ako zhotoviteľom vo výške 56 429,66 eur bez DPH (1 700 000,-Sk) resp.61 151,30 eur vrátane DPH (2 023 000,-SK), ktorý je vo výške 165,97 eur bez DPH (5000,-Sk) a 197,50
eur vrátane DPH (5 950.-Sk) , a z ktorého nevyplýva, že by odmena žalovaného za ním vykonané
činnosti mala byť vo výške 14 165, 50 eur, ani že by časť prác za žalovaným uvádzanú sumou 14 165,50

eur mal vykonať žalovaný ako živnostník. Uvedené zistenie tiež vyvracia tvrdenia žalovaného, podľa
ktorých mal inžiniersku a kompletizačnú činnosť vykonávať sám, nie prostredníctvom subdodávateľa za
odmenu 14 165,50 eur, k čomu ale existenciu prípadne inej, ústne uzatvorenej dohody so žalobcom
v konaní ničím nepreukázal a za takúto dohodu nemožno považovať odstúpenie od Zmluvy o dielo č.
2008/9, z dôvodu, že v ňom žalobca predmetnú čiastku nežiadal vrátiť. K uvedenému ale treba poukázať

na žalobcom realizovanú výzvu na plnenie zo dňa 14.09.2010 adresovanú žalovanému (č.l.8), ktorou
žalobca priamo žalovaného vyzýva na vrátenie sumy 67 348,84 eur, čo je cena diela vrátane DPH v plnej
výške. Týmto listom je zároveň vyvrátenie i tvrdenie odvolateľa, ktoré uviedol až v odvolacej replike, na
ktoré dôvody a návrh odvolací súd nemôže prihliadať s poukazom na ust. § 364 C.s.p. , nejedná sa ani
o novoty ako predpokladá ust. § 366 C.s.p., keď odvolateľ navrhol nepriznať žalobcovi nárok na úrok
z omeškania, pretože ho žalobca na vrátenie konkrétnej čiastky 14 165, 50 eur nikdy nevyzval a tak sa

nedostal do omeškania. Na vysvetlenie odvolací súd uvádza, že súdom priznané plnenie je súčasťou
ceny, ktorú žalobca žalovanému v plnej výške vyplatil za dielo, realizovanie ktorého pokrývala Zmluva o
dielo č. 2008/9, na vrátenie ktorej bol žalovaný vyzvaný a nebolo potrebné, aby bol osobitne vyzývaný
i na vrátenie ceny, ktorá zostala po späťvzatí časti žaloby.

19. Odvolací súd nepovažuje za relevantný ani argument žalovaného súvisiaci s tvrdením, že si
subdodávateľa výslovne vymienil žalobca, a tak žalovaný za jeho nečinnosť nenesie zodpovednosť.
Zodpovednosť žalovaného je daná nielen podľa vyššie vysvetleného a citovaného ust. § 538 Obchod.
zák., ale i podľa § 551 Obchod.zák., ak by sa určenie konkrétneho subdodávateľa objednávateľom
považovalo za pokyn daný objednávateľom, pre ktorého nečinnosť nemohol žalovaný dielo ukončiť.

Ak žalovaný ako zhotoviteľ zistil prekážku, ktorá mu bráni v riadnom a včasnom zhotovení diela, a
ak na to písomne objednávateľa upozornil, ktorý napriek tomu na tomto subdodávateľovi trval, zákon
mu poskytuje možnosť práce prerušiť na potrebnú dobu a vtedy za nedokončenie diela ako zhotoviteľ
nezodpovedá. Takýmto spôsobom sa ale žalovaný nebránil, preto na túto právnu úpravu nemohol ani
prvoinštančný súd prihliadať a podľa nej vec posudzovať.

20. Odvolacie dôvody, na ktoré poukazoval žalovaný odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnené a
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v odvolaním napadnutej časti podľa § 387 ods. 1
C.s.p. potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).