Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. jún 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/76/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5808899576
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5808899576.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

BeniačovejačlenovsenátuMgr.MárieKašíkovejaMgr.FrantiškaDulačku,vprávnejvecižalobcu:W.S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I.. C. XXX, D., právne zastúpeného JUDr. Miroslavom Sládekom, advokátom
so sídlom Ul. R. I. XX/XX, C., proti žalovaným: 1/ COOP Jednota, Trstená, spotrebné družstvo, Hattalova
10, Trstená, IČO: 36 012 815, 2/ B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, 3/ B. T., bytom ul. M. XXX/X,
D., 4/ Q. L., rod. T. nar. XX. XX. XXXX, bytom ul. U. XXX/XX, C. B. nad A., 5/ B. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. Q.. XXX/XX, D., 6a/ B. V., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, D., 6b/ K. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, D., 6c/ D. V., rod. H., nar.XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, D., 6d/ Y. I.,

rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, D., 6e/ X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, D., 6f/
B. V., nar.XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, D., 6g/ B. W., rod. V., nar.XX.XX.XXXX, bytom B.. V. D. XXXX/
XX, D., 6h/ Y. V., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. B. XXXX/XX, D., 6ch/ X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. B. XXXX/XX, D., toho času XXXX S. T. X.., J., IL XXXXX, zastúpený opatrovníkom Ivetou Gočalovou,
nar.XX. XX. XXXX, bytom L. B. XXXX/XX, D., 6i/ U. S., rod. V., nar.XX.XX.XXXX, bytom L. B. XXXX/XX,
D., 7/ B. D., nar.XX.XX.XXXX, bytom ul. H. č. XXX/XX,D., 8a/ K. B., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.
XXX, 8b/ W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, D., 8c/ D. I., nar.XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX,

Q. I., 8d/ B. A., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. I. XXX/XX, R., 8e/ I. H., rod. I., nar.XX.XX.XXXX, bytom
D. XX, 9a/ K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. H. č. XXX/XX, D., 9b/ X. H., rod. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. XX, 10/ W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, D., žalovaní v 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6a/, 6c/, 6d/,
6e/, 6f/, 6g/, 7/, 8a/ až 8e/, 9a/, 9b/ zastúpení JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom X. O. XXXX/
XX, Q. I., o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Námestovo, č.k. 2C/160/2008-315 zo dňa 27. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia
neplatnosti kúpnych zmlúv, ktoré ktorými žalovaní, prípadne ich právni predchodcovia, previedli
svoje spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. D. na žalovaného 1/ a
určenia, že spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností sú žalovaní, prípadne, že tieto nehnuteľnosti patria
do dedičstva po pôvodne označených žalovaných, ktorí počas konania zomreli. Pri rozhodovaní
okresný súd primárne skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na žiadanom určení

a dospel k záveru, že u neho naliehavý právny záujem absentuje. Uviedol, že vyhovením žalobe
by sa žalovaní proti svojej vôli opätovne stali podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, s
opätovnou možnosťou dispozície so spoluvlastníckymi podielmi, o ktoré žalobca nemá záujem čo by
po predpokladaných ďalších dispozičných úkonov žalovaných, (nakoľko títo nemajú záujem zotrvaťv spoluvlastníckom vzťahu), viedlo k ďalšej súdivosti. Vychádzal zo záverov aplikačnej praxe, ktorá
dospela k názoru, že právna úprava umožňuje podielovému spoluvlastníkovi, ktorého predkupné právo
nebolo rešpektované, uplatňovať tri navzájom sa vylučujúce nároky, a to: domáhať sa určenia relatívnej

neplatnosti právneho úkonu, domáhať sa prevodu scudzeného podielu od nadobúdateľa, alebo stav
akceptovať a ponechať si predkupné právo voči nadobúdateľovi, z ktorých nárokov každý sleduje iný
cieľ. Pri skúmaní naliehavého právneho záujmu v konaní o relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre
porušenie zákonného predkupného práva podľa § 140 Občianskeho zákonníka ide o posúdenie, či
podaná žaloba je vhodným procesným nástrojom ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť

odstránenie spornosti práva a či sa ňou len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak
nasledovať iné, ďalšie súdne konanie alebo konania.

2. Ďalej okresný súd konštatoval, že pri striktne formálnom a gramatickom výklade ustanovenia § 40a
Občianskeho zákonníka v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka zo skutkovo zisteného stavu vyplýva,
že žalovaní 2/ - 7/ previedli spoluvlastnícke podiely v sporných nehnuteľnostiach na žalovaného 1/ bez

toho,abysisplniliponukovúpovinnosťvovzťahukžalobcoviakojednémuzpodielovýchspoluvlastníkov
sporných nehnuteľnosti. Tým, že žalobca túto okolnosť namietal a domáhal sa z tohto titulu neplatnosti
právnych úkonov, tieto sú v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka relatívne neplatné.
Ak by však bez ďalšieho na túto okolnosť okresný súd prihliadal, išlo by o prísne formálny výklad
týchto zákonných ustanovení v rozpore s ustanovením čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, obsahom ktorého je

nedotknuteľnosť vlastníckeho práva. Na túto úpravu nadväzuje ustanovenie § 123 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ktoré definuje obsah vlastníckeho práva tak, že vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať a nakladať s ním. Úmyslom zákonodarcu nebolo obmedziť
podielového spoluvlastníka vo výkone čiastkových oprávnení previesť svoj spoluvlastnícky podiel na
inú, než blízku osobu až do takej miery, že by sa spoluvlastnícky podiel stal, ako je to v súdenej

veci, vzhľadom na vysoký počet spoluvlastníkov reálne neprevoditeľným, čím by v konečnom dôsledku
boli spoluvlastníci, ktorí by už nechceli vlastniť svoj spoluvlastnícky podiel, nútení proti svojej vôli
zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu a ich právo nakladať s predmetom vlastníctva (spoluvlastníckym
podielom) by tak bolo neúmerne obmedzený. Súdený prípad je špecifický v tom, že predmetom sporu sú
prevádzané spoluvlastnícke podiely k časti tzv. spoločnej nehnuteľnosti podľa zákona č. 181/1995 Z.z.

o pozemkových spoločenstvách, ktoré boli z masy spoločnej nehnuteľnosti Urbáru Trstená, pozemkové
spoločenstvo vyčlenené na samostatné listy vlastníctva, kde bol ako spoluvlastník zapísaný aj subjekt
Oravské spotrebné družstvo Trstená s väčšinovým spoluvlastníckym podielom. Z charakteru LV č. XXXX
a č. XXXX k.ú. D., ktoré boli predložené okresnému súdu Správou katastra Tvrdošín nevyplynulo, že sa
jedná o spoločné nehnuteľnosti Urbáru Trstená, pozemkové spoločenstvo, a to ešte za stavu, keď je na

týchto LV ako väčšinový spoluvlastník zapísaná právnická osoba Oravské spotrebné družstvo Trstená.
S poukazom na ustanovenie § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona, podľa ktorého údaje katastra uvedené
v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak, okresný súd prisvedčil právnemu zástupcovi žalovaných,
že z aktuálnych výpisov týchto listov vlastníctva nevyplýva, že by tam uvedené nehnuteľnosti mali
charakter spoločnej nehnuteľnosti v zmysle zákona č. 97/2013 Z.z.. Za tohto stavu potom podľa jeho

názoru neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že jeho právna neistota má byť založená spornými kúpnymi
zmluva, pretože táto neistota u sporných nehnuteľností bola už omnoho skôr, keď sa dostal nečlen
pozemkového spoločenstva ako ich väčšinový spoluvlastník na list vlastníctva. Okresný súd opätovne
zdôraznil, že ak by za daného stavu vyhovel žalobe, neviedlo by to k odstráneniu spornosti, ale určovací
výrok by znamenal, že žalovaní by sa opätovne stali proti svojej vôli podielovými spoluvlastníkmi.

Do vzájomnej kolízie sa tak dostalo vlastnícke právo pôvodných vlastníkov žalovaných v rade 2/
- 7/ a aktuálneho vlastníka žalovaného 10/, ktorý spoluvlastnícke podiely nadobudol v dobrej viere
vychádzajúc z verejných listín - vyššie uvedených listov vlastníctva. Okresný súd vychádzal z toho, že na
obdobnú situáciu poukazoval aj Ústavný súd SR v jednom zo svojich nálezov, v ktorom uviedol, že pokiaľ
nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, je treba prihliadať na princíp všeobecnej

spravodlivosti. Za daného stavu vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere,
pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na
list vlastníctva prevodcu (Oravské spotrebné družstvo) po zákonom určenom správnom (katastrálnom)
konaní.

3. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keďže žalovaní mali v konaní plný
úspech, priznal im nárok na náhradu trov tohto konania v celom rozsahu.4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby krajský
súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie, alternatívne tento zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom o

nedostatku naliehavého právneho záujmu. Poukázal na to, že sporné nehnuteľnosti, z ktorých podiely
boli prevádzané, majú charakter tzv. spoločnej nehnuteľnosti v zmysle zákona č. 97/2013 Z.z., podľa
ktorého spoluvlastník môže scudziť celý spoluvlastnícky podiel ku všetkým nehnuteľnostiam, ktoré tvoria
spoločnú nehnuteľnosť. Za platného právneho stavu preto opätovný predaj sporných nehnuteľností
by bol v rozpore so súčasným platným právom a nehrozí tu ďalšia súdivosť tak, ako to konštatoval

konajúci súd. Ďalej sa žalobca odvolal na právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline v
konaní vedenom pod sp.zn. 7Co/185/2014 a uviedol, že podanou žalobou chcel dosiahnuť právny stav
pred prevodmi nehnuteľností, aby sa sporné nehnuteľnosti dostali do vlastníctva prevodcov žijúcich,
resp. do dedičstva po zomretých účastníkoch pôvodných prevodcov a tým do obhospodarovania Urbáru
Trstená, pozemkového spoločenstva v prospech všetkých členov spoločenstva. Ak v konaní tvrdil, že
nemá záujem nadobudnúť spoluvlastnícky podiel a má záujem navrátiť pôvodný právny stav a odstrániť

spornosť práva, je tým daná aj možnosť, aby sa oprávnení spoluvlastníci mohli o výkone predkupného
práva dohodnúť po tom, čo si povinný splní z predkupného práva mu vyplývajúce povinnosti v súvislosti
s ponukou ostatným spoluvlastníkom. Ďalej uviedol, že v konaní dostatočne preukázal aj absolútnu
neplatnosť predmetných právnych úkonov pre porušenie zákonného ustanovenia o nedeliteľnosti týchto
nehnuteľností.

5. Žalovaní, zastúpení advokátom JUDr. Jozefom Polákom, jeho prostredníctvom vo vyjadrení k
odvolaniu žalobcu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť.
Stotožnili sa s názorom súdu prvej inštancie o neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na
ním žiadanom určení. Poukázali na rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý v obdobných konaniach, v

ktorých sa žalobca domáhal neplatnosti obdobných právnych úkonov, vyslovil rovnaký názor ako súd
prvej inštancie v napadnutom rozsudku.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania
(§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok

súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku, a preto sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia obmedzil na konštatovanie ich správnosti (§ 387 ods. 2 CSP). Zároveň považuje
krajský súd za potrebné zdôrazniť, že postup okresného súdu pri posúdení existencie naliehavého

právneho záujmu žalobcu na žiadanom určení bol správny. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti
právnych úkonov, ktorými došlo k prevodu spoluvlastníckych podielov žalovaných, resp. ich právnych
predchodcov na žalovaného 1/. Pokiaľ ide o tieto určovacie výroky, odvolací súd závery súdu
prvej inštancie o nedostatku právneho záujmu na žiadanom určení považuje v celom rozsahu za
správne. Okrem toho uvádza, že právny záujem na určení aj podľa skoršej judikatúry viažucej sa

k predchádzajúcemu procesnému predpisu - Občianskemu súdnemu poriadku, ktorý v § 80 písm.
c) stanovil rovnakú podmienku pri určení existencie práva ako aktuálna procesná úprava Civilného
sporového poriadku, konštatovala, že ak určenie (ne)platnosti právneho úkonu môže byť skúmané ako
prejudiciálna otázka, spravidla nie je právny záujem na takomto určení. Nedochádza ním k odstráneniu
spornosti a k zmene právneho postavenia strany sporu, ktorá sa takéhoto určenia domáha. Tieto

závery možno použiť aj na súdenú vec. Určenie neplatnosti (či už absolútnej alebo relatívnej) žalobcom
napádaných právnych úkonov je prejudiciálnou (predbežnou) otázkou, ktorú je nutné riešiť v konaní
o určenie vlastníckeho práva, ktorého sa zároveň žalobca domáhal. Nie je teda potrebné osobitne
rozhodovať aj o takejto neplatnosti.

8. Okresný súd ustálil neexistenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu aj na určení, že ním označení
žalovaní sú podieloví spoluvlastníci sporných nehnuteľností, resp., že tieto spoluvlastnícke podiely patria
do dedičstva po ich právnych predchodcoch. So závermi okresného súdu o nedostatku naliehavého
právneho záujmu žalobcu na určení vlastníckeho práva sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.
Rozhodnutie v súdenej veci nie je ani v rozpore s rozhodnutiami krajského súdu v obdobnej veci,

na ktorú poukázal odvolateľ, a to vedenej pod sp.zn. 7Co/185/2014. Je pravdou, že išlo o obdobnú
skutkovú aj právnu vec, kde okresný súd žalobu o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv zamietol. Odvolací
súd v tomto prípade konštatoval, že nebol správny názor okresného súdu, že u žalobcu nie je daný
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv s poukazom na to, že boli dotknuté ďalšou právnouzmenou. Žiadne iné skutočnosti, ktoré sa týkali preukazovania naliehavého právneho záujmu v tejto veci
neposudzoval. Súdu prvej inštancie uložil povinnosť existenciu naliehavého právneho záujmu skúmať
podrobnejšie, s dôrazom na výsluchy osoby žalobcu, z akých dôvodov zvolil práve takýto druh ochrany

svojho práva. Otázka naliehavého právneho záujmu a dôvodov jeho existencie tak, ako bola riešená
v súdenej veci, nebola predmetom úvah odvolacieho súdu v konaní 7Co/185/2014. Na základe vyššie
uvedených skutočností krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto žalovaným voči jeho osobe priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

10. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)