Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. november 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 4T/123/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717010488
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Sojka, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7717010488.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce- senát v zložení - predseda senátu JUDr. Stanislav SOJKA, PhD. a prísediaci

JUDr. Milan Čornej a Ing. Jozef Doležal na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.11.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm.b/ Tr.por. oslobodzuje obžalovaného

R. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XX, dôchodca,

spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Michalovce pre skutok kvalifikovaný ako zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.a/ písm.b, ods. 3 písm.d/Tr.zákona, na tom

skutkovom základe, že

v čase od mesiaca september 2015 do dňa 15.03.2017 v byte na ul. K. č. X v R. opakovane najmä
psychicky ubližoval bývalej manželke a svojim synom K.P., nar. XX.XX.XXXX a Z.P., nar. XX.XX.XXXX
a to takým spôsobom, že im sústavne vulgárne nadával, vyvolával strach a stres, bezdôvodne odopieral
spánok takým spôsobom , že synom počas spánku zapínal v izbe svetlo búchaním, krikom v nočných
hodinách, v dôsledku čoho takýmto správaním ohrozil ich psychické zdravie, následkom čoho má

maloletý K.P., nar. XX.XX.XXXX strach z kontaktu s otcom a obavu zdržiavať sa sám v jeho blízkosti,

pretože skutok nie je trestným činom .

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Michalovce podala Okresnému súdu Michalovce obžalobu na
obvineného R. Y. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.a,písm.b,
ods. 3 písm.d/ Tr.zák.na tom skutkovom základe ako je to uvedené v obžalobe.

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bol zistený nasledujúci skutkový stav.

Obžalovaný R. Y. vykonal na hlavnom pojednávaní prehlásenie, že je nevinný pričom vo svojej výpovedi
uviedol, že nie je pravdou, aby týral svoju manželku alebo deti a aby im niečo zakazoval, aby sa im
vyhrážal, aby im počas spánku zapínal svetlo v izbe, aby kričal v nočných hodinách, aby nadával
manželke alebo deťom. Zároveň priznal hádky medzi ním a jeho bývalou manželkou, ktoré vždy začala
bývalá manželka kvôli bytovke, ktorú chcela prepísať na ňu s čím on nesúhlasil, pretože bytovku kúpil
z finančných prostriedkov, ktoré zarobil na misiách v zahraničí ako vojak, pričom bývalá manželka sa

mu vyhrážala, že ak nepodpíše prevod bytovky na ňu, tak skončí v base a prostredníctvom právneho
zástupcu sa mu týmto spôsobom vyhrážala aj po tom, čo sa odsťahoval do N. na základe súdneho
rozhodnutia a preto nakoniec podpísal vysporiadanie BSM s tým, že bytovku previedol do vlastníctva
bývalej manželky, avšak bolo to len z toho dôvodu, že sa mu vyhrážala, že ak nepodpíše prevod takpôjde do basy. V súvislosti so zakazovaním počítača deťom obžalovaný uviedol, že je pravdou, že
deťom zakazoval počítač len vtedy ak na ňom boli viac ako dve hodiny a taktiež od nich žiadal, aby v
sobotu v byte upratovali. Ohľadne syna O. sa obžalovaný vyjadril, že na základe rozhovorov so synom

mu tento povedal, že jeho biologický otec ho ako malého týral, bil ho, stále ho mlátil a doteraz má z toho
traumu a preto sa bojí chlapov.

Poškodená R. Y. - bývalá manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedla, že dôvodom
rozvodu s obžalovaným bolo požívanie alkoholických nápojov a hádky ktoré medzi nimi vznikali po

tom, čo ostali bývať v jednom byte a práve kvôli bytu vznikali hádky, pretože poškodená chcela od
obžalovaného aby sa odsťahoval, avšak obžalovaný s tým nesúhlasil, pričom pri týchto hádkach si
vzájomne aj nadávali. Zároveň uviedla, že keď obžalovaný abstinoval tak s ním nebol žiadny problém,
poupratoval, povysával, deťom dal najesť, porozprával sa s nimi, všetko dal v byte do poriadku a správal
sa normálne aj ku nej, aj ku deťom, problém nastal akurát keď si vypil. V súvislosti s dňom 15.3.2017
uviedla, že volala políciu nie preto, že by sa bála, aby obžalovaný jej ublížil, ale kvôli tomu, aby ich starší

syn vo veku 15 rokov pri hádke neublížil obžalovanému. Poškodená vo svojej výpovedi taktiež uviedla,
že hádky medzi ňou a obžalovaným väčšinou trvali len počas troch dní keď obžalovaný mal peniaze na
alkohol a ohľadne syna O. poškodená taktiež uviedla, že tento mal vytvorený negatívny vzťah ku svojmu
biologickému otcovi a následne celkove k mužom, čo sa prejavovalo aj v jeho vzťahu k obžalovanému,
keď ich mladší syn Q. mal bližší vzťah k otcovi ako O., ktorý ťažšie znášal hádky medzi rodičmi. V

súvislosti so zapínaním svetla v byte obžalovaným poškodená uviedla, že tento zasvietil svetlo len na
chodbe, keď prišiel domov opitý a keďže detská izba je oproti chodbe a dvere sú presklené, tak v tom
prípade svetlo prenikalo aj do detskej izby.

Svedok Q. Y. - syn obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný im zakazoval televíziu

a počítač vtedy, keď boli dlho na telke alebo na počítači, prikazoval im aj upratovať v byte, pričom nie
je pravdou, aby ich otec bil alebo sa im vyhrážal, alebo im nadával, aj keď je pravdou, že s mamou sa
hádali, avšak obsah nepočul a keď otec nebol opitý, tak bol kľud, rozprával sa s nimi, varil, upratoval, s
mamou sa nehádal, pýtal sa ich či niečo nepotrebujú, pýtal sa na výsledky v škole a zároveň uviedol, že
počas mesiaca mal vypité asi týždeň aj keď v úvode svojej výpovede uviedol, že pil každý deň.

Svedok O. Y. využil svojho zákonného práva ako syn obžalovaného a odmietol k veci vypovedať.

Svedok Y. Y.- brat obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedol, že nebol svedkom žiadnych výtržností
svojho brata, t.j. aby obžalovaný vulgárne nadával alebo nejakým iným spôsobom týral svoju bývalú

manželku alebo deti, ani nemá o takom niečom vedomosti, pričom je pravdou, že dohováral bratovi, aby
podpísal súhlas s rozdelením BSM ohľadne prevedenia bytu do vlastníctva jeho bývalej manželky, aby
nevznikali ďalšie problémy, pretože hádky, ktoré mali byť v rodine obžalovaného s bývalou manželkou
mali byť práve kvôli prevodu tohto bytu.
Poškodená zároveň uviedla, že ak by obžalovaný podpísal vyporiadanie BSM po rozvode, tak v tom

prípade by nebola podala trestné oznámenie.

Zo znaleckého posudku z odboru psychológia na poškodenú R. Y., ktorý bol prečítaný na hlavnom
pojednávaní vyplýva, že u poškodenej znalkyňa nezistila prejavy a znaky tzv. syndrómu týranej osoby.

Z obsahu tohto znaleckého posudku zároveň vyplýva, že podľa vyjadrenia poškodenej ak je obžalovaný
triezvy tak len leží, nikoho si nevšíma a keby obžalovaného zavreli ako jej niekto hovoril, že môže
dostať aj sedem rokov, tak možno by konečne podpísal aj dohodu (o prevode bytu) a v tom prípade by
rozmýšľala nad odchodom za priateľom .

Zo znaleckého posudku z odboru psychológia na Q. Y., ktorý bol prečítaný na hlavnom pojednávaní
vyplýva, že u svedka znalkyňa nezistila prejavy a znaky tzv. syndrómu týranej osoby, pričom svedok
akceptuje súčasného priateľa matky, ale vnútorne odchod otca- obžalovaného celkom nespracoval.

Zo znaleckého posudku z odboru psychológia na O. Y., ktorý bol prečítaný na hlavnom pojednávaní

vyplýva, že osobnostná štruktúra svedka a jeho emočné prežívanie sa významne podieľajú na rozvinutí
obrazu tzv. syndrómu týranej osoby so zmnožením strachových reakcií, úzkosti, straty pocitu bezpečia,
prehnanej zodpovednosti a najmä subjektívne prežívanej neschopnosti situáciu riešiť, to znamenápomôcťmamevriešenírodinnejsituácie,pričomztohtoznaleckéhoposudkutaktiežvyplýva,žekontakty
poškodenej- matky s novým priateľom, otca - obžalovaného, z obrazu rodiny vytlačili.

Obžalovaný nie je z miesta bydliska bližšie hodnotený, je invalidným dôchodcom. Doposiaľ bol jedenkrát
súdne trestaný a to trestným rozkazom OS Michalovce sp.zn. 0T 210/2014 z 9.10.2014 pre trestný čin
podľa § 289 ods. 1 Tr.zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu 15 mesiacov, pričom sa osvedčil.

Vyhodnotením dôkazov, získaných zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v súhrne v zmysle § 2 ods. 12
Tr. por. dospel k záveru, že prokurátorka Okresnej prokuratúry v Michalovciach ako nositeľ dôkazného
bremena neuniesla na hlavnom pojednávaní v rámci kontradiktórneho procesu dôkazné bremeno a
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepreukázala, aby obžalovaný svojím konaním naplnil
všetky znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1

písm.a,b, ods. 3 písm.d/ Tr.zák. po objektívnej a subjektívnej stránke a preto súd postupoval podľa §
285 písm.b/Tr.por. a obžalovaného spod obžaloby prokurátora oslobodil.

Súd môže oprieť výrok o vine obžalovaného len za predpokladu, že existuje súhrn priamych aj
nepriamych dôkazov, ktoré tvoria logickú, ničím neporušovanú a uzavretú sústavu dôkazov, navzájom

sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti,
že z nich možno vyvodiť len jediný záver a súčasne tieto dôkazy musia vylúčiť možnosť iného záveru ,
pričom na základe vykonaných dôkazov v tejto súdnej veci nemožno vyvodiť jednoznačný záver o vine
obžalovaného.

Prokurátorka podala obžalobu v uvedenej veci na obžalovaného pre zločin týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.a,b, ods. 3 písm.d/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že
obžalovaný mal v období od septembra 2015 do 15.3.2017 týrať svoju manželku a maloleté deti a
spôsobovať im psychické utrpenie sústavným vulgárnym nadávaním, vyvolávaním strachu, stresu,
bezdôvodným odopieraním spánku, zapínaním svetla v izbe, búchaním a krikom v nočných hodinách,

následkom čoho má maloletý Q. Y. strach z kontaktu s otcom.

Samotným týraním sa rozumie zlé nakladanie s inou osobou , ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom
hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie.
Privyhodnocovaníjednotlivýchdôkazovsúdpoukazujenatúskutočnosť,ženapriekvykonaniumnohých

priamych aj nepriamych dôkazov zo žiadneho priameho dôkazu a teda ani z výpovedí bývalej manželky
obžalovaného R. Y. a maloletých detí Q. a O. Y. na hlavnom pojednávaní nevyplýva, aby obžalovaný
R. Y. týral či už bývalú manželku alebo maloleté deti. Jediným nepriamym dôkazom, z ktorého vyplýva,
že maloletý syn O. Y. trpí syndrómom týranej osoby je znalecký posudok z odboru psychológie, avšak
tento záver v znaleckom posudku nie je podložený žiadnymi ďalšími priamymi dôkazmi, pričom aj z

tohto znaleckého posudku vyplýva, že tento záver sa „opiera“ o strachové reakcie svedka, prehnanej
zodpovednosti a stratu pocitu bezpečia, avšak z o znaleckého posudku nevyplýva, aby sa znalkyňa
zaoberala aj takými dôležitými skutočnosťami, ktoré vyšli najavo v priebehu hlavného pojednávania z
výpovede samotného obžalovaného, ktorý uviedol, že od syna O. Y. sa dozvedel, že tento bol týraný
jeho biologickým otcom, ktorý stále pil a stále ho mlátil, na základe čoho mal syn z toho traumu

spočívajúcu okrem iného v tom, že sa stále bojí chlapov, čo vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
potvrdila aj jeho bývalá manželka s tým, že starší syn O. mal vytvorený negatívny vzťah ku svojmu
biologickému otcovi a po príchode do ich rodiny mal vytvorený celkový negatívny vzťah k mužom a teda
aj k obžalovanému. Z týchto na hlavnom pojednávaní uvedených skutočností o strachu maloletého O.
Y., o strate pocitu bezpečia vyplýva, že tieto obavy u neho mohli vyplynúť už na základe skúseností zo

života s jeho biologickým otcom a nie na základe života v rodine obžalovaného.

V nadväznosti na tento nepriamy dôkaz znalecký posudok súd poukazuje na výpoveď obžalovaného na
hlavnom pojednávaní, ktorý jednoznačne poprel spáchanie trestného činu ako je to uvedené v obžalobe
s tým, že priznal akurát vzájomné hádky s bývalou manželkou, ktoré vyvolávala práve ona na základe

jej neustálych žiadostí o vyporiadanie BSM manželov konkrétne prevodu bytovky na jej meno s čím
však on nesúhlasil, na základe čoho dochádzalo medzi nimi ku vzájomným nadávkam, pričom túto
skutočnosť potvrdila aj bývalá manželka obžalovaného R. Y., ktorá nepotvrdila skutočnosti uvádzané
v obžalobe, aby obžalovaný psychicky ubližoval bývalej manželke a synom, aby im vulgárne nadávala vyvolával strach, aby bezdôvodne im odopieral spánok tým, že počas spánku synom zapínal svetlo
v izbe (samotná poškodená uviedla, že svetlo zapol v chodbe, keď prišiel domov opitý a vtedy mohlo
preniknúť aj do detskej izby, keďže táto má presklené dvere), aby bezdôvodne kričal v nočných hodinách

a túto skutočnosť o nenaplnení znakov žalovaného trestného činu potvrdil aj svedok Q. Y. (svedok O.
Palko odmietol vypovedať), keď uviedol, že keď bol otec triezvy, tak doma aj varil, upratoval, rozprával
sa s nimi, avšak je pravdou, čo uviedol aj samotný obžalovaný, že im zakazoval počítač ak na ňom boli
dlhšie ako dve hodiny a chcel od nich, aby doma aj poupratovali, čo však v žiadnom prípade nie je možné
považovať za týranie, keďže zakazovanie trávenia nadmerného počtu na počítači, televízii, pomáhanie

rodičom upratovaním súd považuje za samozrejmú vec, ktorá nemá nič spoločné s naplnením znakov
trestného činu pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba.

Súd záverom poukazuje na odpoveď poškodenej bývalej manželky obžalovaného R. Y. na otázku
predsedu senátu či by bola podala trestné oznámenie pre žalovaný trestný čin aj v prípade ak by
obžalovaný podpísal vyporiadanie BSM po rozvode, táto odpovedala, že nie, z čoho je jednoznačne

zrejmý dôvod podania trestného oznámenia zo strany poškodenej na obžalovaného.

Na základe vyššie uvedeného dokazovania súd konštatuje, že v uvedenom prípade bolo preukázané,
že v kritickom období uvedenom v skutkovej vete obžaloby sa obžalovaný hádal s poškodenou, avšak
tieto hádky a nadávky boli vzájomné, bez preukázania nejakých vulgarizmov a taktiež bolo preukázané,

že počas spánku maloletých detí niekedy zapol v byte svetlo, avšak na chodbe a toto svetlo prenikalo
cez presklené dvere do izby detí, z čoho je zrejmé, že tieto skutočnosti sa stali, avšak v žiadnom prípade
tietoskutočnostinenaplňujúznakyžalovanéhotrestnéhočinuanipriestupku(poškodenáuviedla,žesíce
15.3.2017 na základe hádky zavolala políciu, ale nie kvôli strachu o seba zo strany obžalovaného, ale
kvôli tomu, aby pätnásťročný starší syn O. Y. neublížil otcovi - obžalovanému) a preto súd konštatuje, že

prokurátorka neuniesla dôkazné bremeno na hlavnom pojednávaní a bolo povinnosťou súdu v prípade
preukázaných pochybností v zmysle zásady indubio pro reo oslobodiť obžalovaného spod obžaloby
podľa § 285 písm.b/ Tr.por. s tým, že skutok nie je trestným činom.

Súd naviac poznamenáva, že zo skutkovej vety v obžalobe nie je uvedené meno ani priezvisko

poškodenej voči ktorej sa mal obžalovaný dopustiť spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm.a, písm.b, ods. 3 písm.d/ Tr.zákona.

S poukázaním na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké
chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá
odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd
odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou
oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže
vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.