Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. november 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/455/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415211259
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1415211259.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave sudcom JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu: H. F.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom v L., J. P. 7, štátny občan SR, proti žalovanému: Hlavné mesto SR Bratislava,
so sídlom v Bratislave, Primaciálne nám. č. 1, IČO: 603 481, o určenie vlastníctva rozhodol

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.09.2015 domáhal, aby súd určil, že je
výlučným vlastníkom nehnuteľností parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 1801 m2 a parc. č. XXXX/X -
záhrady o výmere 27 m2, nachádzajúcich sa v kat. území G., vedenej na LV č. X Správa katastra pre

Hlavné mesto SR Bratislavu, pre katastrálne územie G.. Žalobu odôvodnil tým, že podľa listu vlastníctva
č. X pre katastrálne územie G. je vlastníkom predmetných nehnuteľností žalovaný. Tieto nehnuteľnosti
však on, žalobca od roku 1958 nepretržite užíva. Prevzal ich do užívania po predchádzajúcej užívateľke
p.G..Nejednalosaoprevzatiepozemkovbezriadnehoosvedčeniatohtoaktu,aleoficiálnenavtedajšom
Obvodnom národnom výbore Bratislava - R. mesto. J. nehnuteľnosti mu boli odovzdané do užívania aj s
ohľadom na to, že jeho rodine ako reemigrantom z E. boli prisľúbené na Veľvyslanectve ČSR v L., že im
budú nahradené pozemky zanechané v E., pridelením náhradných pozemkov do vlastníctva. Tak sa aj v

skutočnostistaloVýmeromzo16.02.1950,jednalosaorodinnýdomvG.naul.1.májač.XXXapozemky
parc. č. XXXX a XXXX rodiny J. O., ktoré boli predtým skonfiškované (17.09.1946). Rozhodnutím správy
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva ÚNV v Bratislave zo dňa 06.06.1958 bola predchádzajúca
konfiškácia vyhlásená za právne neúčinnú. Parcely č. XXXX a XXXX boli združstevnené. Aj dom a j
pozemky musela rodina žalobcu opustiť. 11-člennej rodine žalobcu bol pridelený aj pozemok č. XXXX pri
rieke H., aj tento však bol rozhodnutím zo 14.03.1960 Odboru výstavby ONV pridelený pohraničnému
útvaru PS pre výstavbu rodinných domov. Následne po združstevnení bola rodina žalobcu presídlená

v roku 1956 na F. ul. XXX v G.. Aj túto nehnuteľnosť museli opustiť v rámci pokonávky pred Ľudovým
súdom, kde sa o dom v roku 1957 prihlásil pôvodný majiteľ. Nakoľko tieto okolnosti boli všeobecne
známe, prišlo k prideleniu predmetných nehnuteľností, vtedy pk. parcely XXXX ako náhrada za pozemky
XXXX a XXXX. Opäť sa jednalo o konfiškát vlastníčky E. O., pričom od konfiškácie v roku 1946 ho
užívala ako náhradu za družstevné pozemky P. G.. V roku 1958 na úrade (dnes Mestská časť Bratislava
- R. H.) boli predmetné nehnuteľnosti, teda PK XXXX prepísané z p. G. naňho. Pričom na tento úkon dal
podnet vtedajší predseda ONV Karlova Ves pán U.. V tom čase žalobca vybavoval na Finančnom odbore

na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave prehlásenie zmeny kvôli plateniu dane. Pán U. si v tom čase
odkupoval pozemky v G. po 0,40 hal./m2, pričom mu zdôraznil, že on žalobca si pozemky odkupovať
nemusí, pretože sú jeho. V roku 1971 ho dcéra p. G. K. O. oslovila. Spolu aj s bratom J. F. išli na finančný
odbor, nakoľko p. K. O. chcela matkine pozemky naspäť. Na úrade sa však našiel zápis, že predmetnépozemky už patria jemu- žalobcovi. Dcéra p. G. sa s tým napokon zmierila. Žalobca je toho názoru, že
predmetné pozemky vydržal, keď tieto od roku 1958 nepretržite užíva v dobrej viere, že mu patria.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že vlastníkom sporných pozemkov je žalovaný. Konfiškačným
rozhodnutím konfiškačnej komisie v sídle Okresného národného výboru zo dňa 05.09.1946, č. 1762/46-
I bol pôvodný pozemok parc. č. XXXX, k. ú. G. zapísaný v PK vl. č. XXXX skonfiškovaný vlastníčke E.
O. ako osobe nemeckej národnosti. Žalovaný sa stal vlastníkom pozemkov registra ,,C“ parc. č. XXXX/
X a parc. č. XXXX/X k. ú. G. na základe uvedeného konfiškačného rozhodnutie v nadväznosti na § 1

vyhlášky ministerstva pôdohospodárstva č. 158/1959 Ú.v.o správe neprideleného pôdohospodárskeho
majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem v znení: ,,Pôdohospodársky majetok, ktorý štát
nadobudol podľa predpisov o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku alebo
podľa predpisov o pozemkových reformách a ktorý sa doteraz podľa týchto predpisov nepridelil a ani
nie je v správe organizácii štátneho socialistického sektora, spravujú okresné národné výbory, v obvode
ktorých je tento majetok, a to podľa predpisov o správe národného majetku...“ a na základe § 2 ods. 1

zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov: ,, Do vlastníctva obcí prechádzajú
z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy,
ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na
území ktorých sa nachádzajú.“ Súpis majetku z Návrhu na konfiškáciu Miestneho národného výboru
v Bratislave č. 43 preukazuje, že pôvodný PK pozemok parc. č. XXXX k.ú. G. bol v pozemnoknižnej

vložke č. XXXX zapísaný vo vlastníctve konfiškovanej E. O.. Pridelenie PK pozemku parc. č. XXXX k.ú.
G. p. G. nie je podložené žiadnymi listinami, priamymi ani nepriamymi dôkazmi. Žalovaný rozporuje
tvrdenie žalobcu, že v roku 1958 bola predmetná nehnuteľnosť na úrade prepísaná z p. G. na p.
F.. Ako v súčasnosti, tak aj v minulosti platila zásada, že akýkoľvek prevod nehnuteľnosti musel
mať písomnú formu, inak je neplatný. Žalovaný v ďalšom poukazoval na ustanovenia Občianskeho

zákonníka a fakt, že žalobca nepredložil doklad o úhrade odplaty za domnelé zriadenie práva osobného
užívania predmetných pozemkov. Osobné užívanie pozemkov na ktoré sa žalobca odvoláva mohlo byť
podľa vtedy platnej právnej úpravy zriadené len k pozemkom, ktoré sú v socialistickom spoločenskom
vlastníctve a nie vo vlastníctve fyzickej osoby, či v ,,súkromnom ,osobnom“ vlastníctve a zároveň
zákon stanovuje, že právo osobného užívania nemožno zmluvne prevádzať. Pozemok na výstavbu

rekreačnej chaty nemohol byť väčší ako 400 m a na zriadenie záhradky väčší ako 400 m2. Teda
nesvedčí prípadnému zriadeniu práva osobného užívania ani výmera sporných pozemkov. PK pozemok
parc. č. XXXX mal výmeru 1831 m2. Z neho tvorený pozemok parc. č. XXXX/X bol vo výmere až
1801 m2, kým žalovaný ako vlastník tohto pozemku geometrickými plánmi neodčlenil časť ako parc.
č. XXXX/X a kúpnou zmluvou z roku 2009 nepreviedol do vlastníctva J. F. a U. F.. Vďalšom žalovaný

poukazoval na právnu úpravu a skutočnosť, že k žalobe nie je pripojené, ani sa nespomína písomné
rozhodnutie ONV o pridelení pozemku do osobného užívania, ani písomná dohoda o osobnom užívaní
pozemkov uzatvorená s občanom, či už s p. G., alebo žalobcom a národným výborom, ku ktorej je
potrebná registrácia štátnym notárstvom. Priložené čestné prehlásenia nemôžu nahradiť rozhodnutie
o pridelení pozemku do osobného užívania, ani písomnú dohodu o zriadení práva osobného užívania.

Užívanie sporných pozemkov žalobcom ešte nedokazuje aj jeho vlastnícke právo k nim. Evidenčný
list č. XXX označuje žalobcu len ako užívateľa sporných nehnuteľností, nie ich vlastníka. Žalovaný
napokon poukazovala na zákonné predpoklady pre vydržanie nehnuteľnosti a uviedol, že žalobca k
žalobe nepriložil žiadny nadobúdací titul, hoci neplatný, ktorý by potvrdzoval jeho dobromyseľnosť, resp.
dobrú vieru, že mu vec patrí. Nepredložil takýto titul svedčiaci nielen v prospech jeho, ale ani svedčiaci

v prospech p. G.. Žalobca poukazoval aj na rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 04.04.2006,
č.k. 18C 24/03-145 a jeho odôvodnenie, keď vyjadrenia a listinné dôkazy v tom konaní vedľajšieho
účastníka J. F. spochybňujú dobromyseľnosť žalobcu. Konajúci súd v rozsudku konštatuje, že J. F.
je na základe nájomných zmlúv, resp. zmlúv o dočasnom užívaní národného majetku uzatvorených
medzi J. F. a správcom predmetného pozemku, už od roku 1971 až po súčasnosť nájomcom časti

pozemku, ku ktorému žiada určiť vlastnícke právo žalobca. Z dokumentu predloženého súdu v konaní
18C24/03súdzistil,žežalobca29.01.1971písomnepožiadalObvodnýnárodnývýborKarlovaVes-G.o
pridelenie sporných pozemkov do trvalého užívania. Žalobca teda vedel, že nie je vlastníkom užívaných
nehnuteľností, resp. že mu v minulosti neboli pridelené, tak ako to tvrdí. Nemohol byť dobromyseľný,
že mu sporné nehnuteľnosti patria.

3. Vzhľadom k tomu, že predmetom sporu je určovací návrh, súd sa prejudiciálne zaoberal tým, či
navrhovateľka má na požadovanom určení naliehavý právny záujem.4. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je v zmysle § 137 písm. c) C.s.p.
existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

5. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa musí súd zaoberať otázkou existencie naliehavého
právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na
požadovanomurčenímusíbyťdanýajvčaserozhodovania.Určovaciažalobapredpokladanáuvedeným
ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať
stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť

inak, jednak v prípadoch, v akých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje
obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu
určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej
žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu, ak nemožno v konkrétnom
prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto
určení.

6. V predmetnej veci žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení z dôvodu, že bez
takéhoto určenia by nemohlo dôjsť k zmenám zápisov v katastri nehnuteľností.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, evidenčným listom č. XXX, listom vlastníctva č.

XXXX, výpisom z PK vložky č. XXXX, čestnými prehláseniami C. H. zo dňa 18.10.2004, C. P. zo dňa
28.07.2005, U. R. zo dňa 25.02.2005, S. P. zo dňa 16.03.2005, Rozhodnutím konfiškačnej komisie ONV
vBratislavezodňa05.09.1946,č.1762/46-I,návrhomnakonfiškáciuzodňa06.08.1946, geometrickými
plánmi Ing. E. H. - GEP zo dňa 21.10.2002 a GEO - team Slovakia zo dňa 05.12.2008, čiastočným
výpisom z LV č. XXXX, listom Y. P., ako aj ostatným obsahom spisu, pripojeným spisom tunajšieho súdu

sp. zn. 18C/24/03, a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Žalobca vo výpovedi uviedol, že predmetné pozemky užíva od r. 1958, kedy sa s p. G. dohodol, že
pozemky bude užívať. V r. 1961 sa p. G. vzdala uvedených pozemkov v prospech rodiny žalobcu na
bývalom Obvodnom národnom výbore Bratislava - R. mesto. Ako ďalej uviedol, neskôr boli predmetné

pozemky pridelené Obvodným národným výborom jeho rodine za záhrady jeho rodičov, ktoré boli
združstevnené. V r. 1948 bolo navrhovateľovej rodine na veľvyslanectve ČSR v L. ako reemigrantom z E.
prisľúbené, že štát im pozemky prinavráti alebo sa stanú vlastníkmi náhradných pozemkov. Listinu, resp.
doklady preukazujúce skutočnosť, že pozemky p. G. prenechala právnym predchodcom navrhovateľa
sa nenašli. Taktiež navrhovateľ nevedel preukázať doklad, ktorý by preukazoval pridelenie predmetných

pozemkov ako náhradných pozemkov jeho rodine. Vedel, že predmetné pozemky má v nájme na dobu
10 rokov avšak vnímal to tak, že je to len stav dočasný, že po čase sa stane ich vlastníkom, za ich nájom
riadne platil nájomné, až pokým sa na katastri nedozvedel, že je ich vlastníkom, odkedy už nájomné
neplatil. Poukazoval na evidenčný list č. XXX z ktorého je zrejmé, že nie je len užívateľ, ale aj vlastník
sporných pozemkov.

9. Zástupkyňa žalovaného poukazovala na skutočnosť, že žalobca nepredložil súdu žiadnu relevantnú
listinu, na základe ktorej by sa mohol dôvodne domnievať, že je vlastníkom sporných nehnuteľností.
Nie je preukázané ani užívanie predmetných pozemkov p. G., k čomu tiež neexistuje žiadny právny
titul. Tak v minulosti, ako aj teraz musel existovať písomný doklad o prevode vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam. Platil aj intabulačný princíp a prevod vlastníctva konfiškovaného majetku p. O. mal byť
zapísaný v PK vl. č.XXXX. Žiadny takýto zápis neexistuje. Neexistuje ani prevod na p. G., ani na žalobcu.
Sám žalobca uviedol, že predmetné nehnuteľnosti mal v nájme, čo potvrdzuje aj list adresovaný ONV
zo dňa 29.01.1971, ktorý svedčí o tom, že žalobca si bol vedomý toho, že nie je vlastníkom sporných
nehnuteľností. Jeho brat J. F. mal v nájme časť pôvodnej parcely č. XXXX, ktorú si v roku 2009 od

žalovaného odkúpil do vlastníctva. V katastri nehnuteľností neexistuje žiadny záznam, alebo listina,
alebo list vlastníctva, ktorý by preukazoval vlastnícke právo žalobcu k sporným pozemkom. Nachádza sa
tam len evidenčný list č. XXX, kde je žalobca vedený ako užívateľ predmetných pozemkov, nie však ako
vlastník.DobromyseľnosťžalobcunabúravaajlistSlovenskéhozväzuzáhradkárovzodňa26.06.2010,v
ktorom sa uvádza stanovisko ku kúpe pozemku pre H. F., že odkúpenie parcely č. XXXX/X sa pripravuje

a že žalobca spornú parcelu len užíva. Žalovaný má za to, že nakoľko neexistuje žiadny právny titul,
čo i len neplatný, na základe ktorého by sa žalobca mohol domnievať že je vlastníkom sporných
nehnuteľností, chýba základný predpoklad vydržania vlastníckeho práva, nakoľko žalobca nepreukázalpoctivosť právneho dôvodu nadobudnutia veci a samotná detencia k vydržaniu nehnuteľností nestačí.
Čestné vyhlásenia nepreukazujú spôsob nadobudnutia, len deklarujú užívanie sporných pozemkov.

10. Z vyjadrení vedľajšieho účastníka v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 18C/24/03 J.
F. a ním predložených listinných dôkazov súd zistil, že ten je nájomcom pozemku, ku ktorému žalobca
žiada určiť vlastnícke právo od r. 1971 až po súčasnosť a to na základe nájomných zmlúv, resp. zmlúv
o dočasnom užívaní národného majetku, uzatvorených medzi J. F. a správcom predmetného pozemku.
Dňa 28. 02. 1987 Obvodný národný výbor Bratislava IV povolil J. F. výstavbu záhradnej chatky na

predmetnom pozemku. Chatka bola povolená ako stavba dočasná na dobu trvania nájomnej zmluvy.
Kolaudačným rozhodnutím zo dňa 14. 03. 1988 bolo povolené dočasné využívanie záhradnej chatky.
Keďže záhradná chatka stojí na prenajatom pozemku, rozhodol sa J. F. odkúpiť ho od vlastníka -
Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorý bol žalovaný v tom konaní.

11. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 18C/24/03 súd zistil, že svedok C. H. pred súdom uviedol, že

žalobcovi chodieval pomáhať rýľovať do záhrady. Predmetný pozemok užíval ako vlastný, ale nevedel
uviesť ako ho žalobca nadobudol. Pozná aj brata žalobcu - J. F.. Tvrdil, že žalobca na J. F. previedol
polovicu záhrady, ale nevie akým spôsobom.

12. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 18C/24/03 súd zistil, že svedkyňa C. P. pred súdom uviedla, že

predmetné pozemky patrili jej starým rodičom. Po ich smrti pozemky neboli prepísané na nikoho, keďže
zomreli v Nemecku a boli konfiškát. Ďalej uviedla, že asi od r. 1958 pozemky užíva žalobca a mala zato,
že je aj ich vlastníkom. V reštitúcii si právo k predmetným pozemkom neuplatňovala, keďže si myslela,
že tie boli pridelené Národným výborom žalobcovi.

13. Z čestného prehlásenia C. H. zo dňa 18.10.2004 súd zistil, že žalobca užíva predmetnú záhradu
od roku 1958, kedy mu bola pridelená.

14. Z čestného prehlásenia C. P. zo dňa 28.07.2005 súd zistil, že žalobca užíva predmetnú záhradu od
roku 1958, kedy mu bola pridelená. Jedná sa o nehnuteľnosti, ktoré boli skonfiškovené jej babke p. O..

15. Z čestného prehlásenia U. R. zo dňa 25.02.2005 súd zistil, že žalobca nepretržite užíva vinohrad
po p. G.. Jedná sa o parc. č. XXXX/X a XXXX/X, pôvodne parc. č. XXXX/X a XXXX/X neskôr XXXX/
X vinica a XXXX/X záhrada. Dané parcely boli výmena za tie, ktoré boli odňaté do JRD Karlova Ves-
G.. Pani G. dané parcely prenajímala miestnym občanom. Po rokoch 1958-1960 ich zanechala a boli

prepísané na H. F., ako reemigrantom z E..

16. Z čestného prehlásenia S. P. zo dňa 16.03.2005 súd zistil, že žalobca užíva predmetnú záhradu
nepretržiteodrokuXXXX.Predmetnéparcelymalodp.G.,ktoránehnuteľnostiprenajímalaobčanomG..

17.ZlistuY.P.,ktorájedcéroužalobcu,doručenomtunajšiemusúdudňa13.11.2018súdzistil,žejejotec
s pomocou svojich kolegov a súrodencov vybudoval na záhrade príjazdovú cestu, oplotenie, zaviedol
elektrinu a vodu. Jediné, čo im chýba je odpad. Postavil a skolaudovaná chata bola ich. Má za to, že to
sú dôkazy, že boli v domnení, že záhrada im patrí. To, že sa skomplikovali vzťahy medzi jej otcom a jeho
bratom bolo rozhodujúce na skomplikovaní celej záhrady. K predmetnej záhrade majú celá rodina silný

citový vzťah. Jej rodičia, ktorí si prešli peklom si nezaslúžia prísť o záhradu na ktorej celý život pracovali.

18. Z čiastočného listu vlastníctva č. 1 zo dňa 21.04.2004 súd zistil, že vlastníkom parc. č. XXXX/X -
záhrady o výmere 1801 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2 a parcely
č. XXXX - záhrady o výmere 526 m2 k.ú. G. je žalovaný.

19. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že vlastníkom chaty súp. č. XXXX postavenej na
parcele č. XXXX/X k.ú. G. je žalobca.

20. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že J. F. je vlastníkom rekreačného objektu súp. č.

XXXX postavený na parc. č. XXXX/X k.ú. G..

21. Z listu žalobcu zo dňa 29.01.1971 súd zistil, že žalobca žiadal Obvodný národný výbor Bratislava - F.
Y. o pridelenie parcely č. XXXX do trvalého zžívania. V žiadosti uviedol, že túto parcelu užíva viac ako 10rokov na záhradkárske účely. Prehlásil, že pridelený pozemok bude aj naďalej riadne obhospodarovať
a zveľaďovať a bude dodržiavať všetky smernice a úpravy týkajúce sa používania tejto parcely.

22.Znájomnýchzmlúvsúdzistil,žečasťparc.č.XXXXato480m2užívalakonájomcabratžalobcuJ.F..

23. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou

označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
žeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena
jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý

nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a 120 ods. 1
vety prvej Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 alebo preto, že takáto skutočnosť
nemohla byť preukázaná).

24.Podľa§ 129ods.1Občianskehozákonníka(ďalejlenObč.zák.)držiteľomjeten,ktosvecounakladá

ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

25. Podľa § 129 ods.2 Obč. zák. držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný
výkon.

26. Podľa § 130 ods.1 Obč. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že
mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že je držba
oprávnená.

27. Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v

držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, a ide o nehnuteľnosť.

28. Podľa § 134 ods.2 Obč. zák. takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť
predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených
právnických osôb (§ 125).

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege), pri
splnení nasledovných zákonom požadovaných predpokladov:
a) musí ísť o spôsobilý predmet vydržania. Vydržaním nie je možné nadobudnúť vlastníctvo k veciam,
ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo
zákonom určených právnických osôb. Predmetom vydržania sú veci hnuteľné i nehnuteľné.

b) držba musí byť oprávnená. Podmienkou vydržania je držba, a to oprávnená. Držiteľom je ten, kto drží
vec pre seba, a že oprávnený držiteľ musí byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam (objektívne) v dobrej
viere, že mu vec alebo právo patrí. K vydržaniu teda nestačí len detencia.
c) držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. Vydržacia doba je tri roky, pokiaľ
ide o hnuteľnú vec , a desať rokov, pokiaľ ide o nehnuteľnosť. Zo zákona i z povahy veci vyplýva, že

držba musí byť nepretržitá, držiteľ nesmie držbu stratiť. Musí teda po celú vydržaciu dobu trvať stav,
nazvaný corpus possessionis.

Subjektom vydržania môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba, prípadne štát, pokiaľ je účastníkom
občianskoprávnych vzťahov (§21).

Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po
zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec
dlhodoboovládavdobrejviere,žejejejvlastníkom,pričomtátodobrávierajepodľaplatnejúpravydaná,
so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Vydržanie tak hojí najmä vady, alebo nedostatok nadobúdacieho

titulu v prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nadobúdateľ nemohol pri zachovaní obvyklej
opatrnosti vedieť, alebo tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom ku všetkým
okolnostiam v dobrej viere, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a prisplnení ďalších podmienok ju vydrží. Vydržanie chráni vlastníka, ktorý sa ocitol v dôkaznej núdzi ohľadne
existencie svojho práva.

Dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať iba z
okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či
držiteľ veci, alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, , ktorú možno so zreteľom na okolnosti
daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu
vec, ktorú fakticky ovláda, alebo právo, ktoré vykonáva patria. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na

existenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva (nadobúdací
titul, i keď neplatný, napr. kúpna alebo darovacia zmluva). Takže subjekt, ktorý sa bude dovolávať
súdnej ochrany podľa § 130 ods. 2, bude musieť okrem iného tvrdiť, resp. preukázať okolnosti, z ktorých
možno usudzovať na jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti, svedčiace o poctivosti právneho dôvodu
nadobudnutia veci, resp. práva, nie samu dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie - psychický stav.
Strata dobrej viery držiteľa alebo vykonávateľa práva nastane okamihom, keď sa mu stali známymi

skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti
o tom, že mu vec alebo právo patrí.

Účelom vzniku vydržania je teda uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.

Významom oprávnenej držby, okrem toho, že poskytuje ochranu tzv. nedoloženým právnym vzťahom,
spočíva aj v zákonnej možnosti jej premeny na vlastnícke právo, prípadne na právo zodpovedajúce
vecnému bremenu. Táto premena sa uskutočňuje zo zákona prostredníctvom vydržania.
29. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť,
keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení a nesplnil podmienky vzniku

vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vydržaním podľa § 134 Obč. zákonníka.

30. Ako už bolo vyššie uvedené, vlastnícke právo možno nadobudnúť viacerými spôsobmi. K
najčastejším patrí okrem kúpy, darovania či dedenia tiež vydržanie. Na základe oprávnenej, dlhodobej
a nepretržitej držby zákon dáva oprávnenému držiteľovi, ktorý vec užíva v presvedčení, že mu

patrí, možnosť vydržať určitú nehnuteľnosť alebo hnuteľnú vec. Základnou podmienkou je uplynutie
nepretržitej vydržacej doby. Pre úspešné nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním je veľmi dôležité
aj to, že ste dobromyseľný so zreteľom na všetky okolnosti a presvedčený, že Vám vec alebo právo patrí.
Vydržanie má opodstatnenie tam, kde je dôkaz (preukázateľný právny úkon), od ktorého sa odvodzuje
dobromyseľnosť. Od tohto právneho úkonu - napríklad kúpa alebo darovanie od nevlastníka , pričom

sa ten, kto sa domáha vydržania dobromyseľne domnieval, že išlo o vlastníka - začína zároveň plynúť
vydržacia doba.Predobromyseľnosťjedôležité,žepočasplynutiavydržacejdobynezasiaholdovýkonu
práva subjektu domáhajúceho sa vydržania žiadny iný subjekt, v tom smere, aby prestal užívať predmet
vydržania.

31. V posudzovanej veci nebolo preukázané, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam titulom vydržania. Žalobca nepredložil žiadny právny titul, hoci i neplatný na
základe ktorého by sa mohol domnievať, že je vlastníkom predmetných pozemkov. Chýba preto
základný predpoklad vydržania vlastníckeho práva, keď žalobca nepreukázal poctivosť právneho
dôvodu nadobudnutia veci. Samotná detencia k vydržaniu predmetných nehnuteľností nestačí. Žalobca

nepredložil žiadnu listinu, ktorá by preukazovala vlastníctvo pani G. k predmetným nehnuteľnostiam ako
domnelého právneho predchodcu žalobcu. V konaní nebol preukázaný ani zápis v PK vložke č. XXXX,
na ktorej boli pôvodne vedené sporné nehnuteľnosti ako vlastníctvo pani O., ktorej boli skonfiškované.
Od rozhodnutia Konfiškačnej komisie v Bratislave zo dňa 05.09.1946, č. 1762/46-I žalovaný v zmysle
platnej právnej úpravy odvodzuje svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a na jeho

základe bol aj v evidencii katastra nehnuteľností v prospech žalovaného založený list vlastníctva.
Okrem uvedenej konfiškačnej listiny neboli predložené žiadne iné doklady preukazujúce vlastníctvo k
sporným pozemkom v prospech tretích osôb, či už žalobcu alebo niekoho iného. Súd tiež poukazuje
na listiny preukazujúce, že žalobca nemohol byť v dobrej viere, že sporné pozemky vlastní, keď
listom adresovaným vtedajšiemu ObNV z 29.01.1971 žiadal o pridelenie sporných nehnuteľností do

trvalého užívania, predložil zmluvy; nájomnú zmluvu a zmluvu o dočasnom užívaní medzi ním a Čsl.
štátom - Obvodným národným výborom Karlova Ves ohľadne pozemku na parcele č. XXXX kat. úz. G..
Ďalej súd poukazuje na list Slovenského zväzu záhradkárov zo dňa 26.06.2000 kde sa okrem iného
uvádza, že pre odkúpenie parcely pánom H. F. výbor ZO SZZ pripravuje ako pre člena podklady aže príslušnú parcelu má v užívaní 23 rokov. K tvrdeniu žalobcu, že platil dane, čo však nepreukázal je
namieste uviesť, že daňovníkom je každý užívateľ pôdy. Napokon, pokiaľ ide o čestné vyhlásenia, na
účely ich hodnotenia ako dôkazných prostriedkov a na objasnenie právnej povahy čestných vyhlásení

v civilnom konaní súd uvádza, že Civilný sporový poriadok, ale ani iný predpis civilného práva, čestné
vyhlásenie ako osobitný dôkazný inštitút, na rozdiel od Správneho poriadku (§39 ods. 1 Správneho
poriadku) neupravujú. Všeobecná právna povaha čestného vyhlásenia v správnom konaní spočíva
v tom, že v taxatívne uvedených prípadoch čestné vyhlásenie účastníka (správneho) konania, po
náležitom upozornení účastníka na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia, nahradzuje

dôkaz. V civilnom sporovom konaní je však pripustenie čestného vyhlásenia namiesto dôkazu vylúčené.
Je tomu tak preto, že sa nejedná o dôkazný prostriedok, ktorým možno zistiť skutkový stav veci s
náležitým vyvodením právnych následkov z jeho nepravdivosti, ako napr. pri krivej svedeckej výpovedi.
Písomnosti označené ako,, Čestné prehlásenia“, ktoré predložil žalobca, možno preto považovať iba
za návrh žalobcu na výsluch svedkov o právne relevantných skutočnostiach uvádzaných v čestných
vyhláseniach. So zreteľom na vyššie uvedené je potom pojmovo vylúčené, aby uvedené listiny bez

ďalšieho preukazovali alebo osvedčovali tvrdenia v nich obsiahnuté. Odhliadnuc od vyššie uvedeného,
súdu predložené čestné vyhlásenia poukazujú na držbu sporných pozemkov žalobcom, pričom ani v
jednom nie je uvedený spôsob prípadného prevodu vlastníctva na žalobcu. Žalobca nepredložil žiadny
dôkaz preukazujúci, že predmetná parcela č. XXXX kat. úz. G. bola niekedy prideľovaná listinou alebo
iným spôsobom prevedená do vlastníctva p. G. a preto skutočnosť, že p. G. previedla na právnych

predchodcov žalobcu užívacie právo na sporné parcely je irelevantná. Žalobca nepredložil ani dôkaz
o tom, že by bola predmetná parcela č. XXXX pridelená Obvodným národným výborom Bratislava - R.
mesto do užívania jeho právnych predchodcov.

32. Skutkový stav sa od roku 2006 kedy bol vydaný rozsudok sp. zn. 18C/24/2003 sa nezmenil,

žalobca nepredložil žiadne nové dôkazy podporujúce jeho tvrdenia. Súd preto uzatvára, že žalobca
objektívne nepreukázal dobrú vieru a dobromyseľnosť a poctivosť právneho dôvodu nadobudnutia
sporných nehnuteľností.

33. Na základe vykonaného dokazovania súd preto žalobu o určenie vlastníctva k predmetným

nehnuteľnostiam zamietol.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262
ods.1 C.s.p. tak, že žalovanému ako v celom rozsahu úspešnej strane nárok na náhradu trov konania
nepriznal, keď ich náhradu si neuplatnil ani nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.
1CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).