Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117215713
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117215713.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.
r. o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát,
s miestom výkonu činnosti Mýtna 48, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: G. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. XX, o zaplatenie 1.487,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17Csp/97/2017-73 zo dňa 12. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
816,74 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 816,74 eur od
20.6.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia,
ako aj vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 816,74 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,15
% ročne zo sumy 816,74 eur od 20.06.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti

rozhodnutia (výrok I.). Vo zvyšnej časti návrh žalobcu zamietol (výrok II.). Žalobcovi proti žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 8 % (výrok III.). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol,
že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa
15.11.2012 (ktorú vyhodnotil ako spotrebiteľskú v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch) právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky v celkovej výške
1.449,10 eur. Žalovaný žalobcovi z titulu úverového vzťahu uhradil spolu sumu 632,36 eur. Zvyšok

svojho nároku neuhradil, a preto bol žalobca nútený svojho práva domáhať sa súdnou cestou. V
rámci vykonaného dokazovania súd prvej inštancie v prvom rade skúmal, či zmluva zo dňa 15.11.2012
obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Po preskúmaní dospel k záveru, že v zmluve o
pôžičke je zle uvedený údaj - ročná percentuálna miera nákladov, vyžadovaný v zmysle ustanovenia §
9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona. V zmluve je uvedená RPMN vo výške 32,01 % ročne,
táto RPMN však predstavuje iba náklady dlžníka v súvislosti so splatením dlhu bez zarátania poistenia.

Keďže súčasťou poskytnutej pôžičky bolo aj poistenie s poukazom na ustanovenie § 2 písm. i/ zákona č.
129/2010 Z. z., treba do RPMN, teda do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom započítať aj náklady dlžníka na splátky poistenia. Po zarátaní sumy splátok poistenia potom
RPMN predstavuje 35,66 %. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zmluvu o pôžičke je potrebné považovať za
bezúročnú a bez poplatkov na základe § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona. S poukazom na uvedené
bolo preto možné žalobcovi priznať iba to, čo bolo reálne žalovanému poskytnuté bez navýšenia o úroky

a poplatky. Súd prvej inštancie preto žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi iba tzv. čistú istinu
úveru, t. j. sumu 1.449,10 eur mínus žalovaným vykonané úhrady vo výške 632,36 eur. Výrokom I.rozsudku okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 816,74 eur a vo zvyšnej časti žalobu
žalobcu ako nedôvodnú zamietol (výrok II.). Súčasne súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške, t. j. 8,15 % ročne zo sumy 816,74

eur od 20.06.2014 do zaplatenia. Pokiaľ ide o žalovaným vznesenú námietku premlčania, okresný súd
konštatoval, že táto nie je dôvodná, keďže žalobca dlh zosplatnil dňa 19.06.2014 a žalobca žalobu podal
dňa 11.05.2017, t. j. pred uplynutím 3-ročnej premlčacej doby. O trovách konania rozhodol okresný súd
podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“), keď vychádzajúc z úspechu a neúspechu tej-ktorej strany, priznal žalobcovi voči žalovanému

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 8 % (žalobca bol úspešný v percentuálnom vyjadrení vo výške
54 % a neúspešný vo výške 46 %, t. j. 54 % - 46 % = 8 %).

2. Proti vyššie uvedenému rozsudku žalovaný podal odvolanie (podľa obsahu, čo do výrokov o uložení
povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 816,74 eur s príslušenstvom, ako aj trov konania), a to z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Súdu prvej inštancie vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež nesprávne právne posúdenie veci. Zopakoval, že v
prvoinštančnom konaní vzniesol námietku premlčania na celý eventuálny dlh. Okresný súd vznesenú
námietku premlčania nesprávne právne posúdil, pretože dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
konkrétne premlčacia doba nezačína plynúť od dátumu, kedy bol dlh spoplatnený (správne má byť
uvedené „zosplatnený“ - pozn. odvolacieho súdu), ale od zročnosti splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený

(viď ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka). Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutých výrokoch zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu
na základe odvolania žalovaného v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

5. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva (§ 365 ods.
1 písm. h/ CSP) ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce

správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

6. Podstatou odvolania žalovaného je tvrdenie o premlčaní celého dlhu, pričom námietku premlčania
vzniesol už v konaní pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa námietkou premlčania zaoberal v
bode 29 napadnutého rozsudku, v ktorom konštatoval, že táto je nedôvodná, nakoľko žalobca zosplatnil

dlh dňa 19.06.2014 a žalobu podal dňa 11.05.2017, t. j. pred uplynutím 3-ročnej premlčacej doby.

7. Odvolanie žalovaného je dôvodné. Podľa názoru odvolacieho súdu posúdenie začiatku plynutia
premlčacej doby súdom prvej inštancie nie je správne.

8. Podľa § 565 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „ OZ“), ak ide o plnenie v
splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky.

9. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

10. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.11. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

12. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

13. Keďže zmluva o poskytnutí pôžičky uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným

dňa 15.11.2012 je spotrebiteľskou zmluvou, spravuje sa ustanoveniami zák. č. 129/2010 Z.
z., ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka - pokiaľ ide o zosplatnenie úveru a premlčanie.

14. Dlžník je v zásade povinný plniť celý dlh jednorazovo, dohodou dlžníka a veriteľa alebo rozhodnutím
súdu môže byť založené i plnenie dlhu v splátkach. Pri plnení v splátkach ide vlastne o dvojakú dobu
splatnosti, keďže jednak je stanovená doba plnenia (splatnosti) jednotlivých splátok a súčasne je určená

i splatnosť celej pohľadávky určená poslednou splátkou. Ak dlžník plnil v splátkach, nezaplatenie jednej
alebo viacerých splátok v čase ich splatnosti nespôsobuje bez ďalšieho splatnosť celého dlhu. Každá zo
splátok totiž predstavuje samostatný dlh, ktorý veriteľ môže samostatne uplatňovať na súde. Súčasťou
podmienok splatnosti jednotlivých splátok môže byť i určenie, že pre nesplnenie niektorej splátky je
veriteľ oprávnený žiadať celý zvyšok pohľadávky naraz (§ 565 OZ). Ide o podmienenú výhodu splácať

dlh v splátkach. Ak dlžník nedodrží dohodu o včasnom splnení dohodnutých splátok, stráca výhodu
splátok za predpokladu, že veriteľ požiada o zaplatenie celej pohľadávky, resp. nezaplateného zvyšku
pohľadávky naraz. Uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky je v právomoci veriteľa, ktorý toto
právo môže, ale nemusí uplatniť. Ustanovenie § 565 OZ o strate výhody splátok je modifikované vo
vzťahukplneniu zospotrebiteľskejzmluvy,ktorésamávykonaťvsplátkach,atood01.11.2008,

kedy nadobudol účinnosť zák. č. 379/2008 Z. z. tak, že veriteľ je v prípade nesplnenia niektorej splátky
oprávnený požadovať od dlžníka zaplatenie celého zvyšku pohľadávky (ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a
keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva
(aktuálne § 53 ods. 9 OZ). Pokiaľ ide o premlčanie splátok, platí, že premlčacia doba tu začína plynúť

osobitne vo vzťahu ku každej splátke odo dňa jej splatnosti a premlčacia doba ohľadne celej pohľadávky
v prípade straty výhody splátok začína plynúť odo dňa splatnosti nezaplatenej splátky.

15. V nadväznosti na uvedenú zákonnú úpravu odvolací musí prisvedčiť odvolacím námietkam
žalovaného,žepremlčaciadobanezačínaplynúťoddátumu,kedybolúverzosplatnený,aleodsplatnosti

splátky, pre ktorú bol úver zosplatnený.

16. Súd prvej inštancie bez toho, aby zistil, či boli splnené všetky podmienky pre
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru - t. j. uplynutie 3 mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky, upozornenie spotrebiteľa na možnosť zosplatnenia úveru, dohoda o zaplatení celej

pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, dospel k záveru, že námietka premlčania je nedôvodná a
dňom zosplatnenia úveru 19.06.2014 začala plynúť 3-ročná premlčacia doba. Pokiaľ súd prvej inštancie
nevyhodnotil splnenie podmienok pre zosplatnenie úveru, potom stanovenie
začiatku premlčacej doby a tým aj konštatovanie premlčania, resp. nepremlčania nároku žalobcu, resp.
jeho časti je predčasné.

17. Pokiaľ by pre zosplatnenie celého úveru boli splnené podmienky podľa § 53 ods. 9 spojení s § 565
OZ, potom premlčacia doba by v zmysle ustanovenia § 103 OZ pre všetky splátky splatné po tom, čo sa
pre nezaplatenie niektorej zo splátok stal zročným celý dlh, začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k zročnosti celého dlhu a pre splátky splatné pred zročnosťou celého

dlhu by plynula samostatná premlčacia doba odo dňa ich splatnosti.

18. Pokiaľ by podmienky pre zosplatnenie úveru neboli splnené, bude potrebné posudzovať premlčanie
pri každej jednotlivej splátke samostatne podľa § 101 OZ. To znamená, že splátky splatné tri roky pred
podaním žaloby, t. j. splatné ku dňu 11.05.2014 a ktoré neboli uhradené, sú premlčané (viď uznesenie

Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/383/2016 zo dňa 25.10.2016, rozsudok Krajského súdu Trenčín
sp. zn. 4Co/410/2016 zo dňa 21.09.2017, unesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6C/21/2016
zo dňa 31.05.2016).19. Súd prvej inštancie preto až po posúdení vyššie uvedených skutočností bude môcť prijať záver o
tom, či došlo k premlčaniu celej žalobcom uplatnenej pohľadávky, resp. jej časti. Až následne môže súd
prvej inštancie pristúpiť k posúdeniu dôvodnosti nároku žalobcu.

20. Vzhľadom na uvedené závery odvolací súd konštatuje, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. h/ CSP bol naplnený, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia zrušil (§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

21. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

22. V ďalšom konaní súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu opätovne vo veci
rozhodne,pričomsvojerozhodnutieináležitýmspôsobomodôvodní,vyporiadajúcsavňomisovšetkými
námietkami žalovaného uplatneným v jeho odvolaní. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie

podľa § 396 ods. 1, 3 CSP a § 262 ods. 1 CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)