Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. júl 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/99/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215218586
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215218586.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a členov
senátu JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: Fekollini s.r.o.,
Veľkouľanská cesta 208, Sládkovičovo, IČO: 36 255 220, zastúpený: JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o.,
Štúrova 13, Nitra, proti žalovanému: J.I.M. Slovakia s.r.o., Boriny 2912, Dunajská Streda, IČO: 45 636
354, zastúpený advokátkou JUDr. Marcelou Kuchárikovou, Hlavná 25, Šamorín, o zaplatenie 85,01 eur

s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 11Cb/329/2015-52
zo dňa 14.03.2017 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že žalovanej strane sporu
priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,6%.

Žalovanej strane sporu odvolací súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 63,2%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v konaní, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu
85,01 eur s prísl. konanie uznesením č.k. 11Cb/329/2015-43 zo dňa 24.06.2016 čiastočne zastavil,
keď dňa 19.04.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie istiny vo
výške85,01eur,úrokovzomeškaniaapaušálnejnáhradynákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávky.

Následne žalobca podanímdoručeným súdu dňa 31.08.2016 vzal žalobu v celom rozsahu späť, s ktorým
úkonom žalovaný súhlasil a poukázal na to, že je pred podaním žaloby uhradil žalobcovi celú istinu, z
toho dôvodu žiada, aby bol žalobca zaviazaný k náhrade trov konania.

2. Súd prvej inštancie o veci rozhodol s poukazom na procesné ustanovenie a to § 144, § 145 ods. 1,2,3,
§ 146 ods. 1,2 C.s.p., konanie o celom návrhu zastavil, o súdnych poplatkoch rozhodol podľa § 11 zák.

č. 71/1992 Zb. a vrátil žalobcovi a žalovanému súdny poplatok krátený o 6,70 eur, o trovách konania
rozhodol podľa § 256 ods. 1,2 C.s.p. s tým, že žalobcovi ako strane, ktorá procesne zavinila zastavenie
konania uložil povinnosť zaplatiť protistrane ich náhradu.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia o trovách konania a povinnosti uloženej
žalobcovi zaplatiť žalovanému trovy konania podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal, aby

odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil a náhradu trov konania v rozsahu 100% priznal žalobcovi
voči žalovanému. Odvolanie založil na dôvodoch podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. podľa ktorého
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ uviedol, že súd otázku
vzniku nároku na náhradu trov konania nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že zastavenie
konania zavinil žalobca, pričom k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie
sporu, preto nebolo procesne správne doručovať späťvzatie žalovanému na vyjadrenie a prvoinštančný

súd nesprávne vyhodnotil a rozhodol o tom, ktorá zo sporových strán procesne zavinila zastavenie
konania, čo má za následok i nesprávny výrok o tomto nároku. Kritérium procesného zastavenia konaniaje treba posudzovať z objektívneho hľadiska vo vzťahu k tomu, čo žalujúca strana sporu v konaní
požadovala, akého výsledku sa domáhala v spojení so skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana vzala
žalobu späť a konanie bolo zastavené, k čomu poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7MCdo/4/2010

zo dňa 14.09.2011. Odvolávajúci sa žalobca uviedol, že žalovaný ale pred podaním žaloby neuhradil
príslušenstvo predmetnej pohľadávky, uhradil ho až po doručení platného rozkazu, teda späťvzatie
žaloby bolo odôvodnené a založené na správaní sa žalovanej strany sporu, ktorá plnila až dodatočne.
Zdôraznil, že sa žalobou nedomáhal iba zaplatenia istiny ale aj príslušenstva, ktoré pozostáva z úrokov
z omeškania a z paušálnej náhrady nákladov, a časť z nárokov žalobcu voči žalovanému pretrvávala

aj po uhradení istiny žalovanej pohľadávky s príslušenstvom, preto v tejto časti bola žaloba dôvodná.
Príslušenstvo žalovanej pohľadávky teda bolo žalovaným uhradené až po podaní žaloby, a tak s
prihliadnutím i na judikatúru NS SR je treba zdôrazniť, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne
posúdil.

4. Žalovaná strana sporu vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 12.06.2017 poukázala na to, že úhradu faktúry

č. 1514022 a zostatok faktúry č. 1511530, čo je spolu výška žalovanej istiny , a to 85,01 eur zaplatila
dňa 19.10.2015,teda pred podaním žaloby, rovnako tiež sumu 38,14eur, ktorá je náhradou nákladov
spojenýchsuplatnenímpohľadávkyatodňa31.08.2015,čoniejemedzistranamisporusporné.Žalobca
po doručení odporu podanému žalovaným proti platobnému rozkazu vzal späť žalobu v časti istiny
85,01 eur, čiastočne v časti úrokov z omeškania a v časti paušálnej náhrady nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky vo výške 38,14 € a žiadal konanie v týchto častiach zastaviť, čomu súd vyhovel
a v požadovaných častiach uznesením č.k. 11Cb/329/2015-43 zo dňa 24.06.2016 konanie zastavil.
Pred podaním žaloby ale žalobca nežiadal žalovaného o zaplatenie zákonných úrokov z omeškania a
tieto vyčíslil až v mailovom podaní dňa 25.02.2016 vo výške 10,63 eur, ktorú sumu žalovaný zaplatil
dňa 21.03.2016. Z celkového predmetu sporu vo výške 135,64 eur, ktorá suma je tvorená súčtom

čiastky 85,01 eur istiny, k nej 10,63 eur tvorí úrok z omeškania a k tomu 40 eur paušálna náhrada
nákladov, bol žalobca úspešný v časti zaplatenia 1,86 eur, ako zostatku paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky, čo je 1,37% a žalovaný bol úspešný v časti 133,78 eur, čo je
98,63% . Zastavenie konania procesne zavinil žalobca späťvzatím nedôvodne podanej žaloby (§ 256
ods. 1 C.s.p.) a tak je priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanej strane sporu vecne správne.

5. K uvedenému vyjadreniu bola žalujúcou stranou sporu podaná odvolacia replika, doručená dňa
23.07.2018 elektronicky, v ktorej žalobca uviedol, že zotrváva na odvolacích dôvodoch, žiada, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa rozhodnutia o nároku na náhradu trov
konania zmenil. S tvrdením žalovaného, že ho nežiadal o zaplatenie úrokov z omeškania pred začatím

súdneho konania nesúhlasil a uviedol, že žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu
už pred podaním žaloby, a to výzvou zo dňa 15.07.2015 vyzval žalovaného na uhradenie dlhu, zároveň
i príslušenstva vrátane zákonných úrokov z omeškania, čo nepopiera ani žalovaný a predmetom sporu
tak bolo uhradenie zákonných úrokov z omeškania, ktoré mu žalovaný uhradil až po vydaní platobného
rozkazu.

6. S poukazom na ust. § 374 C.s.p. odvolací súd už žalovanú stranu sporu na odvolaciu dupliku
nevyzýval.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356
písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo

skutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplneniadokazovania(§
383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario)
keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

8. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej správnosti výroku týkajúceho sa priznaného

nároku na náhradu trov konania, ktorý musí vychádzať zo správne zisteného skutkového stavu a
správnej aplikácie a interpretácie príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav, pri dodržaní
ustanovení procesného predpisu.9. Pre odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva

a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym
posúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav.Onesprávnuaplikáciuprávnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny
predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.

10.Zobsahuspisuvyplýva,žežalobcapodalžalobu,ktorousadomáhaluloženiapovinnostižalovanému
zaplatiť istinu vo výške 85,01 eur, k nej úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne a paušálnu náhradu
nákladov vo výške 40 eur, z ktorej okrem sumy 1,86 eur a úrokov z omeškania bola žalovaným zaplatená
ešte pred podaním žaloby, preto v tejto časti vzal žalobca podaním zo dňa 15.04.2016 žalobu späť.
Predmetný procesný úkon predpis hodnotí ako nedôvodne podanú žalobu s tým, že z hľadiska procesnej

zodpovednosti zastavenie konania bolo zavinené žalobcom, a tak aplikácia ust. § 256 ods.1 C.s.p. je
pri tejto časti dôvodná.

11.Predmetomsporupočiastočnomspäťvzatízostalasuma1,86eurakozostatoknezaplatenejnáhrady
nákladov a suma 10,63 eur predstavujúca kapitalizovanou formou vyjadrený úrok z omeškania, čo je

celkom plnenie vo výške 12,59 eur, ktoré bola žalovanou stranou sporu uhradené až po podaní žaloby,
teda v tejto časti bol nárok žalobcu opodstatnený. Pri zohľadnení výsledku sporu pre rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania je potrebné vychádzať z toho, že predmetom konania bola žaloba o
zaplatenie 135,62 eur, pozostávajúca z istiny, úroku z omeškania a paušálnej náhrady nákladov, z čoho
bol žalobca úspešný v časti o zaplatenie 12,59 eur, keďže toto plnenie žalovaný preukazateľne uhradil

až po podaní žaloby, v ostatnej časti bol žalobca neúspešný. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal vo
veci úspech 9,2% , potom žalovaný mal úspech 90,8%. Pre účely rozhodnutia o nároku na náhradu
trov konania sa miery úspechov odpočítajú , čo znamená, že v konaní bola v celkovom vyjadrení
úspešnou žalovaná strana sporu v rozsahu 81,6%, v ktorom bol nárok žalovanej strany na náhradu trov
konania dôvodný. Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania,

k čomu je potrebné, aby nastal prevažujúci úspech, teda aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch
sporových strán zostala ešte suma, opodstatňujúca záver o prevažnom úspechu jedného z účastníkov
sporu, pričom nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť.

12. Podľa § 388 C.s.p.

Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie,
ani na jeho zrušenie. olací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto uznesenia.

13. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý
priznal nárok na náhradu trov konania žalovanej strane sporu v rozsahu 100% nie je správne a odvolací
súd ho zmenil z dôvodov, na ktoré poukázal vyššie.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 v spojení

s § 255 ods.2 C.s.p.s tým, že vzal opäť do úvahy vzájomný pomer úspechu a neúspechu strán sporu,
keď odvolávajúci sa žalobca žiadal nárok na náhradu trov konania priznať v rozsahu 100%, na základe
odvolania mu bolo vyhovené čiastočne a to v rozsahu 18,4% (rozdiel 100-81,6) čo znamená, že v
odvolacom konaní bola úspešnejšou opäť žalovaná strana a to v rozsahu 63,2% ktorej odvolací súd v
tomto rozsahu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).