Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. október 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18C/170/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313202131
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8313202131.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci žalobcu SECAPITAL S.á.r.l.,

2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653 Luxemburg, Luxemburgské veľkovojvodstvo, zast. Advokátskou
kanceláriou Gallo s.r.o., Jilemnického 30, Martin proti žalovanej X. U., nar. XX.X.XXXX, bytom
X. XXXX/XX, F., zast. JUDr. Dušanom Sitarčíkom, advokátom, Staničná 11, Humenné, za účasti
Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica, zast. JUDr. Jozefom
Kempom, advokátom, Námestie Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob o zaplatenie 4 629,42 eur s prísl.
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému priznáva náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

Občianskemu združeniu Združeniu spotrebiteľov AZ priznáva náhradu trov konania voči žalobcovi
vzniknutých do 30.6.2016 v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. sa žalobou podanou na súde
dňa 20.2.2013 voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 4629,42 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne od 2.6.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým,

že dňa 20.12.2009 uzavrel so žalovanou zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol
pôvodný žalobca žalovanej celkovú sumu pôžičky vo výške 5350,40 eur. Žalovaná mala pôžičku splácať
v pravidelných 32 mesačných splátkach v sume 167,20 eur. Do dnešného dňa uhradila iba sumu
312,20 eur. Pôvodný žalobca následne listom zo dňa 22.5.2010 vypovedal zmluvu a vyzval žalovanú na
okamžitú úhradu všetkých splátok jednorázovo. Celkový dlh ku dňu podania žaloby predstavuje sumu
4629,42 eur.

2. Oznámením doručeným súdu dňa 30.10.2013 do tohto konania vstúpilo Občianske združenie
slovenských spotrebiteľov AZ na podporu odporkyne v tomto konaní.

3. V predmetnej veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 27.5.2013 č.k. 5Ro/61/2013-16, voči ktorému podal
vedľajší účastník včas a odôvodnený odpor.

4. Uznesením zo dňa 6.8.2014 č.k. 18C/170/2014-59 súd pripustil zmenu účastníkov na strane

navrhovateľa tak, že z konania vystúpil pôvodný navrhovateľ obchodná spoločnosť Consumer Finance
Holding, a.s. a do konania vstúpila obchodná spoločnosť SECAPITAL S. á.r.l. toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 3.9.2014.5. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 17.3.2015 vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho
účastníka v tomto konaní, ktorý odôvodnil tým, že vedľajší účastník nepredložil súhlas účastníka, popri
ktorom sa má zúčastniť na konaní.

6. Podľa ustanovenia § 93 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník môže sa popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ
nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

7. Podľa ustanovenia § 93 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník sa môže
popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti
je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

8. Podľa ustanovenia § 93 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku do konania vstúpi buď z vlastného
podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti

vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

9. Súd o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do tohto konania rozhodoval v zmysle právnej úpravy
vedľajšieho účastníctva v Občianskom súdnom poriadku účinnej v čase, kedy vedľajší účastník oznámil
vstup do tohto konania na strane žalovanej a to rozsudkom Okresného súdu Humenné č. 18C 170/2017

zo dňa 31.3.2015. Krajský súd v Prešove uznesením č. 3Co 191/2015 zo dňa 2.3.2016 rozsudok súdu
prvej inštancie v tejto časti potvrdil. Postavenie vedľajšieho účastníka zaniklo dňom 1.7.2016 kedy
nadobudla účinnosť nová právna úprava a to Civilný sporový poriadok.

10. Súd v tomto konaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 18.2.2013,

žiadosťou a zmluvou o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 20.12.2009, vypovedaním zmluvy zo dňa
22.5.2010, podaním pôvodného žalobcu zo dňa 17.5.2013, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka
zo dňa 18.10.2013, s odporom proti platobného rozkazu zo dňa 10.4.2014, s vyjadrením k odporu
vedľajšieho účastníka zo dňa 4.7.2014, podaním žalobcu zo dňa 14.10.2014, zo dňa 21.11.2014 a zo
dňa 28.1.2015 a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

11. Pôvodný žalobca a žalovaná uzavreli dňa 20.12.2009 zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č.
XXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 4.035 eur, ktorý sa zaviazala
splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 167,20 eur v počte 32 pri úrokovej sadzbe 24 %
ročne, RPMN 24 % a priemernej RPMN 20,33 %. Podľa tvrdení pôvodného žalobcu žalovaná riadne

a včas poskytnutý úver nesplácala, preto pôvodný navrhovateľ zmluvu vypovedal ku dňu 22.5.2010.
Celková dlžná suma predstavuje 4.629,42 eur.
Pôvodný žalobca v podaní doručenom súdu dňa 24.5.2013 špecifikoval dlžnú sumu tak, že žalovaná
mala uhradiť sumu 4.384,45 eur a ďalej mala uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej čiastky,
ktorú si zmluvné strany dohodli v článku 12 bodu 12.2 Všeobecných obchodných podmienok. Túto

zmluvnú pokutu pôvodný žalobca žiadal v sume 557,17 eur vyčíslenú ku dňu 31.12.2012. Celková
pohľadávka tak pozostáva zo sumy 4384,45 eur + 557,17 eur znížená o úhrady 312,20 eur, t.j. v sume
4.629,42 eur.

12. Vedľajší účastník v podanom odpore doručenom súdu dňa 14.4.2014 namietal premlčanie

navrhovateľom uplatneného nároku z dôvodu uplynutia dvojročnej premlčacej doby, pretože bol toho
názoru, že vypovedanie zmluvy je odstúpením od zmluvy a navrhovateľ mohol prvýkrát uplatniť svoje
právo na zaplatenie dlžnej sumy dňa 27.5.2010.

13. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 17.10.2014 bol toho názoru, že vypovedanie zmluvy nie je

odstúpením od zmluvy, preto nedošlo k zrušeniu zmluvy od začiatku. Výpoveď zmluvy je jednostranný
právny úkon smerujúci k zániku záväzku, pričom výpoveď neruší právny vzťah s účinkami ex tunc. Preto
je treba aplikovať trojročnú premlčaciu dobu, ktorá by uplynula až dňa 23.5.2013, pričom žaloba bola
na súde podaná už dňa 18.2.2013.

14. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. 18C 170/2014 zo dňa 31.3.2015 a žalobu zamietol. Krajský súd v
Prešove uznesením č. 3Co 191/2015 zo dňa 2.3.2016 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na
nové konanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že je nesprávny záversúdu prvého stupňa o tom, že právny vzťah medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu zanikol
odstúpením od zmluvy, a teda žalobca uplatňuje v konaní právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.
V danom prípade z dôkazu predloženého žalobcom vyplýva, že ku skončeniu záväzkového vzťahu

medzi účastníkmi konania došlo vypovedaním zmluvy (č. l. 4 spisu) a nedošlo k odstúpeniu od zmluvy.
Následkom výpovede nie je zrušenie zmluvy od počiatku a po doručení výpovede nevzniká právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ale právo na zaplatenie celej sumy poskytnutého úveru, ktorá sa
premlčuje v 3-ročnej premlčacej dobe. Tak ako uviedol odvolateľ, zákon o spotrebiteľských úveroch je
špeciálnym zákonom vo vzťahu ku všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ale na právny

vzťah účastníkov konania sú použiteľné všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane
možnosti výpovede zmluvy. V danom prípade teda po doručení výpovede bola žalovaná povinná vrátiť
žalobcovi naraz celý zvyšok poskytnutého úveru. Právo na zaplatenie celej sumy z poskytnutého úveru
sa premlčiava v 3-ročnej premlčacej dobe. Vzhľadom na nesprávny právny záver súdu prvého stupňa
o dĺžke premlčacej doby súd prvého stupňa neskúmal, aké právo žalobca voči žalovanej má, teda
zaplatenie akej sumy je v súlade s právom.

15. Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 7.11.2016 žalovaná prostredníctvom svojho
právneho zástupcu uviedla, že neuznáva ani časť nároku uplatnenej voči jej osobe. Žalovaná tvrdí, že
predmetná zmluva je neplatná v zmysle ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaná v ťažkej
životnej situácii nedokázala splácať dva spotrebiteľské úvery a bola v takej tiesni, že zmluvu podpísala,

pričom táto zmluva bola pre ňu absolútne nevýhodná. Zmluva je neplatná pretože sa prieči dobrým
mravom a obchádza zákon. Od 1.4.2014 bola zákonom č. 106/2014 Z.z. novelizovaný Občiansky
zákonník, ktorý bol doplnený o ustanovenia § 39a. Platnosť a účinnosť tohto ustanovenia pôsobí
retroaktívne - ide o nepravú retroaktivitu, pretože pôsobí aj na právne vzťahy vzniknuté pred jeho
účinnosťou.

16. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 3.3.2017 uviedol, že ku dňu uzavretia
zmluvy evidoval voči žalovanej pôvodný žalobca neuhradené záväzky z dvoch zmlúv spolu vo výške
4 035 eur. Žalovaná sa podpisom zmluvy zaviazala uhradiť dlžnú sumu vo výške 4 035 eur formou
32 mesačných splátok vo výške 167,20 eur a teda sa celkovo zaviazala uhradiť sumu 5 350,40 eur.

Právny predchodca žalobcu vyšiel žalovanej v ústrety tým, že neuhradené záväzky sa stali predmetom
novej zmluvy, ktorú žalovaná mohla uhradiť formou mesačných splátok a to nie je v rozpore s dobrými
mravmi. Išlo o refinančnú pôžičku, ktorá predstavuje účelový úverový produkt. Ide o spotrebiteľský úver,
ktorý je využívaný na refinancovanie existujúcich úverov z iných nebankových spoločností alebo bánk.
Predmetná zmluva spĺňa všetky predpísané náležitosti. Právny zástupca žalovanej neuviedol žiadny

argument, z ktorého by bolo možné usudzovať, že je žalobný nárok nedôvodný.

17. V podaní doručenom súdu dňa 12.7.2017 zotrval zást. žalovanej na svojom stanovisku a poukázal,
že zmluva č. XXXXXXX neobsahuje všetky náležitosti stanovené zákonom. Absentujú v nej osobitne
určené termíny istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet a výška mesačnej splátky.

Nie je uvedené z akých položiek sa splátka skladá. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá na 24%
ročne. Z internetovej stránky NBS je však možné zistiť, že úrokové miery v obchodných bankách pri
domácich spotrebiteľských úveroch do 5 rokov v decembri 2009 boli vo výške necelých 13%. Zmluva
bola dohodnutá za neštandardných podmienok. Namiesto toho, aby žalobca povolil žalovanej odklad
splátok, znížil jej mesačné splátky, ponúkol jej prekryť úvery iným úverom. A to logicky a jednoznačne

s úmyslom zneužiť jej tieseň. Zmluva je teda absolútne neplatná a žalobca môže požadovať od
žalovanej iba nesplatenú istinu ako bezdôvodné obohatenie. Žalobca zmluvu vypovedal dňa 22.5.2010
a týmto dňom skončil medzi stranami sporu záväzkovo právny vzťah medzi účastníkmi konania. Od
skončenia záväzkového vzťahu mohol žalobca požadovať iba bezdôvodné obohatenie, kde je dvojročná
premlčacia lehota. Zást. žalovanej vzniesol námietku premlčania.

18. Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 20.9.2017 žalobca uviedol, že úrokovú sadzbu
je potrebné posudzovať ako aj zmluvu podľa právneho predpisu účinného v čase podpisu zmluvy.
Posledná zmena pred prijatím zákona č. 106/2014 Z.z. , ktorým sa od 1.6.2014 nanovo upravila výška
odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola vykonaná v súvislosti s novelou zákona č. 129/2010

Z.z. V čase podpisu zmluvy bola úroková sadzba bánk a pobočiek zahraničných bánk na úrovni 13% a v
zmluve o pôžičke je úroková sadzba 24 % a žalobca má za to, že nejde o podstatné prevýšenie úrokovej
sadzby. Dohodnutú výšku úrokov z omeškania nepovažuje žalobca v rozpore s ustanoveniami § 3 a 39
Občianskeho zákonníka. V časti premlčacej doby sa žalobca stotožňuje s názorom odvolacieho súdu.19.Podľaustanovenia§52odsek3a4Občianskehozákonníka,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa ustanovenia § 2 písmeno a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1966 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
účinnomvčaseuzavretiazmluvy(ďalejlen„zákonospotrebiteľskýchúveroch“),spotrebiteľskýmúverom

dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

21. Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch vznp. (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa,
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

22. Podľa ustanovenia § 54 odsek 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.

23. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia,
cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

25. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

26. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

27. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

28. Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

29. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

30. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.31. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

32. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,

dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

34. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

35. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa
druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom
pôžičky peniaze. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

36. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi pôvodným žalobcom a žalovanou bol
založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 20.12.2009 č. XXXXXXX,
na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 4.035 eur, ktorý sa zaviazala splácať formou
pravidelných mesačných splátok vo výške 167,20 pri ročnej úrokovej sadzbe 24,00 % a priemernej

hodnote RPMN 24,00 %. Celková suma pôžičky bola stanovená na sumu 5350,40 eur. V danom
prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je
vzťahom spotrebiteľským, keďže pôvodný žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorá je fyzickou
osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia odporkyne v tejto zmluve identifikačnými znakmi

typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho
preukazu). Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Na túto
zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať osobitný právny predpis, a to zákon o spotrebiteľských
úveroch, v neupravených otázkach Občiansky zákonník a Obchodný zákonník len tam, kde neodporuje
občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov.

37. Súd sa zameral aj na posúdenie dohodnutého úroku z úveru, ktorý činil 24 % ročne. Z internetovej
stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobných úverov v obchodných bankách a zistil, že pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v decembri 2009 činil úrok v priemere necelých 13 %
ročne. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi stranami sporu bol skoro dvojnásobkom tohto úroku.

38. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda sa nesmie priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy ( rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.0.2009).

39. Dobrými mravmi sa v súdnej praxi považuje súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel
správania, ktoré sú v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi
spoločenského zriadenia, ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť a vystihujúcu podstatné
historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných

noriem. Neprimerane dohodnuté úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, a teda aj s dobrými
mravmi. Obdobne právne už súdy rozhodovali, a to napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 6C/126/2012 zo 7.5.2013, rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo/1/2009 z 31.7.2009, rozhodnutie sp.
zn. 5Cdo/26/2011 z 26.4.2012, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/1484/04 z 15.12.2004, rozhodnutie
KS v Prešove sp. zn. 3Co/3/2011 z 12.10.2011, 3Co/67/2012 z 24.10.2012.

40. Teda cena úveru je skoro dvojnásobne vyššia a to už iba pri zohľadnení dohodnutého úroku z úveru
a preto odôvodňuje pozornosť z hľadiska prvkov úžery a vadnosti právneho úkonu.41. Okrem zjavne neprimeranej ceny úveru bola zmluva o pôžičke uzatvorená za neštandardných
okolností. Žalovaná mala predtým dva úvery a tento posledný si zobrala na vyplatenie dvoch
predchádzajúcich úverov, čo vyplýva aj uzavretej zmluvy.

42. Nový úver za vysokú cenu je síce vnímaný zo strany spotrebiteľa ako záchranný produkt, no
v skutočnosti, ak je spotrebiteľ vo finančnej tiesni a berie úver, aj keď nemá na jeho splatenie a
spolieha sa na prax veriteľa, že po čiastočnom zaplatení sa bude „vec riešiť novým úverom“, tak takýto
postup veriteľa je bez odbornej starostlivosti a ide obojstranne o nezodpovedný postup. Kým však

na strane spotrebiteľa ide o prirodzený postup v zmysle „potrebujem, dávajú, a preto beriem“, tak zo
strany dodávateľa ide o postup bez odbornej starostlivosti, ktorý civilistika zohľadňuje pri vyhodnocovaní
vadnosti právneho úkonu. Veriteľ musí počítať s vyvodením dôsledkov zo strany súdu súvisiacich s
podcenením bonity dlžníka. Je neakceptovateľné, aby sa spotrebiteľom poskytovali úvery do takej miery,
že na dlhé až viacročné obdobia sa spotrebitelia nezodpovednou úverovou praxou veriteľov zaúverujú
až do nezvládnuteľných rozmerov. Opatrenia súdu sú v takýchto prípadoch plne kompatibilné s cieľmi

smernice o spotrebiteľských úveroch (bod 26 preambuly).

43. V čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke nebola civilnoprávna úžera explicitne upravená. Až zákonom
č. 106/2014, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.06.2014, bol novelizovaný Občiansky zákonník, ktorý
zaviedol úžeru, a to v ust. § 39a podľa ktorého, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou

nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

44. Platnosť a účinnosť toho ustanovenia pôsobí aj retroaktívne (ide o nepravú retroaktivitu), keďže
ustanovenie pôsobí aj na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou, keď ich vznik a vzniknuté
nároky sa posudzujú podľa doterajších predpisov (§879r OZ).

45. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver, poskytnutý pri zneužití tiesne alebo aj

ľahkovážnosti za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom dôsledku ide o skutkovú
podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel. Civilnoprávna úžera spôsobuje
neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi, pretože sa poskytuje úver
pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru (NS ČR 21Cdo/1484/04).

46. V danom prípade súd nemohol prehliadnuť skutočnosť, že žalobca postupoval nedbanlivo, ak
dostatočne neoveril životné náklady, dlhy a celkovú bonitu spotrebiteľa úverovej zmluvy. Dlhy sa
týkali najmä predchádzajúcich úverov, pričom nedostatok finančných prostriedkov pôsobil o to viac na
rozhodovanie žalovaného. Ani súd neposkytol ochranu neprimeraným úrokom a takému úverovaniu,
pri ktorom sa sociálne slabšiemu spotrebiteľovi poskytne úver za cenu o 90% -100% vyššiu oproti

bankámajnaprieknedostatočnej schopnostispotrebiteľazvládnuťsplátkyatakdosiahnuťďalšíprofitna
sankciách, paušalizovaných poplatkoch a nákladoch na vymáhanie. Spotrebiteľ sa tak pre omeškanie
so splátkami môže dostať do nezvládnuteľného kolotoča úverov.
Súdu prvej inštancie aj vlastnej rozhodovacej činnosti je známe, že spotrebitelia berú ďalšie úvery,
aby splatili predchádzajúce úvery. Aj samotná žalovaná po predchádzajúcich úveroch brala ďalší úver

- pôžičku, ktorý je predmetom tohto konania a to z dôvodu, aby splatila predchádzajúce, nesplatené
úvery. Žalovaná zobral úver vo výške 4035 eur pri úrokovej sadzbe 24 % ročne, pričom celkové
náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 5 350,40 eur a žalovaná mala za 32 mesiacov splácania
úveru vrátiť žalobcovi celkovo sumu 5350,40 eur. Zároveň ak má žalovaná problémy so splácaním
istiny úveru, je veľmi pravdepodobné, že nebude schopný platiť príslušenstvo pohľadávky. Zmyslom

a cieľom úverovania spotrebiteľov nemôže byť neprimerané zaťaženie spotrebiteľa a niekoľkoročný
stav splácania dlhu, počas ktorého je spotrebiteľ vystavený stresovým situáciám. Takýto stav je na
úkor kvality spotrebiteľa splatiť úver za podmienok vopred stanovených žalobcom, ktoré až na výšku
úveru žalovaný nemohol nijako ovplyvniť (štandardná formulárová zmluva). Na začiatku všetkého je
nedostatok odbornej starostlivosti obchodného zástupcu veriteľa pri nevyhodnotení núdze a čiastočnej

ľahkomyseľnosti spotrebiteľa.

47. Súd prvej inštancie považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za
cenu prevyšujúcu o 90% - 100 % priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami aak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne finančnú
závislosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová
zmluva neplatná v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť

veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť
o hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ).

48. Aj keď súčasťou Zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky, podľa ktorých bol žalovaný
oboznámený s úverovými podmienkami a sankciami, pre rozhodnutie o neplatnosti úveru je rozhodujúci

stavnúdzežalovanéhoasúčasneneprimeranávýškaúrokov,nakoľkopreúžerujeneplatnýcelýúverový
vzťah,nielenjehočasť.Vdanomprípadesúddospelkzáveru,žežalobcavyužilľahkovážnosťafinančnú
závislosť žalovaného, čím sa dopustil civilnoprávnej úžery, ktorá má za následok neplatnosť právneho
úkonu - zmluvy o pôžičke v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi.

49. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovi tak vznikol nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia.

50. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

51. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

52. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., v znení novely č. 102/2014 účinnej od 1.5.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával .

53. Zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb
na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov
predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola s ohľadom na potreby aplikačnej

praxe jednoznačne ustanovená povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich
nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho
voči spotrebiteľovi. Jednou z takých prekážok je aj uplynutie premlčacej doby na ktorú je súd povinný z
úradnej moci v prípade spotrebiteľskej zmluvy prihliadať.

54. Súd teda v súlade s platnou právnou úpravou ex offo skúmal, či nárok žalobcu voči žalovanej
uplatnený v tomto konaní, nie je premlčaný. Takéto skúmanie nie je ani v rozpore s názorom súdu
druhej inštancie, pretože po rozhodnutí odvolacieho súdu sa do konania svojimi vyjadreniami zapojila aj
žalovaná a predniesla súdu iné právne zdôvodnenie, ktorým sa súd musel zaoberať.

55. Z dôvodu posúdenia zmluvy uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a žalovanou za absolútne
neplatnú, žalobcovi teda vznikol iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom plnenie z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo.

V danej právnej veci je súd toho názoru, že pôvodný veriteľ sa o tom kto sa na jeho úkor obohatil a v
akej výške najneskôr dozvedel dňa 22.5.2010, kedy vypovedal zmluvu o pôžičke. Dňom nasledujúcim
po tomto dni, teda dňom 23.5.2010, začala plynúť subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku
žalobcomsúdnoucestou.Tátopremlčaciadobauplynuladňom23.5.2012.Zostranyžalobcubolžalobný

návrh podaný na tunajšom súde až dňa 20.5.2013, teda po uplynutí subjektívnej premlčacej doby a súd
vzhľadom na uvedené žalobcom uplatnený nárok mu nemohol priznať v súdnom konaní a žalobu preto
ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.56. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa § 255 ods. 2 CSP, Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

58. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

59. Keďže súd žalobu zamietol bola v konaní úspešná žalovaná a preto jej súd priznal náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Rovnako súd priznal náhradu trov konania aj pôvodnému vedľajšiemu
účastníkovi a to trovy konania, ktoré mu vznikli do 30.6.2016.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.