Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/348/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115220922
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6115220922.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu Prima

banka Slovensko, a.s., 010 11 Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej Ž. N., D.. XX. W.
XXXX, XXX XX C., C. X. XX, o zaplatenie sumy 463,03 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca m á n á r o k na náhradu 60,42 % trov konania od žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiada uložiť žalovanej zaplatiť mu sumu 463,03 Eur s úrokom 28 % ročne od 4. júna 2013
do zaplatenia titulom nepovoleného debetu na bežnom účte. Rozsudkom č. k. 10C/348/2015 - 40 zo
dňa 22. novembra 2016 uložil súd prvej inštancie žalovanej zaplatiť sumu 371,38 Eur spočívajúcu v

skutočne prečerpaných finančných prostriedkoch a povolil jej uhradiť ju v mesačných splátkach po 20
Eur.Vozvyškupredstavujúcomúrokyapoplatkyzaupomienkysúdžalobuzamietol.Pretožesažalovaná
dostala na svojom bežnom účte do nepovoleného debetu, vyhodnotil súd jej konanie ako bezdôvodné
obohatenie na úkor žalobcu. Pre absenciu existencie zmluvy strán (ohľadom nepovoleného debetu)
konštatoval, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku a poplatkov, ktoré predstavujú zmluvné plnenia.

2. Na odvolanie žalobcu súd druhej inštancie uznesením č. k. 12Co/69/2017-54 zo dňa 18. júla 2017

rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania a
povolenia splátok trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že sa súd
napriek skutkovému tvrdeniu žalobcu, že zmluva bola uzavretá v súlade so všeobecnými obchodnými
podmienkami nevysporiadal s tým, či tieto boli v konaní predložené, dojednané platne a individuálne
vzhľadom na predpísanú písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a či sa žalovaná platne
zaviazala platiť úrok a poplatky za poskytnutie prečerpaných prostriedkov na účte.

3. Po čiastočnom zrušení pôvodného rozsudku ostáva predmetom konania úrok v kapitalizovanej sume
spolu 46,65 Eur a v sadzbe 28 % ročne zo sumy 463,03 Eur od 4. júna 2013 do zaplatenia a poplatky
za upomienky spolu v sume 45 Eur.

4. Pojednávania sa strany nezúčastnili, a preto súd konal súd v ich neprítomnosti (§ 180 CSP) a vykonal
dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb,
všeobecnými obchodnými podmienkami, odstúpením od zmluvy, výpismi z účtu a úrokovými sadzbami

produktov, pričom zistil nasledovné:

5. Strany uzavreli dňa 16. marca 2012 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a
služieb, ktorou sa žalobca v čl. I. zaviazal zriadiť pre žalovanú účet č. 1325185001/5600. Podľa výpisovz účtu mala žalovaná na tomto účte ku dňu 3. júna 2013 záporný zostatok 463,03 Eur, ktorý sa skladá
z úrokov v sume spolu 46,65 Eur (2,36 Eur za december 2012; 5,86 Eur za január 2013; 9,48 Eur za
február2013;9,37Eurzamarec2013;8,79Eurzaapríl2013;10,08Eurzamáj2013a0,71zajún2013),

poplatkov za upomienky v sumách 30 Eur a 15 Eur, poplatkov za vedenie účtu 3,90 Eur mesačne (6-krát
za mesiace december 2012 až máj 2013), pričom zvyšok tvorí suma skutočne čerpaných finančných
prostriedkov (označené ako výber z bankomatu alebo platba kartou). Z dôvodu záporného zostatku na
účte žalobca od zmluvy o bežnom účte listom zo dňa 17. mája 2013 odstúpil.

6. Súd v súlade s vysloveným názorom odvolacieho súdu preskúmal všeobecné obchodné podmienky.
V čl. IV.5. zmluvy strán sa práva a povinnosti, ktoré nie sú výslovne upravené v zmluve riadia
obchodnými podmienkami pre príslušný produkt/službu, a ak niektoré otázky nemožno takto riešiť riadia
sa všeobecnými obchodnými podmienkami. Pretože žalobca predložil súdu len všeobecné obchodné
podmienky a na ich ustanovenia odkazuje, posudzoval súd vzťah strán len z hľadiska všeobecných
obchodných podmienok.

7. Žalobca v odvolaní uviedol, že v zmysle bodu 23 časť III všeobecných obchodných podmienok, ak
účet dosiahne debetný (záporný) zostatok, prípadne prekročí povolené prečerpanie bez súhlasu banky,
ide o nepovolený debet. V takom prípade zašle banka klientovi upomienku s požiadavkou na vyrovnanie
debetu v určenej lehote a v prípade nevyrovnania sa stane pohľadávka okamžite splatná. Banka si za

zaslanie upomienky účtuje poplatok a je oprávnená úročiť debet úrokom a sankčným poplatkom podľa
sadzobníka.

8. Vo všeobecných obchodných podmienkach sa žalobcom popísané ustanovenie pod číslom bodu
23 časti III ani iný bod s uvedeným obsahom nenachádza. Nepovolené prečerpanie v predložených

obchodných podmienkach upravuje bod 3.12, podľa ktorého môže pri zúčtovaní úrokov, poplatkov,
operácií prostredníctvom platobných kariet, opravným zúčtovaním, uplatnení zrážkovej dane alebo v
iných prípadoch dôjsť na bežnom účte k nepovolenému prečerpaniu. Počas nepovoleného prečerpania
je klient povinný platiť úrok pri nepovolenom prečerpaní. S nepovoleným prečerpaním, upomienkou
a výzvou na jeho vyrovnanie je spojená povinnosť zaplatiť poplatok. Sadzbu úroku pri nepovolenom

prečerpaní určil žalobca listinou „úrokové sadzby produktov“ platnou od 1. októbra 2015 na 28 % (č.
l. 17 spisu). Možnosť nepovoleného prečerpania upravuje ešte bod 8.11 všeobecných obchodných
podmienok pre prípad, že dôjde k prekročeniu limitu povoleného prečerpania. Takáto situácia však v
predmetnej veci podľa obsahu spisu ani skutkových tvrdení žalobcu nenastala, preto sa súd týmto
ustanovením ďalej nezaoberal.

9. Z právneho hľadiska predstavuje uzavretá zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov
zmluvu o bežnom účte podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, lebo sa ňou žalobca v postavení
bankyzaviazalprežalovanúakomajiteľaviesťbežnýúčet.Zároveňideospotrebiteľskúzmluvuvzmysle
§ 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca vystupoval pri jej uzatváraní v postavení

dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (predmetom jeho činnosti je poskytovanie
bankových služieb) a žalovaná v postavení spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka
(podľa zmluvy nekonala v rámci obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti).

10. Nepovolený debet súd pôvodne vyhodnotil ako bezdôvodné obohatenie. Odvolací súd v odôvodnení

(odseky 6., 7. a 8.) citoval ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch týkajúce
sa inštitútu prekročenia, čím chcel pravdepodobne naznačiť, že takto má byť nepovolený debet
posudzovaný. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. prekročenie predstavuje „automaticky
prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad
rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného

prečerpania“. Táto definícia korešponduje so skutkovým stavom zisteným v tejto veci, lebo zo strany
žalobcudošlokfaktickémuumožneniudisponovaťspeňažnýmiprostriedkaminabežnomúčtežalovanej
(v postavení spotrebiteľa) nad rámec jej zostatku, ako to umožňujú vyššie popísané ustanovenia
všeobecných obchodných podmienok. Preto súd posudzoval vzťah medzi stranami ako prekročenie
podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z.

11. Zákon č. 129/2010 Z. z. okrem definície prekročenia (§ 2 písm. f)) v § 18 upravuje informačné
povinnosti veriteľa voči spotrebiteľovi (o prekročení, výške, úrokovej sadzbe a sankciách) a v § 1 ods.
5 vymenúva ustanovenia, ktoré sa na prekročenia vzťahujú. Tento zákon však náležitosti zmluvy priprekročeníneupravuje.§9ods.1a2a§10ods.1upravujúcenáležitostizmluvyospotrebiteľskomúvere
a zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania sú z úpravy prekročenia výslovne
vylúčené (§ 1 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. a contrario). Tento zákon je transpozíciou smernice

Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a
o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ako je uvedené v § 27 zákona), pričom pri úprave prekročenia
došlo k jeho neúplnej transpozícii. Uvedená smernica v čl. 18 ods. 1 ustanovuje, že v prípade možnosti
prekročenia musí zmluva o bežnom účte obsahovať náležitosti čl. 6 ods. 1 písm. e) smernice, teda
úrokovú sadzbu úveru, podmienky na jej uplatňovanie, akýkoľvek index alebo referenčnú sadzbu,

uplatniteľné poplatky, prípadne podmienky, za ktorých sa môžu meniť. Smernica teda jednoznačne
vyžaduje v prípade prekročenia dohodu strán o úroku a prípadných poplatkoch už v zmluve o bežnom
účte. Hoci nedošlo k jej riadnej transpozícii, vnútroštátny súd nemôže priamo aplikovať smernicu na
horizontálne vzťahy medzi súkromnoprávnymi subjektmi a na základe čl. 18 ods. 1 smernice vyžadovať
od strán, aby uvedené náležitosti uviedli do zmluvy. Súd je však v takomto prípade povinný vykladať
vnútroštátne právo eurokonformne, teda čo najširšie v súlade so zmyslom a účelom európskeho práva

(rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci Marleasing, C-106/89).

12. Zákon č. 129/2010 Z. z. v § 1 ods. 2 definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Z uvedeného vyplýva, že tento zákon

nevytvára „zmluvu o spotrebiteľskom úvere“ ako osobitný zmluvný typ, ale v prípade spotrebiteľského
úveru pôjde vždy o zmluvu o úvere, pôžičke alebo iný zmluvný typ upravený v Občianskom zákonníku,
Obchodnom zákonníku alebo inom zákone, prípadne o inominátnu alebo zmiešanú zmluvu s prvkami
niektorej z vyššie uvedených zmluvných typov. Tieto ostatné zákony obsahujú aj podstatné náležitosti
uvedených zmlúv, bez ktorých nemôže dôjsť k platnému uzavretiu tej-ktorej zmluvy. Náležitosti upravené

zákonom č. 129/2010 Z. z. (§ 9 ods. 2 a § 10 ods. 1) sú len doplnkové a ich absencia nespôsobuje
neplatnosť zmluvy, ale len osobitnú sankciu spočívajúcu v bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11).
Preto je aj v prípade prekročenia potrebné vo vnútroštátnej úprave nájsť zmluvný typ, ktorým bude vzťah
strán spravovaný.

13. Prekročenie predstavuje poskytnutie peňažných prostriedkov nad rámec zostatku na bežnom účte.
Takýto zmluvný typ nie je v našom právnom poriadku výslovne upravený, s jeho obsahom však najviac
korešponduje úprava § 710 Obchodného zákonníka, ktorá upravuje vykonanie príkazov na platby
bankou nad rámec peňažných prostriedkov na bežnom účte. Na takomto obsahu zmluvného vzťahu
sa v rámci bodu 3.12 obchodných podmienok dohodli aj strany v predmetnej veci. Práva a povinnosti

strán sa pri týchto vzťahoch s odkazom na ustanovenie § 497 a nasl. Obchodného zákonníka spravujú
zmluvou úvere. Za použitia analógie je preto potrebné dohodnuté prekročenie posudzovať ako zmluvu
o úvere poskytnutom prostredníctvom bežného účtu.

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka sú podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere suma peňažných

prostriedkov poskytnutých veriteľom a záväzok dlžníka vrátiť ju s úrokom. Pre platné uzavretie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme prekročenia je preto v zmysle vyššie uvedeného potrebné medzi
stranami dohodnúť do akej sumy sa majiteľovi bežného účtu prekročenie poskytuje a jeho záväzok
vrátiť peňažné prostriedky s úrokom. Týmto spôsobom je dosiahnutý eurokonformný výklad zákona so
zachovaním zmyslu a účelu inštitútu prekročenia stanovenými smernicou. Nie je prípustné, aby mal

veriteľ nárok na zaplatenie úroku z prekročenia len na základe toho, že spotrebiteľovi prečerpanie
fakticky umožní a úrokovú sadzbu si určí sám (úrokovými sadzbami produktov) a postačí, aby
spotrebiteľa o jej výške informoval v zmysle § 18 zákona č. 129/2010 Z. z., tak ako to urobil žalobca v
predmetnej veci. Takýto postup by bol v príkrom rozpore so základnými zásadami súkromného práva
ako je zmluvná voľnosť a rovnaké postavenie strán, keďže jedna strana by takto nanútila druhej strane

zmluvný obsah. Predložené „úrokové sadzby produktov“ nie sú súčasťou zmluvy o bežnom účte, pretože
do nej neboli inkorporované (tak ako tomu bolo v prípade všeobecných obchodných podmienok), ale ich
vyhotovenie predstavuje jednostranný úkon žalobcu. Navyše predložené „úrokové sadzby produktov“
sú účinné až od 1. októbra 2015 z čoho je zrejmé, že nemohli byť súčasťou zmluvy o bežnom účte, ktorá
bola uzavretá dňa 16. marca 2012.

15. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že v tejto veci nemá pre absenciu dohody strán o úroku
preukázané, že došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou prekročenia. Ak
umožnil žalobca žalovanej čerpať prostriedky nad rámec zostatku na bežnom účte, ide o bezdôvodnéobohatenie ako plnenie bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobcovi
požadovaný úrok, ako výlučne zmluvné plnenie, nepatrí. Preto súd žalobu v časti 46,65 Eur a v sadzbe
28 % ročne zo sumy 463,03 Eur od 4. júna 2013 do zaplatenia predstavujúcu úrok zamietol.

16. Ohľadne poplatkov žalobca v odvolaní uviedol, že nemusia byť individuálne dojednané, ale môžu
byť uvedené aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré sú súčasťou zmluvy. Uviedol tiež,
že uplatnené poplatky predstavujú náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti vypracovaním výziev.

17. Podobne ako v pôvodnom rozsudku (odsek 7.) súd konštatuje, že strany sa na poplatkoch za
výzvy nedohodli ani v rámci zmluvy o bežnom účte, ani v predložených všeobecných obchodných
podmienkach ani v predložených úrokových sadzbách produktov. Dôvodom zamietnutia žaloby nebola
absencia individuálneho dojednania poplatkov, ale absencia akéhokoľvek dojednania o ich výške. V
bode 3.12 všeobecných obchodných podmienok je zakotvená povinnosť platiť poplatok v súvislosti s
nepovoleným prečerpaním, jeho výška požadovaná žalobcom (15 Eur a 30 Eur) však nie je upravená.

Pokiaľ žalobca tvrdí, že ide o skutočne vynaložené náklady na upomienky, ktoré v odvolaní rozpísal
(mzdové náklady, náklady na informačné systémy, dátové, telekomunikačné, poštové, na budovy
a prevádzkové priestory a iné) súd konštatuje, že vynaloženie týchto nákladov a ich výšku ničím
nepreukázal. Vynaložené náklady len konštatuje a tak sú len jeho tvrdením. Preto mu sumu 45 Eur z
titulu poplatkov za upomienky nemožno priznať ani ako vynaložené náklady. Vzhľadom na to súd žalobu

zamietol aj v časti poplatkov v sume 45 Eur.

18. Pretože pôvodný rozsudok bol zrušený aj vo výroku o trovách konania, rozhodoval súd znovu o
nároku na náhradu trov celého konania. Žalobca bol úspešný v časti 80,21 % (371,38 Eur priznaných
pôvodným rozsudkom z celkovo žalovaných 463,03 Eur), žalovaná vo zvyšku, v ktorom súd žalobu

zamietol, teda 19,79 %. Úspešnejší v konaní bol žalobca, ktorého čistý procesný úspech ako rozdiel
jeho úspechu a úspechu žalovanej predstavuje 60,42 %. Preto mu súd priznal nárok na náhradu tejto
pomernej časti trov konania od žalovanej podľa § 255 ods. 2 CSP. O výške trov rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne
na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo sa ním sleduje, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že
bolo porušené právo na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie,
e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.