Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/215/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715212622
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715212622.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej, v spore X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. V.,
T. XXXX/XX, právne zastúpená JUDr. Marekom Radačovským, advokátom, Žriedlova 3, Košice, proti
žalovanej KOMUNÁLNA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31
595 545, o zaplatenie sumy 19.102,80 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu

Poprad sp. zn. 17C/421/2015-67 zo dňa 13.5.2016, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa rozsudok a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania
1. Žalobkyňa sa uplatnenou žalobou domáha voči žalovanej náhrady škody titulom mimoriadneho
zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu, ktorý utrpela pri dopravnej nehode dňa

17.9.2010.
2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Namietala premlčanie nároku, ako aj výšku uplatneného nároku.
Obsah napadnutého rozhodnutia
3. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.:
„Žalobu z a m i e t a .
Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .“

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že nárok na zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyňa uplatnila v súvislosti so spôsobenou škodou pri dopravnej
nehode dňa 17.09.2011. Uviedla, že dňa 17.09.2011 v čase 10.54, na polovičnom, obojsmernom profile
diaľnice D1 F. - R., v smere od F. na N. viedol N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - L., ul. G. č. XXXX/
X, ako vodič osobné motorové vozidlo Q. E., EČ: T., kde v km 364 za zníženej viditeľnosti spôsobenej
dažďom na priamom úseku v miernom stúpaní prešiel do ľavého protismerného jazdného pruhu tak,

že predchádzal kolónu vozidiel jazdiacu pred ním, včas sa nezaradil späť do svojho jazdného pruhu
a v protismernom pruhu čelne narazil do auta zn. Citroen Saxo, EČ: M., ktoré riadil K.. C. F., a ktoré
sa po náraze prevrátilo na strechu, pričom posádka auta Citroen a to vodič K.. C. F. a jeho manželka
X. F. utrpeli ťažké poranenia. Nárok vo vzťahu k žalovanej uplatnila v zmysle § 15 ods. 1 zákona
381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, keď prevádzkovateľ vozidla N. C. v čase spôsobenej
dopravnej nehody mal uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení so žalovanou. Žalovaná titulom

uplatneného nároku na náhradu škody plnila žalobkyni sumu 14.500,-- eur ako náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia a následne sumu 33.488,-- eur ako náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Zo znaleckého posudku Y.. U. V. súd zistil dátum ustálenia zdravotného stavu 19.02.2013.
Z rozsudku Okresného súdu Poprad vo veci sp. zn. 21C 200/2013 z 08.09.2015 súd zistil, že konanie o
zaplatenieuplatnenéhonároku14.500,--eurtitulomnáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniabolo
zastavené vzhľadom na plnenie žalovanej žalobkyni v priebehu konania. Titulom náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia žalovaná plnila žalobkyni ešte sumu 33.488,-- eur. Žalobkyňa bola uznaná
invalidnounazákladelekárskehoposudkuposudkovéholekáraSociálnejpoisťovnez03.06.2014pričomdňa 24.01.2014 požiadala o spísanie žiadosti o znalecký posudok. Žiadosť o invalidný dôchodok bola
uznaná dňa 07.04.2014. Dňa 14.07.2014 žalobkyňa predložila žalovanej návrh na uzavretie písomnej
dohody o vyrovnaní v zmysle § 6 zákona 437/2004 Z.z. Uplatnila nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia. K uzavretiu dohody medzi žalobcom a žalovanou nedošlo.
5. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého žalobkyňa uplatnila v konaní nárok
na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 19.102,80 eur. Žalovaná vzniesla
námietku premlčania uplatneného nároku, na ktorú súd v zmysle § 100 Občianskeho zákonníka bol
povinný prihliadnuť. Dospel k záveru, že právo žalobkyne sa premlčalo v 2-ročnej subjektívnej dobe

podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z pripojeného znaleckého posudku Y.. V. je preukázaný
dátum ustálenia zdravotného stavu žalobkyne 19.02.2013. Je zrejmé, že v deň ustálenia zdravotného
stavu žalobkyňa mala vedomosť o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá. Súd sa nestotožnil s
obranou žalobkyne o tom, že pre plynutie premlčacej doby je potrebné vychádzať z dátumu 24.01.2014,
kedy žalobkyňa požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku. Súd je názoru, že
okolnosť, či žalobkyňa požiadala o priznanie invalidného dôchodku resp. deň, kedy Sociálna poisťovňa

invalidnýdôchodokpriznala,nemávplyvnamožnosťuplatnenianárokunazvýšenienáhradyzasťaženie
spoločenského uplatnenia žalobkyňou. Je potrebné poukázať na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vo veci sp. zn. 5Cdo 212/2010, podľa ktorého rozhodnutie o uznaní alebo neuznaní invalidity
nie je prekážkou uplatnenia nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ
žalobkyňa podala žalovanej návrh na uzavretie dohody o priznaní zvýšenia sťaženia spoločenského

uplatnenia 14.07.2014 a v zákonnej lehote nedošlo k uzavretiu dohody, mohla žalobkyňa uplatniť nárok
na súde ešte v roku 2014, teda pred uplynutím premlčacej doby. Vzhľadom na uplynutie subjektívnej
premlčacej doby došlo k premlčaniu nároku žalobkyne, preto súd žalobu zamietol.
6. Aplikoval ustanovenia § 427, ods. 1,2 OZ, § 15, ods.1, zákona č. 381/2001 Z.z., § 4, ods. 1, § 5, ods.
1,2,5, § 6, ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., § 100, ods. 1, § 106, ods. c1 OZ.

7. Otrováchkonaniarozhodolspoukazomnaustanovenie §150O.s.p.aúspešnejžalovanejnepriznal
náhradu trov konania z dôvodov existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Obsah odvolania
8. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby
odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Poukázala na to, že súd vo svojom rozhodnutí uvádza, že rozhodnutie o nepriznaní invalidity nemôže
byť prekážkou mimoriadneho zvýšenia SSU. Z citovaného rozhodnutia NS SR je zrejmé, že v prípade,
že poškodený - navrhovateľ- žalobca v takýchto prípadoch aj pokiaľ nevyužije svoje dispozičné právo a
nepožiada o uznanie invalidity a predsa sa domáha mimoriadneho zvýšenia SSU na súde, súd nemôže
zamietnuť jeho návrh len s poukazom na to, že nebol uznaný Sociálnou poisťovňou invalidný, avšak

musí vždy skúmať či rozsah trvalých následkov na zdraví, by aj tak uznanie invalidity neodôvodňoval.
Jetohonázoru,ževprípade,žepoškodenýouznanieinvaliditypožiadaaSociálnapoisťovňakonštatuje,
že rozsah následkov poranení invaliditu neodôvodňuje, nejedná sa o prípad hodný osobitného zreteľa.
Invaliditaresp.jejuznanie,resp.taképoranenia,ktoréjejuznanieodôvodňujúsúlimitujúcimfaktorompre
mimoriadne zvýšenie SSU , tak ako to chápe zákon č.437/2004 Z.z. , to je zrejmé zo znenia zákona ako

aj jeho dôvodovej správy. Je názoru, že v prípade, že poškodený, v tomto prípade žalobkyňa, požiada
o uznanie invalidity a táto mu je priznaná, dňom priznania invalidity sa poškodený dozvie, že rozsah
následkov jeho poranení je prípadom hodným osobitného zreteľa a má právo v lehote do 2 rokov odo
dňa uznania invalidity podať žalobu na súde na mimoriadne zvýšenie SSU. Žalobkyni bola invalidita
uznaná ku dňu 29.10.2013 a žalobu na súd podala dňa 29.10.2015. Žalobkyňa nepočíta začiatok behu

premlčacej lehoty odo dňa podania žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, ani odo dňa kedy jej
rozhodnutie bolo doručené, ale odo dňa uznania invalidity.
9. K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny
potvrdil. Uviedla, že uznanie invalidity je možným prípadom osobitného zreteľa, pri splnení ktorého
môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. Nárok na zvýšenie

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nie je viazaný na prípadne rozhodnutie Sociálnej
poisťovne o invalidnom dôchodku. Nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a nárok
na jeho zvýšenie súdom netvoria dva samostatné nároky, ale predstavujú jeden nárok na sťaženie
spoločenského uplatnenia. V prípade premlčania nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia, sa
súčasne (v rovnakej lehote) premlčí aj nárok na jeho zvýšenie súdom. Začiatok plynutia premlčacej

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a teda aj nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej
osobe. V tomto zmysle sa poškodený o škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia dozvie
v čase, kedy sa po skončení liečby jeho zdravotný stav natoľko ustálil, že bolo zistiteľné, či a v akomrozsahu k sťaženiu jeho uplatnenia v živote a v spoločnosti došlo a kedy je možné na základe skutkových
okolností, ktoré má k dispozícii, objektívne vykonať jeho ohodnotenie. K ustáleniu zdravotného stavu
žalobkvne došlo dňa 19.03.2013. Táto skutočnosť v prvostupňovom konaní nebola sporná a zhodne

ju konštatovali znalci MUDr. U. V. v znaleckom posudku č. 6/2015 zo dňa 29.01.2015, ktorý v celom
rozsahu potvrdil znalecký posudok Y.. A. Q. č. 20/2013 zo dňa 20.03.2013. Z uvedeného je zrejmé,
že najneskôr dňa 19.03.2013 sa žalobca dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá. Tu môžeme
vychádzať už z nepochybnej vedomosti žalobcu o škode a kto za ňu zodpovedá, a tým začala žalobcovi
plynúť subjektívna premlčacia doba, ktorá uplynula najneskôr dňa 19.03.2015. Žaloba uplatnená na

súde 29.10.2015 tak bola podaná až po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Uplynutiu premlčacej
lehoty nebráni ani skutočnosť, že žalobkyňa dňa 14.07.2014 vyzvala žalovanú na uzavretie mimosúdnej
dohody v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z., podľa ktorého poskytovateľ náhrady
a poškodený môžu uzatvoriť dohodu o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to aj nad
výšku náhrady ustanovenú týmto zákonom, najviac však do výšky náhrady ustanovenej v § 5 ods. 5.
V prípade, ak ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z povinného zmluvného poistenia

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, dohodu s poškodeným môže
uzatvoriť poisťovateľ alebo Slovenska kancelária poisťovateľov. Podľa ods. 3 citovaného zákonného
ustanovenia poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do troch mesiacov od jeho podania
sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného. Z vyššie uvedeného

vyplýva, že aj v prípade, ak by premlčacia lehota spočívala počas obdobia od podania návrhu na
uzavretie dohody vyrovnaní, t. j. od 14.07.2014 do zákonom stanovenej lehoty na jej uzavretie, t. j. do
14.10.2014,premlčacialehotabvuplynulanajneskôr19.06.2015.t.i.predpodanímžalobnéhonávrhuna
súd. V tejto súvislosti poukazujem, že spočívanie premlčacej doby počas troch mesiacov, je maximálna
lehota a aplikuje sa v prípade, ak by bola žalovaná v súvislosti s uplatnením návrhu na uzavretie

dohody o vyrovnaní nečinná, pričom v tomto prípade listom zo dňa 22.09.2014 adresovanom právnemu
zástupcovi žalobkyne vyjadrila negatívne stanovisko k návrhu. Navyše žalobkyňa si voči žalovanej už
uplatnila žalobou zo dňa 17.09.2013 na Okresnom súde Poprad svoj nárok za sťaženie spoločenského
uplatnenia v dôsledku totožnej poistnej udalosti zo dňa 17.09.2010 vo výške 14.500,- EUR. Predmetné
súdne konanie bolo vedené na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 21C/200/2013 a bolo zastavené

z dôvodu uhradenia istiny žalovanou. Žalobkyňa si tak mohla uplatniť svoj nárok na zvýšenie náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia spolu s podanou žalobou, ale aj kedykoľvek v rámci plynutia
premlčacej lehoty. Nad rámec vyššie uvedeného má žalovaná za to, že aj v prípade, ak by sa žalobkyňa
domáhala svojho nároku včas uplatnenou žalobou na súde, žalovaná nepovažuje priznanie žalobou
uplatňovaného nároku vo výške 30 % z uhradeného poistného plnenia za dôvod hodný osobitného

zreteľa podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z.. Predmetné zákonné ustanovenie predstavuje iba
možnosť súdu zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, najviac o 50 %, ale iba v prípade,
že sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, pričom za takýto prípad príkladmo uvádza uznanie
invalidity. Nie je možné automatické konštatovanie a priznanie nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia v prípade, že žalobkyňa bola uznaná invalidnou podľa § 70 až 73 zákona

č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalovaná nepovažuje skutkové okolnosti za okolnosti
hodné osobitného zreteľa.
Hodnotenie odvolacieho súdu.
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.

1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu
Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že
odvolanie žalobkyne je dôvodné.

11. Žalobkyňa vo svojom odvolaní namieta nesprávne posúdenie premlčania uplatneného nároku. Súd
žalobu zamietol s poukazom na márne uplynutie dvojročnej premlčacej doby na uplatnenie nároku.
Začiatok plynutia premlčacej doby stanovil na 19.2.2013, t.j. deň, kedy podľa znaleckého posudku došlo
u ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne pre účely hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia ( č.l.
33).

Právo na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia má podľa uvedenej
judikatúry obdobne charakter majetkového práva, ktoré sa premlčuje, pričom pre začiatok plynutia
premlčacej lehoty je rozhodujúci okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného, t. j. vykonania
bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. V prípade, ak neskôr dôjde k „dobodovaniu“zdravotného stavu poškodeného v dôsledku jeho zhoršenia, je pre ďalšie uplatnenie nároku na
mimoriadne sťaženie spoločenského uplatnenia z hľadiska premlčania rozhodujúci tento okamih
„dobodovania“ ( pozri uznesenie ÚS SR, sp.zn. I. ÚS 384/201516 ).

12. Ako to vyplýva z listinného dôkazu predloženého v konaní žalobkyňou - Odborný posudok o invalidite
( č.l. 44 - 45), ako aj z Lekárskej správy ( č.l. 55-56), odborný posudkový lekár za dátum vzniku invalidity
stanovildeň29.10.2013.Vpredmetnomodbornomposudkuvčastiodbornénálezysúuvedenélekárske
správy z ortopedického vyšetrenia z roku 2014 (marec 2014). Žalobkyňa vo svojej výpovedi pred súdom
(č.l. 25) uviedla, že jej úraz spôsobil opotrebovanie kolien podobné osobám vo veku 60 rokov....čaká

ju výmena oboch kolenných kĺbov. Je teda zrejmé, že dátum vzniku invalidity nekorešponduje s
dátumom ustálenia zdravotného stavu pre posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia (nie v konaní
uplatneného mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu invalidity). Aj v
kontexte vyjadrenia žalobkyne je dôvodné pochybovať o ustálení zdravotného stavu pre potreby
posúdenia mimoriadneho zvýšenia SSU.
13. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd považuje záver o premlčaní nároku za predčasný. Preto

rozsudok zrušil a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. (§ 389, ods. 1, písm. c/ CSP).
14.Úlohou súduvďalšomkonaníbudezaoberaťsaaopätovneposúdiťpremlčanieuplatnenéhonároku.
V tejto súvislosti prihliadne na dôkaz na čl. 55-56, 59, podľa ktorých invalidita žalobkyne vznikla dňa
29.10.2013. Odvolací súd pripomína, že dátum vzniku invalidity určený v odbornom lekárskom posudku
niejetotožnýsdátumomvydaniarozhodnutiaoinvalidnomdôchodku,ktorývzmysleustálenejjudikatúry

nie je možné považovať za vznik dôvodu hodného osobitného zreteľa. V prípade záveru o ustálení
zdravotného stavu 29.10.2013 súd pri posúdení premlčania prihliadne na skutočnosť, že žalobkyňa
si u žalovaného uplatnila nárok dňa 14.7.2014. V prípade záveru o tom, že nárok nie je premlčaný,
súd sa bude zaoberať námietkami žalovaného v súvislosti s posúdením existencie okolností hodných
osobitného zreteľa a uplatnenou výškou nároku. Svoju úvahu, ktorou sa bude riadiť náležite odôvodní.

Jeho rozhodnutie musí zodpovedať zákonným kritériám podľa § 220, ods. 2 C.s.p.
15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol s poukazom na to, že súd o nich v prvej
inštancii nerozhodoval. Súd prvej inštancie rozhodne o trovách konania podľa § 255 ods.1CSP.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).