Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. november 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/280/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811206127
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3811206127.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Oľgy Lichnerovej v spore žalobcov 1) G., 2) L., obaja zastúpení E.
proti žalovanému A., zastúpenému E., o náhradu škody, na odvolanie žalobcov 1), 2) proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. februára 2017, č.k. 12C/63/2011-287, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcom 1), 2) n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom žalobu žalobcov 1), 2) zamietol a žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalobcom 1), 2) v rozsahu 100 %. Z vykonaného dokazovania súd prvej
inštancie zistil, že žalobcovia 1), 2) sú podieloví spoluvlastníci každý v podiele 1/2 k celku
nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre kat. úz. G. Obec Z., a to parc. CKN č. XXX/X
o výmere 341 m2 - záhrady a parc. CKN č. XXX/X o výmere 150 m2 - zastavané plochy a

nádvoria a na LV č. XXXX pre kat. úz. G. Obec Z., a to parc. CKN č. XXX/XX o výmere 407 m2 -
orná pôda, parc. CKN č. XXX/X o výmere 127 m2 - záhrady a rodinný dom súp. č. XXX na parc.
CKN č. XXX/X. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre kat. úz.
G. Obec Z., a to parc. CKN č. XXX/XX o výmere 919 m2 - orná pôda, parc. CKN č. XXX/X
o výmere 708 m2 - zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXX/X. Dňa
30.05.2009 žalovaný realizoval rekonštrukciu stávajúceho oplotenia na hranici pozemkov parc. CKN č.

XXX/X v tom čase vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcov (nebohého E. Z.) a parc. CKN č
XXX/X vo vlastníctve žalovaného v kat. úz. G. Obec Z., pri ktorej mal spôsobiť poškodenie
exteriérového krbu, pergoly a silikátovej omietky na rodinnom dome súp. č. XXX v kat. úz. G., Obec Z.
v tom čase v BSM žalobkyne 1) a nebohého E. Z.. Pôvodne na hranici susedných pozemkov
bolo oplotenie z kovových trubiek v betónovom pozdĺžnom základe s výplňou hliníkového plechu na
kovových zvlakoch z oceľových trubiek. Žalovaný v rámci rekonštrukcie plotu zmenil výplň plotu tak, že
odmontoval pôvodné trubkové zvlaky a pre montáž novej výplne plotu namontoval nové kovové zvlaky

z valcovaného profilu L 35/35 mm, ktoré navaril na stávajúce kovové stĺpiky z ich vonkajšej
strany, t. j. smerom do dvora žalobcov a na tieto zvlaky namontoval skrutkovaním pozinkovaný trapézový
plech. Touto úpravou oplotenia nebola dodržaná súdom stanovená hranica pozemkov (v konaní, sp.zn.
4C/1/2007), pretože tento spôsob oplotenia bol posunutý do pozemku žalobcov a hlavne ku krbovému
telesu. Žalovaný, aby mohol dokončiť rekonštrukciu plotu namontovaním trapézového plechu, odpílil
ľavú časť zadného krbového múrika. V lomovom bode za krbovým telesom žalovaný nenamontoval nové

zvlaky, nakoľko to nebolo možné. Žalobcovia a ich právny predchodca tvrdili, že hranica plotu uznaná
súdom bola až za celým krbovým telesom, a teda, keby bol žalovaný dodržal pôvodnú hranicu plotu,
nebol by sa dotkol zadnej roviny krbu a nebol by ho poškodil. Žalovaný tento spôsob montáže zdôvodniltým, že bol nútený riešiť oplotenie takouto formou, a to ukladaním celých dielov jednotlivých polí, lebo
právny predchodca žalobcov ho nepustil do dvora. Žalovaný tvrdil, že pri montáži výplne plotu nemohlo
dôjsť k poškodeniu krbu ani fasády, ale priznal, že dal pokyn synovi, aby ľavú časť steny

krbu odpílil, a to v tvare trojuholníka z dôvodu montáže trapézového plechu do roviny, pretože táto časť
krbovej steny mu zavadzala. Vo dvore žalobcov medzi rodinným domom a oplotením v
mieste krbu je vybudovaná drevená pergola ako drevený skelet na drevených stĺpikoch, na
ktorých sú kotvené klieštiny z dosák a kolmo na klieštinách sú drevené dvojradové slnolamy. Stĺpiky
pergoly sú iba položené na zámkovej dlažbe bez kotvenia. Podľa žalobcov žalovaný pri montovaní

oplotenia natlačil čelnú dvojradovú klieštinu do fasády rodinného domu a táto klieština sa zaborila do
zateplenej vrstvy fasády a túto poškodila v rozsahu 12 x 14 cm. Za účelom odstránenia ďalších
škôd právny predchodca žalobcov dal opraviť túto poškodenú časť fasády v rozsahu 25 x 25 cm, čo
je viditeľné voľným okom. Žalobcovia ďalej tvrdili, že žalovaný cca 2 týždne po montáži výplne plotu
dorábal výplň plotu tak, že nadstavil pôvodnú výšku plotu ďalším trapézovým plechom, do ktorého vypílil
otvor v úrovni klieštiny, čím malo byť preukázané, že on nespôsobil škodu na fasáde posunutím pergoly

v čase montáže dolnej časti výplne plotu. Právny predchodca žalobcov vykonal opravu pergoly a
upravil jej dĺžku tak, aby vyhovovala svojou šírkou vo vymedzenom priestore medzi stenou rodinného
domu a novým oplotením.

2. Rozhodnutím Obvodného úradu J., odbor všeobecnej vnútornej správy, pracovisko X. zo dňa

16.12.2010, sp. č. XXXX/XXXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.01.2011, bol žalovaný uznaný
vinným z priestupku proti majetku, ktorého sa dopustil tým, že dňa 30.05.2009 v presne nezistenom čase
v dopoludňajších hodinách v Obci Z. pri výmene oplotenia dal pokyn odpíliť zo zadnej časti krbu
umiestnenej na hranici pozemkov rodinných domov č. XXX a č. XXX, čím spôsobil škodu na základe
znaleckéhoposudku č.XX/XXXXG.Z.vsume30Eur,tedaúmyselnespôsobilškodunacudzom

majetku poškodením veci z takéhoto majetku. Vo veci ostatných skutkov, t. j. poškodenie krbu ako celku,
drevenej pergoly a fasády tunajší správny orgán rozhodol o odložení v zmysle zákona o priestupkoch,
lebo počas policajného šetrenia a na základe znaleckého posudku sa nepodarilo preukázať objektívnu
a subjektívnu stránku priestupku proti majetku (úmysel konkrétnej osobe spôsobiť škodu) a poškodená
s prípadným nárokom náhrady spôsobenej škody bola odkázaná na príslušný súd.

3. Žalobcovia opierali svoj nárok predovšetkým o znalecký posudok č. XX/XXXX znalca A.. K. F. , ktorý
bol vyhotovený v trestnom konaní a vyplýva z neho, že znalec na mieste samom zistil, že pri
realizácii rekonštrukcie plotu bolo poškodené krbové teleso, ktorého zadná ozdobná stena boli prosto
vymurovanézbetónovýchdielcovzámkovejdlažby,bezvystuženiaarmovanímavzhľadomnaštíhlostný

pomer neboli dodržané statické podmienky tejto stavby, a preto táto stavba bola citlivá na rôzne napätia.
Znalec zistil, že ľavá časť zadnej časti múru v rozsahu trojuholníka 60/90 cm bola odpílená vertikálnym
rezom, pravý lomový bod steny je prasknutý, a teda nesúdržný vo vertikálnej rovine, vrchná časť múriku
nad ohniskom je prasknutá v horizontálnej rovine a je nesúdržná. Tieto praskliny a poruchy
na krbe boli spôsobené nejakým napätím, dynamickým otrasom, prípadné iným tlakom. Berúc do úvahy

nestabilnú a nevystuženú konštrukciu došlo k degradácii konštrukcií krbu. V rámci rekonštrukcie plotu
za účelom osadenia trapézového plechu došlo k ohnutiu pôvodných kovových stĺpikov práve v lomových
bodochzastenoukrbuavjednomprípadedošlokodrezaniukovovejpracnepôvodnéhoplotu,ktorábola
zamurovaná do zadnej steny krbu. V lomovej časti zadnej steny krbu žalovaný neukotvil kovové zvlaky, a
to z dôvodu, že mu zavadzala krbová stena, ale túto časť oplotenia vykonal iba voľne položenými

trapézovými plechmi, ktoré vzájomne kotvil skrutkovaním. To znamená, že voľne ložené plechy bez
zvlakovavzhľadomnaichvýškuaohybvlomovýchbodochprenášalinapätie nazadnústenukrbu,a
to chvením, dynamickými otrasmi pri montáži a pod. T. j. pri realizácii rekonštrukcie plotu došlo k napätiu
na nevystužené krbové konštrukcie, ktoré toto napätie neuniesli a vznikla ich degradácia prasknutím,
stalisanestabilnéanefunkčné.Nazákladetohtozisteniavýškaškodyspôsobenádegradácioukrbového

telesa sa rovná nevyhnutným nákladom na montáž a dodávku stavebných prác za účelom uvedenia veci
do pôvodného stavu, t. j. vo výške 456,98 Eur. Znalec na miestnom šetrení zistil, že vo dvore žalobcov
medzi oplotením a rodinným domom žalobcov je vybudovaná pergola ako drevený skelet na
drevených stĺpikoch, ktoré sú voľne položené na zámkovej dlažbe bez kotvenia. Na drevených
stĺpikoch sú kotvené klieštiny z dosák a kolmo na klieštiny sú kotvené dvojradové drevené slnolamy. Pri

realizácii rekonštrukcie oplotenia došlo k čiastočnému odtlačeniu tejto voľne stojacej pergoly smerom k
rodinnému domu tak, že predná klieština sa zaborila do fasády rodinného domu poškodeného v rozsahu
12 x 14 cm. Fasáda je zateplená polystyrénom a upravená silikátovou štruktúrovanou stierkou. Právny
predchodca žalobcov opravil túto poškodenú časť fasády v rozsahu 25 x 25 cm z dôvodu ochranyfasády. Pri posune pergoly došlo aj k poškodeniu ľavého predného stĺpiku a ľavá časť
prednej klieštiny zasahuje do nadstavenej výplne plotu z trapézového plechu tak, že prienik je vytvorený
vypílením otvoru do plechu. To znamená, že došlo k posunu pergoly z dôvodu rekonštrukcie oplotenia, a

tým, že konštrukcia pergoly je nestabilná, lebo nie je ukotvená, došlo k jej borteniu a skríženiu nejakým
napätím, a to bočným tlakom od oplotenia, čím sa predná časť klieštiny zaborila do mäkkých vrstiev
zateplenejfasády.Škodaspôsobená nadrevenejpergolezodpovedánevyhnutnýmnákladomna
úpravu pergoly a jej uvedenie do pôvodného stavu, t. j. vo výške 102,78 Eur. Fasáda je zateplená
polystyrénom, na ktorom je armovacia mriežka, kleber a silikátová omietka o zrne 2 mm. Škoda na

fasáde zodpovedá stavebným prácam na uvedenie veci do pôvodného stavu, je nevyhnutné aplikovať
novú silikátovú stierku v plnom rozsahu plochy severnej strany fasády tak, aby spĺňala projektovaný
estetický vzhľad, čo do zjednotenia odtieňa a zrnitosti fasády ako celku, t. j. vo výške
1.537,43 Eur. Pri prácach na plote, pri odpilovaní časti krbu a k posunutiu pergoly došlo k vývinu tlaku
na skelet drevenej pergoly, ktorá sa zaborila do mäkkých častí zateplenia severnej fasády rodinného
domu č. XXX v Z..

4. Žalovaný so žalobou a znaleckým posudkom A.. F. nesúhlasil, preto súd prvej inštancie po výsluchu
A.. F. nariadil znalecké dokazovanie súdom ustanoveným znalcom doc. A.. E. B., J.., znalcom z
odboru stavebníctva, odvetvie poruchy stavieb. Z jeho znaleckého posudku č. X/XXXX vyplýva, že
došlo k odpíleniu trojuholníkovej časti ľavej stienky krbovej konštrukcie rozmerov cca 60/90 cm, ktoré

bolo realizované profesionálnou technikou s vysokými otáčkami kotúča. Pri práci takýmto zariadením
nevzniká výrazné chvenie, resp. dynamické zaťaženie konštrukcie, ktoré by malo za následok zásadné
popraskanie homogénnej konštrukcie. Konštatoval, že došlo k deštrukcii bočných perforovaných stienok
ohniska a k premiestneniu kovovej časti krbového ohniska, pričom ani na ľavej a ani na pravej strane sa
nenachádza očakávaný počet kociek, ktoré mali dopadnúť z vyššie pôvodne umiestnených stienok. Tiež

sa nedá prirodzene vysvetliť, prečo sa kovová časť krbového telesa nachádza mimo svojho pôvodného
miesta. Z porovnania detailov fotodokumentácie konštatoval, že došlo dvakrát k zmene polohy
najdôležitejších elementov, ktoré mohli prispieť k vysvetleniu spôsobu a príčin deštrukcie analyzovanej
konštrukcie. K tomu, aby sa kocky dostali z pôvodnej polohy do vzdialenosti 1 - 1,2 m, potrebovali veľkú
kinetickú energiu, ktorá im mohla byť udelená iba cez zadnú stenu krbovej konštrukcie v oblasti ohniska.

Horizontálna sila, ktorá by bola schopná dodať uvedenú energiu k predpokladanému pohybu kociek,
by musela zanechať stopy na samotnej konštrukcii zadnej stienky ohniska. Z fotodokumentácie však
možno konštatovať, že uvedená časť zadnej steny v oblasti ohniska zostala neporušená. Pri neopatrnej
práci mohlo dôjsť k vzniku horizontálnych trhlín vo vyšších radoch muriva. Uvedené
trhliny však nie sú nikde objektívne dokumentované. Z viacerých fotografií, umiestnených v súdnom

spise, napr. foto č. 30 a 31 možno konštatovať, že krokvy nepresahovali cez
rovinu vertikálneho stĺpika pri obvodovom múre domu. Z toho dôvodu možno konštatovať, že sila, ktorá
mohla pôsobiť osovo cez uvedené klieštiny, by sa preniesla na veľkú plochu cca 15 x 15 cm a mohla
spôsobiť iba relatívne malé poškodenie. Možno tiež konštatovať, že malý horizontálny posun pružnej
konštrukcie pergoly o cca 5 - 7 cm nemohol spôsobiť také poškodenie, aby muselo byť uvažované

s výmenou stĺpika, resp. iných častí konštrukcie. Priestory, vymedzené pergolou a krbovým telesom,
boli stiesnené (foto č. 31) a z toho dôvodu mohlo dôjsť k ich vzájomnej kolízii s autami, ktoré sa tam
nachádzali, čoho dôkazom môže byť aj poškodenie hliníkovej dymovej komory. Znalec konštatoval, že
vyjadrenie žalobcov, ako aj žalovaného, sú zásadne vzájomne rozporné. Uviedol, že znalcovi, ktorý má
riešiť zadaný problém, ktorý nie je v súčasnosti vidieť, by zásadne pomohli objektívne získané podklady

dokumentujúce skutkový stav v čase jeho vzniku. Takýmito dôkazmi je fotodokumentácia spracovaná
privolanýmipolicajtmi,ktorí sasústredilinačasťkrbu,pričomoblasťpergolyapoškodeniafasádynebola
písomne ani fotodokumentáciou doložená. Pri viacnásobných fázach dokumentovania miesta stôp po
deštrukcii hornej časti krbu možno konštatovať, že došlo k vážnej manipulácii so stopami, ktoré
by mohli objasniť spôsob a príčinu vzniku analyzovaných problémov. K tomu, aby došlo k rozmiestneniu

betónových kociek v hociktorej fáze, ktorá je dokumentovaná, bola potrebná veľká
horizontálna sila, ktorá by pôsobila na zadnú stienku krbu, pričom sa predpokladá, že by muselo prísť
k jej totálnej deštrukcii, resp. výraznému viditeľnému poškodeniu minimálne v oblasti ohniska. Taktiež
poškodeniehorizontálnejčastiohniskavplyvompôsobenianazadnústienkujepraktickynevysvetliteľné.
Pri montáži dielcov plechového oplotenia malo dôjsť k poškodeniu pergoly a jej posunutiu

čelného rámu smerom k múru, čo podľa žalobcov malo viesť k oprave pergoly a k výmene jedného
stĺpika. Podľa kompletnej analýzy zo súdnej dokumentácie, ako aj osobnej obhliadky nepredpokladá,
že mohlo prísť k takému poškodeniu, aby bolo potrebné vymeniť jeden stĺp, avšak nedá sa vylúčiť, že
bolo potrebné spevniť styky existujúcich stužujúcich pásikov so stĺpikmi a horizontálnymi konštrukciami.Možnýposunkrajnéhopoľapergolyocca5-7cmmoholmaťzanásledokmiestnepoškodenieomietkyvo
forme preliačenia tenkovrstvej omietky kontaktného zatepľovacieho systému. Uvedený problém možno
odstrániť miestne s následným zjednotením a nanesením farby po celej ploche analyzovanej steny.

Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že vyjadrenia strán sporu sú zásadne vzájomne rozporné,
dostupná fotodokumentácia, ktorá je k dispozícii, má nízku, resp. žiadnu výpovednú hodnotu vo
vzťahu k potrebe zistenia mechanizmu poškodenia krbu, pergoly a silikátovej omietky, preto nie je možné
stanoviť jednoznačný spôsob a príčiny degradácie ohniska krbu a následne aj jeho horizontálnej časti.
Nie je možné sa zodpovedne vyjadriť k tomu, či sa skutok stal tak, ako ho popisujú žalobcovia a ani k

mechanizmu,akosamalstať.Podľakomplexnejanalýzysúdnejdokumentácie,akoajosobnejobhliadky
znalecnepredpokladá,žemohloprísťktakémupoškodeniu,abybolopotrebnévymeniťjedenstĺp,avšak
nedá sa vylúčiť, že bolo potrebné spevniť styky existujúcich stužujúcich pásikov so stĺpikmi
a horizontálnymi konštrukciami (klieštinami a prvkami slnolamu). Možný posun krajného poľa pergoly o
cca 5-7 cm mohol mať za následok miestne poškodenie omietky vo forme preliačenia tenkovrstvej
omietky kontaktného zatepľovacieho systému. Uvedený problém možno odstrániť miestne s následným

zjednotením a nanesením farby po celej ploche analyzovanej steny. Na základe dostupných podkladov
zo súdneho spisu, sp. zn. 12C/63/2011, z rovnopisu ČVS: S.-XXXX/X-OSV-XXXX,
z fotodokumentácie od žalovaného a výsledkov osobnej ohliadky znalcov nie je možné sa
stotožniť s verziou žalobcov. Škoda na krbe, spôsobená odpílením časti muriva, predstavuje 110,46 Eur
s DPH. Škoda, spôsobená na drevenej pergole, zodpovedá nevyhnutným nákladom na úpravu pergoly

a jej uvedenie do pôvodného stavu. Celkové náklady vyčíslil v časti opravy pergoly v sume 24,01 Eur.
Výšku škody na fasáde vyčíslil znalec s konzultantkou vo výške 816,57 Eur.

5. Znalec G.. A.. B. J. pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedol, že neexistuje
dostatočné zadokumentovanie škodového deja, podľa ktorého by bolo možné jednoznačne ustáliť záver,

že ku škode žalobcov došlo tak, ako tvrdia oni, a to konaním žalovaného pri výmene plota na hranici ich
pozemkov. Uviedol, že ani z fotodokumentácie, zhotovenej políciou, nie je možné uzavrieť, ako došlo
hlavne k poškodeniu pergoly a fasády rodinného domu žalobcov. Aký odtlačok zanechala pergola vo
fasáde rodinného domu, a to so zameraním na veľkosť, smerovanie, hĺbku otlačku pergoly vo
fasáde, z čoho by bolo možné uzavrieť, aká sila, a z ktorého smeru pôsobila na pergolu, že zanechala

uvedený otlačok. Len takéto zadokumentovanie vzniknutej škody na fasáde by mohlo jednoznačne
ustáliť záver o mechanizme vzniku škody, a teda, či vznikla konaním žalovaného. Znalec ďalej poukázal
na zlý technický a konštrukčný stav tak krbového telesa, ako aj pergoly. Krbové teleso pozostávalo
z troch stienok hrúbky 8 cm (vymurované z častí prvkov betónovej dlažby na cementovú hrubozrnnú
maltu), ktoré navzájom vytvárajú lomenú konštrukciu, pričom stienky nie sú navzájom spojené pevným

spojením. Samotná stienka z ľavej a pravej strany bola tvorená v podstate trojuholníkovými stupňovitými
tvarmi. Stredná stienka mala hlavnú funkciu, a to vytvárať zadnú časť krbu, ako aj nosnú časť pre
dymovúkomorukrbu.Zadnástienkapozostávalaztrochčastí,ktorénebolivzájomneviditeľneprepojené
murárskou väzbou. Z uvedeného dôvodu sa na uvedených miestach museli zákonite objaviť vertikálne
trhliny. Znalec ďalej uviedol, že k poškodeniu pergoly a hlavne k poškodeniu kontaktného zatepľovacieho

systému nebola k dispozícii žiadna fotodokumentácia, podľa ktorej mohol znalec posúdiť stav a spôsob
poškodenia.

6. Na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení každého dôkazu jednotlivo a všetkých
dôkazov vo vzájomnej súvislosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcov je nedôvodná,

keďže žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, t. j. nepreukázali vznik všetkých predpokladov pre
zodpovednosť žalovaného ako škodcu za škodu vzniknutú žalobcom na veciach (krbe, pergole a fasáde
rodinného domu súp. č. XXX v Obci Z.) tak, ako si ju žalobou uplatnili v tomto konaní. Žalobcovia tvrdili,
že žalovaný v máji 2009 pri rekonštrukčných prácach na oplotení oddeľujúce ich susediace
domové nehnuteľnosti poškodil ich vonkajší krb, omietku ich rodinného domu č. XXX v Obci Z., ako aj

vedľa domu postavenú drevenú pergolu. Trestné konanie bolo vedené proti žalovanému na OR PZ J.
OSV X. K. pod č. S.-XXXX/X-OSV-PD-XXXX, vec bola postúpená na priestupkové konanie,
a to v časti úmyselného poškodenia krbu. V priestupkovom konaní bol žalovaný uznaný za vinného za
úmyselnépoškodeniekrbuabolzaviazanýajknáhradeškodyvovýške30Eurabolamuuloženápokuta
vo výške 30 Eur. V ostatnej časti bolo rozhodnuté, že nejde o trestný čin poškodzovania cudzej veci,

nakoľko škoda nebola spôsobená úmyselne, ale nedbanlivostným konaním. Výška škody bola zistená
znaleckým posudkom znalca A.. K. F. č. XX/XXXX zo dňa 10.05.2010, a to vo výške 456,98
Eur za poškodenie krbu, 102,78 Eur za poškodenie pergoly a 1.537,43 Eur za
poškodenie silikátovej omietky na dome. K poškodeniu vecí došlo spôsobom, ktorý bol vtrestnom konaní zistený, zadokumentovaný a výška škody bola ustálená znaleckým posudkom v sume
2.067,19 Eur. Opravu oplotenia vykonával žalovaný bez stavebného povolenia tak, že porušil všeobecnú
prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bol

povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škode na majetku. Súd prvej inštancie,
vzhľadom na vykonané dokazovanie, dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli
dôkaznébremeno,keďvkonanínepreukázalinaplnenievšetkýchpredpokladovprevznikzodpovednosti
žalovaného za škodu vzniknutú konaním žalovaného, resp. osôb, ktoré poveril vykonávaním prác, keď
najmä nepreukázali príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody. Súd prvej inštancie

pri svojom rozhodovaní vychádzal najmä z vykonaného znaleckého dokazovania znalcom G.. A.. E.
B., J.., ktorý sa mal v znaleckom posudku vyjadriť najmä k mechanizmu vzniku žalobcami uplatnenej
škody, t. j. či škoda, ktorá vznikla na majetku právneho predchodcu žalobcov, bola spôsobená v príčinnej
súvislosti s konaním žalovaného pri výmene oplotenia vzájomne susediacich pozemkov, či škoda, ktorá
žalobcom preukázateľne vznikla tak na krbe, ako aj pergole a fasáde rodinného domu, bola spôsobená
osobami poverenými žalobcom pri výmene plota. Z predmetného znaleckého dokazovania, ktoré sa

podrobne zaoberalo aj predchádzajúcimi znaleckými posudkami vypracovanými vo veci, vyplynulo,
že z doteraz vykonaného dokazovania, či už v rámci trestného konania vedeného vo veci, ako aj počas
tohto konania, nevie na základe vedeckých a odborných znalostí nad všetku pochybnosť ustáliť záver,
že škoda, ktorá vznikla právnemu predchodcovi žalobcov, bola spôsobená konaním žalovaného. Vo veci
ustanovený znalec konštatoval, že strany sporu a nimi navrhovaní a vypočutí svedkovia

majú vzájomne rozporuplné tvrdenia. Konštatoval tiež, že dostupná fotodokumentácia, predkladaná tak
žalobcami, ako aj žalovaným, či zabezpečená políciou v rámci trestného konania,
má nízku, resp. žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťah k potrebe zistenia mechanizmu poškodenia krbu,
pergoly a silikátovej omietky. Znalec na tomto závere zotrval aj pri svojom výsluchu na pojednávaní,
keď tvrdil, že sa nemôže zodpovedne vyjadriť, či stanoviť spôsob a príčiny degradácie ohniska krbu

a následne aj jeho horizontálnej časti, či poškodenia pergoly a miestneho poškodenia omietky rodinného
domu žalobcov. Znalec síce pripustil, že mohlo dôjsť k poškodeniu krbu, pergoly a omietky
rodinného domu žalobcov, ako tvrdia žalobcovia, no zo žiadnych doteraz vykonaných dôkazov takýto
jednoznačnýzávernevyplýva.Súdprvejinštancienazákladevykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,
že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie vzniku zodpovednosti

za škodu na strane žalovaného za škodu, ktorá im, resp. ich právnemu predchodcovi
vznikla na krbe, pergole a fasáde rodinného domu nachádzajúcom sa v Z., G. XXX, nepreukázali
príčinu súvislosť medzi škodou, ktorá im objektívne vznikla na krbe, pergole a fasáde rodinného
domu a správaním žalovaného pri výmene plota na hranici ich susediacich pozemkov, ako základného
predpokladu pre úspech v tomto konaní. Vykonané dokazovanie nad všetku pochybnosť nepreukázalo,

že žalovaný porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti upravenej v § 415 Občianskeho zákonníka
svojím zavineným protiprávnym konaním spôsobil škodu, ktorej náhrady sa žalobcovia v tomto konaní
domáhajú. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 127 ods. 1, § 420 ods. 1, ods. 3, §
415 Občianskeho zákonníka, o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia 1), 2) a domáhali
sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že ich žalobe v celom rozsahu vyhovie
a prizná im nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Uplatnili odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. f), písm. h) CSP. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovali za

nesprávne, nezodpovedajúce výsledkom dokazovania a porušujúce ich právo na spravodlivý súdny
proces, predovšetkým v tom, že v rozhodnutí absentuje kvalifikovaný rozbor jednotlivých súdom
vykonaných dôkazov, keď súd sa v rozpore s ust. § 191 ods. 1 CSP obmedzil na konštatovania znalca
A.. B.. Mali za to, že z Civilného sporového poriadku nevyplýva oprávnenie znalca hodnotiť súdom
vykonané dôkazy, ktoré právo prislúcha výlučne súdu a súd na základe vykonaného dokazovania aj v

dôsledku nesprávneho hodnotenia dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Znalec sa mal vyjadriť v prvom rade k mechanizmu (spôsobu
poškodenia) krbu, pergoly a silikátovej omietky na dome a ich rozsahu a jeho úlohou bolo sa aj vyjadriť
k nákladom na uvedenie veci do pôvodného stavu a prípadným rozdielnym zisteniam
znalcov A.. F., A.. P., A.. E.. Zo znaleckého posudku A.. B. vyplýva, že nie je objektívne

zadokumentovaný výskyt trhlín na zadnej stene krbovej konštrukcie, z fotodokumentácie a z výpovedí
nie je možné jednoznačne spôsob degradácie ohniska stanoviť, a preto nie je možné sa vyjadriť, či
sa skutok stal, tak ako ho popisujú žalobcovia. U pergoly znalec nepredpokladá, že mohlo dôjsť k
takému poškodeniu, aby bolo potrebné vymeniť stĺp, nedá sa vylúčiť potreba spevniť styky stužujúcichpásikov s konštrukciou klieštin. U silikátovej omietky znalec konštatuje možný posun krajného poľa
pergoly o 5 až 7 centimetrov, čo mohlo mať za následok miestne poškodenie
omietky vo forme preliačenia zatepľovacieho systému. Znalec však stanovil výšku škody spôsobenej

odpílením časti muriva vo výške 110,46 Eur, u pergoly 24,01 Eur, na fasáde 816,57 Eur. Znalec tiež
konštatoval, že je možné stotožniť sa s časťami záverov predchádzajúcich znalcov tak, že
pri odpílení časti zadnej steny ich krbu v plnom rozsahu, pri trhlinách na krbovej konštrukcii v dôsledku
nedostatkov dôkazov, ktoré by potvrdzovali predpokladaný mechanizmus, sa so znalcami nestotožnil,
pri poškodení pergoly sa znalec stotožnil, že došlo k poškodeniu stuženia pergoly a pri poškodení

zatepľovacieho systému znalec konštatoval, že sa možno stotožniť s tým, že došlo k
poškodeniu zatepľovacieho systému a je potrebné po miestnej oprave zrealizovať celoplošne
farebný zjednocovací náter. Závery takto formulovaného znaleckého posudku A.. B. je potrebné hodnotiť
v súvislosti so závermi ostatných znaleckých posudkov, najmä znaleckého posudku znalca
A.. F., ktorý podal znalecký posudok v trestnom konaní. Vytýkali znalcovi, že sa odborne nevyjadril
k odborným postupom a záverom znalca A.. F., ale obmedzil sa len, podľa neho, na

nedostatokkvalitnejfotodokumentácie,zktorejbyjednoznačnevyplývalidetailypoškodenýchvecí.Ďalej
uviedli, že znalec A.. B. podával znalecký posudok s odstupom piatich rokov od poškodenia ich vecí,
pričom A.. F. vykonal ohliadku poškodených vecí v priebehu roka po poškodení vecí, keď bolo možné
vlastnými zmyslami vnímať jednotlivé poškodenia vecí, detaily týchto poškodení a nebolo už možné
s odstupom piatich rokov takýto postup a nebolo to možné ani z fotodokumentácie. Z tohto dôvodu

nemá znalecký posudok A.. B. presnú, konkrétnu výpovednú hodnotu tak ako posudok A.. F., ktorý
ustálil príčinu degradácie krbu, zistil, že na to, aby žalovaný nasunul za krb po odrezaní
pracne traperzový plech, musel ohnúť stĺpy oplotenia, teda vykonával závažné mechanické zásahy
do oplotenia, do ktorého bola krbová konštrukcia zabudovaná. Zdôraznili, že žalovaný protiprávne
postupovalazasahovalneoprávnenedoichvlastníckehopráva,akoivlastníckehoprávaichpredchodcu

a napriek opakovaným výzvam privolanej polície vo vandalskom počínaní pokračoval, čím pokračoval
v poškodzovaní ich majetku. Poukazovali na obsah spisu v trestnom konaní, v ktorom podrobne ako
svedkovia popisovali poškodzovanie krbu, plota, pergoly i omietky domu. Zdôraznili, že poškodzovanie
ich majetku vnímali vlastnými zmyslami, videli to na vlastné oči a vypovedali o poškodení týchto
vecí i v priestupkovom konaní i v trestnom konaní ako svedkovia. Vytýkali súdu, že si nemal osvojiť

nekvalifikované, neoprávnené vyhodnocovanie vykonaných dôkazov znalcom A.. B., ale mal
konkrétne a podrobne vyhodnotiť každý jeden podstatný vo veci vykonaný dôkaz, a to z hľadiska jeho
vierohodnosti, ako aj z hľadiska reálnej možnosti použiť dôkaz ako prameň informácie pre posúdenie
dôvodnostiichžaloby.Keďžesúdprvejinštancietaktonepostupoval,neaplikovalsprávnepoužitéprávne
predpisy tak procesného, ako i hmotného práva. Zadovážené dôkazy súd mal hodnotiť v tej súvislosti, či

ichtvrdeniaakoprocesnejstranyžalobcov,zhodnétvrdeniasvedkov,t.j.žalobcovvypočutýchvtrestnom
konaní, ako i ďalšie dôkazy, ako sú výpovede znalca i svedka A.. E., svedkov M., F., korešpondujú
s objektívne overiteľným mechanizmom poškodenia pergoly a fasády domu, teda, či odborné závery
znalcov, a to A.. E., A.. F. a napokon A.. B. potvrdzujú, alebo úplne vyvracajú ten spôsob poškodenia
vecí, ako tvrdia žalobcovia. I znalec A.. B. uviedol, že závery A.. F., A.. E. (znalcov) o poškodení pergoly

a fasády domu sú z hľadiska mechanizmu, ktorým k poškodeniu podľa ich tvrdení došlo, odborne
akceptovateľné. Nie je potom možné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že neuniesli dôkazné bremeno,
a teda nepreukázali, že škodu na uvedených veciach spôsobil žalovaný. Takéto hodnotenie dôkazov
nezodpovedá ust. § 191 ods. 1 CSP, keďže ich skutkové tvrdenia zodpovedajú i ďalším vykonaným
dôkazom, a to nielen svedeckým výpovediam v trestnom konaní, ale i výpovediam svedkov Y., F. i M.

a sú potvrdené tromi znaleckými posudkami, sú hodnotené ako logické, a teda aj mechanizmu škody,
resp. poškodenie vecí zodpovedá ich skutkovým tvrdeniam i výpovediam svedkov. Ďalej uviedol, že i
znalec A.. B. uviedol, že odpílením časti muriva krbu došlo ku škode vo výške 110,46 Eur,
v priestupkovom konaní im bola priznaná náhrada za odpílenie z krbu vo výške 30
Eur a so zvyškom boli odkázaní na občianske konanie, a preto minimálne škoda vo výške 80,46 Eur

bola v konaní preukázaná. Trvajú však na tom, že ich nárok na náhradu škody vo výške 2.067,19 Eur
je dôvodný a vychádza zo znaleckého posudku A.. F.. A.. B. je rovnocenný znalec znalcovi A.. F., ktorý
vykonával znalecký posudok bezprostredne po poškodení ich majetku a A.. B. až
po piatich rokoch, preto je znalecký posudok A.. B. menej kvalifikovaný. Nedôslednosť znalca A.. B.
vyplýva i zo skutočnosti, že uviedol, že na rozrušenie krbu, vrátane jeho ohniska, bola potrebné veľká

kinetická energia, ktorá nemohla byť udelená cez zadnú stenu krbovej konštrukcie, pretože žalobca 2)
uviedol, že stavebné prvky a ohnisko neboli vymrštené v dôsledku odpílenia z krbu, ale tieto prvky krbu
boli rozrušené, degradované narážaním traperzového plechu na krb, odpílením kovovej pracne plotu,
zamurovanej do krbu, ktorá spolu s manipuláciou veľkých traperzových plechov na krb zo stranyžalobcu spôsobila jeho rozrušenie. Preto po privolaní polície uvoľnené stavebné prvky, t. j. kamenné
kocky a narušené ohnisko boli žalobcami z krbového telesa povykladané pred krb, aby bolo aj políciou
jasne zdokumentované rozrušenie krbu. Znalec A.. B. napriek tomu ignoroval elementárne informácie,

majúce zásadný význam pre podanie objektívneho a kvalifikovaného znaleckého posudku a takýto
jeho neodborný prístup sa prejavil i pri jeho vypočúvaní na pojednávaní, keď ako možný mechanizmus
poškodenia omietky a pergoly pripustil napríklad poškodenie vplyvom počasia, alebo narazením autom
do pergoly, teda samopoškodenie z ich strany. Vplyv počasia, napríklad veternej smršte, by ale musel
byť tak obrovský, aby pohol drevenou konštrukciou pergoly, ktorý by musel byť zaznamenaný ako

mimoriadna udalosť, čo zdokumentované, ani preukázané nebolo. Taktiež náraz auta do pergoly by
nemohol zanechať na fasáde domu odtlačok tak, ako bol tento stav popísaný žalobcami a svedkami.
Jediný možný mechanizmu poškodenia fasády je ten, ktorý konštatovali znalci, a s ktorým sa ako
možným v písomnom znaleckom posudku stotožnil aj A.. B..

8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie nekonal v rozpore s ust. § 191
ods. 1 CSP a zdôraznil, že žalobcovia tvrdili, že poškodenie ich majetku vykonal on spôsobom, ktorý
špecifikovali v spise, pričom on uvedenú skutočnosť poprel. Znalec mal preto určiť, či poškodenia vznikli
spôsobom, ktorí udávali žalobcovia. Musel sa preto zaoberať i skutkovou stránkou veci, o to viac, že
svedecké výpovede boli rozporné, pričom konštatoval predovšetkým vo vzťahu k pergole a omietke

domu, že tieto neboli riadne zdokumentované. Súd potom vychádzal z výpovede tohto znalca, ktorý
bol nezaujatý, nestranný a odborne fundovaný a obidve strany mali možnosť klásť mu otázky a vyvrátiť
jeho názor, čo sa zo strany žalobcov nestalo. Zdôraznil, že v danej veci sa jedná o náhradu škody
a nie o naturálnu reštitúciu. Citoval zo znaleckého posudku A.. B., z ktorého vyplýva, že v dôsledku
nedostatku dôkazov nie je možné potvrdiť predpokladaný mechanizmus poškodenia krbovej konštrukcie

a nestotožnil sa s predchádzajúcimi znalcami. Pri poškodení pergoly sa znalec stotožnil s tým, že
došlo k poškodeniu pergoly a zatepľovacieho systému a vyjadril sa, že ide o jednu z možností. A.. F.
formuloval svoje odborné závery na základe poškodení vnímaných jeho zmyslami, nakoľko tvrdenia
strán boli rozporné, a preto si musel sám urobiť úsudok, že oprava oplotenia za krbom bola vykonaná
voľne položenými traperzovými plechmi, čím malo byť spôsobené prenášanie napätia na zadnú stenu

krbu chvením a dynamickými otrasmi montáží, čo nie je ničím podložené. Zo spisu je preukázané,
že tieto plechy upevňoval navzájom nitmi, takže k takémuto zásahu nedošlo. Ďalej uviedol, že zo
znaleckého posudku A.. B. i znalca A.. P. vyplýva, že samotná konštrukcia krbu nie je zhotovená v súlade
s technickými predpismi - murivo nemá dostatočnú hrúbku, nie je správne spojené a vystužené, murivo z
betónových tvarov je murované na celú výšku krbu bez výstuže, bez zosilnenia alebo nosnej konštrukcie

a vzhľadom na svoju výšku je nestabilné a staticky nevyhovuje, použité boli dlažobné tvárovky, ktoré
nie sú vhodné na daný účel. To, že samotný krb bol postavený neodborne, vysvetlil i znalec A.. F. a bol
dávno po svojej životnosti, vzhľadom na to, že bol postavený proti základným princípom stavania
krbu, nebol nijako upevnený. Vyslovil názor, že bolo povinnosťou znalca A.. F. vyhotoviť znalecký
posudok tak, aby bolo každému, kto následne bude posudzovať kvalitu jeho znaleckého posudku,

jednoznačne zrejmé, že skutočne tým spôsobom, ako on popísal vo svojom znaleckom posudku,
došlo k poškodeniu krbu, ktoré skutočnosti z jeho znaleckého posudku nevyplývajú a vyplývajú len
z jeho vyhlásení, ktoré sa nedajú ničím preukázať, nakoľko uvedené okolnosti chýbajú v príslušnej
fotodokumentácii a v popise skutkového stavu. Takisto A.. E. vo svojej výpovedi uviedol, že sa zameral
na opravu a nie na spôsob vzniku škody. Znalec A.. F. ustálil príčinu degradácie krbu tak, že žalovaný

zasunulzakrbpoodrezanípracnetrapézovýplech,muselohnúťstĺpyoplotenia,tedavykonávalzávažné
mechanické zásahy do oplotenia, do ktorého bola krbová konštrukcia zabudovaná, k čomu znalec A..
B. uviedol, že vodorovné poškodenia mohli vzniknúť už samotnou konštrukciou a vekom tohto
krbu, ktorý bol neodborne postavený, čiže nebol chránený proti chveniu, ktoré bolo prirodzené bez
súvislosti s vykonávaním oplotenia. To, že A.. F. bol poučený o následkoch nepravdivého znaleckého

posudku, neznamená, že ho vykonal kvalitne, o čom svedčí i skutočnosť, ktorú vo svojom odvolaní
ani žalobcovia nepopierajú, že na základe jeho znaleckého posudku a fotografií sa nedá objektívne
zdokumentovať, že k poškodeniu krbu došlo tým spôsobom, ako uvádza. V opačnom prípade by
uvádzali, že A.. B. prehliadol niektorú z fotografií a je zrejmé, že k poškodeniu došlo iným spôsobom a pri
odbornom posúdení. Znalec A.. B. popísal možnosti poškodenia krbu jednak najmä tým spôsobom, že

bol krb poškodený v minulosti vekom, schátralý z dôvodu nekvalitnej a neodbornej výstavby, prípadne
narazením motorového vozidla, čo žalobcovia najskôr popierali, dokiaľ túto skutočnosť nepreukázal
fotografiami. Žalobcovia mohli poškodenie zdokumentovať a riadne popísať. Zdôraznil tiež, že vyzval
právneho predchodcu žalobcu k tomu, že ide opravovať plot, aby mu poskytol potrebnú súčinnosť podľaObčianskeho zákonníka, čo odmietol a ešte pred vykonaním uvedených prác bol upozornený na túto
činnosť s tým, aby zavrel i svojho psa (argentínska doga), ktorá ho pri práci ohrozovala. Uviedol, že
bez odpílenia časti krbu z jeho strany nemohol opravu vykonať, pričom toto vykonal šetrne, odborne,

aby nedošlo k degradácii krbu, ktorý postup vyhodnotili ako vysoko odborný i znalci. Nemal záujem
poškodzovať žalobcov, vykonal len úpravy, ktoré nevyhnutne vykonať musel, pričom žalobcovia mu
neumožnili prístup z ich strany pozemku na opravu plotu. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že mal zasiahnuť do
stavby na ich pozemku, toto rozhodne poprel a dôvodil, že pokiaľ by malo dôjsť k poškodeniu pergoly a
následne omietky v rodinnom dome, muselo by to byť spôsobené veľkým úderom a žalovaní by museli

vyjsť von a konštatovať poškodenie svojho domu, čo sa nestalo. Pokiaľ ide o poškodenie krbu a jeho
dokumentáciu,jezrejmé,žežalobcoviazkrbuvyberalijednotlivéčastiapresúvaliich,nakoľkozfotografií
jednoznačne vyplýva, že k takémuto posunu by sa vyžadovala výrazná kinetická energia. Nakoniec
sami žalobcovia priznali, že presúvali jednotlivé časti krbu, vyberali ich, rovnako ako liatinové ohnisko a
následne fotili ako následok jeho správania. Nebolo teda objektívne zdokumentované miesto, kde malo
dôjsť ku škode. Žalobcovia až 11.06.2009 oznámili poškodenie pergoly a omietky, a je

preto otázne, či takéto poškodenia existovali už v čase opravy plotu (30.05.2009), a pokiaľ poškodenia
existovali, a pokiaľ ich mal spôsobiť on, žalobca toto neohlásil a nie je teda zrejmé, či sa jedná o
poškodenie čerstvé, alebo poškodenie staršie. Nespochybnil, že k poškodeniu majetku žalobcov došlo,
ale spochybnil to, že uvedené poškodenie spôsobil on. Poukázal na pokus vykonaný na súde dňa
03.09.2012, keď sám svojou značnou váhou skákal na omietku a na plochu, ktorá bola zhotovená na

základe rovnakých konštrukčných prvkov ako je stena žalobcov a nepodarilo sa mu preliačenie steny
spôsobiť, čo znamená, že sila, ktorá mala pôsobiť z diaľky (z jeho pozemku) na pergolu, ktorá bola
síce nestabilná, ale ktorá časť tohto tlaku odrazila určite viac ako jeho priame skákanie na uvedenú
časť konštrukcie omietky, by bola taká, že nebolo možné v ľudských silách ju vyvinúť. Podotkol, že táto
sila by musela byť špecificky vynaložená tak, že náraz, ktorý mal byť vykonaný na pergolu v značnej

výške, čo by ovplyvnilo teoretickú možnosť poškodenia majetku žalobcov, tak ako uvádzajú. Poukázal
na skutočnosť, že žalobcovia spochybňujú závery A.. B., tvrdia, že nemal vychádzať z dôkazného
materiálu predloženého v spise, ani zo svedeckých výpovedí a nie je potom zrejmé, z čoho mal znalec
vychádzať. Pokiaľ by sa znalecký posudok po piatich rokoch spochybnil oproti posudku robenému v
predchádzajúcom období, znamenalo by to, že dodatočne robený znalecký posudok

by nikdy nemal žiadnu váhu oproti znaleckému posudku vykonanému skôr. Na druhej strane, aký
význam má znalecký posudok, z ktorého sa nedá jednoznačne preukázať, z čoho znalec vychádzal,
ako došiel k svojím záverom. Žalobcovia nikde nepoukazujú na konkrétnu okolnosť, ktorá by vyvracala
znalecký posudok A.. B., nepreukázali, ktorá fotografia svedčí o tom, že tu existovalo poškodenie krbu,
pergoly alebo domu, z ktorého jednoznačne vyplýva, akým spôsobom došlo k poškodeniu. Žalobcovia

poukazujú len na výpovede svedkov a znalecké posudky bez konkrétneho označenia dôkazov, ktoré by
potvrdzovali ich tvrdenia, že uniesli dôkazné bremeno. Žalobcovia poukazujú na to, že znalci sa vyjadrili,
že teoreticky bolo možné, aby škoda nastala spôsobom, ako oni popisujú, na druhej strane znalec A..
B. uviedol, že teoreticky je možné, že škoda vznikla tým spôsobom, ako popisujú, ale
rovnako teoreticky je možné, že škoda vznikla i iným spôsobom. Dokonca pri niektorých čiastkových

škodách predpokladal, že škoda skôr vznikla iným spôsobom ako spôsobom, ktorý popisujú žalobcovia.
Znalec tiež nevyvrátil jeho námietku, že poškodenie omietky spôsobom, ako tvrdia žalobcovia, nebolo
možné ľudskou silou, úderom plechu na pergolu a následne jej vtlačením do omietky, nakoľko človek
nedokáže takúto silu vyvinúť. Poukázal tiež na skutočnosť, že odpílenie časti krbu
vykonal na časti, ktorá sa nachádza na jeho pozemku. Znalecký posudok A.. F. je nedostatočný, nakoľko

jeho závery neboli odôvodnené a preskúmateľné. Sám znalec A.. F. zdôraznil, že sa zameral len na
spôsob a náklady opravy a nie na spôsob poškodenia veci. K názoru žalobcov na závery znalca A.. B.
v súvislosti s poškodením krbu uviedol, že na rozrušenie krbu, vrátane jeho ohniska, by bola potrebná
veľká kinetická energia, čo nebolo možné dosiahnuť akýmikoľvek otrasmi plechu na konštrukciu krbu,
nakoľko pri veľkých nárazoch by sa krb musel celý rozvaliť a rozsypať. Tvrdenie žalobcov, že uvoľnené

stavebné prvky, t. j. kamenné kocky a narušené ohnisko z krbového telesa povykladali pred krb, aby bolo
políciou jasne zadokumentované rozrušenie krbu, je potom jasné, že v tomto prípade nebol zachytený
stav, ktorý mal vzniknúť jeho zásahom, nakoľko z fotografií je zrejmé, že zasahovali do miesta, kde
mala škoda vzniknúť, povyťahovali a poroznášali jednotlivé časti krbu a nebolo teda zdokumentované
poškodenie. Z fotografií, predložených žalobcami, vyplýva len stav, ktorý bol po postavení krbu, kde

sa stavebné prvky nachádzali v krbe a okrem odrezania, ktoré je vidno, je možné vidieť poškodenie
zvetraním, vzhľadom na vek a nárazom motorového vozidla, ktoré žalobcovia priznali. Na ostatných
fotografiách, ktoré boli vyhotovené v iných časových súvislostiach, sú kamenné kocky na jednej
strane, na druhej strane, čo tiež nebol dôvod ich prenášať na rôzne miesta. Pokiaľ ide opoškodenie pergoly a jej náraz na omietku, znalec A.. B. poukázal na to, že mohli byť aj iné spôsoby, ako
k poškodeniu došlo. Neexistuje riadna dokumentácia, ktorá by zdokumentovala presný stav poškodenia,
teda mechanizmus, či sa nejednalo o šikmé vtlačenie, či hĺbka vtlačenia bola rozdielna, či

časť pergoly, ktorá mala naraziť do rodinného domu, mala rovnaký tvar a primeraný tvar, ktorý by mohol
uvedené poškodenie spôsobiť. Z predloženej dokumentácie znalec nemohol zistiť, akým spôsobom k
poškodeniu došlo. Žalobcovia tak nepreukázali skutočnosti, ktoré tvrdia, z dôvodu, že nezdokumentovali
stav poškodenia tak, aby sa z neho dalo zistiť, akým spôsobom boli veci poškodené. Opierajú sa o
znalecký posudok A.. F., ktorý mal situáciu vnímať vlastnými zmyslami, ale nepriamo priznávajú, že

tento stav riadne nezachytil v znaleckom posudku a nedá sa zdokumentovať ani z iných materiálov,
nedá sa tak preukázať pravdivosť a správnosť záverov znalca, ktorý sám priznal, že ohliadku vykonal
za účelom zistenia, koľko bude stáť oprava a nie za účelom, aby sa zameral na samotné poškodenie,
akým spôsobom vzniklo, čo znamená, že sa sám k tomu vyjadriť nevedel.

9. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedli, že pokiaľ žalovaný argumentuje

tým, že krb bol postavený neodborne, poukazujú na to, že žalovaný nemal žiadne oprávnenie do krbu
zasahovať násilím, a pokiaľ by do neho nebol zasahoval, krb by nebol poškodil, nebol by dôvod na
podanie žaloby. Násilný a bezprávny postup žalovaného pri odstránení plotu a osadení
nového plotu na inom mieste nebol odôvodnený tým, že ich právny predchodca mu neposkytol súčinnosť
a žalovaný mal právo takto postupovať. Pokiaľ ich právny predchodca nesúhlasil s posunutím plotu

do jeho nehnuteľnosti, mal žalovaný postupovať tak, aby nespôsobil škodu na majetku ich právneho
predchodcu a ohlásiť búracie a stavebné práce stavebnému úradu. Žalovaný postupoval svojvoľne,
protiprávne a zasiahol do ich vlastníctva. Jeho konanie neobsahovalo žiadne prvky prevencie, čo
potvrdzujú opakované príchody polície na miesto samé a výzvy, aby prestal so zásahmi do nehnuteľnosti
ich právneho predchodcu, ktoré výzvy nerešpektoval a pokračoval vo svojej činnosti - osadzovaní

plechov nového plota. Tvrdenia žalovaného o poškodení omietky ich domu sú účelové a nepravdivé,
pergola pri stene domu nebola ukončená hranolom, teda plochou o rozmere 10 x 10 cm, ale krajné dosky
prečnievali cez stred hranola, čo je vidieť na priloženej fotografii. Na preklade stojok najbližšie
umiestnenej k stene domu vidieť, že z prekladu pergoly bolo odpílené, preklad pergoly netvoril
presný hranol, preto sa vo fasáde domu po násilnom potlačení pergoly k domu žalovaným

vytvoril na fasáde odtlačok, v ktorom boli niektoré časti hlbšie ako iné, a teda bola prerazená omietka i
zatepľovací materiál nerovnomerne. Konštatovali, že žalovaný argumentuje výpoveďami znalca A.. B., v
ktorých on namiesto súdu hodnotil vykonané dôkazy, pričom ignoroval všetky ich výpovede uskutočnené
bezprostredne po poškodení veci v trestnom a priestupkovom konaní. Zdôraznili, že ani jeden znalec
poškodenie krbu a fasády domu nimi tvrdené nevylúčili a pripustili nimi popisovaný mechanizmus ako

logický a poškodeniu fasády zodpovedajúci mechanizmus.

10. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcov písomne nevyjadril.

11. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

§ 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

12. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcami 1),
2)vznesenéavplnomrozsahusastotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermisúduprvejinštancie.Súd

prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle a dostatočné dokazovanie, vyhodnotil pre svoje rozhodnutie
významné dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti,
odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje
skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i
správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP. Námietky

žalobcov uvedené v podanom odvolaní, ktoré sú totožné s námietkami uplatnenými pred
súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal, preto nemohli privodiť
zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli žalobcami preukázané, ani tvrdené také
skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd
osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387

ods. 2 CSP poukazuje.

13. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné:14. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie je možné v zmysle ust. § 365 CSP odôvodniť len
okolnosťami uvedenými v citovanom zákonnom ustanovení pod písm. a) až h). Žalobcovia 1), 2) uplatnili
v podanom odvolaní odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. f), písm. h) CSP.

15. Žalobcovia 1), 2) v podanom odvolaní uplatnili predovšetkým odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. f) CSP a dôvodili, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam.

16. Podstata odvolacieho dôvodu podľa citovaného zákonného ustanovenia spočíva predovšetkým v
nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom
je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu
prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov
sporových strán. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení
dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové

zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potreba považovať taký výsledok hodnotenia
dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 191 CSP. Podľa citovaného zákonného
ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli strany sporu. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak

zákon neustanovuje inak. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie
v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol
rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ak hodnotenie dôkazov
odporuje citovanému zákonnému ustanoveniu. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok

činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako
k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani
polemizovať s jeho skutkovými závermi.

17. Pokiaľ súd prvej inštancie po zhodnotení vykonaných dôkazov, významných pre jeho rozhodnutie

v danej veci, vrátane všetkých znaleckých posudkov predložených v tomto konaní, ako i znaleckého
posudku G.. A.. B. J.., ktorý nariadil v priebehu súdneho konania, dospel k záveru, že žalobcovia
nepreukázali svoj nárok, nakoľko neuniesli dôkazné bremeno preukázať vznik zodpovednosti za
škodu na strane žalovaného, ktorá im mala vzniknúť na krbe, pergole a fasáde rodinného domu,
nachádzajúceho sa v Z., G. XXX, keď nepreukázali predovšetkým príčinnú súvislosť medzi škodu, ktorá

im objektívne na krbe, pergole a fasáde rodinného domu vznikla a protiprávnym správaním žalovaného
pri výmene plota na hranici ich susediacich pozemkov ako základného predpokladu pre úspech nároku
na náhradu škody, a preto nie je možné ich žalobe vyhovieť, odvolací súd sa s týmto ich záverom
stotožňuje, tento je súladný s obsahom spisu a závermi znaleckého posudku nariadeného v konaní,
ktorý bol nariadený nielen na zistenie mechaniznmu (spôsobu) poškodenia krbu, pergoly a silikátovej

omietky domu, na rozsah ich poškodenia, k nákladom, ktoré treba vynaložiť na uvedenie vecí do
pôvodného stavu, ale i na kontrolu predchádzajúcich znaleckých posudkov (A.. F., A.. P.
aA..E.).Odvolacísúdzdôrazňuje,žesúdprvejinštanciesadôslednezaoberalpredovšetkýmznaleckým
posudkom A.. F. vyhotoveným v trestnom konaní, o ktorý žalobcovia opieral svoj nárok, ako i znaleckým
posudkom doc. A.. B. J.., ktorý nariadil v súdnom konaní a možno ho považovať za kontrolný znalecký

posudok, nakoľko úlohou znalca bolo vyjadriť sa i k predchádzajúcim znaleckým posudkom. Pokiaľ súd
prvej inštancie v konaní i vypočul znalca A.. F., G.. A.. B. J.., A.. E. a z ich znaleckých názorov vyvodil
svoj skutkový záver, postupoval podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy hodnotil každý jednotlivo a všetky vo
vzájomnej súvislosti, a preto nie je možné hodnoteniu jeho dôkazov nič vytknúť. Pokiaľ sa žalobcovia
odvolávali na svoje výpovede ako svedkov v trestnom konaní a výpovede svedkov E. F., H. M., E. F.,

L.. K. P., odvolací súd udáva, že vzhľadom na rozdielnosť výpovedí strán sporu a vypočutých svedkov
vyvstala potreba znaleckého dokazovania na otázku mechanizmu (spôsobu) poškodenia krbu, pergoly a
silikátovej omietky domu žalobcov, ktorá otázka je otázkou odbornou a nemohla byť riešená výpoveďou
strán sporu alebo svedkov.

18. Odvolací súd konštatuje, že v civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana
sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením
v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi
povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba.Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže ani splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia
dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní spočíva v zodpovednosti
strany sporu za to, že v konaní budú preukázané rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa

dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla,
čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je
umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá
nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že táto skutočnosť

nemohla byť preukázaná vôbec.

19. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov
na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny vzťah strán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V danej veci sa žalobcovia svojho nároku domáhali

titulom náhrady škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka, keď tvrdili, že žalovaný porušil svoju právnu
povinnosť, zasiahol do ich vlastníckeho práva svojím protiprávnym konaním a spôsobil im škodu, ktorá je
vpríčinnejsúvislostiskonanímškodcu(žalovaného).Súdprvejinštanciesprávneuviedol, že
predpokladmi zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka je preukázanie
protiprávneho konania, škody, príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinením.

Na povinnosť tvrdenia žalobcov teda nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené
skutočnosti, ktoré žalobcov zaťažujú, zaťažuje ich tak dôkazné bremeno preukázať nielen porušenie
právnejpovinnosti,existenciuškodyajejvýšku, aleipríčinnúsúvislosťmedziporušenímprávnej
povinnosti a škodou. Pokiaľ všetky tieto skutočnosti neboli v spore preukázané, žalobcovia neuniesli
bremeno dôkazu.

20. Z vykonaného rozsiahleho dokazovania sa javí, že žalovaný postupoval pri realizácii opravy svojho
plotu v rozpore s právnymi predpismi. Je nesporné, že na strane žalobcov došlo ku vzniku škody. Nie
je však z uvedeného rozsiahleho dokazovania, vrátane dokazovania znaleckého, preukázaná príčinná
súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a existenciou škody (§ 415 a nasl. Občianskeho

zákonníka). Žalobcovia tak nepreukázali bez akýchkoľvek pochybností, že existuje medzi
protiprávnym konaním žalovaného a škodou na ich majetku, ktorú uplatňujú v tomto konaní, t. j. medzi
týmito dvomi predpokladmi úspešnosti ich žaloby, príčinná súvislosť. Uvedený záver vyplýva nielen zo
znaleckého posudku G.. A.. B. J.., vyhotoveného v tomto súdnom konaní a z výsluchu tohto znalca
na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, ale v konečnom dôsledku i zo stanoviska znalca A.. F., na

ktorého závery sa žalobcovia odvolávali, ktorí znalci zhodne uviedli, že ku škode, ktorú žalobcovia v
tomto konaní uplatňujú, mohlo dôjsť i iným spôsobom, ako tvrdia žalobcovia.

21. Z týchto dôvodov žalobcovia, ktorí neuniesli dôkazné bremeno, musia niesť následky nesplnenia si
svojej dôkaznej povinnosti v podobe neúspechu v tomto súdnom konaní.

22. Pokiaľ žalobcovia 1), 2) namietali nesprávne hodnotenie znaleckých posudkov A..
F. a G.. A.. B., J.., odvolací súd konštatuje, že znalecký posudok č. XXX/XXXX A..
H. P. zo dňa 12.12.2009 (žiadateľ - Okresné riaditeľstvo PZ v J.) bol vykonaný na zistenie rozsahu
poškodenia krbu, pergoly, fasády rodinného domu žalobcov, nezaoberal sa mechanizmom (spôsobom)

vzniku poškodenia týchto veci. Znalecký posudok A.. J. E. č. XXX/XXXX zo dňa 05.08.2009 bol
vykonaný za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty stavebných prác, potrebných na
opravuvandalizmompoškodenýchčastírodinnéhodomuajehopríslušenstvač.XXX,k.ú.Z.-G.,pričom
zadávateľom bol právny predchodca žalobcov. Znalecký posudok A.. K. F.. XX/XXXX zo dňa
10.05.2010 bol zameraný na posúdenie rozsahu poškodenia vonkajších úprav domových nehnuteľností

v Obci Z., zadávateľom bolo Okresné riaditeľstvo PZ v súvislosti s prečinom poškodzovania cudzej veci
podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, začatého na podnet právneho predchodcu
žalobcov. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný popieral správnosť uvedených znaleckých posudkov,
tieto sa nezaoberali vôbec, resp. nezaoberali sa dôsledne mechanizmom (spôsobom) poškodenia krbu,
pergoly a silikátovej omietky na dome žalobcov, nariadil súd prvej inštancie dokazovanie znalcom doc.

A.. E. B., J.. s tým, aby sa vyjadril i k predchádzajúcim znaleckým posudkom. Znalec
podal znalecký posudok č. X/XXXX dňa 24.04.2014, závery ktorého sú podrobne popísané v bode 5
tohto a dospel k záveru, že vzhľadom ku skutočnosti , že výpovede strán sporu sú
zásadne vzájomne rozporné, dostupná fotodokumentácia má nízku, resp. žiadnu výpovednú hodnotu vovzťahukzisteniumechanizmupoškodeniaspornýchvecí,niejemožnéprijaťzáver,žekpoškodeniuvecí
došlo tak, ako uvádzajú žalobcovia. K predchádzajúcim znaleckým posudkom i k rozdielnym zisteniam
u znalcov A.. F., A.. P. a A.. E. uviedol, že vzhľadom na nedostatok dôkazov, ktoré by

potvrdzovali znalcami predpokladaný mechanizmus poškodenia predmetných vecí, nemôže sa s ich
závermi (okrem odpílenia časti zadnej strany krbu a existenciou poškodenia zatepľovacieho systému)
stotožniť. I znalec A. F. pri svojom výsluchu súdom prvej inštancie dňa 03.09.2012 (pred
nariadením znaleckého dokazovania v tomto súdnom konaní) pripustil, že k poškodeniu sporných vecí
mohlo dôjsť i iným spôsobom (napr. tlakom vetra) alebo inej konkrétnej osoby, ako uviedol vo svojom

znaleckom posudku, vyžadovalo by sa doplnenie dokazovania.

23. Aj znalecký dôkaz podlieha sudcovskému hodnoteniu podľa § 191 CSP. Proti iným dôkazom je tu
však pri hodnotení podstatný rozdiel. Pri hodnotení všetkých ostatných dôkazov môže súd hodnotiť ich
obsah z pohľadu, či je pre súd daný jeho všeobecnou skúsenosťou a znalosťou logického myslenia.
Pri znaleckom posudku súd hodnotí len vierohodnosť osoby znalca a logičnosť správ, ktoré podáva.

Znalecký posudok môže hodnotiť len nepriamo tým, keď skúma, či odôvodnenie posudku je v súlade so
všeobecnými skúsenosťami a poznatkami, či je odôvodnenie logické, a či znalec prihliadol ku všetkému,
čo mu bolo predložené. Súd nemôže teda hodnotiť obsah znaleckého posudku po stránke jeho
správnosti z hľadiska odboru, pre ktorý bol znalec ustanovený, pretože pre takéto hodnotenie nemá
potrebné a náležité odborné znalosti. Voľné hodnotenie znaleckého dôkazu súdom môže spočívať teda

len v tom, či sa znalec javí v konkrétnom prípade ako vierohodný, či jeho odôvodnenie znaleckého
posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia, a či znalec vychádza zo skutkových okolností danej
veci. Ak má súd v tomto smere nejaké pochybnosti, odstráni ich tým, že znalcovi uloží, aby vec riadne
vysvetlil v doplnku znaleckého posudku, a to v ústnom, prípadne písomnom, znalca vypočuje a prípadne
ustanoví ďalšieho znalca. Ustanovenie ďalšieho znalca prichádza však do úvahy iba vtedy, pokiaľ v

záveroch znalca sú rozpory, ktoré sa mu nepodarilo odstrániť, alebo pri hodnotení znaleckého posudku
súd zistí, že znalec neprihliadol ani v doplnení znaleckého posudku na predložené skutočnosti.

24. Odvolací súd nezistil v súvislosti s hodnotením dôkazov, a to znaleckého posudku G.. A..
B. J.. súdom prvej inštancie také nedostatky, ktoré by boli dôvodom pre záver o nesprávnom

hodnotení dôkazom súdom prvej inštancie.
25. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP
daný nebol.

26. Odvolací dôvod, uplatnený žalobcami 1), 2) podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP spočíva v mylnej

aplikácii(výkladu)právnej normynazistenýskutkovýstav,alebopoužitieprávnejnormy,ktorúnazistený
skutkový stav vôbec nemožno aplikovať, ako aj posúdenie predbežných otázok, otázok žalovateľnosti
nároku a dodržiavanie procesných predpisov upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na správnosť
rozhodnutia vo veci samej.

27. V danej veci súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia hmotného práva o náhrade škody podľa § 415
a § 420 Občianskeho zákonníka, správne realizoval i výklad zákonného ustanovenia § 420 Občianskeho
zákonníka (bod 17 rozsudku súdu prvej inštancie). Odvolací súd sa s jeho právnym posúdením danej
veci v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje, že žiadne vecné argumenty nesprávneho
právneho posúdenia danej veci žalobcovia neuviedli.

28. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP daný nebol.

29. Žalobcovia uplatnili i odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP a dôvodili, že
súd prvej inštancie porušil právo na spravodlivý súdny proces, nakoľko v jeho rozhodnutí absentuje

kvalifikovaný rozbor jednotlivých súdom vykonaných dôkazov.

30. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a jeho podstatou je
možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a
v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva

na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby všeobecný súd
sa stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom
všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať
sakspôsobuhodnoteniaňounavrhnutýchdôkazovsúdomadožadovaťsaňounavrhnutéhospôsobeniahodnotenia vykonaných dôkazov. Je nesporné, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces je aj právo strany sporu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je jasné a zrozumiteľné a
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t. j. uplatnením nárokov na obranu proti takémuto uplatneniu.
31. Žalobcovia namietali, že v rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje rozbor jednotlivých súdom
vykonaných dôkazov, namietali teda nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

32. Z ustanovenia § 220 CSP vyplýva, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,

aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich hodnotil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá
o to, aby odôvodnenie jeho rozhodnutia bolo presvedčivé.

33. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že sa citovaným ustanovením § 220 ods.
2 CSP riadil, uviedol, čoho sa žalobcovia podanou žalobou domáhali, uviedol stanovisko žalovaného,
uviedol, aké dôkazy vo veci vykonal, uviedol svoje skutkové zistenia (vlastnícke vzťahy, skutkový dej,
rozhodnutie v trestnom a priestupkovom konaní, znalecké dokazovanie A.. F., znalecké dokazovanie G..

A.. E. B. J.., vrátane výsluchov znalcov, ktoré dôkazy vyhodnotil, uviedol zistený skutkový stav veci a
právne posúdenie k danej veci (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka). Žalobu zamietol pre
neunesenie dôkazného bremena žalobcami. Odvolací súd zastáva názor, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je riadne odôvodnené v súlade s ustanoveniami § 220 CSP.

34. Odvolacia námietka podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP dôvodná nebola.

35. Odvolací súd tiež konštatuje, že z ustálenej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej
republiky i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu, uvádzaných stranami. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu
(prvoinštančného i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia
stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany sporu na spravodlivý
proces.

36. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní tiež nemá odpovedať na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

37. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane
rozhodnutia o trovách konania, ktoré neboli vecne odvolateľmi spochybnené.

38. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, podľa § 255 ods. 1 a §

262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal proti
žalobcom 1), 2) náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

39. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).