Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115225280
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6115225280.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu
JUDr.JaroslavaGallaaJUDr.KlaudieKoskovej,právnejvecižalobcu:Úradprenormalizáciu,metrológiu
a skúšobníctvo Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 3, P. O. Box 76, Bratislava, IČO: 30 810
710, proti žalovanému: Asociácia pasívnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky, so sídlom Jiráskova
29,BanskáBystrica,IČO:42039592,zast.JUDr.MiroslavomPekárom,advokátomsosídlomKrížna44,

Bratislava, proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti proti žalovanému, na odvolanie žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 9. novembra 2011, č. k.: 16C/4/2016-537, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovaný má proti žalobcovi
nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%.
II. Žalovanýmáprotižalobcovinároknanáhradutrovodvolaciehokonania vrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil s tým, že stranám náhradu trov konania
nepriznáva. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal ochrany proti neoprávnenému
zásahu do jeho dobrej povesti, ktorých sa mal dopustiť žalovaný. Žalobca podaním doručeným súdu 08.
11. 2017 vzal žalobu v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil z dôvodu, že žalovaný
sa po podaní žaloby zdržal neoprávnených zásahov do dobrej povesti žalobcu. Žalobca vzhľadom aj
na novozapočatú spoluprácu so žalovaným v odbornej oblasti a vzájomné korektné vzťahy v roku 2017

nepovažoval za potrebné pokračovať v súdnom konaní. Okresný súd konanie zastavil s poukazom na
§§144, 145 ods. 1 CSP. O trovách rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 253 ods. 1 CSP, pričom dospel k
záveru, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov neprizná vzhľadom na dôvod späťvzatia žaloby,
ktorý uviedol žalobca.
2. Proti tomuto uzneseniu v časti, ktorou bolo rozhodnuté o trovách konania, podal žalovaný v zákonnej
lehote odvolanie. Navrhol uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že žalovanému sa priznáva náhrada

trov konania vo výške 100%. Namietal nesprávne právne posúdenie (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP ) v
spojení s nesprávnymi skutkovými zisteniami (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP ).
3. Konštatoval, že súd prvej inštancie síce v odôvodnení správne poukázal na ustanovenie § 256 ods. 1
CSP, v zmysle ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane, avšak toto ustanovenie pri rozhodnutí o trovách konania nepochopiteľne neaplikoval. O
trovách konania rozhodol len s ohľadom na skutkové dôvody uvedené žalobcom v späťvzatí, avšak

tieto dôvody nie je možné aplikovať s poukazom na citované ustanovenie § 256 ods. 1 CSP a súčasne
tieto výsostne skutkové dôvody by mali byť aplikovateľné len v prípade použitia § 257 CSP, kedy súd
výnimočne a jedine z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania procesne úspešnej
strane neprizná. Vychádzajúc z uvedeného je žalovaný toho názoru, že súd pochybil, keď procesne
úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania a dôsledne neaplikoval § 256 ods. 1 CSP,
naviac, z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že nie sú známe žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa,

pre ktoré by bolo možné teoreticky uplatniť § 257 CSP .4. Z hľadiska skutkového vymedzenia späťvzatia ide len subjektívne odôvodnenie, prečo sa žalobca
rozhodol nepokračovať v konaní. Tvrdenie, že žalovaný nepokračuje v poškodzovaní dobrej povesti, je
právne v celom rozsahu neprijateľné, pretože žalovaný vo svojom rozsiahlom vyjadrení k žalobe poprel

v celom rozsahu zásah do dobrej povesti, čím logicky z pohľadu žalobcu neoprávnený zásah nevznikol,
ergo nemohol pokračovať, či skončiť. Práve existenciu, či neexistenciu neoprávneného zásahu mal v
merite posúdiť súd, čo sa však pre späťvzatie žaloby nestalo. Preto je nesprávne, ak si súd bezdôvodne
osvojil tvrdenia žalobcu o zdržaní sa neoprávnených zásahov bez toho, aby mal sám súd možnosť po
vecnej stránke posúdiť, či skutočne o neoprávnený zásah išlo. Rozhodnutie o trovách malo byť založené

len na tzv. procesnej úspešnosti v spore, kedy jednoznačne z § 256 ods. 1 CSP je procesne neúspešná
tá strana, ktorá vezme žalobný návrh späť a z toho dôvodu je nútená znášať trovy konania.
5. Pokiaľ ide o novozapočatú spoluprácu medzi sporovými stranami, táto argumentácia žiadnym
spôsobom nesúvisí s predmetom sporu, s predmetným úspechom či neúspechom. Toto tvrdenie nie
je takým tvrdením, ktoré by malo mať akýkoľvek dôsledok na predmet sporu, pretože vo vzťahu k
prejednávanej veci absentuje akýkoľvek súvis.

6.Jepravdou,žespoluprácamedzisporovýmistranamiprebieha,jezaloženánaúplneinýchhodnotách.
Pokiaľ aj došlo k určitému narušeniu spolupráce v období bývalého vedenia žalobcu (t. j. v čase,
keď bola podaná žaloba) a súčasne došlo k zlepšeniu vzťahov, ide len o dôsledok toho, že nové
vedenie žalobcu sa na jednej strane zrejme a evidentne nestotožnilo s podanou žalobou a na strane
druhej efektívnym, racionálnym a logickým rozhodnutím sa nové vedenie žalobcu rozhodlo pokračovať

v doterajšej spolupráci so žalovaným.
7. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca podaním zo dňa 22. 12. 2017. S odvolaním
sa nestotožnil. S rozhodnutím súdu súhlasil. Uznal, že jeho vnútorná pohnútka, vedúca k späťvzatiu
žaloby, ho nezbavuje procesnej zodpovednosti na zastavení konania, avšak povinnosťou súdu bolo
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch

procesných stranách. Žalobca pre správanie žalovaného vzal späť svoj návrh na začatie konania,
nakoľko žalovaný po podaní žaloby dva zo štyroch článkov, na ktoré žalobca vo svojom návrhu
poukazoval, stiahol zo svojho webového sídla (článok uverejnený dňa 17. 11. 2015 s názvom
„Bratislavský “Čierny štvrtok” má už desiatky obetí“ a článok uverejnený dňa 01. 09. 2015 s názvom
„Úradnícka oslava Dňa Ústavy SR jej hanobením!“) a zdržal sa ďalších neoprávnených zásahov do

dobrej povesti žalobcu, a aj vzhľadom na novozapočatú spoluprácu so žalovaným v odbornej oblasti a
vzájomné korektné vzťahy v roku 2017 a považoval toto správanie žalovaného za dostatočnú satisfakciu
a nepovažoval preto za potrebné pokračovať v súdnom konaní. Podľa jeho názoru správne súd prihliadol
na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu konania muselo dôjsť, teda posúdil otázku, čo bolo dôvodom, že
konanie muselo byť zastavené a s prihliadnutím na tento záver potom súd zhodnotil, že žiadnej zo strán

náhradu trov konania nepriznal, keďže žalobca bol uspokojený správaním žalovaného, ktorý, ako už
uviedol vyššie, sa zdržal ďalších neoprávnených zásahov do dobrej povesti žalobcu, čo bolo hlavným
cieľom a účelom podanej žaloby a stiahol predmetné články zo svojho webového sídla, teda žalobca
dosiahol účel, ktorý sledoval, a to tak, že žalovaný zmenil svoje správanie voči žalobcovi. Žalobca vzal
svoju žalobu späť pre správanie žalovaného, išlo teda o reakciu na správanie žalovaného.

8. Nestotožnil sa s názorom žalovaného, že skutkové dôvody by mohli byť aplikovateľné len v prípade
použitia § 257 Civilného sporového poriadku, nakoľko cieľ, ktorý sleduje ustanovenie § 257 Civilného
sporového poriadku, je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov
konania zavedením moderačného práva v prípadoch charakteristických sociálnym aspektom, ktorý
vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov,

ktoré nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Podľa jeho názoru súd postupoval
správne, nakoľko jeho povinnosťou bolo skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania oboch
procesných strán, čo aj urobil a s jeho záverom sa úplne stotožňuje.
9. Žalovaný po podaní žaloby stiahol zo svojho webového sídla článok uverejnený dňa 17. 11. 2015
s názvom „Bratislavský “Čierny štvrtok” má už desiatky obetí“ a článok uverejnený dňa 01. 09. 2015 s

názvom „Úradnícka oslava Dňa Ústavy SR jej hanobením!, čo bolo naplnením samotného účelu podanej
žaloby, nakoľko podľa názoru žalobcu dochádzalo k poškodzovaní jeho dobrej povesti, čím podľa názoru
žalobcu žalovaný svojim správaním de facto potvrdil, že zasahuje do dobrej povesti žalobcu a svojim
následným konaním po podanej žalobe, že uvedené články zo svojho webového sídla stiahol. Preto je
podľa názoru žalobcu toto tvrdenie žalovaného účelové a zavádzajúce.

10. K tvrdeniu žalovaného, že argumentácia žalobcu týkajúca sa novozapočatej spolupráce nesúvisí
s predmetom sporu a táto spolupráca je založená na odborných schopnostiach žalobcu, uviedol, že
toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko žalovaný nepoznal vnútorné pohnútky žalobcu, ktoré ho
viedli k späťvzatiu žaloby, tieto dôvody však žalobca uviedol v samotnom späťvzatí žaloby a išlo najmäo stiahnutie dvoch zo štyroch článkov z webového sídla žalovaného, ktoré boli predmetom žaloby a
zdržanie sa žalovaného ďalších neoprávnených zásahov do dobrej povesti žalobcu, a to aj vzhľadom
na novozapočatú spoluprácu so žalovaným v odbornej oblasti a vzájomné korektné vzťahy v roku 2017.

11. V replike zo dňa 25. 1. 2018 žalovaný zotrval na dôvodoch uvedených v odvolaní. Vyslovil názor,
že nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní nikdy nebol daný, čo je zrejme jediná príčina späťvzatia.
To, že žalobca a žalovaný aktuálne pokračujú v spolupráci, je obojstranne výhodná aktivita (win-win)
ktorá však s vecou nesúvisí a súčasne nepokryje náklady žalovaného spojené s kvalifikovanou obranou
v tomto konaní.

12.Stotožnilsastvrdenímžalobcu,ženemoholpoznaťpohnútkyžalobcusmerujúcekspäťvzatiužaloby,
čovšakacontrariapotvrdzujeužskôruvedené,žeaplikáciaust.§256ods.1CSPspočívavobjektívnom
posúdení procesného zavinenia, pričom sporové strany sa v dôsledku späťvzatia žaloby v podstate
nedozvedeli a nemohli dozvedieť, komu v prejednávanej veci svedčí právo. Vzhľadom na to, že uvedený
stav, t.j. tak podanie žaloby ako aj jej späťvzatie sa odvíjali od výlučnej dispozície žalobcu, tento potom
logicky bez ohľadu na svoje pohnútky znáša procesné dôsledky svojho konania.

13. Žalobca dupliku nepodal.
14. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 388 CSP v
napadnutom výroku o trovách konania zmenil.
15. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu 1. inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
16. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je v celom rozsahu
dôvodné. Pri rozhodovaní o trovách konania súd musí rešpektovať základné pravidlá a jeho výrok musí
zodpovedať právnej úprave aj z hľadiska jazykového vyjadrenia. Žiadnej zákonnej dikcii nezodpovedá
také vyjadrenie, že súd stranám náhradu trov konania nepriznáva. Nepriznať náhradu trov konania môže

lenjednejstranevsúlades§257CSPvprípade,aktakejtostranevznikloprávonanáhradutrovkonania,
teda bola v spore úspešná, avšak z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd dospeje k záveru, že z
dôvodu výnimočnosti trovy nemožno priznať. Pretože vo veci nebolo rozhodnuté rozsudkom, súd o
trovách konania nemôže rozhodovať podľa § 255 CSP, teda posudzovať úspech vo veci. Pretože došlo k
zastaveniukonania,doúvahyprichádzaaplikácia§256ods.1CSP,vzmyslektoréhosúdpriznánáhradu

trov konania protistrane, ak druhá strana procesne zavinila zastavenie konania. Pretože vo veci nebolo
rozhodnuté, vzhľadom na predmet sporu nemožno ani posúdiť, či žaloba bola dôvodná alebo nie, preto
späťvzatie žaloby môže súd posúdiť iba čisto z procesného hľadiska, tzn., vinu na zastavení konania má
žalobca a žalovanému mu patrí náhrada trov konania. Pretože súd nevykonával riadne dokazovanie,
ale len na základe tvrdenia uvedeného žalobcom v späťvzatí žaloby nemôže súd dospieť k záveru, že

jeho žaloba bola dôvodná v celom rozsahu. V späťvzatí žaloby uvádza, že dva z uvedených štyroch
článkov žalovaný stiahol zo svojho webového sídla, pričom poukázal aj na novozapočatú spoluprácu
so žalovaným odbornej oblasti. To však neznamená, že žaloba bola dôvodná. Odvolací súd akceptuje
argumentáciu žalovaného uvedenú v odvolaní, že vo vyjadrení k žalobe poprel v celom rozsahu zásah
do dobrej povesti, čím vo svojej podstate spochybnil nárok žalobcu, ktorý následne mohol zvážiť, či bude

v spore pokračovať alebo nie. Pojem procesné zavinenie použitý v citovanom ustanovení treba vykladať
výlučne z procesného hľadiska, pričom zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného
práva,pretorozhodujúcimiskutočnosťaminaposúdenietejtozodpovednostisútie,ktorévzniklipozačatí
konania. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže
byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť

nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pretože vo veci nebolo vykonané žiadne dokazovanie
a vzhľadom na predmet žaloby nemožno dospieť k záveru, že by žaloba bola podaná dôvodne a že
žalobca ju zobral späť iba v dôsledku konania žalovaného, ktorý mimochodom, iba dva zo štyroch
článkov stiahol z webového sídla, teda nie všetky články, ktoré v žalobe namietal žalobca. Nemožno
dospieť k jednoznačnému záveru, že by žalovaný plnil to, čoho sa žalobca domáhal, teda že by odstránil

závadné konanie v celom rozsahu a len z tohto dôvodu zobral žalobca žalobu späť, pretože, ako vyplýva
aj z odvolania, žalobu zobral späť aj z dôvodu nanovozapočatej spolupráce, čo s predmetom konania
vôbec nesúvisí, a taktiež nedošlo k odstráneniu všetkých článkov. Taktiež nie je možné vyvodiť záver, či
k odstráneniu dvoch článkov došlo z dôvodu, že žalovaný považoval žalobu za dôvodnú alebo z dôvodu
novej spolupráce so žalobcom, čo je taktiež mimo predmet tohto konania. Za danej situácie odvolací súd

dospel k záveru, že procesné zavinenie je na strane žalobcu a z tohto dôvodu zmenil výrok o trovách
konania pred súdom prvej inštancie.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto muodvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov
konania(ajotrováchprvoinštančneéhokonania)rozhodnesúdprvejinštanciesamostatnýmuznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

18. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).