Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Janáková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114213985
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3114213985.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov
Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcov: 1/ Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M.-L. XX, 2/ Ing. Z. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.-L., proti žalovanej: Ing. J. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M.-L. XXX, o vydanie vecí, na odvolanie žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 13.10.2017, č. k. 17C/130/2014-200, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov II. a III. p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á proti žalobcom 1/, 2/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom výrokom I. súd prvej inštancie zaviazal žalovanú vydať žalobcom spoločne a
nerozdielne červenú zámkovú dlažbu uvedenú v zápisnici z dedičského konania sp. zn. 15D/509/2012,
Dnot 76/2012, po poručiteľovi M. R., spísanej notárom JUDr. V. M., súdnym komisárom, dňa 22.02.2013.
Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom III. žalovanej priznal náhradu trov konania v

rozsahu 60%. V rozhodnutí konštatoval, že podanou žalobu sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali proti žalovanej
vydania stroja na pílenie dreva (gáter), červenej zámkovej dlažby, dreva (fošne, hranoly a dosky) a
železnej konštrukcie (oceľové strešné väzníky), ktoré sú uvedené v zápisnici z dedičského konania
sp. zn. 15D/509/2012, Dnot 76/2012, po poručiteľovi M. R. (ich synovi), spísanej notárom JUDr. V.
M. dňa 22.02.2013, ďalej sa domáhali vydania lešenia zn. I.. Po vykonanom dokazovaní súd dospel
k záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná sčasti. Konštatoval, že žaloba podaná žalobcami je tzv.

reivindikačná žaloba, kde základnou podmienkou úspechu podanej žaloby je preukázanie vlastníckeho
práva žalobcov. Ohľadom vlastníckeho práva žalobcov ku gátru, zámkovej dlažbe, dreve a železnej
konštrukcii mal súd existenciu vlastníckeho práva žalobcov preukázanú z písomnej dohody zo dňa
22.02.2013, ktorá je zachytená v zápisnici spísanej notárom JUDr. V. M. v súvislosti s dedičským
konaním po synovi žalobcov - poručiteľovi M. R.. Z tejto dohody vyplýva, že dňa 22.02.2013 žalovaná
mala u seba uvedené hnuteľné veci a implicitne uznávala vlastnícke právo žalobcov k týmto veciam,
nakoľko sa zaviazala na ich vydanie. Naopak súd nemal za hodnoverne preukázané vlastnícke právo

žalobcov k lešeniu značky I., ktorá vec nebola predmetom dohody zo dňa 22.02.2013, a preto existuje
pochybnosť o vlastníctve žalobcov. V konaní nebolo ničím preukázané, že by žalovaná mala vo svojej
držbe takéto lešenie alebo že by uznala vlastnícke právo žalobcov k tomuto lešeniu, preto súd žalobu
žalobcov v tejto časti zamietol. Ďalej pokiaľ išlo o riadnu špecifikáciu hnuteľných vecí, ktorého vydania sa
žalobcovia domáhali, súd konštatoval, že na základe podanej žaloby nemožno u každej veci s určitosťou
tvrdiť, ktoré veci sú predmetom záväzku žalovanej tak, aby nemohlo dôjsť k zámene označenia veci za

inú vec. Táto skutočnosť sa v konaní prejavila u dreva a železnej konštrukcie. U dreva tým, že žalovaná
tvrdí, že drevo (fošne, hranoly, dosky) bolo riadne vydané žalobcom, pričom žalobcovia proti tomu tvrdia,
že im bolo vydané iné drevo. U železnej konštrukcie tým, že žalovaná tvrdí, že táto železná konštrukciazostala celá vrátane výťahovej časti u žalobcov na dvore (ktorú skutočnosť potvrdil aj svedok Ing. M. Z.);
žalobcovia aj naproti tomu tvrdia, že im železná konštrukcia vrátená nebola. Okolnosť, ktorá konkrétna
železná konštrukcia bola predmetom záväzku žalovanej nebola v konaní hodnoverne preukázaná. Súd

konštatoval, že zodpovednosť za to, že vec je v spore o vydanie veci riadne identifikovateľná, resp.
identifikovaná, nesie žalobca. Preto nesplnenie tejto podmienky bez ďalšieho vedie k nedôvodnosti
žaloby v tejto časti (drevo a železná konštrukcia), pretože ak by súd takejto žalobe vyhovel, rozsudok by
nemusel byť riadne vykonateľný a mohol by vyvolať ďalší spor v rámci prípadného exekučného konania.
Súd zároveň poukázal na to, že práva patria bdelým a že lepšiu dôkaznú situáciu si mohli žalobcovia

zabezpečiť napr. spísaním notárskej zápisnice s jednoznačnou konkretizáciou hnuteľných vecí, napr. vo
forme fotodokumentácie. Preto súd žalobu v tejto časti zamietol. Konštatoval ďalej, že žalobe nebolo
možné vyhovieť ani v časti o vydanie gátra, pretože v konaní bolo preukázané, že táto vec u žalovanej
nie je. W. mal byť odcudzený, preto ho nie je možné vydať. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť,
že v prípade podania reivindikačnej žaloby pasívna legitimácia v spore prislúcha osobe, ktorá má vec
fakticky u seba bez riadneho právneho dôvodu, pričom pokiaľ táto osoba už nemá vec u seba, vzniká

zodpovednostná povinnosť na náhradu škody. V danej veci však žalobcovia 1/, 2/ náhradu takejto škody
nepožadovali, preto je žaloba v časti ohľadne gátra takisto nedôvodná. Napokon súd dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná v časti o vydanie červenej zámkovej dlažby, kde boli splnené všetky zákonné
podmienky pre úspešné domáhanie sa práva vlastníkov na vydanie veci - bolo preukázané vlastníctvo
k veci, neoprávnené zadržiavanie veci žalovanou a špecifikácia veci, preto v tejto časti žalobe žalobcov

vyhovel.Otrováchkonaniarozhodolpodľa§255ods.2CSP,podľapomeruúspechustránsporuvoveci.

2. Proti rozsudku, jeho výrokom II. a III. podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/, 2/, ktorí žiadali,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a ich žalobe v celom rozsahu
vyhovel, eventuálne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako

odvolací dôvod uviedli ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. V odvolaní uviedli, že listinnými dôkazmi, a
to záznamom vyjadrenia a zápisnicou z dedičského konania preukázali, že žalovaná má vydať veci, a to
gáter, červenú zámkovú dlažbu, drevo a železnú konštrukciu. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva,
že predmetné veci mala vo svojej dispozícii žalovaná a zaviazala sa tieto veci vydať. Obrana žalovanej
spočívala v tom, že gáter jej bol odcudzený; u dreva tvrdí, že toto bolo riadne vydané žalobcom a v

súvislosti so železnou konštrukciu uvádza, že celá zostala vrátane výťahovej časti u žalobcov na dvore,
preto im ju nemôže vydať. Ani jedno zo svojich tvrdení žalovaná nepreukázala, t. j. nepreukázala, že tieto
veci žalobcom vydala. Podľa prvoinštančného súdu bola žaloba nedôvodná z dôvodu nedostatočnej
identifikácie dreva a železnej konštrukcie; k tomuto uviedli, že v listinných dokumentoch sú síce veci
definované iba všeobecne, avšak vykonaným dokazovaním, a to výpoveďou žalovanej, sa tieto veci

riadne identifikovali. Pokiaľ ide o gáter, žalovaná ho na pojednávaní dňa 04.04.2017 identifikovala na
obrázku a takisto na týchto fotografiách identifikovala aj drevo; čo sa týka železnej konštrukcie, žalovaná
tvrdí, že táto zostala celá u žalobcov na dvore, preto im ju nemôže druhýkrát vydať, pritom toto jej
tvrdenie mala údajne podporovať aj výpoveď Ing. M. Z.. Namietali zaujatosť tohto svedka, nakoľko v
danom čase bol priateľom žalovanej a žil s ňou v spoločnej domácnosti a v súčasnosti je spolu so

žalovanou spoločníkom v obchodnej spoločnosti W., s.r.o., z čoho jednoznačne vyplýva, že vypovedal
v prospech žalovanej. Pokiaľ ide o gáter, žalovaná relevantne nepreukázala, napr. zápisnicou alebo
iným relevantným dôkazom, že jej bol odcudzený, vôbec neuviedla, či toto odcudzenie nahlásila na
polícii a už vôbec nepredložila o tomto nahlásený žiaden dôkaz. Mali za to, že u nikoho nemožno
spravodlivo požadovať, aby preukazoval relevantnú neexistenciu určitej skutočnosti; v tejto súvislosti

poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.05.2010, sp. zn. 6Cdo/81/2010. Boli toho názoru,
že nie oni majú preukázať, že veci neboli vydané, ale práve žalovaná má preukázať, že veci vydala.
Pokiaľ ide o konštatovanie súdu prvej inštancie, že v prípade gátra, ktorý mal byť žalovanej odcudzený,
nebolo preukázané, že žalovaná má vec u seba, a teda v takomto prípade by mali žalobcovia nárok iba
na náhradu škody za odcudzenú vec, avšak túto nežiadali, uviedli, že v danom konaní síce nežiadali

náhradu škody eventuálnym petitom, avšak z úvodnej reči právneho zástupcu žalobcov je jednoznačné,
že si náhradu školy uplatnili. V odvolaní ďalej namietali, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje
zákonom vyžadované náležitosti, keď súd prvej inštancie sa vo svojom rozsudku náležite nevysporiadal,
resp. vôbec sa nevysporiadal so skutkovými tvrdeniami a právnymi argumentmi uvedenými v žalobe a
ani s tvrdeniami a argumentmi prezentovanými súdu počas konania; odôvodnenie nie je presvedčivé a

neposkytuje odpoveď na právne argumenty žalobcov.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že má za to, že žaloba žalobcov bola na
pojednávaniach riadne prejednaná. Celá žaloba je účelovo vykonštruovaná, aby jej škodila. Uviedla, žechápe, že žalobcovia sú nešťastní zo smrti ich syna M., no takéto citové vydieranie, smerované voči
nej, nič nevyrieši a syna im nevráti. Celý spor je pre ňu nepochopiteľný z dôvodu, že dedičské konanie
bolo vo februári 2013 a vydania vecí, na ktorých sa dohodli, sa domáhali až v máji 2014, pričom dovtedy

mali žalobcovia k sporným veciam neobmedzený prístup cca 5 mesiacov, lebo medzi pozemkami nebol
plot. Odviezli si iba včely. Bola v domnienke, že ostatné veci nechcú. Navrhla preto, aby odvolací súd
odvolanie zamietol v celom rozsahu. Zároveň žiadala, aby súd doplnil do rozsudku v prvom výroku lehotu
na vydanie červenej zámkovej dlažby, a to minimálne 14 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Taktiež
žiadala, aby súd preveril akademické titul inžinier pred menom žalobcu 1/, a ak nie je pravdivý, aby

rozsudok v tejto veci opravil.

4. Žalobcovia 1/, 2/ v následnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedli, že účelom predmetnej žaloby
nebolo a ani nie je škodenie žalovanej, žalobcovia sa iba domáhajú vydania vecí, ktoré sú v ich
vlastníctve, v zmysle zápisnice spísanej notárom JUDr. V. M., ktoré sa žalovaná zaviazala vydať.

5. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP v napadnutej časti výrokov II.
a III. a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa §385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je
potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výrok I. rozsudku odvolací súd nepreskúmaval,
pretože odvolaním žalobcov 1/, 2/ tento výrok rozsudku napadnutý nebol, a tak nadobudol právoplatnosť

(§ 367 CSP).

6. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP.

7. V prejednávanej veci žalobcovia 1/, 2/ uplatnili odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.

8. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, tento je daný v prípade, ak
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý

proces je pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu,
právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a
povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa

so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods.
1 písm. b) CSP však pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu
práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako
spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

9. V preskúmavanej veci žalobcovia 1/, 2/ uplatňujú uvedený odvolací dôvod v súvislosti s tým, že
vyslovujú názor, že rozsudok súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnený; tvrdia, že súd prvej
inštancie sa vo svojom rozsudku náležite, resp. vôbec nevysporiadal so skutkovými tvrdeniami a
právnymi argumentami uvedenými v žalobe a tvrdeniami a argumentmi prezentovanými súdu počas

konania, odôvodnenie rozhodonutia nie je presvedčivé a neposkytuje odpoveď na právne argumenty
žalobcov.

10. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolací súd túto námietku žalobcov 1/, 2/ nepovažoval
za dôvodnú. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle zaužívanej súdnej praxe

nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá procesnú vadu konania iba výnimočne, v prípadoch,
keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre
rozhodnutie súdu. V danej veci o takýto výnimočný prípad, kedy by nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladala dôvodnosť uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP nešlo;
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie obsahuje dostatočné vysvetlenie dôvodov,

na ktorých súd založil svoje rozhodnutie. Rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje všetky atribúty
vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP, súd v odôvodnení rozhodnutia jasne a zreteľne uviedol, z akých
skutkových zistení pri svojom rozhodnutí vychádzal, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie avec v potrebnom rozsahu aj právne zdôvodnil. Žalobcami 1/, 2/ uplatnený odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. b) CSP tak odvolací súd nepovažoval za opodstatnený.

11. Žalobcovia 1/, 2/ ďalej uplatnili odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a odvolací dôvod podľa §
365ods.1písm.h)CSP(rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdenia
veci).

12. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, jeho nedostatok spočíva predovšetkým
v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Za skutkové zistenia,
ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom,
ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada
starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Nesprávne hodnotenie dôkazov by teda bolo

možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by
si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní
najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán
sporu, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je

logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniami § 191 až § 194 CSP. Odvolacím
dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP teda možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri
hodnotení dôkazov, na nesprávnosť ktorého je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd
dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné polemizovať ani
s jeho skutkovými závermi.

13. Dôvod na odvolanie podľa § 265 ods. 1 písm. h) CSP je daný v prípade mylnej aplikácie právnej
normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno
použiť.

14. V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil v
zmysle zásad upravených v ust. § 191 CSP, pri ktorom nezistil odvolací súd logické, ani faktické rozpory
a vec aj správne právne posúdil.

15. V danej veci zo žaloby vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ s domáhali proti žalovanej vydania stroja na

pílenie dreva (gátra), červenej zámkovej dlažby (v tejto časti bolo žalobcom 1/, 2/ vyhovené a rozsudok
súdu prvej inštancie je v tejto časti právoplatný), dreva (fošní, hranolov a dosiek), železnej konštrukcie
(oceľových strešných väzníkov), teda vecí uvedených v zápisnici z dedičského konania po poručiteľovi
M. v konaní vedenom pod sp. zn. 15D/509/2012, D not 76/2012 a následne sa domáhali aj vydania
lešenia značky I. s tým, že tvrdili, že sú vlastníkmi uvedených veci a tieto veci neoprávnene zadržiava

žalovaná, teda podali typickú žalobu na vydanie veci.

16. Prvou podmienkou úspešnosti takejto žaloby je, že vlastník musí preukázať existenciu vlastníckeho
práva, oprávnenej držby alebo detencie k veci, o vydanie ktorej žiada, pričom predmetom žaloby je
vec, ktorá je individualizovaná takým spôsobom, aby ju bolo možné odlíšiť od iných vecí, najmä od vecí

rovnakého druhu; druhou podmienkou je preukázanie toho, že žalovaný má vec u seba a zadržiava
ju protiprávne. Ak žalovaný nemá vec u seba, a preto ju nemá možnosť vydať vlastníkovi (ak by vec
bola napríklad spotrebovaná, zničená alebo scudzená), prichádza do úvahy len žaloba o náhradu škody
podľa § 420 Občianskeho zákonníka.

17. V danej veci po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie správne zistil, že žalobcovia 1/,
2/ nepreukázali hodnoverne vlastnícke právo k lešeniu značky I. a pre tento základný predpoklad
pre vyhovenie žaloby na vydanie veci žalobu v tejto časti zamietol (odvolacie námietky žalobcov
1/, 2/ proti tejto časti rozhodnutia súdu prvej inštancie ani nesmerovali). U ostatných vecí súd prvej
inštancie konštatoval preukázanie vlastníckeho práva žalobcov, vyhovel žalobe žalobcov v časti o

vydanie zámkovej dlažby, kde mal preukázané všetky podmienky pre úspešnosť reivindikačnej žaloby
a žalobu zamietol v časti o vydanie stroja na pílenie dreva (gátra), dreva (fošní, hranolov a dosiek)
a železnej konštrukcie (oceľové strešné väzníky). V prípade vydania dreva a železnej konštrukcie
žalobu zamietol z dôvodu, že ani po vykonanom dokazovaní nebolo možné s určitosťou určiť, ktoréveci boli predmetom záväzku žalovanej v zmysle notárskej zápisnice zo dňa 22.02.2013. Žalovaná v
konaní tvrdila, že predmetné veci žalobcom 1/, 2/ vydala, žalobcovia v konaní tvrdili, že žalovaná im
síce vydala nejaké drevo, avšak nejednalo sa o to drevo, na vydanie ktorého sa zaviazala, ale o iné

drevo. V prípade železnej konštrukcie žalovaná tvrdila, že ju žalobcom vydala v čase hospitalizácie
žalobcu 2/ tým, že ju dala privizť na pozemok žalobcov, žalobcovia aj v tomto prípade tvrdili, že sa
nejedná o železnú konštrukciu, ktorá bola predmetom notárskej zápisnice zo dňa 22.02.2013. Súd prvej
inštancie potom žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu, že žalobcovia veci, ktorých sa domáhajú vydania,
riadne neidentifikovali, pričom uviedol, že zodpovednosť za to, že vec je v spore o vydanie vecí riadne

identifikovaná, nesie práve žalobca.

18. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvej inštancie stotožnil.

19. Tak, ako už bolo uvedené vyššie, predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci je okrem iného
tiež okolnosť, že žalovaný má spornú vec ku dňu podania žaloby neoprávnene u seba. V prípade,

ak predmetom reivindikačnej žaloby je hnuteľná vec, žalobca by ju mal opísať takým spôsobom, aby
sporná vec bola identifikovateľná. Žalobca má teda povinnosť čo najbližšie konkretizovať hnuteľné
veci, ktorých vydania sa domáha, prípadne aj doplniť ich označenie. V preskúmavanej veci žalovaná
v konaní preukázala priloženou fotodokumentáciou, že žalobcom 1/, 2/ vydala drevo; tvrdila tiež
(toto tvrdenie preukazovala aj výpoveďou svedka Ing. M. Z.), že žalobcom vydala spornú železnú

konštrukciu. Predloženými fotografiami bolo preukázané, že na pozemku žalobcov 1/, 2/ sa nejaká
železná konštrukcia nachádza. Žalobcovia 1/, 2/ v konaní tvrdili, že sa jedná o iné veci; ani vykonanými
dôkazmi sa však nepodarilo v konaní zistiť a presne identifikovať, ktoré konkrétne drevo, a ktorá
konkrétna železná konštrukcia má byť žalobcom vydaná. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že
zodpovednosť za to, že vec je v spore o vydanie vecí riadne identifikovateľná, resp. identifikovaná, nesie

žalobca. V danom prípade, keď tieto skutočnosti zostali medzi stranami sporné, potom zodpovednosť
za to, že sa v konaní nepodarilo presne zidentifikovať, či veci, ktoré boli žalobcom žalovanou podľa
ňou produkovaných dôkazov (fotodokumentácia, výpoveď svedka M. Z.) vydané, sú v dôsledku ich
nepresnej identifikácie totožné s tými, ktoré mala žalovaná vydať, potom musia niesť žalobcovia v
dôsledku zamietnutia žaloby.

20. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v časti o vydanie stroja na pílenie dreva (gáter), skutkové zistenia
súdu prvej inštancie viedli k záveru, že žalovaná už túto vec nemá u seba. Žalovaná v priebehu
konania tvrdila, že gáter jej bol odcudzený; skutočnosť, že táto vec sa už u žalovanej nenachádza,
potvrdili aj žalobcovia 1/, 2/ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27.12.2016, preto súd prvej inštancie

toto tvrdenie mohol považovať za zhodné (§ 186 ods. 2 CSP). Chýbal potom jeden zo základných
predpokladov pre vyhovenie reivindikačnej žalobe, a to preukázanie skutočnosti, že žalovaný má vec
u seba, preto má možnosť ju vydať vlastníkovi. V takomto prípade, ako to správne uvádza aj súd
prvej inštancie, je možné domáhať sa voči žalovanej peňažnej náhrady. Ide o žalobu, ktorá už nemá
charakter vlastníckej žaloby, ale o obligačnú žalobu, ktorá má charakter žaloby o náhradu škody, pri

ktorej je potrebné vždy zisťovať, či sú splnené podmienky zodpovednosti za škodu (§ 420 Občianskeho
zákonníka). Je však obvyklou praxou, najmä z dôvodu procesnej ekonómie, že sa nárok na náhradu
škody pripája k vindikačnej žalobe formou tzv. eventuálneho petitu a súdy sa takouto žalobou zaoberajú
aj v konaní o vydanie veci. V preskúmavanej veci však nie je pravdivé tvrdenie právneho zástupcu
žalobcov 1/ a 2/, že by takúto obligačnú žalobu podal, toto jeho tvrdenie nevyplýva ani zo žaloby vo veci

samej, ani z obsahu spisu; len jeho vyjadrenie, že v prípade, ak sa v konaní preukáže, že žalovaná nemá
vec u seba, budú sa následne žalobcovia domáhať náhrady škody, nemožno považovať za žalobný
petit so všetkými jeho dôsledkami, nakoľko chýbajú základné náležitosti žaloby, najmä žalobný petit. Z
uvedených dôvodov tak postup súdu prvej inštancie aj v tejto časti, keď žalobu o vydanie gátra zamietol
z dôvodu, že nebolo preukázané, že by ho žalovaná mala u seba, pričom poukázal na to, že o náhrade

škody nemohol rozhodovať, pretože žalobcovia sa náhrady škody nedomáhali, považoval odvolací súd
za správny.

21. Preto ani odvolacie námietky žalobcov 1/, 2/ uplatenené podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP tak
neboli dôvodné, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny

potvrdil, keď za správny považoval aj výrok III. o trovách konania.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal proti žalobcom nárokna náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP o výške
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
samostatným uznesením.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.