Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/177/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815205223
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7815205223.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky
Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s. r. o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: D. M., J.. XX.X.XXXX, Š. XX, XXX XX G., o vymoženie
30,- eur s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad

Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava pod EX 18621/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Rožňava č. k. 6Er/504/2015-13 zo dňa 6.10.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.SúdprvejinštancienapadnutýmuznesenímžiadosťsúdnehoexekútoraJUDr. RudolfaKrutého,PhD.,
Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 5.5.2015 bola súdu prvej inštancie predložená žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na

vykonanie exekúcie a rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 11402/14 zo dňa 27.11.2014 vydaného
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v
Bratislave .V žiadosti o udelenie poverenia súdny exekútor súdu oznámil skutočnosti, na základe
ktorých by mohol byť vylúčený z predmetnej exekúcie. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.4.2011, v odôvodnení ktorého sa okrem iného nachádzala
všeobecná konštatácia o vylúčení súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z výkonu exekúcie pre

pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho zamestnávateľom. Súdny exekútor uviedol, že toto rozhodnutie
bolo vydané v konaní, ktoré svojím charakterom opomína dôsledne aplikovať zásady spravodlivého
súdneho procesu, a preto takéto rozhodnutie nie je legitímnym aktom aplikácie súdnej moci, v právnom
štáte neobstojí a jeho právne účinky, ktoré vyvoláva, musia byť negované do času, kým dôjde k náprave
porušených základných práv súdneho exekútora. Preto podal proti tomuto rozhodnutiu individuálnu
sťažnosť pre porušenie jeho základných práv podľa čl. 34 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd. Zároveň súdny exekútor poukázal na to, že toto rozhodnutie nemá všeobecnú
platnosť a súd ním nie je v danej veci viazaný.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 36 ods. 2, § 243d ods. 1, 2, § 41 ods. 2 písm.
d), § 44 ods. 2 a 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), podľa § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), zákona č.

335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, podľa § 39, § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods.
1, 4 písm. r/, 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a z predložených dôkazovzistil, že účastníci konania dňa 22.10.2012 uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej
oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 200,- eur a povinná sa zaviazala oprávnenému vrátiť
poskytnutý úver v 12 mesačných splátkach po 83,- eur. Súčasne so zmluvou o úvere dňa 22.10.2012

účastníci konania uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu, ktorá v čl. II bod 1 a 2 upravovala riešenie sporov
- rozhodcovskú doložku. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu. Na
uvedenú zmluvu preto aplikoval všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách. Uviedol, že základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú
podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Medzi
absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník v § 53 ods.
4 písm. r/ aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Praktickým dôsledkom ustanovenia
o rozhodcovskej doložke je, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom. Súd tiež poukázal na to, že zmluva o úvere je aj v rozpore s § 9 ods.

2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, pretože neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením. Spotrebiteľ
v čase uzatvárania zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom, z akých
položiek, v akej výške pozostáva navýšenie úveru, čo znamená, že podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona
o spotrebiteľských úveroch sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Exekučný titul

vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe
neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so
zákonom, a preto súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.
O vylúčení súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. súd prvej inštancie nerozhodol, lebo

vzhľadom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie to považoval za
nadbytočné, bez významu a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutéuzneseniezrušilavrátilvecsúduprvejinštancie naďalšiekonanie.Namietal,že rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s.
p.) a neúplného zistenia skutkového stavu veci, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Vytýkal súdu prvej inštancie, že prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti podľa Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2
anaustanovenie§45ods.1a2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní.Uviedol,žeexekučný

súd na základe exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu,
v danom prípade rozhodcovského rozsudku sa obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí
podľa ustanovenia § 34 ZRK, preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené
hmotnoprávnepredpokladyexekučnéhotitulu,tedajehodovolenosť,možnosťasúladsdobrýmimravmi.

Mal za to, že exekučný súd sa musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože
zákonné ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom
podmienkou pre zastavenie konania je zjavný nedostatok exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu
objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi.
S poukazom na Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 tvrdil, že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť

na odôvodnení právneho posúdenia veci. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje účastníkovi v
prípade nesúladu takého rozsudku so zákonom podrobiť ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom.
Napadnutým rozhodnutím však súd prvej inštancie podľa názoru oprávneného zrušil rozhodnutie
rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý ho pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy. Zdôraznil,
že postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd nahradil konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských

súdov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní
a navyše pozbavuje účastníka konania jeho základných práv, a to práva na prejednanie veci v
civilnom dvojinštančnom konaní. Exekučný súd podľa oprávneného neúplne zistil skutkový stav veci,
keďže uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva, rozhodcovská
doložka. Zdôraznil, že s povinným uzavrel rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho

úkonu na samostatnej listine, alebo v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v
rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Zastával názor,
že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. a zo znenia
rozhodcovskej doložky vyplýva možnosť spotrebiteľa rozhodnúť sa, kde uplatní svoje práva.5. Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

6.Krajskýsúdakosúdodvolací (§34 C.s.p.)pozistení,žeodvolaniepodaloprávnenývzákonnejlehote,
prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde
o odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, na doplnenie
jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

8. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, sp. zn. SR 11402/14 zo dňa 27.11.2014, vydaný
rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať

predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská zmluva k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa
22.10.2012 medzi oprávneným a povinnou.

9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca

2017.

10. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku. Podľa citovaného ustanovenia prechodných
ustanovení novely sa exekučné konania začaté pred 1.4.2017 dokončia podľa predpisov účinných do
31.3.2017, teda aj toto exekučné konanie, začaté 2.3.2015, sa dokončí podľa predpisov účinných do

31.3.2017.

11. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku) v znení účinnom do 31.3.2017, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na

podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

12. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je
povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a

to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v
prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného
titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

13. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je

spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že
exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného
konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.

14. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere č.

XXXXXXXXX zo dňa 22.10.2012 je spotrebiteľskou zmluvou a zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
( § 1, § 2 ).

15. V prejednávanej veci bola rozhodcovská doložka zakotvená v rozhodcovskej zmluve zo dňa

22.10.2012. Podľa článku II. bod 1 tejto zmluvy sa strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 22.10.2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú
zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho

rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

16. Podľa článku II. bod 2 sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán
podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode

1 tohto článku vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto
vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na
rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi
Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

19. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

21. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc.

22. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní, lebo takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto neprijateľná

podmienka absolútne neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská
doložka znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak ho
dodávateľ vyvolá ako prvý. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nie je o možnosti
výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda,
či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.

23. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením predmetnej rozhodcovskej doložky súdom prvej inštancie
ako neprijateľnej podmienky, lebo praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je,
že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou

osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu
účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

24. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade

koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani
o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, ale skôr o zámernom
predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané
v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly.Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, resp.,
že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný
nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa

všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že
nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o úvere, keďže obidve zmluvy
boli uzavreté v jeden deň.

25. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy

medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy,
obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už
z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa
podmienku uvedenú v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská
doložka neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

26. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a
takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Bez
spôsobilého exekučného titulu neboli splnené podmienky na vykonanie exekúcie, preto súd prvej

inštancie postupoval správne, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

27. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.
s. p. ako vecne správne potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s §
255 ods. 1 C. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

29. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta

C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429

ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).