Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313202131
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8313202131.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: SECAPITAL S.á.r.l., 2 Avenue
Charles de Gaulle, L-1653 Luxemburg, Luxemburgské veľkovojvodstvo, zast. Advokátskou kanceláriou
Gallo s.r.o., Jilemnického 30, Martin proti žalovanej: X. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. X. XXXX/XX, F., zast.
JUDr. Dušanom Sitarčíkom, advokátom, Staničná 11, Humenné, za účasti Občianskeho združenia
slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica, zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom,
Námestie Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob o zaplatenie 4 629,42 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 11. 10. 2017, č. k. 18C/170/2014-149 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej vo vzťahu k žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol,
žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu a Občianskemu združeniu
slovenských spotrebiteľov AZ priznal náhradu trov konania voči žalobcovi vzniknutých do 30. 06. 2016
v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie odôvodnil citujúc ust. § 53 ods. 1 - 3, 5, § 54 ods. 1 - 2, § 524 ods. 1 - 2, § 657, § 559
ods. 1 - 2, § 451 ods. 1 - 2, § 457, § 39, § 100, § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č.
250/2007 Z. z..

3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že postupca Consumer Finance
Holding a. s. uzatvoril so žalovanou dňa 20. 12. 2009 zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo
poskytnutie pôžičky žalovanej vo výške 5 350,40 Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať

pôžičku formou 32.mesačných splátok po 167,20 Eur mesačne. Ku dňu podania žaloby uhradila
žalovaná na základe vyššie uvedenej zmluvy sumu 312,20 Eur. Pôvodný žalobca listom zo dňa 22. 05.
2010 „vypovedal zmluvu“ a vyzval žalovanú na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo. Celkový
dlh pôžičky ku dňu podania žaloby tak predstavuje sumu 4 629,42 Eur.

4. V danom prípade je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže
pôvodný žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej

činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom.
Zároveň ide o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto je potrebné
na predmetný vzťah aplikovať osobitný právny predpis, a to zákon o spotrebiteľských úveroch. Súd
zameral dokazovanie na posúdenie dohodnutého úroku z úveru, ktorý činil 24 % ročne. Z internetovejstránky NBS súd preveroval úrokové miery podobných úveroch v obchodných bankách a zistil, že pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v decembri 2009 činil úrok v priemere necelých 13
% ročne. Z toho je zrejmé, že cena úveru je skoro dvojnásobne vyššia, čo spôsobuje vadnosť právneho

úkonu. Okrem zjavne neprimeranej ceny úveru bola zmluva o pôžičke uzavretá za neštandardných
okolností. Žalovaná mala predtým dva úvery, ktoré nesplácala, a preto si predmetný úver zobrala na
vyplatenie dvoch predchádzajúcich úverov, čo vyplýva aj z uzavretej zmluvy. Nový úver za vysokú
cenu je síce vnímaný zo strany spotrebiteľa ako záchranný produkt, no v skutočnosti, ak je spotrebiteľ
vo finančnej tiesni a berie si úver aj keď nemá na jeho splatenie a spolieha sa na prax veriteľa,

že po čiastočnom zaplatení sa bude „vec riešiť novým úverom“. po tom takýto postup bez odbornej
starostlivosti súd hodnotí ako nezodpovedný postup veriteľa. Je neakceptovateľné, aby sa spotrebiteľom
poskytovali úvery do takej miery, že na dlhé a viacročné obdobia sa spotrebitelia nezodpovednou
úverovou praxou veriteľov zaúverujú až do nezvládnuteľných rozmerov. Opatrenia súdov sú v takýchto
prípadoch plne kompatibilné s cieľom smernice o spotrebiteľských úveroch.

5. V danom prípade súd nemohol prehliadať, že žalobca postupoval nedbanlivo, ak dostatočne
neoveril životné náklady, dlhy a celkovú bonitu spotrebiteľa úverovej zmluvy. Dlhy sa týkali najmä
predchádzajúcich úverov, pričom nedostatok finančných prostriedkov pôsobil o to viac na rozhodnutie
žalovanej. Súdu z vlastnej rozhodovacej činnosti je známe, že spotrebitelia berú ďalšie úvery, aby
splatili predchádzajúce úvery. Aj samotná žalovaná po predchádzajúcich úveroch brala ďalší úver -

pôžičku, ktorá je predmetom tohto konania, a to z dôvodu, aby splatila predchádzajúce nesplatené úvery.
Žalovanejbolposkytnutýúverpriúrokovejsadzbe24%ročneažalovanámalaza32mesiacovsplácania
úveru vrátiť žalobcovi celkom sumu 5 350,40 Eur. Keďže žalovaná mala problém so splácaním istiny
predchádzajúceho úveru bolo pravdepodobné, že nebude schopná platiť ani predmetný úver. Takýto
stav je na úkor kvality spotrebiteľa splatiť úver za podmienok vopred stanovených žalobcom, ktoré až na

výšku úveru žalovaná nemohla nijako ovplyvniť (štandardná formulárová zmluva). Na začiatku všetkého
je nedostatok odbornej starostlivosti veriteľa pri nevyhodnotení núdze a čiastočnej ľahkomyseľnosti
spotrebiteľa.

6. Súd v predmetnom konaní ex offo skúmal, či nárok žalobcu voči žalovanej uplatnený v predmetnom

konaní nie je premlčaný. Uzavrel, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 22. 05. 2010, vypovedal
zmluvu o pôžičke, a preto dňom nasledujúcim, t. j. 23. 05. 2010 začala plynúť 2-ročná premlčacia doba,
ktorá uplynula dňom 23. 05. 2012. Keďže žaloba na súde bola podaná až dňa 20. 05. 2013, stalo sa
tak po uplynutí subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby. Súd žalobcom uplatnený nárok pre premlčanie
nemohol priznať, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

7. O trovách konania medzi stranami sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 CSP.
Rovnako súd priznal náhradu trov konania aj pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi, a to trovy, ktoré mu
vznikli do 30. 06. 2016.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že sa
nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Žalobca sa v plnom rozsahu
pridržiava skutočnosti uvádzaných v písomnom vyjadrení zo dňa 14. 09. 2017, kde sa vyjadril k otázke
neprimeranosti zmluvných úrokov. Podľa jeho názoru je potrebné právny úkon a jeho platnosť vykladať
v zmysle zákonných kritérií platných v čase vzniku právneho úkonu. Žalobca predovšetkým poukazuje

na odôvodnenie samotného rozsudku, kde súd uvádza, že v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke nebola
civilnoprávna úžera explicitne upravená. Rozhodovacia prax súdov zaujala v otázke neprimeraných
zmluvných úrokov jednoznačné stanovisko, kde neprimerane vysoké zmluvné úroky sú sankcionované
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Z množstva súdnych rozhodnutí žalobca
poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 6Co/97/2017 zo dňa 25. 02. 2014. Ďalej

uviedol, že žalovaná v konaní žiadnym spôsobom nespochybnila existenciu úverovej zmluvy, teda
peňažné prostriedky prevzala a žalobcovi ich nevrátila. Nakoľko v prípade úverovej zmluvy je možné
oddeliť časť zmluvy týkajúcej sa istiny od časti, v ktorej sa žalovaná zaviazala zaplatiť aj úroky, a preto
postihnúť sankciou neplatnosti je tak možné len časť úverovej zmluvy týkajúcej sa zmluvných úrokov.
Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a rozhodovanie.

9. Žalovaná k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a
uplatnila si trovy odvolacieho konania. Uviedla, že zmluva medzi stranami sporu bola okrem zjavneneprimeranej ceny úveru uzavretá za neštandardných okolností. Žalovaná mala predtým poskytnuté dva
úvery a posledný si zobrala na ich vyplatenie (refinancovanie). V spornej zmluve nie je zrozumiteľne
uvedené, čo bolo predmetom záväzkov (výška pohľadávok žalovanej zo zmluvy zo dňa 11. 06. 2008 a

zo zmluvy zo dňa 26. 01. 2009), nie je uvedená výška pohľadávok, či predstavovala iba istinu alebo aj
úroky a iné poplatky z predchádzajúcich zmlúv. Keďže zmluva je nejasná, neurčitá a nezrozumiteľná,
je od počiatku absolútne neplatná (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Poukazovanie žalobcu na
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/97/2017 je preto irelevantné, pretože nie je zrejmé, z
čoho pozostáva výška pohľadávky uvedená v zmluve o pôžičke.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenejlehote(§362ods.1CSP)oprávnenouosobou(§359CSP)protirozhodnutiu,protiktorémuje
odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.§ 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s
tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku vyhlásil na úradnej tabuli súdu, aj webovej stránke Krajského

súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Je nesporné, že predmetný spor vznikol zo zmluvy uzatvorenej medzi obchodníkom pri výkone
jeho obchodnej činnosti a spotrebiteľom. Ide o spotrebiteľskú zmluvu a sporný vzťah je potrebné
posúdiť podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, upravujúcich problematiku spotrebiteľských

zmlúv. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou došlo dňa 20. 12. 2009 k uzavretiu zmluvy označenej ako „zmluva o poskytnutí
účelovej pôžičky“. Žalovanej bola na základe tejto zmluvy schválená pôžička vo výške 4 035 Eur pri
úrokovej sadzbe 24 % ročne. Pôžička spolu s odplatou mala byť splatená v 32.mesačných splátkach
vo výške 167,20 Eur, v celkovej výške 5 350,40 Eur. Účelom pôžičky bolo splatenie záväzkov žalovanej

vyplývajúcich zo skôr uzavretých zmlúv (zmluva zo dňa 11. 06. 2008 na sumu 2 189,62 Eur a zmluva
zo dňa 26. 01. 2009 na sumu 1 845,38 Eur).

12. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že právny predchodca žalobcu v liste zo dňa 22. 05. 2010 označenom
ako „vypovedanie zmluvy“ uviedol, cit.: „vypovedám zmluvu k 22. 05. 2010, dlžná čiastka ku dňu

vypovedania zmluvy je v celkovej sume 4 267,41 Eur, pričom istina sa ďalej úročí denným úrokom z
omeškania vo výške 0,05 % odo dňa vypovedania až do zaplatenia“. Zároveň vyzval žalovanú, aby
v lehote do 5 dní od doručenia výpovede uhradila celkový dlh na účet vedený vo T. a. s. číslo účtu:
XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v zmysle ust.§ 582 ods. 1
Občianskeho zákonníka vypovedať zmluvu je možné len v prípade zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú,

čo nie je tento prípad (predmetná pôžička bola rozvrhnutá na 32 mesačných splátok). Navyše v zmysle §
53 ods. 4 písm. g) Občianskeho zákonníka, v prípade, žeby išlo o zmluvu na dobu neurčitú, tak zmluvné
ustanovenia oprávňujúce dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu
uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, je potrebné považovať za neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve.

13. Je nepochybné, že žalobca listom zo dňa 22. 05. 2010 sledoval zosplatnenie celého úveru (aj splátok
úveru, ktoré sa mali stať zročnými v budúcnosti) a uplatnil si aj úrok z omeškania (0,05 % odo dňa
22. 05. 2010 z istiny 4 217,25 Eur do zaplatenia). Ide teda o využitie inštitútu „odstúpenia od zmluvy“
podľa § 5 zákona o spotrebiteľských úveroch aj napriek tomu, že v liste zo dňa 22. 05. 2010 je uvedené

„vypovedaniezmluvy“.Žalobcavžalobeuviedol,žedôvodom„výpovedezmluvy“jeporušeniepovinnosti
zo strany žalovanej splácať poskytnutú pôžičku (resp. jednotlivé splátky) riadne a včas a že postupuje
v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Je nutné poznamenať, že zákon o spotrebiteľských
úveroch neupravuje (a ani v rozhodnom čase neupravoval) inštitút výpovede zmluvy, ale upravoval
inštitút odstúpenia od zmluvy.

14. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sledoval cieľ od zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 20. 12.
2009 odstúpiť. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 48 v spojení s ust. § 457) je následkom
odstúpenia od zmluvy zrušenie zmluvy od počiatku a vznik povinnosti účastníkov zmluvy navzájom
si vrátiť to, čo podľa nej dostali. Právny predchodca žalobcu od zmluvy odstúpil, a preto došlo k

zrušeniu, resp. zániku zmluvného vzťahu ex tunc a právnemu predchodcovi žalobcovi tak vzniklo
právo na vrátenie bezdôvodného obohatenia. V takom prípade 2-ročná premlčacia doba na vydanie
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka začala plynúť nasledujúcim
dňom po doručení listu zo dňa 22. 05. 2010, t. j. 23. 05. 2010 a 2-ročná premlčacia doba tak uplynula23. 05. 2012. V čase začatia konania na súde (20. 02. 2013) tak uplynula 2-ročná premlčacia doba
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa bol doplnený
ust. § 5b novelou zákona č. 102/2014 Z. z. a vyplýva z neho, že orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu prihliada aj na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku
predávajúcich voči spotrebiteľovi, vrátane premlčania práva alebo na inú zákonnú prekážku alebo iný
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď
by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolal. Zákonodarca upravil premlčanie
v spotrebiteľských zmluvách v uvádzanom právnom predpise z dôvodu zvýšenia ochrany spotrebiteľa

a jeho okamžitou aplikáciou.

15.PodľačlánkuXIV.zákonač.102/2014Z.z.,predmetnéustanovenievstúpilodoúčinnostiod1.5.2014.
V § 29b zákona č. 102/2014 Z.z. boli prijaté ustanovenia k úpravám účinným od 1.5.2014, nie však k
novoprijatému ust. § 5b cit. zákona. Toto zákonné ustanovenie je ustanovením procesným, keď orgánu
rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (tým aj súdu) sa ukladá povinnosť prihliadať na

premlčanie aj bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter
tohto ustanovenia a chýbajúce prechodné ustanovenie, konajúci súd je povinný aplikovať toto zákonné
ustanovenie a prihliadať na premlčanie aj bez námietky.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené, ak súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie

žalovanej sumy v čase, keď už vstúpilo do účinnosti ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. bol oprávnený a
zároveň povinný prihliadať aj bez návrhu na premlčanie nároku, keďže v danom prípade platí nepravá
retroaktivita, teda od účinnosti novej právnej normy sa ňou riadia aj tie právne vzťahy, ktoré vznikli podľa
predchádzajúcej právnej normy.

17. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd

so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných
v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

18. Majúc na zreteli vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdil, vrátane správneho súvisiaceho výroku o trovách konania postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov konania
a úspešná žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).