Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. november 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10Csp/196/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117235098
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6117235098.1

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu KRUK
Česká a Slovenská republika s.r.o., 500 03 Hradec Králové, Československé armády 7, IČO: 247 85
199, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s. r. o., 036 01 Martin, Jilemnického 4012/30, IČO:
36 715 352, proti žalovanému Z. D., H.. XX. U. XXXX, XXX XX N., N. XXX/XXX, o zaplatenie sumy
254,71 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 152,53 eura z a s t a v u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 102,18 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania od 17.
decembra 2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiada uložiť žalovanému zaplatiť mu sumu 254,71 eura (s príslušenstvom) z titulu zmluvy
o úvere a zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Podaním doručeným súdu dňa 23. apríla 2018 zobral
žalobu v časti o zaplatenie sumy 152,53 eura z titulu zmluvy o zabezpečení splátok úveru späť (a súd

konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP). Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

2. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a zmluvou o
zabezpečení splátok úveru, výpisom splátok a úhrad, zmluvou a oznámením o postúpení pohľadávok,
poštovým podacím hárkom ako aj ďalšími listinami nachádzajúcimi sa v spise, pričom zistil nasledovné:

3. Žalovaný uzavrel so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731 (dnes Endepro, s.
r. o. v likvidácii, ďalej len „pôvodný veriteľ“) dňa 2. augusta 2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na
základe ktorej mu pôvodný veriteľ poskytol sumu 600 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť s úrokom
22,38 % ročne spolu v sume 86,40 eura a poplatkom za garantovanú službu v sume v sume 120,60
eura v 60 týždenných splátkach po 13,45 eura. Prvá splátka mala byť splatná 7. deň po uzavretí zmluvy,
splatnosť každej ďalšej splátky mala nastať 7. kalendárny deň po splatnosti predošlej, termín konečnej

splatnosti je 7. deň 60-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Žalovaný zároveň uzavrel s pôvodným
veriteľom dňa 2. augusta 2013 zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorou sa žalobca zaviazal preberať
peňažnú hotovosť určenú na úhradu splátky a žalovaný zaplatiť za túto službu sumu 309 eur splatnú v
60-tich týždenných splátkach po 5,15 eura so splatnosťou korešpondujúcou so splátkami úveru. Podľa
tvrdenia žalobcu uhradil žalovaný titulom zmluvy doteraz sumu 303,82 eura, čo žalovaný nepoprel, a
preto súd považuje túto skutočnosť za nespornú. Listom zo dňa 16. decembra 2016 oznámil pôvodný

veriteľ žalovanému, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16. decembra 2016 postúpil pohľadávkuzo zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečení splátok úveru žalobcovi. Toto oznámenie podľa podacieho
hárku odoslal pôvodný veriteľ na adresu žalovaného dňa 2. januára 2017.

4. Z právneho hľadiska ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z., lebo išlo o
poskytnutie peňažných prostriedkov pôvodným veriteľom (predmetom podnikateľskej činnosti ktorého je
aj poskytovanie spotrebiteľských úverov) žalovanému ako spotrebiteľovi - fyzickej osobe (podľa zmluvy
nekonalvrámcizamestnania,povolaniaalebopodnikania).Oznámenímopostúpenípohľadávkymásúd
preukázané, že pohľadávka zo zmluvy prešla na žalobcu v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka

(viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo 210/2001 zo dňa 11. júna 2003).

5. Súd na posúdenie nárokov z predmetnej zmluvy (najmä jej odplatnosti) v zmysle prechodných
ustanovení § 25a a nasl. zákona č. 129/2010 Z. z. aplikoval zákon účinný v čase uzatvorenia zmluvy
napriek viacerým novelizáciám. Preskúmaním zmluvy súd zistil, že neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. f) a j) zákona č. 129/2010 Z. z. - termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a celkovú

čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

6. Účelom § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy
informovaný, ako dlho je povinný splácať úver, a preto je nutné, aby dodávateľ v zmluve časovo
(dátumovo) špecifikoval konečnú splatnosť úveru, ktorú určí na základe vstupných údajov (dátum

poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok - obdobný
právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/151/2012 zo dňa
19. septembra 2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/315/2012 zo dňa 10. decembra
2012, a Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/101/2013 zo dňa 22. mája 2013). Zo zákonného pojmu
„termín“ konečnej splatnosti vyplýva, že v zmluve treba uviesť presný dátum, kedy má byť celý úver

splatený, pričom takáto dátumová špecifikácia v predloženej zmluve absentuje.

7. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. je jednou z podstatných náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaná na základe údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na

výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Táto je v zmluve vyjadrená sumou 807 eur ako súčet
poskytnutej istiny (600 eur), úroku (86,40 eura) a poplatku za garantovanú službu (120,60 eura). Okrem
tejto odplaty však bol žalovaný z titulu uzatvorenia zmluvy o zabezpečení splátok úveru povinný zaplatiť
aj sumu 309 eur splatnú v 60-tich splátkach v rovnakých termínoch ako splátky úveru, ale táto suma
do celkovej čiastky, ktorú musí žalovaný ako spotrebiteľ zaplatiť zahrnutá nebola. Podľa § 2 písm. h)

zákona č. 129/2010 Z. z. predstavuje celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej
výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
pričom v zmysle § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. do celkových nákladov patria aj náklady na
doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ
musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver

alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Pre určenie, či mala byť do celkovej čiastky, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, zahrnutá aj odplata za službu vyplývajúca zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru,
je rozhodujúce ustáliť, či dojednaná služba bola podmienkou na získanie spotrebiteľského úveru, resp.
jeho získanie za dohodnutých podmienok. V zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ťaží dôkazné
bremeno dokázať, že dojednanie tejto služby nebolo podmienkou uzavretia zmluvy o úvere, teda, že

bola so žalovaným ako spotrebiteľom dojednaná individuálne, žalobcu, ktorý vstúpil do práv pôvodného
veriteľa ako dodávateľ. Žalobca však na to nenavrhol vykonať žiaden dôkaz a dobrovoľnosť uzavretej
zmluvyozabezpečenísplátokúveruaninetvrdil.Súdnavyšeuvádza,žezvlastnejrozhodovacejčinnosti
vie, že pôvodný veriteľ vždy uzavrel zmluvu o úvere aj so zmluvou o zabezpečení splátok úveru. Tieto
zmluvy sú od seba jednoznačne závislé, pričom zmluva o zabezpečení splátok úveru nemôže existovať

samostatne bez uzavretej zmluvy o úvere, ale od jej existencie závisí. Preto mala byť aj suma 309 eur
predstavujúca odplatu zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru zahrnutá do celkovej čiastky, ktorú má
spotrebiteľ titulom úveru uhradiť.

8. Súd má za to, že ak zákon č. 129/2010 Z. z. ukladá povinnosť uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom

úvere určité náležitosti, najmä tie, ktoré upravujú povinnosti spotrebiteľa spojené s jeho peňažným
záväzkom, musia byť uvedené v správnej výške. Inak by toto zákonné ustanovenie stratilo význam a
veriteľ by svoju povinnosť splnil tým, že do zmluvy uvedie akékoľvek údaje (o úroku, RPMN, odplate
a pod.) neodrážajúce skutočnosť. Z formálneho hľadiska by zmluva obsahovala všetky náležitosti, alenemala by reálnu výpovednú hodnotu pre spotrebiteľa, najmä v prípade odplaty, ktorú má v súvislosti so
spotrebiteľskýmúveromzaplatiť,čímbynebolnaplnenýúčelzákona,ktorýmjeinformovaniespotrebiteľa
opodmienkachuzavretejzmluvy.Vtejtovecimoholúdajvzmluveocelkovejčiastke,ktorúmáspotrebiteľ

zaplatiť v sume 807 eur vyvolať v žalovanom ako spotrebiteľovi dojem, že z titulu zmluvy o úvere
uhradí pri poskytnutej istine 600 eur len túto sumu, pričom spolu s odplatou za zabezpečenie splátok
úveru uhradí spolu sumu výrazne vyššiu - 1 116 eur. Túto skutočnosť si priemerný spotrebiteľ ani
nemusí uvedomiť, lebo poplatok za zabezpečenie splátok úveru nie je splatný naraz, ale v splátkach s
rovnakou splatnosťou ako splátky úveru. Spotrebiteľ tak môže mať dojem, že uhrádza len istinu úveru

s dohodnutou odplatou, no v skutočnosti zároveň uhrádza aj odplatu za zabezpečenie splátok úveru.
Pretomásúdzato,ženedostatkomnáležitostizmluvyospotrebiteľskomúverejenielenabsenciatakejto
náležitosti, ale aj uvedenie nesprávneho údaja. Predmetná zmluva v časti náležitosti „celková čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. tieto podmienky
nespĺňa.

9. Pretože zmluva neobsahuje uvedené náležitosti, považuje sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b)
zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov, čo znamená, že žalobca, ktorý vstúpil do práv
pôvodného veriteľa, má nárok len na vrátenie poskytnutej istiny 600 eur zníženej o úhradu žalovaného
303,82 eura, teda sumy 296,18 eura a nie aj dohodnutého úroku, poplatku za garantovanú službu a
poplatkuzazabezpečeniesplátokúveru.Pretožežalobcažiadalenzaplateniesumy102,18eura,priznal

mu súd (viazaný rozsahom jeho žaloby) len túto sumu.

10. Súd priznal žalobcovi aj príslušný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. od požadovaného dátumu 17. decembra 2016, lebo
v tento deň už bol splatný celý úver, pretože už uplynulo 60 týždňov od uzavretia zmluvy. Vo zvyšku

úroku z omeškania súd žalobu zamietol, keďže žalobca ho v žalobe žiadal z celej pôvodne uplatnenej
sumy 254,71 eura, ale pri späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie sumy 152,53 eura z titulu zmluvy o
zabezpečení splátok úveru nezobral zároveň žalobu späť aj v časti úroku z omeškania z tejto sumy. Táto
časť žaloby preto ostala predmetom konania, ale pretože žalobcovi pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru poplatok za zabezpečenie splátok úveru nepatrí, nepatrí mu z tejto sumy ani úrok z omeškania.

11. Nárok na náhradu trov konania súd podľa § 255 ods. 2 CSP nepriznal žiadnej zo strán, lebo ani jedna
nebola v konaní plne úspešná a pomer ich čiastkových úspechov (resp. čiastkových povinností nahradiť
trovy konania) je vyrovnaný. Žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy 254,71 eura, z čoho bol
úspešný len v časti 102,18 eura (40,12 %). V časti o zaplatenie 152,53 eura došlo k zastaveniu konania

na základe návrhu žalobcu, teda bol to žalobca, ktorý svojim právnym úkonom zastavenie konania z
procesného hľadiska zavinil, a preto by mal v tejto časti v zmysle § 256 ods. 1 CSP nahradiť trovy
konania žalovanému.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia,

písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo sa ním sleduje, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že
bolo porušené právo na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie,

e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže sa oprávnený domáhať jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.