Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. január 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116219126
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116219126.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobkyne M. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom A. XX, XXX XX O., právne zastúpená advokátom JUDr. Ambróz Motyka, so sídlom Nám. SNP
7, 091 01 Stropkov, proti žalovanej O. K., a.s., so sídlom V. nábrežie 4, XXX XX K., právne zastúpená
advokátskou kanceláriou AK Antol, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 546/14, 902 01 Pezinok, IČO: 47
257 024, o zdržanie sa zrážok zo mzdy, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov,
č.k. 15Csp/81/2016-66 zo dňa 07. júna 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaná je povinná zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo
dňa XX.X.XXXX k J. o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uzavretej medzi
žalobkyňou a žalovanou O. bankou, a.s., so sídlom V. nábrežie 4, XXX XX K., T.: XX XXX XXX.

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 551 ods. 1, 2, § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54, § 3 ods. 1 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 9, § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov, § 5a ods. 1 písm. a), § 7 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
zákon č. 150/2004 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník s účinnosťou od 01.04.2004, §
251, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že sporové strany uzavreli dňa 11.03.2015 Zmluvu o úvere lepšia splátka
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver 15.000,- Eur. V rovnaký deň bola
uzavretá aj Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa ust. § 551 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej si
banka zabezpečila nárok na vrátenie úveru vo výške 15.000,- Eur realizáciou zrážok zo mzdy dlžníka
v mesačnej periodicite, vo výške mesačnej úhrady v sume 237,- Eur. Žiadosťou o realizáciu Dohody
o zrážkach zo mzdy z 10.08.2016 požiadala banka R. J. sv. W. v O. o realizáciu zrážok v zmysle
predloženej dohody.

4. Uznesením č.k. 15Csp/81/2016-15 zo dňa 20.10.2016 súd uložil povinnosť žalovanej v 1. rade zdržať
sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka do právoplatného skončenia veci samej a v prevyšujúcej
časti návrh zamietol.5. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom

slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Z uzatvorenej dohody žiadne podstatné informácie o inštitúte
dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nevyplývajú. Žalovaná sa svojej zodpovednosti za
uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohla zbaviť ani s poukazom na princíp „ignoratia iuris
non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne.
Žalovaná ničím právne významným nepreukázala, aby žalobkyni poskytla jasné a zrozumiteľné

informácie o tom, čo znamená uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy. Neposkytnutie základných
informácií o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a o jeho dôsledkoch nemožno hodnotiť inak ako
porušenie zákazu konať v rozpore s dobrými mravmi, čo aj pred účinnosťou ustanovenia § 5a ods. 1
písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa spôsobovalo neplatnosť takéhoto právneho
úkonu podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného súd považoval za
dôvodné žalobe vyhovieť v plnom rozsahu bez potreby prieskumu dodržania zákona a obligatórnych

náležitostí v zmluve v súlade s ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch,
nakoľko žalovaná dôsledne nekonala v zmysle ust. § 5a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
nesplnením si poučovacej povinnosti.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu, keď plne úspešnej žalobkyni

priznal od neúspešnej žalovanej nárok na ich plnú náhradu v rozsahu 100%.

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne
odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporivý poriadok (ďalej
len „C.s.p.“). Uviedla, že sa nestotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie ohľadom porušenia

poučovacej povinnosti vo vzťahu k žalobkyni. Tvrdila, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená
v súlade s právnymi predpismi účinnými v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere. Mala za to, že Dohoda
o zrážkach zo mzdy spĺňala všetky zákonné atribúty povinné pre uzatvorenie tohto zabezpečovacieho
inštitútu. Žalovaná náležite poučila žalobkyňu ohľadom možnosti uzatvorenia Dohody o zrážkach zo
mzdyažalobkyňanaznakakceptáciezmluvnýchpodmienokslobodneavlastnoručnepodpísalaZmluvu

o úvere, súčasťou ktorej bola Dohoda o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená
vo forme osobitnej listiny, teda na sa liste oddelenom od Zmluvy o úvere a v súlade so zákonom o
ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa bola poučená o ustanoveniach Dohody a mala možnosť odmietnuť
uzatvorenie tejto Dohody. Uviedla, že tvrdenia žalobkyne sú účelové a nepresvedčivé a o svojich
tvrdeniach nepredložila žiaden dôkaz. Ďalej uviedla, že žalobkyňa nepoprela, že bola oboznámená s

podmienkami poskytnutia úveru z ktorých jednoznačne vyplýva, že podmienkou poskytnutia úveru nie
je uzatvorenie Dohody o zrážkach zo mzdy. Súd z vykonaných dôkazov vytvoril taký skutkový stav,
ktorý nezodpovedá rozsiahlemu dokazovaniu. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu zrušil a návrh žalobcu zamietol. O trovách navrhla rozhodnúť tak, že žalobkyňa je
povinná nahradiť trovy právneho zastúpenia žalovanej k rukám právneho zástupcu žalovanej.

8. K odvolaniu žalovane sa vyjadrila žalobkyňa tak, že sa stotožňuje so závermi súdu obsiahnutými v
odôvodnení napadnutého rozsudku. Uviedla, že žalovaná nijakým spôsobom v konaní nepreukázala, že
spotrebiteľku poučila a náležitým spôsobom jej vysvetlila jednotlivé ustanovenia dohody o zrážkach zo
mzdy ako aj samotnú podstatu tohto inštitútu. Okrem uvedeného jej spolu so spotrebiteľskou zmluvou

podsunula na podpis viaceré dokumenty. Predmetné dokumenty obsahujú vyše 60 ustanovení a sú
drobným písmom vymedzené na niekoľkých stranách. Uviedla, že zo strany žalovanej nebola poučená
o tom, aký právny úkon podpisuje a nebola jej daná akákoľvek faktická ani formálna možnosť odmietnuť
uzavrieť Dohodu o zrážkach zo mzdy. Konanie žalovanej je v tomto prípade v rozpore s odbornou
starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa. Predmetnú dohodu o

zrážkach zo mzdy žalovaná posunula žalobkyni na podpis spoločne so spotrebiteľskou zmluvou a
ostatnými listinami. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Zároveň
si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

9. Žalovaná sa k podanému vyjadreniu nevyjadrila.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením veci, teda, či súd prvej inštancie na
zistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadnesvojerozhodnutie
odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na

každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

14. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje
hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút
prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak

všakexistuječoilenhrozbavymoženianečestnéhoplnenia,jedôvodchrániťspotrebiteľapredhroziacim
rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške
nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné,
kedy tento inštitút obchodník aktivuje.

15. Do úvahy prichádza ochrana spotrebiteľa podľa § 3 ods. 3 a ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa
a uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy vrátane
neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa) alebo v prípade
neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ochrana určením dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatnej
neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa ustanovenia § 298 C.s.p..

16. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Žalovaná si v tomto

smere dôkazné bremeno nesplnila. Aj podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ veriteľ je povinný preukázať
splnenie svojich predzmluvných povinností poskytnutia informácie a overenia úverovej bonity dlžníka.
Zásadaefektivityjeporušená,akdôkaznébremenonesplneniapovinnostiveriteľazaťažujespotrebiteľa.

17. Žalobkyňa sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu

strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným
za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy
zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny
nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka

bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu
majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj
o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo
mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a
rozhodovaniu veriteľa.

18. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy tak umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúťochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o
zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez
súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77 Simmenthal).

19. Je zrejmé, že v danej veci má žalovaná nárok len na vrátenie súm zodpovedajúcich poskytnutým
finančným prostriedkom. Pri vykonávaní zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy však
niet subjektu, ktorý by bol oprávnený kontrolovať a zabezpečiť, aby dlžníkovi boli zo mzdy zrazené
peňažné prostriedky len vo výške, na ktorú má veriteľ reálne nárok a spotrebiteľovi - žalobkyni sa tak

nedostáva právnej ochrany, ktorú jej zaručuje právna úprava zakotvená v § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

20. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne
dojednaná, umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaná nemá

nárok, čo má za následok ich neplatnosť (§ 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka).

21. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy síce má svoj základ v znení zákona, no v spojení s
okolnosťami veci predstavuje nástroj na zinkasovanie úžerného plnenia. Podľa názoru odvolacieho súdu
je preto plne opodstatnená ochrana, ktorú vykonal súd prvej inštancie.

22. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

23. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s
ust. § 262 ods. 2 C.s.p.. Keďže žalovaná v odvolacom konaní nebola úspešná, odvolací súd priznal
náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni v rozsahu 100%. O výške priznanej náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§262 ods. 2 C.s.p.).

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).