Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/90/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8106216997
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8106216997.5

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu O. E., nar. 9. 3. XXXX, bytom Z., A. č. 7, právne
zastúpeného JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Prešove,
Slovenská 69, proti žalovanému EUROLANDS spol. s r.o. Prešov so sídlom v Prešove, Petrovanská
42, ICO: 36458121, právne zastúpenému JUDr. Patrikom Palšom, advokátom, Advokátska kancelária
so sídlom v Prešove, Masarykova 13, o zaplatenie 762,17 Eur s príslušenstvom, o odvolaní účastníkov

proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 28 C 102/2007-182 zo dňa 18. 11. 2009 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 139,98 Eur so 4 %-ným úrokom omeškania od 23. 11. 2005 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením.

Vychádzal zo skutkového zistenia, že žalobca si u žalovaného vo februári 2002 zakúpil motorové vozidlo
NISSAN ALMERA 1,5 Comfort. V auguste 2004 bol s týmto autom na dovolenke v Bulharsku, kde
sa auto pokazilo. Z tohto dôvodu žalobca komunikoval telefonicky so servisom so žalovaným v snahe
motorové vozidlo opraviť v Bulharsku. V tom čase však neexistoval v Bulharsku autorizovaný servis
vozidla Nissan, preto bola poslaná z Bratislavy odťahová služba, ktorá previezla auto do Bratislavy.

Žalobca v dôsledku poruchy motorového vozidla bol nútený stráviť v Bulharsku o dva dni dlhšie ako bola
plánovaná dovolenka, preto mal výdavky na ubytovanie a roamingové hovory so spoločnosťou Nissan
na Slovensku v celkovej výške 10 739 Sk. Napriek skutočnostiam preukazujúcim vynaloženie nákladov
na ubytovanie a roamingové hovory, súd prvého stupňa v tejto časti žalobu zamietol. Vychádzal z ust.
§ 620 Občianskeho zákonníka platného v čase poskytovania záruky žalovaným, ktorá predstavovala 6
mesiacov. Konštatoval, že žalovaný síce poskytol žalobcovi záruku presahujúcu vtedy zákonom danú

6-mesačnú lehotu, avšak s poukazom na ust. § 620 ods. 5 Občianskeho zákonníka boli predávajúcim
určené podmienky a rozsah tejto rozšírenej záruky v servisnej knižke v odstavci 7 bodu 2.8, podľa
ktorého rozšírená záruka sa nevzťahuje na vzniknuté problémy a komerčné straty, teda v danom prípade
na nocľah a roamingové hovory uplatnené žalobcom.

Ďalšiu žalovanú sumu vo výške 12 225 Sk uplatňovanú v súvislosti s opravou prevodovky vykonanou

dňa 04. 11. 2005 súd prvého stupňa posúdil ako čiastočne dôvodnú.

Vychádzajúc zo znaleckého posudku znalca Ing. A. P. dospel k záveru, že nedôvodné bola žalobcovi
účtovaná suma 4 217 Sk za opravu prevodovky faktúrou č. 0511063 zo dňa 11. 11. 2005, ktorá suma
zodpovedá neoprávnene naúčtovaným normohodinám vo výške 7,16 Sk. Zvyšok fakturovanej sumy
považoval za opodstatnený, keďže boli opravené v aute všetky časti a boli dodané k tomu náhradné

diely uvedené vo faktúre. Uviedol, že žalobca v priebehu konania spochybnil celú opravu prevodovky,keďže po 81 dňoch od tejto opravy a najazdení 3 439 km bola nevyhnutná ďalšia oprava prevodovky,
za ktorú faktúroval žalovaný faktúrou č. 0601127 zo dňa 30. 01. 2006 sumu 45 535 Sk.

V súvislosti s právnym posúdením tohto nároku žalobcu súd prvého stupňa citoval ust. § 652 ods. 1 a §
653Občianskehozákonníka.Úrokzomeškaniapriznalžalobcovipodľaust.§517ods.1,2Občianskeho
zákonníka. Uviedol, že o trovách konania a trovách štátu rozhodne osobitným uznesením v zmysle ust.
§ 151 ods 1 Občianskeho súdneho poriadku.

V zákonom stanovenej lehote podal proti zamietavému výroku rozsudku odvolanie žalobca. Namietal,
že prvostupňový súd vychádzajúc z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci vyvodil nesprávny
právny záver, ak žalobe v celom rozsahu nevyhovel. Nárok považoval za dôvodný a správny, čo bolo
preukázané servisnou knižkou, v ktorej je uvedená Panerópska záruka na vozidlá Nissan, vrátane
Bulharskej republiky. Namietal, že výdajky na opravu prevodovky neobsahujú žiaden údaj o vydaných
náhradných dielcoch na opravu, nenašiel sa mechanik, ktorý vykonal opravu, teda oprava bola vykonaná

nekvalitne a následne musela byť vykonaná opakovaná oprava, ktorú vykonal mechanik pán Varga. Za
nesprávny považoval názor súdu vo vzťahu k náhrade škody, keďže v danom prípade nešlo o komerčnú
stratu. Išlo o škodu spôsobenú nesprávnou informáciou o sieti záručných opravovní a komplikovaným
dovozom vadného vozidla a jeho posádky na Slovensko. Vinou tejto zavádzajúcej informácie sa stalo,
že vadu vozidla v Bulharsku musel riešiť telefonicky s dovozcom vozidiel Nissan Slovenská republika,

ktorý zakázal vykonať opravu vozidla opravovňou, ktorá nie je autorizovaným servisom. Poukázal
na to, že žalovaný nedodržal prísľub, že celú škodu, ktorá mu vznikla vadou vozidla v Bulharsku
a ktorú si uplatnil dňa 15. 10. 2004 uhradí, resp mu bude odrátaná z najbližšej opravy vozidla. Za
preukázateľné považoval to, že osobné motorové vozidlo sa pokazilo v Bulharsku na dovolenke, v
čase, kedy ešte bolo v zákonnej záručnej dobe, v dôsledku čoho žalovaný vady bezplatne odstránil.

Na strane žalovaného je teda preukázateľná zodpovednosť za škodu, keďže tento v záručnej knihe a
jej prílohách nesprávne informoval o poskytovanej záruke na vozidlá aj na území Bulharskej republiky.
Rozviedol základné predpoklady náhrady škody, teda porušenie právnej povinnosti, existenciu škody,
príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinením. Mal za to, že za škodu
spôsobenú nákladmi v Bulharsku objektívne zodpovedá žalovaný v nadväznosti na zmluvnú záruku. V

ďalej časti odvolania, týkajúcej sa prevodovky, trval žalobca na vrátení časti zaplatenej ceny za opravu
z dôvodu nepreukázania vykonania opravy. Mal za to, že oprava bola nadhodnotená, náhradné dielce
neboli na základe výdajky vydané na opravu a napriek tomu boli vyfaktúrované a naviac, že oprava bola
vykonaná neodborne. Vyslovil názor, že v prípade nekvalitnej opravy, okrem požiadavky na vrátenie
sumy v rozsahu vadného plnenia, prichádza do úvahy aj zľava z vadne vykonanej opravy prevodovky,

ktorá v zmysle judikátov SR môže predstavovať až 30 % z ceny vadného plnenia. Vytkol súdu prvého
stupňa, že touto skutočnosťou sa nezaoberal. Žalovaný totižto zodpovedal za vady, ktorých príčinou
je vadná oprava. Namietal, že prvostupňový súd v konaní a v odôvodnení rozsudku neakceptoval ani
jeden dôkaz a žiadne právne názory žalovaného (správne žalobcu - poznámka odvolacieho súdu), čím
závažným spôsobom porušil jeho práva na spravodlivý proces. Bolo povinnosťou prvostupňového súdu

vyporiadať sa vo vzájomnej súvislosti so všetkými predloženými dôkazmi a jeho tvrdeniami. Navrhol
v napadnutej časti rozsudok zmeniť a priznať mu celú žalovanú sumu s príslušenstvom, vrátane trov
konania.

Proti vyhovujúcemu výroku podal odvolanie žalovaný. Poukázal na nesprávnosť záverov znalca a na

spôsob vyhotovenia posudku, v dôsledku čoho bolo vydané nesprávne rozhodnutie súdu v dotknutej
časti. Vyúčtovanie opravy považoval za korektné a spracované podľa skutočnej zákazky, teda na
základe reálne potrebného času pre danú opravu. Bolo urobené na základe medzinárodných štandardov
akceptovaných všetkými poisťovňami v Slovenskej republike a Európskej únii. Zdôraznil, že žalobca
cenu opravy pri prevzatí vozidla akceptoval a riadne ju uhradil dňa 22. 11. 2005. Záver znalca považoval

za nesprávny a vykonaný nad rámec jeho kompetencií, pričom obsahuje viacero nepresností a neprávd.
Poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 23. 09. 2008, ktoré obsahovalo taktiež námietky voči znaleckému
posudku, predovšetkým na skutočnosť, že autorizovaní díleri nedisponujú programovým vybavením, na
základe ktorého mal znalec posudok vypracovať. Čo sa týka stanovenia počtu normohodín, tak žalovaný
namietal, že normohodina je len pomôcka pri stanovení doby opravy a keďže nie všetky opravy sú

rovnaké, tak nie vždy sa daná práca dá vykonať v danom čase. Poukazujúc na svedeckú výpoveď1 K.
K. zdôraznil, že v danom prípade sa jednalo o veľkú opravu, pretože bolo ulomené zo zubov, ktoré vošli
do ďalších častí prevodovky, ako aj ulomené ložisko. V súvislosti s právnou kvalifikáciou nároku žalobcu
prvostupňovým súdom (§ 653 Občianskeho zákonníka) žalovaný uviedol, že žalobca nikdy nenamietalvadnosť opravy alebo úpravy vecí, ale reklamoval len výšku fakturovanej sumy za servisné práce.
Vyslovil názor, že nie nezanedbateľným faktom pre posúdenie danej veci je to, že Slovenská republika
má podľa Ústavy SR ekonomiku založenú na trhovom hospodárstve a na voľnej tvorbe cien tovaru a

služieb,ktorésústanovenéukaždéhopodnikateľaindividuálnepodľanákladovpotrebnýchnanaplnenie
obsahu záväzku. Preto každý podnikateľ, a teda aj každý servis má iné ceny opráv a náhradných dielov.
Mal za to, že ak znalec vychádzal z informácií od dílerov iných značiek, alebo od neautorizovaných
servisov, či z garáží súkromných podnikateľov, tak dospel k iným cenám, čo je výsledok konkurenčného
trhového prostredia. Opravu vozidla žalobcu považoval za špecifickú a časovo náročnú, čo súd nevzal

do úvahy preto jeho rozhodnutie v tejto časti považoval za nesprávne. Navrhol rozsudok v napadnutej
časti zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uplatnil si trovy konania.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie obsahuje nepravdivé tvrdenia
nerešpektujúce realitu. Poukázal na to, že žalobca v odvolaní dokonca vznáša nové nároky vo vzťahu k
oprave, ktoré nie sú urobené zákonným spôsobom a v zákonom stanovených lehotách. Za nepravdivé
považoval tvrdenie žalobcu, že súd prvého stupňa neakceptoval jeho návrhy na vykonanie dokazovania,

resp. jeho právny názor.

Žalobca vo svojom záverečnom prednese predloženom v písomnej forme podaním zo dňa 05.
05 2010 považoval nárok z titulu zodpovednosti žalovaného zo zmluvnej záruky za dôvodný a
riadne zdokumentovaný. Za preukázateľnú považoval skutočnosť, že žalovaný mu poskytol záruku

jednostranným prehlásením v záručnom liste, čo bolo preukázané súdu doložením servisnej knižky, v
ktorej sú presne definované podmienky zákonnej aj zmluvnej záruky, čo však prvostupňový súd nebral
v úvahu. Druhú časť žaloby považoval za dôvodnú, keďže bolo preukázané, že oprava bola vykonaná
nekvalitneaneodborne,čímsasúdprvéhostupňanezaoberal.Rozsudoksúduprvéhostupňapovažoval
za nepreskúmateľný čo do dôvodov, keďže nie je z neho zrejmé, na základe akých skutkových zistení

súd dospel k záverom, ktoré boli podkladom pre vydanie rozsudku.

O odvolaniach bolo rozhodnuté rozsudkom č. k. 15 Co 14/2010-231 zo dňa 5. 5. 2010. Rozsudok
Krajského súdu v Prešove však bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 6 Cdo 29/2011-285
zo dňa 23. 6. 2011 spolu s uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 28 C 102/2007-246 zo dňa 13.

7. 2010 a uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 6 Co 17/2010-265 zo dňa 29. 9. 2010, preto o
odvolaniach bolo rozhodnuté opakovane.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
Zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.)

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z §
212 O.s.p. a zistil, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový
stav veci.

V predmetnom konaní sú žalobcom uplatnené dva samostatné nároky, pričom z doposiaľ vykonaných

dôkazov vyplýva, že ide o nároky plynúce zo zodpovednosti za vady a nároky súvisiace, s ktorými zákon
spája zánik práva v prípade jeho včasného neuplatnenia (preklúzia). Žalobca napriek výzve odvolacieho
súdu a napriek kvalifikovanému zastúpeniu advokátom svoje nároky bližšie právne nešpecifikoval, preto
vzhľadom na tvrdené skutkové okolnosti je dôvodné posúdiť nárok žalobcu na zaplatenie nákladov
súvisiacich s opravou vady vozidla vzniknutou v Bulharsku v zmysle § 598 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 598 Občianskeho zákonníka kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu
vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady.
Podľa § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 30. 4. 2002 vady musí kupujúci uplatniť u
predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať

na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 6 mesiacov, ak ide o vady krmív do 3 týždňov a ak ide o vady
zvierat, do 6 týždňov od prevzatia veci.

Podľa § 599 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu nevyhnutných nákladov môže kupujúci
uplatniť na súde, len ak náklady predávajúcemu oznámi v lehote uvedenej v ods. 1.

Podľa ust. § 583 Občianskeho zákonníka k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase,
dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.V zmysle citovaného ustanovenia v prípadoch preklúzie nároku je povinnosťou súdu prihliadať k zániku
práva aj bez návrhu.

V súlade so zásadou hospodárnosti konania (§ 100 a nasl. O.s.p.) pri rozhodovaní o právach, ktoré
zanikajú v dôsledku oneskoreného uplatnenia je prvoradou úlohou súdu posudzovanie včasnosti
uplatnenia nároku.

V konaní pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že žalobca zakúpil osobné motorové vozidlo

u žalovaného dňa 19. 02. 2002, teda v čase účinnosti Občianskeho zákonníka, ktorého znenie § 599
poskytovalo 6-mesačnú záručnú lehotu. Žalovaný však poskytol žalobcovi rozšírenú záruku v rozsahu
3 rokov s výnimkou uvedenou v bode 2.8 ods. 7, podľa ktorého sa táto rozšírená záruka nevzťahuje
na sprievodné alebo následné škody, ako napríklad znemožnenia použitia vozidla, vzniknuté problémy
alebo komerčné straty. Citované obmedzenie poskytnutej záruky je potrebné vykladať v súlade s ust. §
34 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže v danom prípade išlo o jednostranný právny úkon žalovaného

vyjadrujúci prejav vôle.

Podľa ust. § 37 os. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

V zmysle uvedeného ustanovenia právny úkon musí byť urobený určite a zrozumiteľne, to znamená, že
jeho obsah musí byť vyjadrený tak jasne, aby nepripúšťal špekulatívne dohady a veľmi široký výklad.
Formulácia uvedená v záručnej a servisnej knižke v bode 2.8 je nezrozumiteľná a neurčitá, preto
obmedzenie predĺženej záruky je potrebné považovať za neplatný právny úkon. V takomto prípade
predĺžená záručná lehota sa vzťahuje na všetky nároky vyplývajúce z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi

žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej bola kúpa osobného motorového vozidla NISSAN ALMERA
1,5 Comfort.

Zákon priznáva kupujúcemu aj právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s
uplatnením práv zo zodpovednosti za vady. Náklady vynaložené na ubytovanie naviac a na roamingové

hovory je možné považovať za
nevyhnutné náklady vzniknuté v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady, pokiaľ takýto
nárok žalobca nebude kvalifikovať inak. Právo na úhradu nákladov je právom prekludovateľným, pričom
prekluzívna lehota je spojená s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady. V prípade, že žalobca bude
trvať na uplatnených nárokoch a tieto žiadnym iným spôsobom nebude kvalifikovať, tak bude úlohou

súduprvéhostupňazistiťpresne,kedydošlokoznámeniunákladov,pričompreukázaniečasuaspôsobu
ich oznámenia zaťažuje dôkazným bremenom žalobcu. K takýmto časovým zisteniam je potrebné potom
posúdiť plynutie prekluzívnych lehôt. Dôležité je pritom rešpektovať názor odvolacieho súdu vyslovený
tak v tomto, ako aj v predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 05. 05 2010, týkajúci sa dĺžky záručných lehôt.

Druhý nárok žalobcu sa skutkovo opieral o preplatenie opravy, ktorú podľa jeho tvrdení žalovaný
nevykonal, resp. ju vykonal nekvalitne.

Podľa ust. § 653 ods. 1 Občianskeho zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vykonaná
oprava alebo úprava pri prevzatí veci objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí

veci v záručnej dobe.

Podľa § 654 ods. 1 Občianskeho zákonníka záručná doba je 3 mesiace, ak nie je dojednaná alebo
osobitnými predpismi ustanovená inak; pri stavebných prácach je záručná doba najmenej 18 mesiacov.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom priznal žalobcovi sumu 139,98 Eur ako sumu naúčtovanú
viac za normohodiny. Z doposiaľ vykonaného dokazovania však vyplynulo, že uplatneniu tohto nároku
nepredchádzalo uplatnenie zodpovednosti za vady vykonanej opravy v zmysle cit. ustanovení, ale že
takéto právo uplatnil žalobca až v priebehu súdneho konania na pojednávaní dňa 06. 04. 2009. Žalobca
na tomto pojednávaní namietal nevykonanie opravy. Doposiaľ bolo preukázané, že žalobca si motorové

vozidlo po vykonanej oprave prevzal dňa 14. 11. 2005, preto od tohto dátumu mu začala plynúť záručná
lehotavdĺžkejednéhorokanaoriginálnedielyapríslušenstvá(bod1.4záručnejaservisnejknižky),resp.
záručná lehota v dĺžke troch mesiacov na vykonanú prácu. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní
bude zistiť presné dátumy uplatnenia reklamácie vykonanej opravy, ak žalobca tento nárok nepodložíinou skutkovou a právnou argumentáciou. Pre posúdenie včasnosti uplatnenia nárokov je dôležité,
či žalobca sa domáha vrátenia časti žalovanej sumy z titulu vadného plnenia (nevykonania opravy),
alebo z titulu neprimerane vysokej zaplatenej ceny opravy, čo by bolo možné posúdiť ako bezdôvodné

obohatenie žalovaného. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí konštatuje pochybenie žalovaného
spočívajúce v neprimeranom vyúčtovaní normohodín, avšak tento nárok bližšie právne nezdôvodnil,
resp. nie je jednoznačné, či citované ustanovenia sa vzťahujú aj na tento druhý nárok. Preto v tejto časti
je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný, čím účastníkom bola odňatá možnosť konať pred
súdom.

S poukazom na uvedené odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s ust. § 221 ods.
1 písm. f/, h/ O.s.p.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o trovách celého konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.