Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. január 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/28/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416202959
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4416202959.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu

JUDr.LýdieGálisovejaJUDr.MárieMalíkovejvprávnejvecižalobkýň:1.B.N.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
T. XXXX/XX, XXX XX S., 2. S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX S., zastúpených:
JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o., so sídlom Forgáchova bašta 7, 941 01 Nové Zámky, proti
žalovanému: FINANC PARTNERS, s.r.o., so sídlom Jesenského 230/7, 958 01 Partizánske, IČO: 36
783 323, zastúpenému: JUDr. Kamil Beresecký, advokát so sídlom Farská 33, 949 01 Nitra, o určenie
neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, neplatnosti zmluvy o úvere a v právnej veci žalovaného
proti žalobkyniam v 1. a 2. rade o zaplatenie sumy 27.950 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkýň v

1. a 2. rade a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 19. októbra
2017 č.k. 14C/25/2016-308, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti týkajúcej sa
lehoty na plnenie p o t v r d z u j e .

II. V Napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobkyne v prvom
a druhom rade sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému sumu 11.590 eur a úrok z

omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 11.590 eur od 30.11.2014 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo vzťahu k vyhovujúcej časti týkajúcej sa určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva
majú žalobkyne v prvom a druhom rade nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie voči
žalovanému v rozsahu 100 %.

IV. Vo vzťahu k vyhovujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 26.877 eur má žalovaný nárok na náhradu

trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania voči žalobkyniam v prvom a druhom
rade v rozsahu 100 %.
V. Vo vzťahu k zastavujúcej časti týkajúcej sa neplatnosti zmluvy o úvere má žalovaný nárok na náhradu
trov konania pred súdom prvej inštancie voči žalobkyniam v prvom a druhom rade v rozsahu 100 %.

VI. Vo vzťahu k zastavujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1.073 eur majú žalobkyne v prvom a
druhomradenároknanáhradutrovkonaniapredsúdomprvejinštancievočižalovanémurozsahu100%.

VII. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalobkyniam v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalovanému sumu 15.287 eur s úrokmi z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 15.360 eur od30.11.2014 do 11.06.2015, zo sumy 15.310 eur od 12.06.2015 do 23.06.2016, zo sumy 15.307 eur
od 24.06.2016 do 27.07.2016, zo sumy 15.297 eur od 28.07.2016 do 14.02.2017, zo sumy 15.292
eur od 15.02.2017 od 19.04.2017 a zo sumy 15.287 eur od 20.04.2017 do zaplatenia do troch dní od

právoplatnostirozsudku.Vostatnejčastižalobužalovanéhoprotižalobkyniamzamietol. Určil,žezmluva
o zriadení záložného práva zo dňa 29.04.2014 uzatvorená medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným,
ktorou bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci S., katastrálne územie
S., zapísaných na Okresnom úrade H. T., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX ako parcela
C-KN č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 799 m2, dom súpisné číslo XXXX, na

parcele č. XXXX/XXX, ktorý vklad záložného práva bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Nové
Zámky, katastrálny odbor V2226/14, je neplatná. Konanie o neplatnosť Zmluvy o úver č. XXX zo dňa
29.04.2014 uzatvorenej medzi žalovaným na strane jednej a žalobkyňami na strane druhej zastavil.
Zastavil aj konanie o žalobe žalovaného proti žalobkyniam v časti o zaplatenie sumy 1.073 eur s úrokmi
z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 1.000 eur od 30.11.2014 do zaplatenia. Žiadnej zo strán sporu právo
na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 489, § 34, §

37 ods. 1, 2, § 38 ods. 1, 2, § 39, § 451 ods. 1, 2, § 454 § 456 prvá veta, § 457, § 517 ods. 2, § 52
ods. 1, 2, 3, 4, § 52a ods. 1, 2, § 151a, § 151b Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 01.02.2013), §
497 Obchodného zákonníka.
1.2. Uznesením zo dňa 8. marca 2017 č.k. 14C/25/2016-191 spojil konanie vedené na Okresnom súde

Nové Zámky sp.zn. 14C/25/2016 a pod sp.zn. 18C/190/2016 z dôvodu hospodárnosti. Vzhľadom na
späťvzatie žaloby žalobkýň (14C/25/2016) v časti o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a späťvzatie
žaloby žalovaného (18C/190/2016) v časti o zaplatenie sumy 1.073 eur s príslušenstvom, konanie v
týchto častiach podľa § 144 a § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku zastavil. Po čiastočnom
zastavení sa zaoberal nárokom žalobkýň, ktorým sa voči žalovanému domáhali určenia neplatnosti

zmluvy o zriadení záložného práva, ktorému vyhovel. Následne sa zaoberal nárokom žalobcu po
čiastočnom späťvzatí uplatnenom voči žalobkyniam na zaplatenie sumy 26.877 eur s príslušenstvom.
1.3. V časti týkajúcej zaplatenia sumy 26.877 eur sa ako predbežnou otázkou zaoberal platnosťou
zmluvy o úvere č. 586/2017 zo dňa 29.04.2014. Dospel k záveru, že predmetná zmluva nebola platne
uzavretá, keďže zo strany žalobkýň bola uzavretá pod tlakom z obavy zo straty obydlia, resp. hroziacej

dražby, preto nebola uzavretá slobodne podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázal na
majetkové pomery žalobkýň, ktoré nemohli poskytnutý úver splatiť do 6 mesiacov. Zároveň zistil, že
žalovaný si neoveroval skutočné príjmy žalobkýň, ani nemal prísľub od tretieho subjektu ochotného
žalobkyniam poskytnúť úver na refinancovanie úveru poskytnutého žalovaným. Z uvedených dôvodov
dospel k záveru, že žalovanému bolo už pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy zrejmé, resp. mal

a mohol to vedieť, že žalobkyne úver v dohodnutej dobe splatnosti nevrátia, preto považoval zmluvu
za neplatnú aj podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zároveň predmetnú zmluvu považoval za
neplatnú aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže odporovala dobrým mravom, keďže nesledovala
účel, pre ktorý sa zmluve o úvere uzatvárajú - riešenie finančnej situácie.
1.4. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaný na základe neplatnej zmluvy o úvere plnil v

prospech žalobkýň, ktoré sa na jeho úkor obohatili. Preto im vznikla povinnosť bezdôvodné obohatenie
vydať žalovanému. Zistil, že žalovaný vložil dňa 29.04.2014 na účet žalobkýň sumu 10.402 eur, čím
žalobkyne túto sumu prijali. Ďalej žalovaný plnil za žalobkyne to, čo ony mali plniť spoločnosti Expres
Credit, s.r.o. K tomuto plneniu uviedol, že žalobkyne sa obohatili iba vo výške rozdielu medzi prijatými
sumami úverov v súvislosti podľa zmlúv o úvere uzavretých s Expres Credit, s.r.o. a sumami, ktoré tejto

spoločnosti zaplatili. Zistil, že v prípade Zmluvy č. 1/2012 žalobkyne prijali úver vo výške 3.600 eur a
zaplatili sumu 1.190 eur, rozdiel bol 2.410 eur. V prípade Zmluvy č. 11/2012 žalobkyne prijali úver vo
výške 2.880 eur a zaplatili sumu 332 eur, rozdiel bol 2.548 eur. Na základe uvedeného dospel k záveru,
žežalobkynesanaúkoržalovanéhobezdôvodnéobohatilispoluvsume4.958eur(2410+2548=4958).
1.5. Konštatoval, že žalobkyniam vznikla povinnosť vydať žalovanému bezdôvodné obohatenie spolu v

sume výške 15.360 eur (10.402 eur + 4.958 eur). Z uvedenej sumy žalobkyne zaplatili sumu 73 eur (dňa
11.06.2015 sumu 50 eur, dňa 23.06.2016 sumu 3 eurá, dňa 07.07.2016 sumu 10 eur a v dňoch 14.02.
a 19.04.2017 po 5 eur). Žalobkyniam zostala povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie žalovanému v
sume 15.287 eur. Uviedol, že s vydaním bezdôvodného obohatenia sa žalobkyne dostali do omeškania
dňom30.11.2014avzniklaimpovinnosťpodľa§517ods.2Občianskehozákonníkazaplatiťžalovanému

aj úroky z omeškania vo výške podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení od 01.02.2013.
Žalovaný ich uplatnil úrokovou sadzbou 5,05 % ročne, ktorá neprevyšovala zákonnú úrokovú sadzbu.
1.6. V ostatnej časti súm poukázaných žalovaným na účet Expres Credit, s.r.o. spolu 11.590 eur,
dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že nároky spoločnosti Expres Credit, s.r.o. uspokojil zažalobkyne dôvodne. Žalovaný nepreukázal, aké nároky, z čoho pozostávajúce a či oprávnené na
základe uvedených zmlúv až do výšky 9.010 eur a 7.588 eur zúčtovala spoločnosť Expres Credit, s.r.o.,
na ťarchu žalobkýň, resp. či nekonala v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa. Najmä, či zmluvy

neobsahovali neprijateľné zmluvné podmienky, a teda či nejde o zmluvy bez úrokov a poplatkov. Preto
v zostávajúcej časti istiny spolu s úrokmi z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol.
1.7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keďže berúc do úvahy čiastočné späťvzatia
žalôb, ktoré nezavinila protistrana, dospel k záveru, že strany sporu mali vo veci úspech iba pomerný.

2.1. Žalobkyne podali v zákonnej lehote odvolanie a žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil v prvom výroku tak, že žalobu v tejto časti zamieta a v šiestom výroku tak, že im prizná
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Dôvodili tým, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie im počas konania nesprávnym procesným
postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces.
2.2. Namietali voči skutkovému zisteniu súdu prvej inštancie, podľa ktorého vklady v hotovosti vykonané
A. C. považoval za vklady vykonané žalovaným. Poukázali na výpis z obchodného registra žalovaného
a tvrdili, že neuvedenie obchodného mena žalovaného na predložených dokladoch potvrdzuje, že
to nebol žalovaný, kto vkladal finančné prostriedky na účty. Navyše žalovaný nepreukázal, že

disponoval finančnou hotovosťou v sume 27.000 eur, keďže výdavkový doklad predložený žalovaným
bol prepisovaný. Z uvedených dôvodov tvrdili, že v konaní nebolo preukázané plnenie žalovaného z
neplatnej zmluvy v ich prospech.
2.3. Namietali, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že im vznikla
povinnosť vydať žalovanému bezdôvodné obohatenie spolu vo výške 15.360 eur a že žaloba v časti o

zaplatenie sumy 15.287 eur bola podaná dôvodne. Namietali, že zmluva o úvere je reálnou zmluvou a
žalovaný, ako poskytovateľ úveru mal povinnosť preukázať skutočné odovzdanie peňazí.
2.4. Tvrdili, že súd prvej inštancie nemal prihliadať na prostriedky procesnej obrany žalovaného, ktoré
nepredložil včas. Tým, že žalovanému boli poskytované nové možnosti doplniť svoje vyjadrenia, bola
porušená zásada rovnosti zbraní, čím im súd prvej inštancie znemožnil, aby uskutočňovali im patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Porušenie práva na
spravodlivý proces namietali aj v súvislosti s tým, že súd prvej inštancie sa nezaoberal ich návrhom, aby
priznané plnenie im bolo povolené splácať v splátkach po 50 eur mesačne a svoje rozhodnutie v časti
lehoty na plnenie neodôvodnil.
2.5. Namietali voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého späťvzatie v časti o určenie, že úverová

zmluva je neplatná, nezavinila protistrana. Tvrdili, že žalobu vzali čiastočne späť potom, o žalovaný
podal žalobu na plnenie z dôvodu, že stratili naliehavý právny záujem na požadovanom určení a túto
otázku stačilo riešiť, ako predbežnú. Keďže súd prvej inštancie rozhodol, že neplatná je záložná zmluva
aj zmluva o úvere, mali v tejto časti úspech 100 %, v časti o zaplatenie mali úspech 45 % a úspech
žalovaného bol 55 %. Preto boli v spojenom konaní úspešné a majú nárok na náhradu trov konania.

3.1. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie voči druhému a šiestemu výroku rozsudku súdu prvej
inštancie a žiadal, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel a zaviazal žalobkyne mu spoločne a nerozdielne
zaplatiť aj sumu 11.640 eur s úrokmi z omeškania. Dôvodil ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. d), f) a
h) CSP, podľa ktorých konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok neprávne rozhodnutie vo

veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3.2. Tvrdil, že v konaní bolo preukázané, že konateľ žalovaného získal vedomosť o výške zosplatnených
úverov od žalobkýň tak, že žalobkyne mu osobne predložili výzvy spoločnosti Expres Credit, s.r.o. zo
dňa 02.04.2014 s vyčíslenými dlžnými sumami. Doručenkami bolo preukázané, že tieto výzvy skutočne

prevzali žalobkyne. Na základe uvedených listín a na základe žiadosti žalobkýň zapracoval do zmluvy
o úvere výšku a spôsob úhrady dlžných súm zosplatnených úverov spoločnosti Expres Credit s.r.o.
3.3. Namietal, že nebol oprávnený skúmať výšku zosplatených úverov iného veriteľa ani špecifikáciu
nárokov vyplácaného úveru. Takúto povinnosť mu neukladá žiaden právny predpis. Namietal, že
skúmanie podmienok záväzkového vzťahu medzi žalobkyňami a Expres Credit s.r.o. s tým, či nejde o

zmluvy bez úrokov a bez poplatkov, prináleží výlučne súdu. Tvrdil, že ak žalobkyne sú názoru, že zmluvy
uzatvorené s Expres Credit s.r.o. obsahujú neprijateľné podmienky, nič im nebráni podať voči Expres
Credit žalobu. V tejto časti považoval rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný.4.1. Žalobkyne sa k odvolaniu žalovaného vyjadrili písomne. Uviedli, že v odvolaní žalovaného absentuje
odôvodnenie. Zotrvali na svojom odvolaní a uviedli, že s tvrdeniami žalovaného nesúhlasia.
4.2. V následnom vyjadrení opätovne zotrvali na svojom odvolaní, popreli tvrdenia žalovaného a

poukázali na vykonané dokazovanie. Osobitne uviedli, že žalovaný nespochybnil záver súdu prvej
inštancie,podľaktoréhosúúverovázmluvaazáložnázmluvaneplatné.Popreli,žežalovanémupredložili
listiny, ktorými mali mať zosplatnené úvery. Zotrvali na tom, že žalovaný svoje odvolanie nedostatočne
odôvodnil. V ďalšom vyjadrení zotrvali na svojom predchádzajúcom vyjadrení a uviedli, že majú za to,
že žalovaný svoje odvolanie dostatočne neodôvodnil, neuniesol dôkazné bremeno, nespochybnil záver

súdu prvej inštancie, podľa ktorého je úverová zmluva neplatná a nepreukázal dôvodnosť uplatneného
nároku. V poslednom vyjadrení popreli nesprávnosť a účelovosť svojich tvrdení a zotrvali na tom, že
žalovaný svoje dôkazné bremeno neuniesol.

5.1. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkýň uviedol, že s ich tvrdeniami nesúhlasí. Tvrdil, že v
okamihu výkonu záložného práva žalobkyne nespochybňovali poskytnutie úveru. Pokiaľ to namietali

v odvolaní, bolo ich tvrdenie účelové. Poukázal na skutočnosť, že predložil všetky svoje ekonomické
dokumenty. Tvrdil, že pre realizáciu vkladu právnických osôb v peňažných ústavoch je vždy potrebné,
aby vkladajúca osoba peňažnému ústavu predložila svoj doklad totožnosti. Namietal voči povoleniu
plnenia uloženej povinnosti v splátkach po 50 eur. keďže dĺžka splácania by bola viac ako 44 rokov.
Poukázal na vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie.

5.2. V následnom vyjadrení uviedol, že s tvrdeniami žalobkýň nesúhlasí a poukázal na obsah
svojho odvolania a predchádzajúceho vyjadrenia. V ďalšom vyjadrení uviedol, že sa pridržiava
predchádzajúceho vyjadrenia a žiada rozhodnúť v zmysle svojho odvolania. V poslednom vyjadrení
uviedol, že tvrdenia žalobkýň sú nesprávne a účelové a zopakoval svoju predchádzajúcu argumentáciu.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané stranami sporu v
zákonomstanovenejlehotenapodanieodvolania(§359,362ods.1CSP)azistení,žespĺňajúnáležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolaní (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že

odvolanie žalobkýň nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti
a v časti týkajúcej sa lehoty na plnenie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Odvolanie
žalovaného považoval za dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti podľa § 388 CSP zmenil tak, že uložil žalobkyniam povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalovanému sumu 11.590 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 11.590 eur od

30.11.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9.1. Žalobkyne v odvolaní namietali vadu konania spočívajúcu v nesprávnom procesnom postupe
súdu prvej inštancie. Tvrdili, že súd prvej inštancie nemal prihliadať na prostriedky procesnej obrany

žalovaného, ktoré nepredložil včas a poskytovať žalovanému nové možnosti doplniť svoje vyjadrenia.
Navyše sa že súd prvej inštancie nezaoberal ich návrhom, aby priznané plnenie im bolo povolené
splácať v splátkach po 50 eur mesačne a svoje rozhodnutie v časti lehoty na plnenie neodôvodnil.
Odvolací súd preto, predtým ako preskúmal napadnutý rozsudok, skúmal, či súd prvej inštancie konanie
zaťažil vadami namietanými žalobkyňami.

9.2. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb v konaní
pred súdom užívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Medzi ne patrí aj
kontradiktórnosť a právo strán sporu na rovnosť zbraní. Princíp kontradiktórnosti je upravený v čl. 9 CSP
a jeho podstatou je právo strany sporu oboznámiť sa s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi proti strany a
právo vyjadriť k nim svoje stanovisko. Rovnosť zbraní je upravené v čl. 6 CSP a spočíva v tom, že každá

strana sporu má vo vzťahu k protistrane rovnocenné postavenie.
9.3. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyne sa domáhali voči žalovanému určenia neplatnosti
zmluvy o úvere a záložnej zmluvy a uloženia povinnosti zaplatiť žalovanému sumu 26.922 eur v
pravidelných splátkach po 50 eur mesačne. Súd prvej inštancie dňa 20.01.2017 vyzval žalovanéhona vyjadrenie k žalobe podľa § 167 ods. 2 CSP v lehote 15 dní. Výzva bola žalovanému doručená
dňa 25.01.2017. Žalovaný sa k žalobe v určenej lehote vyjadril, tvrdil, že dlh žalobkýň je 27.000
eur a dohodnutý úrok 1.000 eur a namietal voči výške splátok, ktorými žalobkyne chcú svoj dlh

voči nemu splniť. Tvrdil tiež, že zmluva o úvere vrátane záložnej zmluvy sú platné. Následne súd
prvej inštancie rozhodol o spojení prejednávanej veci a veci vedenej pod sp.zn. 18C/190/2016 a
vyjadrenie žalovaného doručil žalobkyniam s výzvou, aby sa k nemu vyjadrili rovnako v lehote 15 dní, čo
žalobkyne v určenej lehote urobili. Súd prvej inštancie nariadil predbežné prejednanie veci a vyjadrenie
žalobkýň doručil žalovanému. Na predbežnom prejednaní veci žalovaný opravil svoje vyjadrenie, čo

právna zástupkyňa žalobkýň namietala. Súd prvej inštancie uviedol, čo bolo v konaní sporné a zo
strany žalovaného nepreukázané a vyzval žalovaného na urobenie doplňujúcich skutkových tvrdení.
Doplňujúce skutkové tvrdenia sa mali týkať obsahu zmluvy o úvere a splnenia zákonnej povinnosti
žalovaného pred poskytnutím úveru zistiť majetkovú situáciu žalobkýň. Následné vyjadrenie žalovaného
bolo žalovaným priamo doručené právnej zástupkyni žalobkýň elektronicky, čo právna zástupkyňa
potvrdila na pojednávaní dňa 29.06.2017.

9.4. Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu stanovuje ustanovenie § 220 ods. 2 Civilného
sporového poriadku. Podľa neho v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a

ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia Civilného
sporového poriadku pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore
nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho

nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery
zoskutkovýchzisteníprižiadnejmožnejinterpretáciinevyplývajú,anapokontiežlenvšeobecnésúhrnné
zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. V danej veci
súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku stručne uviedol, čoho sa žalobkyne domáhali a z akých
dôvodov. Opomenul však uviesť, že žalobkyne sa domáhali aj toho, aby im súd uložil povinnosť zaplatiť

žalovanému sumu 26.922 eur v pravidelných splátkach po 50 eur mesačne, ku ktorej však uviedli, že ju
upravia znížením o časť, ktorá bola vyplatená spoločnosti Expres Credit, s.r.o. nedôvodne. Uviedol len,
že žalovaný sa v konaní vedenom pod sp.zn. 18C/190/2016 domáhal voči žalobkyniam zaplatenia sumy
27.950 eur, 26.950 eur ako istiny a 1.000 eur ako jednorazovej odmeny, resp. úroku. Súd prvej inštancie
po spojení vecí konal jednak o určovacej žalobe žalobkýň a jednak o žalobe na plnenie žalovaného s

tým,žesovšetkýminávrhmistránsporusavosvojomrozhodnutívyporiadal. Otejčastižalobyžalobkýň,
ktorou sa domáhali, aby im súd uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 26.922 eur v pravidelných
splátkach po 50 eur mesačne súd prvej inštancie nekonal, keďže táto časť sa po spojení veci stala
súčasťou žalobného návrhu vyplývajúceho zo žaloby na plnenie podanej žalovaným.
9.5. Podľa názoru odvolacieho súdu, týmto procesným postupom súdu prvej inštancie nebolo porušené

právo žalobkýň na rovnosť zbraní ani právo na spravodlivý proces.

10.1. V danej veci sa žalobkyne domáhali jednak určenia, že zmluva o úvere č. 586/2014 zo dňa
29.04.2014azmluvaozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiamvovlastníctvežalobkynev1.radezo
dňa 29.04.2014 sú neplatné. Ďalej sa domáhali uloženia povinnosti, že sú povinné zaplatiť žalovanému

sumu 26.922 eur v mesačných splátkach po 50 eur, ku ktorej však uviedli, že ju upravia znížením o
časť, ktorá bola vyplatená spoločnosti Expres Credit, s.r.o. nedôvodne. Žalovaný sa žalobou na plnenie
vedenou pod sp.zn. 18C/190/2016 domáhal voči žalobkyniam zaplatenia sumy 27.950 eur, 26.950 eur
ako istiny a 1.000 eur ako jednorazovej odmeny, resp. úroku. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa
8. marca 2017č.k. 14C/25/2016-191 spojil konanie vedené na Okresnom súde Nové Zámky sp.zn.

14C/25/2016 a pod sp.zn. 18C/190/2016 z dôvodu hospodárnosti.
10.2. Súd prvej inštancie určil, že zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 29.04.2014 je neplatná.
Konanie o neplatnosť Zmluvy o úvere č. XXX zo dňa 29.04.2014 uzatvorenej medzi žalovaným na
strane jednej a žalobkyňami na strane druhej zastavil. Zastavil aj konanie o žalobe žalovaného proti
žalobkyniam v časti o zaplatenie sumy 1.073 eur s úrokmi z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 1.000 eur

od 30.11.2014 do zaplatenia. Žalobkyniam uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému
sumu 15.287 eur s úrokmi z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 15.360 eur od 30.11.2014 do 11.06.2015,
zo sumy 15.310 eur od 12.06.2015 do 23.06.2016, zo sumy 15.307 eur od 24.06.2016 do 27.07.2016, zo
sumy 15.297 eur od 28.07.2016 do 14.02.2017, zo sumy 15.292 eur od 15.02.2017 od 19.04.2017 a zosumy 15.287 eur od 20.04.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti
týkajúcej sa zaplatenia sumy 11.590 eur (27950-1073-15287=11590) a úroku z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 11.590 eur od 30.11.2014 do zaplatenia žalobu žalovaného proti žalobkyniam zamietol.

10.3. Obe strany sporu podali proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Žalobkyne napadli
vyhovujúcu časť rozsudku týkajúcu sa peňažného plnenia a rozhodnutie o trovách konania a žalovaný
napadol zamietajúcu časť rozsudku a tiež rozhodnutie o trovách konania, preto boli tieto časti rozsudku
súdu prvej inštancie predmetom skúmania odvolacím súdom.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu uzatvorili dňa 29.04.2014 zmluvu o úvere č. XXX/XXXX,
ktorej predmetom bol záväzok žalovaného v postavení veriteľa poskytnúť žalobkyniam v postavení
dlžníka 1. a 2. úver vo výške 27.000 eur tak, že A) veriteľ uhradí záväzok dlžníka 1. voči spoločnosti
Expres Credit, s.r.o. vyplývajúci zo zmluvy o úvere č. 12012 zo dňa 18.01.2012 v sume 7.588 eur, B)
veriteľ uhradí záväzok dlžníka 1. voči spoločnosti Expres Credit, s.r.o. vyplývajúci zo zmluvy o úvere č.
XXXXXX zo dňa 30.05.2012 v sume 9.010 eur, C) tretiu časť istiny 10.402 eur veriteľ poskytne dlžníkom

1. a 2. na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo VÚB a.s. Výška úroku bola dohodnutá vo
forme jednorazovej odmeny za poskytnutie úveru vo výške 1.000 eur. Žalobkyne sa v zmluve zaviazali
vrátiť poskytnutý úver žalovanému do 29.10.2014. Žalovaný, prostredníctvom svojho konateľa. vykonal
dňa 29.04.2014 všetky tri úhrady v súlade s dohodou v zmluve o úvere. Prijatie vkladov v hotovosti
potvrdila VÚB, a.s. pobočka Nové Zámky.

12. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

13.1. Odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej vyhovujúcej a

napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa peňažného plnenia a dospel k záveru, že súd prvej
inštancie vykonal v tejto časti v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich
skutočností. Z hľadiska skutkového stavu mal preukázané uzatvorenie zmluvy o úvere č. č. 586/2014
zo dňa 29.04.2014 a splnenie záväzku žalovaného z uvedenej zmluvy. Ako predbežnú otázku skúmal
platnosť predmetnej zmluvy a dospel k záveru, že je absolútne neplatná podľa § 37 a § 39 Občianskeho

zákonníka. Po tomto závere považoval za rozhodujúce, že žalovaný na základe neplatnej zmluvy plnil
v prospech žalobkýň, ktoré sa tým na jeho úkor bezdôvodné obohatili. Mal preukázané, že plnenie
žalovaného pozostávalo zo sumy 10.402 eur, 9.010 eur a 7.588 eur.
13.2. Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na skutkový stav zistený a vyhodnotený súdom prvej
inštancie, ako i vzhľadom na jeho právny záver, podľa ktorého bola zmluva o úvere neplatná, bolo

rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 15.287
eur s príslušenstvom vecne správne, preto v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
13.3. Odvolací súd nespochybňuje záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého zmluvu o úvere č. XXX/
XXXX zo dňa 29.04.2014 bola zmluvou spotrebiteľskou, a preto sa na ňu vzťahujú ustanovenia §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, i keď ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku upravená nie je.

Nestotožnil sa však so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobkyniam nevznikla povinnosť
vydať žalovanému bezdôvodné obohatenie spolu v sume 11.590 eur s príslušenstvom. Uvedený záver
súd prvej inštancie založil tom, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal z akých
nárokovpozostávaloplnenievsume9.010eura7.588eurpoukázanéspoločnostiExpresCredits.r.o.za
žalobkyne, či uvedená spoločnosť pri uzatváraní zmlúv so žalobkyňami nekonala v rozpore s predpismi

na ochranu spotrebiteľa a či zmluvy neobsahovali neprijateľné zmluvné podmienky.
13.4. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť strany tvrdiť a označiť dôkazy na
preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
strán. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť
preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo

strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj z toho
vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. V danej veci strany sporu
uzavreli zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá svojim charakterom bola zmluvou
spotrebiteľskou. Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že je absolútne neplatná podľa § 37 a §
39 Občianskeho zákonníka, nastúpil režim upravený v ustanovení § 457 Občianskeho zákonníka. S

uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva vzájomná povinnosť účastníka neplatnej zmluvy vrátiť
druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal. V konaní bolo preukázané plnenie žalovaného z neplatnej
zmluvy tak, ako bolo dohodnuté, preto bolo povinnosťou žalobkýň preukázať, že svoju povinnosť vrátiťposkytnuté plnenie žalovanému rovnako splnili. Pokiaľ uvedenú skutočnosť žalobkyne nepreukázali,
neuniesli dôkazné bremeno a nemohli byť v spore ani čiastočne úspešné.
13.5. Uvedené pochybenie súdu prvej inštancie odvolací súd, bez potreby zopakovať dokazovanie,

odstrániltak,že rozsudoksúdprvejinštancievnapadnutejzamietajúcejčastizmenilauložilžalobkyniam
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému aj sumu 11.590 eur s príslušenstvom. Odvolací
súd, zhodne so súdom prvej inštancie, uložil žalobkyniam splniť uloženú povinnosť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Keďže žalobkyne v odvolaní tvrdili, že súd prvej inštancie mal povinnosť
zaoberaťsamožnosťoupovoliťimsplniťuloženúpovinnosťvsplátkachpo50eurmesačne,odvolacísúd

dodáva, že dlhšiu lehotu na plnenie podľa ustanovenia § 232 ods. 3 druhá veta CSP môže súd stanoviť
len v odôvodnených prípadoch vzhľadom na okolnosti daného prípadu a výšku priznaného plnenia.
Zároveň totiž musí byť skúmaná nielen platobná schopnosť povinnej osoby a v spore prejavená snaha o
splnenie záväzku, ale aj právo oprávneného subjektu na to, aby mu bol dlh splatený v primeranom čase.
Vzhľadom na výšku priznaného plnenia je zrejmé, že pri žalobkyňami navrhovanou výškou splátky 50
eur mesačne by uloženú povinnosť len na istine plnili viac ako 44 rokov. Pritom splátku vo výške 50 eur

žalobkyne zaplatili žalobcovi len raz pred začatím konania, v priebehu konania platili po 10 eur, 3 eurá
a 2 x po 5 eur. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobkyne nie sú schopné plniť uloženú povinnosť
ani v splátkach, ktoré samy navrhli. Navyše splátka 50 eur mesačne by nepokryla ani úroky z omeškania
a dlh žalobkýň by sa z toho dôvodu neustále zvyšoval. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k
záveru, že priznanie výhody splátok po 50 eur mesačne by bolo pre žalobkyne zrejmé nevýhodné, a

navyše navrhnuté splátky sú také nízke, že nespĺňajú kritérium, podľa ktorého má oprávnený subjekt
právo, aby mu bol dlh splatený v primeranom čase. Keďže žalobkyne žiadny iný model splnenia uloženej
povinnosti nenavrhli, odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci nie je možné určiť dlhšiu lehotu
na plnenie. Rovnako neprichádzalo do úvahy určiť plnenie v primeraných splátkach, nakoľko v prípade
neschopnosti žalobkýň dodržať splátky, ktoré by sa javili ako primerané, by sa celý dlh stal splatný.

14.1. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými
námietkami strán sporu, uvedenými v dovolaní.
14.2. S námietkami žalobkýň, podľa ktorých bolo porušené ich právo na spravodlivý proces sa odvolací
súd vyporiadal v bode 9. Námietku voči skutkovému zisteniu súdu prvej inštancie, podľa ktorého

vklady v hotovosti vykonané A. považoval za vklady vykonané žalovaným, odvolací súd nepovažoval
za dôvodnú. Vo veci nebolo sporné a uvedená skutočnosť vyplýva aj výpisu z obchodného registra
žalovaného, že A. C. bol konateľom žalovaného, bol oprávnený konať za žalovaného a teda bol
oprávnený aj vykonávať vklady v bankách. Z dokladov o vkladoch v hotovosti (č.l. XXX a 234) vyplývala
nespochybniteľná totožnosť s článkom II. ods. 1 body A), B) a C) zmluvy o úvere (č.l. 6 spojeného

spisu sp.zn. 18C/190/2016). Uvedenými listinami, ako aj výpoveďou A. pred súdom prvej inštancie,
bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný plnil v prospech žalobkýň, tak, ako správne zistil súd prvej
inštancie. Z rovnakých dôvodov sa odvolací súd nestotožnil ani s námietkou žalobkýň, podľa ktorej
žalovaný nepreukázal skutočné odovzdanie peňazí. Vzhľadom na obsah podanej žaloby v znení jej
doplnenia (č.l. 124), podľa ktorej žalobkyne samy žiadali určiť, že sú povinné zaplatiť žalovanému

sumu 26.922 eur, sa následné tvrdenia žalobkýň, respektíve ich obrana, voči nároku žalovaného na
vydanie bezdôvodného obohatenia, javila ako účelová. Podľa názoru odvolacieho súdu si žalobkyne už
pri podaní žaloby boli vedomé, že od žalovaného dostali plnenie, ktoré nevrátili. Uvedenému záveru
nasvedčujú aj čiastkové, i keď minimálne splátky žalobkýň, vykonané v priebehu sporu.
14.3. Podstatné námietky žalovaného odvolací súd akceptoval. Najmä sa stotožnil s jeho tvrdením,

podľa ktorého skúmanie podmienok záväzkového vzťahu medzi žalobkyňami a Expres Credit s.r.o. z
toho hľadiska, či nejde o zmluvy bez úrokov a bez poplatkov prináleží výlučne súdu. V tomto smere
nebol záver súdu prvej inštancie správny a nebolo povinnosťou žalovaného preukázať aké nároky
zúčtovala spoločnosť Expres Credit, s.r.o., na ťarchu žalobkýň ani či konala alebo nekonala v rozpore s
predpisminaochranuspotrebiteľaačizmluvyneobsahovalineprijateľnézmluvnépodmienky.Žalovanýv

odvolanížiadalpriznaťsumu11.640eur,ktorávšaknezodpovedalazamietajúcejčastižalobynaplnenie.
Žalovaný sa domáhal zaplatenia sumy 27.950 eur (v konaní sp.zn. 18C/190/2016), svoju žalobu vzal v
časti o zaplatenie sumy 1.073 eur späť a v časti o zaplatenie sumy 15.287 mu bolo vyhovené rozsudkom
súdu prvej inštancie. Potom zamietnutá bola suma 11.590 eur (27950-1073-15287=11590), v ktorej časti
odvolací súdu rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v prospech žalovaného.

14.4. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkami žalobkýň voči výroku o nároku na náhradu trov
konania, námietkam žalovaného voči výroku o trovách konania čiastočne vyhovel. K tomu poukazuje
na bod 15.15.1. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil pomer úspechu strán
sporu a preto nesprávne rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Keďže
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, rozhodol, podľa §

262 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 a 2 CSP, a podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1
CSP, aj o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania.
15.2. V danej veci boli predmetom konania samostatné nároky žalobkýň, ktoré sa domáhali jednak
určenia neplatnosti zmluvy o úvere a záložnej zmluvy. V časti určenia neplatnosti zmluvy o úvere bolo
konanie zastavené pre späťvzatie, v časti určenia neplatnosti záložnej zmluvy bolo žalobe vyhovené a

tieto výroky rozsudku súdu prvej inštancie neboli napadnuté odvolaním. Ďalej predmetom konania bol
nárok žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 27.950 eur s príslušenstvom. V časti
o zaplatenie sumy 1.073 eura bolo konanie zastavené pre späťvzatie vo zvyšku bola žalobe vyhovené.
15.3. Vo vzťahu k vyhovujúcej časti týkajúcej sa určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva
boli žalobkyne spore úspešné, preto majú podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie voči žalovanému v rozsahu 100 %.

15.4. Vo vzťahu k vyhovujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 26.877 eur bol žalovaný v spore
úspešný,pretomápodľa§255ods.1CSPmánároknanáhradutrovkonaniapredsúdomprvejinštancie
a trov odvolacieho konania voči žalobkyniam v rozsahu 100 %.
15.5. Vovzťahukzastavujúcejčastitýkajúcejsa neplatnostizmluvyoúverepre späťvzatiezdôvodu,že
žalovaný podal žalobu na plnenie a žalobkyne stratili naliehavý právny záujem na požadovanom určení,

podľa názoru odvolacieho súdu uplatnenie práva žalovaného na plnenie nemôže byť posudzované tak,
že žalovaný procesné zavinil zastavenia konania. Navyše aj žalobkyne sa domáhali, aby im súd uložil
povinnosť plniť žalovanému, preto už pri podaní žaloby (jej doplnení) museli vedieť, že nemajú naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti úverovej zmluvy, keďže jej platnosť bude súd posudzovať ako
predbežnú otázku. Na základe uvedeného odvolací súd prijal záver, že zastavenie konania v tejto časti

procesne zavinili žalobkyne, a preto má žalovaný podľa § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie voči žalobkyniam v rozsahu 100 %.
15.5. Vo vzťahu k zastavujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1.073 eur pre späťvzatie v časti
o zaplatenie 1.000 eur bez uvedenia dôvodu a v časti o zaplatenie 73 eur z dôvodu, že žalobkyne
zaplatili žalovanému sumu 50 eur pred začatím konania a sumu 23 eur po začatí konania, podľa názoru

odvolacieho súdu žalovaný procesne zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 1.050 eur a
žalobkyne procesne zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 23 eur. Na základe uvedeného
ajvzhľadomnanepatrnýpodielžalobkýňnaprocesnomzavineníodvolacísúdprijal záver,žezastavenie
konania v tejto časti procesne zavinil žalovaný, a preto majú žalobkyne podľa § 256 ods. 1 CSP nárok
na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie voči žalovanému v rozsahu 100 %.

15.6. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším
súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).