Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. január 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/247/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112229081
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7112229081.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci žalobcu v 1.rade : I.

žalobkyne v 2.rade : T. obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou Martin Vasiľ&partners, s.r.o. so sídlom
Kuzmányho29,Košice,protižalovanýmv1.rade:Y.zastúpenáAdvokátskoukanceláriouJUDr.Katarína
Habiňáková, advokátka so sídlom Štúrova 20, Košice, žalovaný v 2.rade : E., v 3.rade : Mesto Košice
so sídlom Trieda SNP 48/A, Košice v konaní o určenie vlastníckeho práva vydržaním

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaní v 1., 2. a v 3.rade m a j ú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a v 2. rade sa domáhali voči žalovaným určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi

pozemku parcela registra „C“, evidovaného na katastrálnej mape ako parcelné číslo XXX/X. o výmere
XXX mX, druh zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ evidovaného na katastrálnej mape
ako parcelné číslo XXX/X. o výmere XXX mX, druh zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“
evidovaného na katastrálnej mape ako parcelné číslo XXX/X o výmere XX mX, druh zastavané plochy
a nádvoria, parcela registra „C“ evidovaného na katastrálnej mape ako parcelné číslo XXX/X o výmere
XX mX,. druh zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie T., pričom tieto parcely boli vytvorené
Geometrickým plánom č. X/XXXX G. dňa 29.2.2012, ktorý autorizačne overila W. dňa 7.3.2012, úradne

overil W. dňa 16.3.2012, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. Žalobcovia tvrdia, že na
základe vydržania sa stali vlastníkmi parciel číslo XXX/X, X,X a X. X..
2. Svoj návrh žalobcovia odôvodnili tým, že pasívna legitimácia žalovanej v 1. rade je daná na základe
rozhodnutia Mestského súdu v Košiciach sp. zn. 21C/1064/90 zo dňa 13.2.1991 určená ako výlučná
vlastníčka nehnuteľnosti pôvodne vedenej v pozemnoknižnej vložke XXXX ako parcela č. XXXXX o
výmere XXX mX v katastrálnom území T. a nehnuteľnosti zapísanej v pozemnoknižnej vložkR. ako
parcely č. XXXXX . dom s dvorom o výmere XXX mX, čo doposiaľ nie je zohľadnené v evidenčných

zápisoch v katastri.
3. Žalovaný v 2. rade je ako jediný zo žalovaných zapísaný ako vlastník parcely registra „E“ č. XXXXX o
výmere XXX mX druh záhrady, na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie T., aj keď napriek vyššie
uvedenému rozsudku nie je vlastníkom nehnuteľností.
4. Žalovaný v 3. rade je v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, vedený ako vlastník neknihovaných nehnuteľností, a podľa
grafickej a popisnej identifikácie ako aj geometrického plánu uvedeného vyššie sa zistilo, že časť z

týchto neknihovaných parciel je zahrnutá aj v parcele č. XXX,. k. ú. T., ktorej vlastníctva sa žalobcovia
domáhajú.
5. Ďalej dôvodili, že žalovaný v 1. rade ako výlučný vlastník uzatvoril so žalobcami dňa 24.10.1990 kúpnu
zmluvu, na základe ktorej previedol do vlastníctva žalobcov rodinný dom postavený na parcele číslo XXXv katastrálnom území T.. Žalovaný v 1. rade ako výlučný vlastník uzatvoril so žalobcami dňa 27.5.1994
ďalšiu kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa previedol do vlastníctva žalobcov aj pozemok, parcela č. XXX.
o výmere XXX mX nachádzajúca sa pod rodinným domom prevedeným prvou zmluvou. Uvedená kúpna

zmluva k pozemku bola uzavretá s odstupom cca 4 rokov práve kvôli tomu, že na súde prebiehal súdny
spor o určenie vlastníckeho práva k pozemku parcele č. XXX a až po právoplatnosti tohto rozsudku
Mestského súdu Košice sp. zn. 21C/1064/90, ktorým bolo potvrdené vlastnícke právo žalovaného v 1.
rade, uzavreli žalovaný v 1. rade a žalobcovia kúpnu zmluvu. Žalobcovia užívajú predmetný pozemok
parc.č. XXX., katastrálne územie T. od roku 1990, kedy nadobudli do vlastníctva rodinný dom postavený

na tomto pozemku. Žalobcovia užívali pozemok parcelu č. XXX ako celok tak, ako ju aj na základe
kúpnej zmluvy z roku 1994 nadobudli a tak, ako bola v teréne aj oplotená. Tvrdia, že oprávnenosť
a dobromyseľnosť držby žalobcov je daná samotnou kúpnou zmluvou, ktorú uzavreli so žalovaným
v 1. rade dňa 27.5.1994, a na základe ktorej nadobudli do užívania celú parcelu č. XXX, katastrálne
územie T.. Dĺžka užívania predmetu držby je od roku 1994, teda viac ako 10 rokov. Naliehavý právny
záujem v zmysle § 80 písm. c) OSP žalobcovia preukazujú okrem kúpnej zmluvy aj tým, že nie sú v

súčasnosti zapísaní na žiadnom liste vlastníctva ako vlastníci nehnuteľností z dôvodu, že žalovaný v 1.
rade im v súčasnosti odmietol poskytnúť akúkoľvek súčinnosť na zápis vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností a bez tejto súčinnosti žalovaného v 1. rade príslušná správa katastra odmietla zápis
vlastníckeho práva vykonať.
6. Žalovaným v 1. rade bola žaloba doručená 6.12.2012, žalovanej v 2. rade 6.12.2012, žalovanému

v 3. rade 4.12.2012.
7. Žalovaný v 3. rade sa k žalobe vyjadril dňa 17.12.2012, kde uviedol, že je vlastníkom neknihovanej
parcely G., druh pozemku náves o výmere XX mX a neknihovanej parcely G., druh pozemku výmoľ o
výmere XXX mX, ktoré nadobudol v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. podľa ktorého dňom
účinnosti tohto zákona prešli neknihované pozemky v zastavanom území obce do vlastníctva obce, na

území ktorej sa nachádzajú. Podľa jeho názoru, ak žalobcovia nepodali v lehote 3 rokov od uzatvorenia
zmluvy návrh na vklad do katastra nehnuteľností, došlo k následku predpokladanému ustanovením
§ 47 ods. 2, čo je nevyvrátiteľná práva domnienka o odstúpení účastníkov od zmluvy s účinkami ex
tunc. Preto dobromyseľnosť u žalobcov nie je daná a nemohlo ani dôjsť k vydržaniu nehnuteľností
vo vlastníctve Mesta Košice. Tvrdil, že neobstojí ani argumentácia žalobcov o prípadnej neznalosti

uvedeného zákonného ustanovenia, pretože aj tu by sa jednalo o právny omyl držiteľa, spočívajúci v
neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa
držiteľ ujal držby. Navrhol aby bola žaloba voči žalovanému v 3. rade zamietnutá.
8. Žalovaná v 2. rade k žalobe dňa 24.1.2013 uviedla, že v Rozsudku (nijako nekonkretizovala v ktorom)
bolourčené,žeY.jpripadlacelápredmetnánehnuteľnosťažežalovanáv2.radenazákladeOsvedčenia

o dedičstve sp. zn. 35D 220/95, Dnot 165/95 zdedila dedičský podiel na predmetnej nehnuteľnosti po
svojom otcovi. Preto, keďže rozsudok nebol doručený na kataster, tak v Osvedčení o dedičstve ako
novoobjavený majetok, bol okrem iného majetku, ktorý po jej otcovi ostal, prejednaný aj jej dedičský
podiel k predmetnej nehnuteľnosti. Preto vyhlásila, že považuje rozsudok za pravý a platný, preto podľa
nej túto nehnuteľnosť nadobudla pani Y. tak, ako je to v dokladovanom rozsudku a že nemá vedomosť

o tom, komu pani Y. túto nehnuteľnosť predala a či vôbec.
9. Žalovaná v 1. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v písomnom podaní doručenom súdu
19.2.2013 uviedla, že žalobcom predala len rodinný dom a pozemok, ktorý je predmetom konania
nemohla žalobcom odpredať, pretože nebola jeho vlastníčkou a žalobcovia o týchto okolnostiach vedeli
a za predaj pozemku od žalobcov neobdržala žiadne finančné prostriedky. Uviedla, že žalobcovia po

celý čas, od roku 1991 vedeli o tom, že pozemok pod domom nebol vysporiadaný a že nemohol byť
predmetom prevodu, čoho dôkazom je aj to, že v roku 2004 vedeli o tom, že nehnuteľnosť užívali len
ako nájomcovia. Nepoprela opakovanú iniciatívu žalobcov o majetkovo - právne usporiadanie pozemku,
avšak žalovaná v 1. rade im oznámila, že predať pozemok môže až potom, ako sa stane jeho vlastníčkou
a po zaplatení kúpnej ceny. Žalobcovia neboli dobromyseľní o tom, že sporná nehnuteľnosť im patrí,

pretože vedeli, že nespĺňajú podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva. Rovnako poukázala na
to, že neznalosť vlastníckeho režimu spôsobuje právny omyl, ktorý je neospravedlniteľný.
10. Vyjadrenia žalovaných boli doručené právnemu zástupcovi žalobcov dňa 27.2.2013, ktorý vo
svojom vyjadrení k týmto stanoviskám uviedol, že s vyjadrením žalovanej v 2. rade sa stotožňuje, s
vyjadrením žalovaného v 3. rade sa nestotožňuje, pretože podľa neho ustanovenie § 47 Občianskeho

zákonníka je podľa jeho názoru v súčasnej dobe právne neaplikovaným, platné právo nepozná prípad,
v ktorom by bolo potrebné k súkromnoprávnej zmluve rozhodnutie príslušného orgánu na to, aby
zmluva nadobudla účinnosť. Obligačno-právne účinky nastávajú bez ohľadu na rozhodnutie príslušných
orgánov a účastníci kúpnej zmluvy a teda žalobcovia na strane jednej a žalovaná v 1. rade, nikdyneodstúpili od zmluvy a teda zmluva je aj naďalej platná a účinná. S tvrdeniami žalovanej v 1. rade taktiež
zásadne nesúhlasia, pretože žalovaná odpredala žalobcom nielen rodinný dom tak, ako tvrdí teraz, ale
aj samotný pozemok a to osobitnou kúpnou zmluvou zo dňa 27.5.1994, ktorú riadne pred príslušným

notárom. Tieto kúpne zmluvy sa podpisovali s odstupom viacerých rokov práve kvôli tomu, že žalobcovia
čakali, kým sa právoplatne skončí konanie vedené Mestským súdom Košice sp. Zn. 21C 1064/90 a teda
žalovaná v 1. rade bude právoplatne určená za vlastníčku pozemku, ktorý chcela pod rodinným domom
spoločne s týmto domom previesť na žalobcov. Následne došlo k odpredaju aj tohto pozemku kúpnou
zmluvou zo dňa 27.4.1994 a k vyplateniu kúpnej ceny. Žalovaná v 1. rade nikdy pre nezaplatenie kúpnej

ceny od kúpnej zmluvy neodstúpila, zaplatenie kúpnej ceny viac ako 18 rokov nežiadala, až teraz sa
na tieto skutočnosti odvoláva, pričom tieto skutočnosti nie sú rozhodujúce. Domnieva sa, že žalobcovia
nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 27.5.1994 do vlastníctva aj pozemok od žalovanej v 1. rade a po celú
dobu ho nerušene užívali, boli a sú dobromyseľní vo svojom užívaní a teda tento pozemok nadobudli
do vlastníctva v dôsledku vydržania. O tom, že obrana žalovanej v 1. rade je len účelová, svedčí aj
skutočnosť, že žalovaná v 1. rade listom zo dňa 6.3.2000 žiadala starostu mestskej časti T. o udelenie

súhlasu so zápisom prevodu k neknihovaným parcelám, ktoré sa taktiež dotýkajú parcely č. XXX, ktorú
v minulosti previedla na žalobcov. Žalovaná v 1. rade v uvedenom liste žiada o súhlas s prevodom
neknihovaných parciel z jej nebohého otca v jej prospech a následne v prospech žalobcov.

Súd v spore vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise,

znaleckými posudkami, výsluchmi strán, ako aj celým spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
11. Zo znaleckého posudku I. vypracovaného pod č.j.X/XXX/XXXX-Hr. zo dňa 17.1.1990, že tento bol
vypracovaný na objednávku C. s cieľom zistenia hodnoty domu s príslušenstvom, zapísaných vo výpise
z pozemkovoknižnej knihy E., číslo vložky XXXX, XXXX katastrálneho územia T. dom bez súpisného
čísla s dvorom v itraviláne T., parcelné číslo XXXXX záhrada v intraviláne pri obytnom dome o výmere

XXX mX . a parcelné číslo XXXXX/X stavebný pozemok taktiež vo výmere XX mX v T... Zo záveru
posudku vyplýva, že znalec určil celkovú hodnotu nehnuteľnosti sumou 147.206,79 Kčs, z toho určil
hodnotu za rodinný dom sumou 134.380,94 Kčs, ploty (a+b) sumou 4.930,31 Kčs, vonkajšie úpravy (a
+b+c+d+e) sumou 2.885,54 Kčs, a pozemky vo výmere 334 m2 sumou 5.010 Kčs.
12. Kúpnou zmluvou podpísanou dňa 24.10.1990 predávajúca (Y.) previedla na kupujúcich (. rodená

K. nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie T. a to dom postavený na
parcele č.. vo výmere XXX mX s tým, že podľa článku II. predmetom tohto prevodu je iba dom za
dohodnutú kúpnu cenu uvedenú v článku III. vo výške 134.380,94 Kčs, ktorá vyplýva zo znaleckého
posudku JUDr. I. V zmluve nebola dohodnutá lehota splatnosti kúpnej ceny. V čl. VII. zmluvy účastníci
prehlásili, že berú na vedomie skutočnosť, že sú svojimi zmluvnými prejavmi viazaní až do rozhodnutia

Štátneho notárstva Košice - mesto, o registrácii zmluvy a že vlastníctvo na kupujúcich prechádza dňom
právoplatnosti registrácie štátnym notárstvom.
13.RozsudkomMestskéhosúduKošicepodsp.zn.č.21C/1064/90-14zodňa13.2.1991,ktorýnadobudol
právoplatnosť dňa 5.4.1991 súd určil, že Y. (v tomto spore žalovaná v 1.rade) je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti pôvodne vedenej v pozemnoknižnej vložke XXXX . ako parcela č. XXXXX o výmere XXX

mX v katastrálnom území T. a nehnuteľnosti zapísanej v pozemnoknižnej vložke XXXX ako parcely č.
XXXXX dom s dvorom o výmere XXX mX. .
14. Dňa 22.5.1991 starosta Mestského úradu Mestskej časti T. pod č. XXX/XXXX/Ja vydal súhlas s
majetkovo právnym vysporiadaním parc.č. XXXXX/X vo výmere XX mX v k.ú. T. v prospech žalovanej
v 1.rade a následne v prospech žalobcov.

15. Ako vyplýva z predložených poštových poukážok pod č. XXXXX. zo dňa 12.6.1992, žalobca v 1.rade
poukázal na adresu žalovanej v 1.rade sumu 20.000,-Kčs, a pod č. XXXXX zo dňa 11.12.1992 žalobca
v 1.rade poukázal na adresu žalovanej v 1.rade sumu 30.000,- Kčs.
16. Dňa 27.5.1994 predávajúca (Y. previedla na kupujúcich (I.) pozemok zapísaný na liste vlastníctva
č.., katastrálne územie T. ako parc.č. XXX vo výmere 386 m2 za dohodnutú kúpnu cenu (v článku III.)

vo výške 12.325,35 Sk s tým, že podľa čl. IV. zmluvy, kupujúci už túto sumu zaplatili pri spísaní kúpnej
zmluvy na dom v celkovej sume 150.000 Sk.V čl. VII. zmluvy predávajúca prehlásila, že kúpna cena jej
už bola riadne vyplatená kupujúcimi a že voči nim nemá žiadne pohľadávky.
17. Dňa 6.3.2000 žalovaná v 1.rade požiadala starostu Mestského úradu Mestskej časti T.
-. o majetkovo - právne vysporiadanie, nakoľko sa v zmysle rozsudku Mestského súdu Košice I. podacie

číslo MS 21C 1064/90 zo dňa 5.4.1991 a rozhodnutím Štátneho notárstva Košice - vidiek j. č. K. zo
dňa 2.11.1971 a K.o dňa 14.6.1974, sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a to parcely V. - dom
s dvorom o výmere XXX mX, ktorá pozostáva z:
a/parcely zapísanej v pzkn. vložke č. XXXX . ako parcela č. XXXXX - záhrada o výmere XXX.m2,
b/parcely zapísanej v pzkn. vložke č. XXXX ako parcela č. XXXXX - záhrada o výmere XXX
.m2,

c/neknihovanej parcely č. XXXXX - náves o výmere XX mX podľa zistenia katastrálnej
zememeračskej služby GEOTOP zo dňa 1.3.2000 výmera XX mX,
d/neknihovanej parcely č. XXXXX - žľabok o výmere XX mX zistenie GEOTOP výmera
XXmX, spolu XXX mX.
Uviedla, že k parcele XXXXX o výmere XX mX - v užívaní XX mX bolo zriadené právo

užívania pre nebohého I. jej otca, na základe rozhodnutia Miestneho
Národného Výboru v T. zo dňa 28.9.1965. Konkrétne požiadala o súhlas s
prevodom uvedených nehnuteľností parcela č. XXXXX a parcela č. XXXXX . - z jej nebohého
otca I. v jej prospech a následne v prospech I. a manželky
rodenej K.
18. Ako vyplýva z potvrdenia Správy katastra Košice zo dňa 15.6.2004, v pzkn. vložke č. XXXXX a

XXXXX v registri parciel katastrálneho územia T., sú neknihované, boli vedené parcela číslo XXXXX . - „..
19. Dňa 14.9.2009 Správa katastra T. zamietla návrh na vklad vlastníctva Kúpnej zmluvy z 27.5.1994 z
dôvodu jej neurčitosti, čím neboli splnené podmienky na vklad vlastníctva .
20. Žalovaná v 1. rade vo svojom písomnom podaní doručenom súdu 19.2.2013 uviedla, že ona so
žalobcami uzavrela kúpnu zmluvu na predaj rodinného domu dňa 24.10.1990 a evidovaná pod O.

pričom pozemok nemohla odpredať, pretože nebola jeho vlastníčkou a ani zaň neobdržala žiadne
finančné prostriedky. To, čo jej zaplatili žalobcovia sa týkalo len výplaty kúpnej ceny za predaj rodinného
domu, iné finančné prostriedky od žalobcov neobdržala. Od počiatku žalobcovia neboli v konaní a v
užívaní dobromyseľní, pretože počas celého obdobia od roku 1991, mali vedomosť o tom, že nie je
výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Ešte v roku 2004 si boli vedomí toho, že vlastnícke právo na nich

neprešlo, nehnuteľnosť užívali len ako nájomcovia, boli si vedomí toho, že za predaj pozemku nebola
zaplatená kúpna cena a súčasťou užívanej parcely bola časť, ktorá prináleží mestu. Žalovaná v 1.
rade namieta tvrdenia žalobcov, že neboli mu známe okolnosti vlastníckeho režimu a že bol neznalý
zákonných ustanovení. K tomu poukazuje, že išlo by o právny omyl držiteľa spočívajúceho v neznalosti
formulácie Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy došlo uchopeniu sa držby a takýto omyl je

neospravedlniteľný.
21. Žalovaná v 1.rade v písomnom podaní z 20.5.2013 uviedla, že žalobcom nemohla odpredať sporný
pozemok, pretože nebola jeho vlastníčkou a žalobcovia o tom vedeli. K rozhodnutiu starostu Mestského
úradu Mestskej časti T. z 22.5.1991 uviedla, že toto zostalo len vo forme písomného stanoviska, ale
následne sa s touto nehnuteľnosťou nenakladalo a k usporiadaniu vlastníctva nedošlo. Nevedela sa

vyjadriť k tomu, či XX mX parcely č. XXXXX/X nadobudol jej nebohý otec I. pretože predmetom dedenia
táto parcela nebola a nebola ani predmetom súdneho konania vo veci určenia vlastníckeho práva (pod
č. 21C/1064/90). Podľa jej názoru je podstatné, či došlo k vyplateniu kúpnej ceny a toto sa nestalo, preto
ak žalobcovia nezaplatili kúpnu cenu, vedeli o tom, že nehnuteľnosť neodkúpili a nemohli byť preto ani
v držbe dobromyseľní. Pozemok užívali len ako nájomcovia. Z kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá dňa

27.5.1994jednoznačnevyplýva,ževlastníctvonakupujúcichprechádzadňomregistráciezmluvy,zčoho
vyplýva,žesiboliplnevedomí,žetoutozmluvouprevádzajúvlastníctvoažpojejregistrácii.Žalobcoviasi
boli plne vedomí toho, že nie sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, pretože od roku 1994 vyvíjali rôzne
aktivity na usporiadanie vlastníctva k nehnuteľnosti. Identifikácia parciel bola vydaná v roku 2004, čo len
potvrdzuje, že žalobcovia neboli pri držbe dobromyseľní. V tom čase bolo nevyhnutné ku vkladovému

konaniu predložiť aj znalecký posudok na ohodnotenie nehnuteľnosti. Pri predaji rodinného domu bol
vyhotovený znalecký posudok W., ktorý ohodnocoval len rodinný dom bez pozemku. Pri uzatváraní
zmluvy v roku 1994, nehnuteľnosť nebola ohodnotená a kúpna cena nebola ani dohodnutá a nebola
ani vyplatená.
22. Na pojednávaní dňa 18.9.2014 právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že podmienky vydržania boli

preukázané predovšetkým kúpnou zmluvou zo dňa 27.5.1994, pričom podpisom kúpnej zmluvy nastali
obligačné účinky kúpnej zmluvy, nedošlo ani k odstúpeniu od kúpnej zmluvy a vecno-právne účinky
nenastali z formálnych dôvodov, pretože nastali určité problémy s identifikáciou parciel, a k neskoršiemu
zavkladovaniu už následne nedošlo z dôvodu neposkytnutia súčinnosti od žalovanej v l. rade. K rozporu
vo výmere sporných pozemkov poukázala na list samotnej žalovanej v 1. rade zo dňa 6.3.2000, kedy

sama hovorila o parcele č.XXX o celkovej výmere XXXmX a takisto na kúpnu zmluvu, čím žalobcovia
preukazujú legálne užívanie pozemkov a súčasne ich dobromyseľnosť, pretože tak žalovaná v l. rade a
žalobcovia prejavili vôľu previesť pozemky preto je táto kúpna zmluva bola podpisom oboch zmluvných
strán platná a účinná a nezavkladovanie tejto kúpnej zmluvy správou katastra nemá vplyv na účinnosťtejto kúpnej zmluvy, táto je riadne platná a účinná. Ďalej poukázala na zaplatenie kúpnej ceny žalobcami
v l. a 2. rade ako to vyplýva z článku 4 kúpnej zmluvy zo dňa 27.5.1994, kde je uvedené, že kupujúci
uhradilikúpnucenuprispísaníkúpnejzmluvydomu.Žalobcoviavl.a2.radevžiadnomprípadeneužívali

pozemky ako nájomcovia, nájomnú zmluvu nemali zmluvné strany podpísanú, ale ako vlastné. Vôľa
žalovanej v l. rade, že chcela previesť pozemky na žalobcov v l. a 2. rade a nie iba im dať tieto pozemky
do užívania vyplýva z kúpnej zmluvy zo dňa 27.5.1994 a jednak v žiadosti o súhlas prevodom zo dňa
3.6.2000.
23. Právna zástupkyňa žalovanej v l. rade na pojednávaní dňa 18.9.2014 navrhla žalobu zamietnuť ako

nedôvodnú, odvolala sa na svoje písomné vyjadrenie a zároveň dodala, že predmetom tohto konania je
iný nárok ako bolo dohodnuté v kúpnej zmluve z roku 1994, nakoľko išlo o iné nehnuteľnosti ako tie, ktoré
sú predmetom tohto konania, výmera parciel určená v geometrickom pláne je iná, ako to bolo dohodnuté
v kúpnej zmluve z roku 1994, spoluvlastnícky podiel žalovaneje v l. rade v tom čase predstavoval výmeru
XXXm2, pričom v geometrickom pláne sa uvažuje s jej výmerou XXXmX, ktoré nikdy v takomto rozsahu
nevlastnila, teda ani nikdy nemohla na žalobcov v takomto rozsahu nehnuteľnosti previesť. V roku 1994

kúpna zmluva na prevod pozemkov nebola zavkladovaná, ale stratila táto kúpna zmluva účinky, pretože
sa následne ďalej ani nezavkladovala. Podľa nás žalobcovia v l. a 2. neboli dobromyseľní v držbe týchto
pozemkov, pretože nikdy nemohli nakladať s pozemkami ako so svojimi vlastnými, boli iba v pozícii
užívateľov týchto pozemkov s dovolením žalovanej v 1.rade, pričom písomná nájomná zmluva medzi
nimi nikdy nebola uzavretá. Kúpna cena, ktorá bola dohodnutá v kúpnej zmluve z roku 1991 za dom,

bola žalobcami vyplatená v štyroch čiastkach a to v sume 50.000,-Sk, 50.000,-Sk, 30.000,-Sk a 20.000,-
Sk, preto nemožno uvažovať so skutočnosťou, že by žalobcovia v tejto sume súčasne vyplatili aj kúpnu
cenu za pozemok.
24. Poverený zástupca žalovaného v 3.rade na pojednávaní dňa 18.9.2014 uviedol, že žalovaný v 3.rade
nemá vedomosť o tom, kto užíva sporné pozemky, a žiaden podnet zo strany žalobcov v l. a 2. rade

do dnešného dňa na možnosť užívania nebol. Čo sa týka účinkov kúpnej zmluvy z roku 1994, poukázal
na rozdiel medzi účinnosťou kúpnej zmluvy viazanou na vklad do katastra nehnuteľností a účinkami
kúpnej zmluvy.
25. Žalovaný v 3. rade v písomnom podaní doručenom súdu 10.10.2014 poukázal na nemožnosť
nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním z dôvodu absencie

dobromyseľnosti žalobcov o tom, že im predmetné nehnuteľnosti patria, pretože v čase uzatvárania
zmluvy mali, resp. museli mať vedomosť o existencii daného ustanovenia Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého je k nadobudnutiu vlastníckeho práva na základe zmluvy nevyhnutný ďalší úkon,
keďže tomu tak bolo nepretržite od prijatia zákona č. 40/1964 Zb. Či už išlo o povinnú registráciu
štátnym notárstvom alebo o vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, spoločnosť je a

bola dostatočne informovaná, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nedochádza
len samotným uzatvorením zmluvy o prevode nehnuteľností. Preto sa v tomto prípade jedná o
neospravedlniteľný právny omyl žalobcov, v dôsledku ktorého nie je možné dospieť k záveru o ich
dobromyseľnosti v tom, že im predmetné nehnuteľnosti patria. Z dôvodu nedobromyseľnosti žalobcov
nemôžu byť títo považovaní za oprávnených držiteľov v zmysle § 130 Občianskeho zákonníka, a teda

predpoklady vydržania vlastníckeho práva nie sú dané.
26. Na pojednávaní dňa 3.5.2016 žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že roku v 1990 s
manželkou kupoval rodinný dom od žalovanej v 1. rade, pričom sa so žalovanou v 1.rade dohodli, že až
budú vysporiadané pozemky pod domom, tak ich prepíše na nich. Od roku 1990 až doposiaľ nepretržite
tento pozemok užíva, ide o priľahlý pozemok pri dome, ktorý je oplotený, doposiaľ tam je pôvodné

oplotenie. Po podpísaní kúpnej zmluvy na rodinný dom nedošlo aj k prevodu pozemkov, až v roku
1994, kedy riadne so žalovanou v 1.rade podpísali kúpnu zmluvu, avšak táto sa nezavkladovala, lebo to
neodkontroloval a odišiel pracovať do Čiech. Spor so žalovanou sa „ťahá“ od roku 1994, ktorá ich v tom
čase ubezpečovala, že stačí počkať na ukončenie ROEP-u a pozemky sa na nich prepíšu, do roku 2000
s ňou mali dobré vzťahy, potom sa pokazili. Uviedol svoje presvedčenie o tom, že pozemok im patrí,

pretože ho riadne kúpili kúpnou zmluvou z 27.5.1994 a zaplatili zaň kúpnu cenu 50.000 Sk poštovou
poukážkou na účet pani Y. Uviedol, že v roku 2000 sa dozvedeli, že nie sú vlastníkmi pozemku potom,
ako chceli dom predať. Túto situáciu potom riešili s pani O. ktorá im povedala, že raz im už pozemky
predala, tak nech jej dajú pokoj. Nikdy od nich nepýtala peniaze za pozemok a ani nechcela zrušiť
zmluvu. Žalobca potvrdil, že mal vedomosť o tom, že sporný pozemok sa v roku 2000 skladal zhruba zo

6 až 8 častí, a vlastnilo ho „aj polovica T., pričom si myslel, že len medzi nimi to je nevysporiadané. O
tom, že sú to aj nezaknihované pozemky sa dozvedel v roku 2000. Nepamätal si dohodu z roku 1994
o tom, kto mal zmluvu odniesť na kataster, nesledoval prevod vlastníctva na svoje meno, po uzavretí
zmluvy, bol presvedčený o tom, že jej to v poriadku. K výške kúpnej ceny za pozemok uviedol, že sožalovanou v 1.rade sa už pri kúpe domu v roku 1991 dohodli na celkovej kúpnej cene 150.000 Sk, z
toho 100.000 Sk za dom, preto si zobral pôžičky, jednu od VSŽ, druhú od Slovenskej sporiteľne a celú
kúpnu cenu jej vyplatili.

27. Na pojednávaní dňa 3.5.2016 vypovedala žalobkyňa, ktorá uviedla, s manželom kúpili dom spolu s
pozemkom, pričom ešte v roku 1990 sa o podmienkach kúpy dohodovali s pánom V., bratom žalovanej
v 1. rade, ktorý ju pri tom zastupoval. Dohodli sa s ním nielen na kúpe domu, ale aj na kúpe pozemku,
povedal im vtedy, že pozemok nie je vysporiadaný, ale že keď sa vysporiada, tak si ho kúpia s domom. V
roku 1991 v rámci kúpnej zmluvy na dom bola dohodnutá kúpna cena nielen za dom, ale aj za pozemok

vo výške 100.000 Sk, ale následne zaplatili viac, pretože žalovaná ešte navýšila sumu a keďže v tom
dome už bývali, tak museli vyššiu sumu zaplatiť. Žalobkyňa v 2.rade potvrdila, že v roku 2000 zistili, že
pozemok nie je na ich mene zapísaný v katastri.
28. Žalovaná v 1.rade na pojednávaní dňa 3.5.2016 vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 1984 dala
ohodnotiť dom K., ktorý stanovil sumu 187.000,-Kčs, bez pozemku. V roku 1990 sa dom predal žalobcovi
v 1. rade bez pozemku, ktorý dobre vedel, že kupuje len dom bez pozemku, pretože tento v tom čase

ešte pozemok nebol vysporiadaný. Potvrdila, že žalobcovia jej zaplatili kúpnu cenu, a to 100.000 Kčs jej
odovzdalžalobcanaruku,sumu30.000Kčsjejposlalšekom,aďalších20.000Kčsjejvyplatil,atovšetko
do troch rokov od uzavretia kúpnej zmluvy. Následne žalobca v 1. rade začal vybavovať pozemok, spísal
kúpnu zmluvu na pozemok, s ktorou prišiel za ňou do práce, kde ju podpísala narýchlo, bez čítania.
Až následne zistila, že do kúpnej ceny uviedol sumu 12.000 Sk, čo je vlastne len hodnota oplotenia,

preto od zmluvy odstúpila a viac to neriešila, pretože mu prestala veriť. Uviedla, že napriek tomu žalobcu
nevyzývala na zaplatenie vyššej sumy za pozemky, iba sa o tom s ním rozprávala. Potvrdila, že dňa
6.3.2000 adresovala starostovi mestskej časti T. žiadosť o vysporiadanie pozemku z dôvodu, že mala
záujem previesť pozemok na žalobcu a jeho manželku v roku 2000, ale potom, ako mu prestala veriť,
od zmluvy odstúpila.

29. Na pojednávaní dňa 3.5.2016 žalovaní v 2. rade prehlásila, že sa vzdáva svojho vlastníckeho práva
v prospech žalovanej v 1.rade a že svoj diel pozemku zdedila po otcovi I. ktorý zomrel v roku 1978 a
nemá záujem ani o náhradu ani o finančné vysporiadanie vo vzťahu k žalobcom.
30. Na pojednávanie nariadené na deň 18.1.2017 boli predvolané strany sporu, žalobca v 1. a 2. rade
prostredníctvom právneho zástupcu dňa 14.11.2016, žalovaná v 1. rade 16.11.2016, žalovaná v 2. rade

14.11.2016, žalovaný v 3. rade 14.11.2016. Pojednávania sa zúčastnili žalovaní v 1. rade a v 3. rade,
z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnila 13.1.2017 žalovaná v 2. rade, preto súd rozhodol, že bude
pojednávať v jej neprítomnosti.
31. Na pojednávaní dňa 18.1.2017 právny zástupca žalobcov uviedol, že žalobcovia kúpnou zmluvou
z 24.10.1990 nadobudli od žalovanej v 1. rade rodinný dom postavený na parcele č. XXX katastrálne

územie T. kedy mali záujem nadobudnúť aj vlastnícke právo k pozemku pod týmto domom a k priľahlému
pozemku ohraničeného oplotením, parcelu č. XXX, avšak táto v roku 1990 ešte nebola majetkovoprávne
vysporiadaná, nebola vo výlučnom vlastníctve žalovanej a nemohla byť predmetom kúpnej zmluvy z
roku 1990. Po právoplatnosti rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. 21C/1064/90 sa stala výlučnou
vlastníčkou pozemku žalovaná v 1. rade a tak následne žalobcovia so žalovanou v 1. rade uzavreli

kúpnu zmluvu z 27.5.1994, ktorou žalovaná v 1. rade previedla na žalobcov vlastnícke právo k pozemku
k parcele č.. vo výmere XXX . m2., avšak zmluva nebola registrovaná na štátnom notárstve, preto
nedošlo k prevodu vlastníckeho práva na žalobcov. Z uvedeného je zrejmý úmysel zmluvných strán
previesť vlastnícke právo k pozemku zo žalovanej 1. rade na žalobcov. Skutočnosť, že nedošlo k
prevodu vlastníckeho práva k pozemku, sa žalobcovia dozvedeli až v roku 2000, keď chceli s týmto

pozemkom disponovať, dovtedy boli žalobcovia dobromyseľní, že im pozemok patrí, a že sú jeho
vlastníkmi.Žalobcoviabolidobromyseľníajnaďalej,t.j.ajporoku2000,pretoženaichvýzvuimžalovaná
v 1. rade preukázateľne v roku 2000 a neskôr poskytovala súčinnosť k prepisu vlastníckeho práva na
žalobcov. Žalovanej bol zaplatená celá kúpna v zmysle znaleckého posudku, na ktorý sa žalovaná v 1.
rade odvolávala, ako to vyplýva z potvrdenia o úhrade celej kúpnej ceny vo výške 150.000,- Kčs.

32. Právna zástupkyňa žalovanej v 1. rade na pojednávaní dňa 18.1.2017 v závere uviedla, že žalovaná
v 1. rade popiera dobromyseľnosť a vyplatenie kúpnej ceny zo strany žalobcov v 1. a 2. rade na
základe zmluvy uzavretej medzi nimi navzájom v roku 1994, žalobcovia vedeli o tom, že vlastníctvom k
sporným pozemkom nenadobudli, vklad vlastníctva im bol zamietnutý a týmto momentom sa žalobcovia
oboznámili s tým, že nie sú vlastníkmi tejto spornej nehnuteľnosti. Kúpnu cenu tak, ako sa uvádza v

kúpnej zmluve z roku 1991 na dom, prijala za dom, ako aj vyplýva zo znaleckého posudku prijala celú
kúpnu cenu za dom, ale za pozemok neprijala kúpnu cenu, preto sa domnievame, že žalobcovia nesplnili
podmienky vydržania, hlavne pre dobromyseľnosť, ale aj okrem toho potom, ako po 3 rokoch nebola táto
zmluva zavkladovaná v roku 1997, došlo k jej zrušeniu a teda vlastníctvom zostala na žalovanej v 1.rade.33. Poverený zástupca žalovaného v 3. rade v závere na pojednávaní dňa 18.1.2017 uviedol, že
žalobcovia nemohli nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, pretože neboli od roku 200 dobromyseľní
potom, ako sa dozvedeli, že ide o nezaknihované pozemky, a že sa preto nemohli stať ich vlastníkmi.

34. Súd dňa 18.1.2017 v súlade s § 182 CSP vyhlásil dokazovanie za tohto stavu za skončené.

35. Predmetom tohto konania je nárok žalobcov v 1. a v 2. rade na určenie, že na základe vydržania
sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov parc.č.XXX/X, X,X a X v katastrálnom území T. ktoré
boli z pôvodných parciel reg.“E“ pod č. XXXXX, XXXXX a XXXXX vytvorené Geometrickým plánom č.

X/XXXX zo dňa 29.2.2012 (ďalej v spore „sporné pozemky“).
36. Podľa § 137 písm.c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení či tu právo je
alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
37. V prejednávanom spore ide o určovaciu žalobu, ktorá má spravidla preventívny charakter a jej
účelom je poskytnúť ochranu práva navrhovateľovi skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu, alebo
práva. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle,

že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a
ochranu svojich práva oprávnených záujmov.
38. Pre určenie, či sporné pozemky patria do vlastníctva žalobcov v 1. a v 2.rade mal súd preukázaný
naliehavý právny záujem, pretože v prípade úspechu v tomto konaní o tomto nároku by došlo k zmene
zápisu vlastníckych práv k sporným pozemkom v katastri nehnuteľnosti a v takom prípade je vo veci

vždy daný naliehavý právny záujem.
39. Pasívna legitimácia žalovaných je daná :
- u žalovanej v 1.rade rozhodnutím Mestského súdu v Košiciach sp. zn. 21C/1064/90 zo dňa 13.2.1991,
ktorým bola určená za výlučnú vlastníčku nehnuteľnosti pôvodne vedenej v pozemnoknižnej vložke
XXXX ako parcela č. XXXXX o výmere XXX mX v katastrálnom území T. a nehnuteľnosti zapísanej v

pozemnoknižnej vložke XXXX ako parcely č. XXXXX dom s dvorom o výmere XXX mX, čo doposiaľ nie
je zohľadnené v evidenčných zápisoch v katastri,
- u žalovaného v 2. rade zápisom na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie T.- u žalovaného v 3.
rade postupom podľa § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom, ktorý je z tohto dôvodu vedený ako vlastník neknihovaných nehnuteľností.

40. Na posúdenie prevodu vlastníctva k sporným pozemkom na základe Kúpnej zmluvy zo dňa
27.5.1994, ako aj vydržania sporných pozemkov žalobcami súd aplikoval Občiansky zákonník v znení
novely č.509/1991 Z.z., účinnej od 1.1.1992 (ďalej v texte len Občiansky zákonník).
41. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

42. Podľa § 46 ods. ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak
dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia
byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
43. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný

zákon neustanovuje inak.
44. Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú,
menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
45. Podľa § 28 ods. ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe
právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

46. Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie
príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.
47. Podľa § 47 ods. ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal
návrh na rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.
48. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,

ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
49. Žalobcovia v spore tvrdia, že sporné pozemky nadobudli od žalovanej v 1.rade kúpnou zmluvou z
27.5.1994 aj napriek tomu, že neboli zavkladované, pretože kúpnu zmluvu z 27.5.1994, ktorá je stále
platná a účinná so žalovanou v 1.rade podpísali, neodstúpili od nej a kúpnu cenu žalovanej v 1.rade
riadne vyplatili. K podmienkam vydržania uviedli, že tieto nepretržite užívajú od roku 1994, od kedy ich

od žalovanej v 1.rade kúpili a v tejto držbe ich nikto nikdy nerušil.
50. Žalovaná v 1.rade v rámci obrany uviedla, že nie je pravdou, že by previedla na žalobcov aj pozemok
aj napriek tomu, že kúpnu zmluvu z 27.5.1994 podpísala ako predávajúca, pretože jej kúpnu cenu
žalobcovia nevyplatili. Ak jej aj vyplatili sumu 150.000 Kčs, tak to bolo iba za dom, ktorý im v roku1991 odpredala. V roku 1991 nemohla žalobcom predať pozemok, pretože ešte nebola jeho vlastníčkou,
o čom žalobcovia vedeli. Nepoprela ich opakovanú iniciatívu o majetkovo - právne usporiadanie
pozemkov pretože vedeli, že nespĺňajú podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva a práve preto

žalobcovia neboli dobromyseľní o tom, že im sporná nehnuteľnosť patrí.
51.Žalovanáv2.radevrámciobranyuviedla,že nazákladeOsvedčeniaodedičstvesp.zn.35D220/95,
Dnot 165/95 zdedila dedičský podiel na predmetnej nehnuteľnosti po svojom otcovi, avšak žalovanej v
1.rade pripadla celá predmetná nehnuteľnosť podľa rozsudku, preto rešpektuje, že pozemky nadobudla
pani Y.52. Žalovaný v 3.rade v rámci obrany v spore uviedol, že mesto je vlastníkom neknihovanej

parcely G. a neknihovanej parcely G., druh pozemku výmoľ o výmere XXX mX, ktoré nadobudol v zmysle
§ 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. podľa ktorého dňom účinnosti tohto zákona prešli neknihované
pozemky v zastavanom území obce do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Podľa jeho
názoru, ak žalobcovia nepodali v lehote 3 rokov od uzatvorenia zmluvy návrh na vklad do katastra
nehnuteľností, nedošlo k zavkladovaniu sporných pozemkov s tým, že dobromyseľnosť u žalobcov nie
je daná a nemohlo ani dôjsť k vydržaniu nehnuteľností vo vlastníctve Mesta Košice.

53.Zvýsledkovvykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,žežalobcoviaažalovanáv1.radedňa
24.10.1990 uzavreli Kúpnu zmluvu na prevod nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č.., katastrálne
územieT.akodombezpozemku,postavenýnaparceleč.XXX vovýmereXXXmX zadohodnutúkúpnu
cenu uvedenú v článku III. vo výške 134.380,94 Kčs, ktorá cena identická s hodnotou, ktorú v znaleckom
posudku zo dňa 17.1.1990 určil znalec I. (posudok si dal vypracovať brat žalovanej v 1.rade ešte pred

uzavretím kúpnej zmluvy). Táto Kúpna zmluva bola zaregistrovaná Štátnym notárstvom Košice - mesto
rozhodnutím zo dňa 21.9.1990 pod č. O.
54. Ďalej mal súd za preukázané, že dňa 27.5.1994 aj napriek tomu, že už 5.4.1991 nadobudlo
rozhodnutie, ktorým sa žalovaná v 1.rade stala výlučnou vlastníčkou časti všetkých sporných pozemkov
(nehnuteľnosti pôvodne vedenej v pozemnoknižnej vložke XXXX ako parcela č. XXXXX o výmere XXX

mX v katastrálnom území T. a nehnuteľnosti zapísanej v pozemnoknižnej vložke XXXX ako parcely č.
XXXXX dom s dvorom o výmere XXX mX), žalovaná v 1.rade kúpnou zmluvou previedla na žalobcov v
1. a v 2.rade aj pozemok pod domom, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie T. ako
parc.č. XXX vo výmere XXX mX za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 12.325,35 Sk. V čl. IV. zmluvy
žalovaná v 1.rade prehlásila, že jej kúpnu cenu už žalobcovia zaplatili ešte pri spísaní kúpnej zmluvy na

dom (24.10.1990) a že voči nim nemá žiadne pohľadávky.
55. Ďalej je nesporné, že túto, platne uzavretú zmluvu dňa 27.5.1994 nikto z účastníkov zmluvy nedoručil
spolu s návrhom na vklad vlastníckych práv v prospech žalobcov do katastra nehnuteľností.
56. Z platnej judikatúry vyplýva, že rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode

vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci (§ 47 Občianskeho zákonníka). Účinky vkladu podľa § 133 ods.
2 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo vecno-
právnych následkoch, a nie v obligačno-právnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným
prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka). (Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 28. februára 2006, sp. zn. 2 Cdo 184/2005).

57. K argumentácii strán sporu je ďalej nevyhnutné uviesť, že z platnej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov
obligačné právne účinky, t. j. obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne
záväzným (účinnosť zmluvy), tzn., že obligačné právne účinky zmluvy nezávisia od rozhodnutia katastra
o povolení vkladu vlastníctva.
58. V danom prípade súd právne uzavrel, že v dôsledku nepodania inak platnej a účinnej Kúpnej zmluvy

zo dňa 27.5.1994 do katastra nehnuteľností na rozhodnutie o vklade vlastníctva v prospech žalobcov v
zákonom stanovenej lehote do 3 rokov od uzavretia zmluvy, nastali priamo zo zákona predpokladané
účinky § 47 ods. ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. došlo k odstúpeniu od Kúpnej zmluvy zo dňa
27.5.1994, a teda, v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka k zrušeniu tejto zmluvy od počiatku.
59. V dôsledku tejto skutočnosti nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k sporným pozemkom zo

žalovanej v 1.rade na žalobcov na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 27.5.1994.

60. Súd ďalej posúdil podmienky vydržania tvrdeného žalobcami vo vzťahu k sporným pozemkom.
Žalobcovia si uplatňujú nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním voči trom žalovaným, ktorí sú
vo vzťahu k uplatnenému nároku samostatným spoločenstvom (§ 76 CSP), preto súd podmienky

nadobudnutia vydržania posudzoval vo vzťahu ku každému zo žalovaných (ako vlastníkov sporných
pozemkov) samostatne.61. Podľa §130 ods.1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

62. V zmysle §132 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo vecí možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.
63. V zmysle §134 ods.1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

64. V zmysle §134 ods.4 Občianskeho zákonníka pre začiatok a trvanie doby podľa ods. 1 sa použijú
primerané ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
65. Citované ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej
skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku
kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť

nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom
táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“.
Opakomovládaniavecidržiteľomjenečinnosťvlastníka.Vydržanietakhojínajmävadyalebonedostatok
nadobúdacieho titulu. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.
66. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi

vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej
doby.
67. Povinnosť tvrdiť a dokázať tieto okolnosti pritom zaťažuje toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu
práva vydržaním. Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existenciu právneho dôvodu, postačí,
aby tu bol domnelý právny dôvod. Teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam

v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí.
68. Dobrá viera je psychický stav držiteľa, kedy sa držiteľ domnieva, že mu vykonané právo patrí,
aj keď tomu tak v skutočnosti nie je. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z
ktorýchjemožnéusúdiť,žetotopresvedčeniedržiteľajeopodstatnené.Okolnosťami,ktorémôžusvedčiť
pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a

svedčiace o poctivosti nadobudnutia, to znamená, tzv. titul uchopenia sa držby (objektívne oprávnený
dôvod nadobudnutia držby, napríklad existencia zmluvy, ktorá je pre určitú vadu neplatná).
69. Vo všeobecnosti platí, že strata dobrej viery držiteľa veci nastane okamihom, keď sa mu stali známe
skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o
tom, že mu vec (právo) patrí. Môže k nej dôjsť tiež právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým sa ukladá

držiteľovi povinnosť vydať vec vlastníkovi, pripadne ktorým sa určuje, že vlastníkom veci je iná osoba
než držiteľ.
70. Žalobcovia moment podpísania kúpnej zmluvy v roku 1994 považujú za počiatok plynutia vydržacej
doby a dobromyseľnosť nadobudnutia pozemkov odvodzujú z Kúpnej zmluvy zo dňa 27.5.1994.
71. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že žalobcovia Kúpnou

zmluvou zo dňa 27.5.1994, ktorá nebola zavkladovaná na príslušnom katastrálnom úrade, získali od
žalovanej v 1.rade do užívania sporné pozemky, zapísané na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie
T. a tieto pozemky od toho času nepretržite užívajú spolu s domom na pozemkoch stojacim, ktorý si od
žalovanej v 1.rade zakúpili ešte v roku 1991. Z výpovedí oboch žalobcov dňa 3.5.2016 však jednoznačne
vyplynulo, že už v roku 2000 sa dozvedeli o tom, že nie sú vlastníkmi sporných pozemkov potom, ako

mali záujem odpredať svoj dom a zabezpečovali si podklady na jeho predaj. Zároveň sa v roku 2000
dozvedeli aj o tom, že ide o tzv. nezaknihované pozemky. Okrem toho, o vedomosti žalobcov svedčí aj
dôkaz nimi predložený a to, list žalovanej v 1. rade zo dňa 6.3.2000, ktorým žiadala starostu mestskej
časti T. o udelenie súhlasu so zápisom prevodu k neknihovaným parcelám, ktoré sa taktiež dotýkajú
parcely č. XXX z jej nebohého otca v jej prospech, a následne, v prospech žalobcov.

72. V tomto spore sa nepochybne preukázalo, že okrem iných podobných momentov, žalobcovia
nepochybne už v roku 2000 získali vedomosť o skutočnostiach, ktoré u nich z hľadiska objektívneho
museli dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že im sporný pozemok patrí a že sú jeho vlastníkmi, čím
nedošlo k naplneniu jedného zo základných predpokladov vydržania, a to k nepretržitosti držby počas
celej zákonom ustanovenej doby. Na základe toho súd dospel k záveru, že žalobcovia v dôsledku straty

dobrej viery držiteľa už v roku 2000, nemohli vydržať sporné pozemky vo vzťahu k žalovanej v 1.rade,
keďže neuplynula 10-ročná lehota držby sporných pozemkov (ktorá mala nepretržite trvať až do roku
2004).73. Vo vzťahu k dobromyseľnosti súd uvádza, že z platnej judikatúry, na ktorú poukazovali aj žalovaní v
tomto spore vyplýva, že o dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec
patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že

mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho
prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v
neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho
nesprávnehoposúdeniaprávnychdôsledkovprávnychskutočností.Vzhľadomnavšeobecne(ajvoblasti
súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje),

vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne
formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je
ospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona
jenejasnéapripúšťarôznyvýklad.(uznesenieNajvyššiehosúduz1.marca2011,sp.zn.5Cdo30/2010)
74. Podľa právnej úpravy vykonanej Občianskym zákonníkom č. 40/1964 Zb., s účinnosťou od 1.4.1964,
sa vlastníctvo pri prevode nehnuteľnosti na základe zmluvy nadobúdalo účinnosťou zmluvy; na jej

účinnosť bola potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nešlo o prevod do socialistického vlastníctva
(§ 134 ods. 2).
75. Zákonmi č.265/1992 Z.z. a č.266/1992 Z.z. bol založený „kataster nehnuteľností”, ako evidenčný
nástroj na uskutočňovanie funkcie štátu pri ochrane právnych vzťahov a pri využívaní a ochrane
nehnuteľností a ako štátny informačný systém o nehnuteľnostiach. Registrácia zmlúv štátnym

notárstvom bola od 1.1.1993 nahradená rozhodovaním o povolení vkladu do katastra nehnuteľností.
76. Nový „katastrálny zákon” č.162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam mal záujem prispôsobiť právnu úpravu katastra novému štátoprávnemu
usporiadaniu, ako aj zmenám, ktoré nastali v súvisiacich právnych predpisoch.
77. Okrem základného predpokladu nepretržitosti držby, žalobcovia nesplnili ani ďalší predpoklad, a to

oprávnenosť držby, pretože, za oprávnený dôvod vstupu do držby nemožno považovať skutočnosť (ako
sadomnievajú,odvolávajúcsanasvojuprávnunevedomosť)ibauzavretiekúpnejzmluvyvroku1994na
sporné pozemky bez toho, aby túto podali na príslušný katastrálny úrad za účelom rozhodnutia o vklade.
78. Ide v tomto prípade o tzv. neospravedlniteľný omyl žalobcov a to nielen s ohľadom na všeobecné
povedomie o tejto zákonnej povinnosti od 1.1.1993, ale aj s ohľadom na skutočnosť, že v roku 1991

samotní žalobcovia podpísali aj kúpnu zmluvu na dom, ktorá aj v tom čase podliehala určitému režimu
registrácie, a to štátnym notárstvom.
79. Preto nemožno túto ich nečinnosť považovať za tzv. výnimočný prípad, ktorý pripúšťa platná
judikatúra (uznesenie Najvyššieho súdu z 1. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 30/2010), keďže tu nešlo o
nejasné znenie zákona alebo o rôzny výklad zákona, v dôsledku ktorého by žalobcovia zostali nečinní.

Na základe uvedeného súd uzavrel, že nečinnosť žalobcov spočívajúcou v tom, že nepodali Kúpnu
zmluvu z roku 1994 na príslušný kataster nehnuteľností za účelom rozhodnutia o vklade vlastníctva v ich
prospech, je neospravedlniteľný omyl, ktorý nemohol vyvolať ich dobromyseľnosť pri vstupe do držby v
roku 1994 a teda nemohli vydržať sporné pozemky vo vzťahu k žalovanej v 1.rade, aj keď subjektívne
mohli byť o svojom vlastníctve presvedčení.

80. Rovnako aj vydržanie sporných pozemkov vo vzťahu k žalovaným v 2. a v 3.rade je nepreukázané,
nakoľko žalobcovia v spore neoznačili žiadnu právnu skutočnosť, nejaký, hoc aj domnelý titul, ktorý by
zakladal ich vstup do držby vo vzťahu k vlastníckym podielom žalovaných v 2. a v 3.rade.
81. Tým, že žalobcovia neoznačili žiaden právny dôvod, t.j. zmluvu, alebo nejaký, hoc aj iný neperfektný

právny úkon, ktorým by žalovaní v 2. a v 3.rade prejavili svoju vôľu previesť na žalobcov svoj podiel na
sporných pozemkoch alebo úmysel vzdať sa svojho vlastníctva v prospech žalobcov, na základe ktorého
by žalobcovia, ako držitelia sporných pozemkov mohli od toho okamihu nadobudnúť presvedčenie o
tom, že sa stali vlastníkmi sporných pozemkov, tak nemohli byť nikdy dobromyseľní v tom, že im sporné
pozemky žalovaných v 2. a v 3.rade patria, a že sú ich vlastníkmi. Pre túto skutočnosť je nevyhnutné

uviesť aj dátum, kedy k tejto skutočnosti došlo, pričom žalobcovia v dôsledku neexistencie právnej
skutočnosti (zmluvy) vo vzťahu k žalovaným v 2. a v 3.rade neoznačili žiaden dátum, od ktorého by
počítali vstup do držby sporných pozemkov vo vzťahu k žalovaným v 2. a v 3.rade a teda, nikdy nevstúpili
do oprávnenej držby a sporné pozemky patriace žalovaným v 2. a v 3.rade nikdy nemohli nadobudnúť
vydržaním.

82. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol :83. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
84. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
85. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
86. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 CSP) priznal žalovaným v 1., 2. a v 3.rade nárok na
náhradu trov konania vo výške 100 % (nakoľko boli v spore v celom rozsahu úspešní).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice

I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).