Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. november 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoPr/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216202576
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216202576.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu:

Mgr. Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, právnej veci žalobcu: COOP Jednota Dunajská
Streda, spotrebné družstvo, Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka 790, IČO: 00 168 831, zastúpeného
advokátskou kanceláriou zselinszky, s. r. o., Bratislava, Laurinská 3, proti žalovanej: T. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O., XXX, zastúpenej JUDr. Zsoltom Hodosim, advokátom, Dunajská Streda,
Veľkoblahovská 6750, o zaplatenie 4.977,69 eur s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 12Cpr/1/2016-281 zo dňa 18.12.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieprvýmodsekomvýrokužalovanejuložilpovinnosťzaplatiť
žalobcovi istinu 4.977,69 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, druhým odsekom výroku súd
priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 182 ods. 1, § 184 ods. 1, §

189 ods. 1 až 3 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z.z.). Vecne súd prvej inštancie argumentoval
tým, že zodpovednosť zamestnanca za schodok je založená na princípe zavinenia zamestnanca, je na
zamestnancovi preukázať, že škodu nezavinil.

3.Pritomtodruhuzodpovednostisazavineniezamestnancapredpokladá.Predpokladomzodpovednosti
zamestnanca za schodok je existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a
zamestnávateľom, písomne uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti (spoločná zodpovednosť nebola

dohodnutá, a teda ani podiel zodpovednosti na schodku), existencia škody vo forme schodku na
zverených hodnotách určených na obeh alebo obrat, zavinenie zamestnanca, ktoré sa predpokladá.
Základným predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je
povinný vyúčtovať, je predovšetkým uzavretie platnej dohody o hmotnej zodpovednosti. Platnosť takejto
dohody je podmienená predovšetkým existenciou platného pracovnoprávneho vzťahu. Vyhodnotením
vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a nárok žalobcu
je preukázaný listinnými dôkazmi a výsledkom znaleckého dokazovania. Platnosť dohody o hmotnej

zodpovednosti žalovaná nesporovala, dohoda bola súdu predložená, rovnako bol preukázaný aj
samotný pracovnoprávny vzťah. Z vypočutých svedkov mala pre rozhodnutie význam v podstate len
výpoveď vedúceho IT odboru, ktorý potvrdil nemožnosť zásahov na diaľku umožňujúcich ovplyvnenie
dokladov skúmaných inventúrou bez toho, aby si takýto zásah nevšimla vedúca predajne. Znalkyňapostup inventúrnej komisie preskúmala, označila ho za správny, rovnako konštatovala správnosť
zisteného rozdielu - manka, k systému Unikasa a Baris nemala pripomienky. Žalovaná navrhla
neprihliadať na znalecký posudok kvôli znalkyni predloženej listine, ktorá súdu do toho času v spore

predložená nebola, k tomu súd uvádza, že znalkyňa bola oprávnená od strán si vyžiadať nové listiny, a
žalovaná mala dostatok času sa s týmto dokumentom, hoc aj následne, oboznámiť a pripraviť si obranu.
Žalovaná však nijako nepreukázala, že schodok nemohla zaviniť a preto súd žalobe vyhovel a žalovanú
zaviazal k zaplateniu uplatnenej čiastky na podiele zo zisteného schodku, ako si ho žalobca uplatnil.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd priznal nárok na náhradu trov žalobcovi ako úspešnej strane sporu voči

žalovanej v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná prostredníctvom advokáta, navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu na ďalšie konanie, uplatniac odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1

písm. b) a d) CSP. Odvolateľka namietala znalecký posudok č. 6/2017, ktorý považuje za porušenie
zásady rovnosti sporových strán. Hlavná účtovníčka žalobcu na pojednávaní dňa 24.10.2016 potvrdila,
že inventarizačný zápis obsahuje celý materiál súvisiaci s inventarizáciou a iný materiál žalobca k
dispozícii nemá, napriek tomu iniciatívou znalkyne bol žalobcom vydaný ďalší písomný materiál, ktorý
tvorí prílohu č. 9 znaleckého posudku. Žalovaná pritom nemala možnosť oboznámiť sa s touto ďalšou

listinou a vyjadriť sa k obsahu novo objaveného listinného dôkazu, nemala vedomosť o existencii takejto
listiny, nebola informovaná o zámere znalkyne zaobstarať takúto listinu. Predmetný listinný dôkaz nebol
vykonaný na pojednávaní, nevyplýva z neho, za akú organizáciu je vydaný, je preto nutné spochybniť
jeho informačný obsah a vypovedaciu hodnotu. Napriek takýmto vadám bola listina tvoriaca prílohu č. 9
nekritickyakceptovanáznalkyňouajsúdomprvejinštancieabolatýmnarušenárovnosťsporovýchstrán.

Ďalším kľúčovým dôkazom bola svedecká výpoveď vedúceho IT odboru žalobcu E. B., ktorý potvrdil,
že centrála má možnosť vzdialeného prístupu do všetkých počítačov, nielen v predajni, tiež uviedol,
že nie je umožnené urobiť taký zásah, ktorý obsluha alebo vedúca predajne by nezistila pri následnej
mesačnej kontrole. Pravdivosť tejto výpovede však spochybňuje skôr podaná výpoveď svedkyne I. J.,
ktoránaotázku,čijemožnévsystémemeniťúdaje,odpovedala,ževšetkosadá,čímnevylúčiladiaľkovú

manipuláciu s údajmi v počítači na predajni. Súd uskutočnil selektívny výber z vykonaného dokazovania,
keď vybral z neho len informácie, ktoré sa ukázali ako potrebné, bez ohľadu na ich spochybnenie a bez
by sa s rozpormi v dôkaznej situácii vysporiadal, alebo aspoň uviedol, z akého dôvodu považuje výpoveď
svedka E. B. za viac vierohodnú ako výpoveď svedkyne I. J.. Preto odvolateľka považuje napadnutý
rozsudok za arbitrárny a nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

5. Žalobca odvolanie nepodal, k odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril prostredníctvom advokáta,
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
Žalovaný poukázal na to, že znalecké dokazovanie nariadil súd na návrh žalovanej, žalobca nemá dôvod
pochybovať o nestrannosti a nezaujatosti znaleckého posudku č. 6/2017 vyhotoveného znalkyňou Ing.

Tánczosovou, pričom žalobca jej poskytol súčinnosť v zmysle § 2 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. a § 210
CSP. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, žalobca nemá dôvod
pochybovať o tom, že hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s § 191 CSP. Žalovaná
je zodpovedná podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce za vzniknutý schodok, ktorý skutočne
existuje.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len OSP), pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinnéhood01.07.2016-ďalejlenCSP),pozistení,žeodvolaniebolopodanévčas(§362ods.
1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP),protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolanievčasejehopodaniapripúšťa

(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1CSPacontrario),bezpotrebydoplneniadokazovania,keďmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudku

bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§
219ods.3CSP),adospelkzáveru,žeodvolaniužalovanejniejemožnépriznaťúspech,keďžerozsudok
súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre
jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil, rozhodol vecne správne.

9. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý

vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na
správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nemôže preto dať

za pravdu odvolateľovi, ktorí vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové či právne
argumenty než tie, ktoré uviedol už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal.

10. Odvolací súd v zmysle § 385 ods. 1 CSP nepovažoval za potrebné a účelné nariadiť vo veci
pojednávanie, nakoľko vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby

zopakovať či doplniť dokazovanie, pričom predmetom odvolacieho prieskumu bolo právne posúdenie
otázok, ku ktorým sa všetky sporové strany už vyčerpávajúco a dostatočne vyjadrili. Nariadenie
pojednávania si nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný záujem.

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s poukazom na odvolacie dôvody sa žiada

dodať iba nasledovné:

12. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním podrobne a vyčerpávajúco zistil rozhodujúce skutkové
okolnosti, z ktorých je zrejmé, že žalovaná bola zamestnancom žalobcu v pracovnom pomere od
21.10.2011 podľa pracovnej zmluvy z daného dňa, ktorou bolo dojednané, že v prevádzkovej jednotke

Dunajskej Lužnej bude pracovať v zaradení predavačka. Dohodou medzi stranami zo dňa 14.01.2013
došlo k zmene pracovnej zmluvy (zo dňa 21.10.2011) v tom, že od uvedeného dňa bude žalovaná
vykonávať prácu v prevádzkovej jednotke v Holiciach ako jej vedúca. Zároveň v tento deň uzavrela
žalovaná so žalobcom dohodu o hmotnej zodpovednosti s poukazom na § 182 a nasl. Zákonníka práce
s tým, že žalovaná prevzala v ten deň tovar, ceniny, hotovosť, zásoby materiálu a iné hodnoty podľa

prílohy k dohode.

13. Podľa inventarizačného zápisu zo dňa 28.02.2014 o (riadnej kontrolnej) inventúre vykonanej v
prevádzkovej jednotke 11-080 v Holiciach bola vykonaná fyzická inventúra, na základe ktorej boli podľa
zápisnice všetky tovarové zásoby presne spočítané, vážené a nahrané (do inventúrnych prístrojov). Na

základe zápisu bolo zistené manko 10.937,- eur. Inventarizačný zápis odmietli pracovníčky „zodpovedné
zahospodárskeprostriedky“,vrátanežalovanej(podľazápisunajehopredposlednomliste)podpísať.Na
poslednom liste zápisu v časti „poznámky“ zápis uvádza, že „zodpovedná vedúca prevádzkovej jednotky
v Holiciach vyhlasuje, že s inventarizáciou tovarových zásob súhlasí a dodatočne reklamovať nebude“.
K tomu je pripojený podpis a pečiatka prevádzky. Zo strany žalobcu bol predložený dňa 03.10.2016

kompletný materiál inventarizačného zápisu.

14. Na návrh žalovanej súd prvej inštancie nariadil v spore dokazovanie znalcom z odboru ekonómia
a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, kontroling. Ustanovená znalkyňa dňa 30.06.2017
predložila súdu znalecký posudok č. 6/2017. Podľa zistení znalkyne uvedených v posudku inventarizácia

(v spornej prevádzke a za sporné obdobie) po technickej stránke prebehla v zmysle zákonom
vyžadovaných podmienok a obsahuje všetky zákonné náležitosti. K správnosti vyčísleného schodku
(manka) uviedla, že žalobca účtuje obstaranie a úbytok zásob tovaru tak, že účtuje všetky náklady
vynaložené na nakupované zásoby na majetkových účtoch, o prírastku a vyskladnení zásob účtujepriebežne počas celého účtovného obdobia. Stav zásob na predajni sa u žalobcu eviduje v priebehu
každého mesiaca podľa dodacích listov v nadväznosti na tržbu vykázanú výdajom a na dobropisy
- reklamácie za daný mesiac, stav zásob v účtovníctve sa v priebehu mesiaca eviduje na základe

prijatých faktúr v nadväznosti na výdaj. Tento spôsob je prehľadný, analytický, podrobný a zachytáva
všetky pohyby zásob účtovnej jednotky. Účtovný stav zásob na spornej predajni bol podľa tvrdenia
žalobcu každý mesiac za prítomnosti účtovníčky odsúhlasený zodpovednou vedúcou predajne a údajne
potvrdený aj podpisom zodpovednej osoby. Vyčíslený inventarizačný rozdiel, konkrétne manko vo výške
10.937 eur bol vyčíslený porovnaním účtovného a skutočného stavu zásob na prevádzke, od účtovných

zásob ku dňu inventúry bol odpočítaný skutočný stav zásob podľa inventúry a odpočítané normy
prirodzených úbytkov. Po ukončení inventúry s odstupom času došlo v predložených podkladoch ku
korekcii, výsledkom ktorej je vyčíslený nový inventarizačný rozdiel - manko vo výške 10.366,88 eur.
Podľa znalkyne je vyčíslenie inventúrnych záverov na základe daných údajov správne. K tomu uviedla,
že manko vznikne, ak zistený skutočný stav zásob je nižší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožno
preukázaťúčtovnýmzáznamom,kpreskúmaniusivyžiadalazoznampoložiekinventarizačnéhosúpisuz

tovarových zásob s pridaním jednotkovej nákupnej ceny a nákupnej ceny celkom za položku a porovnala
oba zoznamy, konkrétne 4.338 tovarových položiek. Na základe takto zisteného skutočného stavu zásob
podľa inventarizačných súpisov by inventarizačný rozdiel predstavoval 10.853,58 eur. Znalkyňa Ing.
Andrea Tánczosová vo svojej výpovedi uviedla, že k získaniu ďalších účtovných podkladov potrebných k
vypracovaniu znaleckého posudku a ku konzultácii mala povolenie zadávateľa. Dodatočne vyžiadanou

listinousledovalasúhrnnúhodnotuvnákupnýchcenách,akopotrebovala,vtomtosmerekomunikovalas
riaditeľom žalobcu. Vychádzala z počiatočného účtovného stavu, ktorý je rovný konečnému stavu zásob
z predchádzajúcej inventúry (k tomu jej bol predložený posledný inventúrny hárok), ktorá bola potvrdená
oboma stranami ako správna, preto ho považovala za relevantný. Bez počiatočného stavu by nebolo
možné vyčísliť inventúrny schodok alebo nadbytok. Poukázala na to, že tovar po odídení na konkrétnu

predajňu bol vyvezený na základe dodacích listov, za správnosť ktorých opäť preberá zodpovednosť
zodpovedná osoba, výdaj generoval počítač.

15. Žalovaná svoju odvolaciu argumentáciu (ktorou je odvolací súd viazaný a ktorá vymedzuje rozsah
odvolacieho prieskumu) založila na dvoch námietkach. Súdu prvej inštancie vyčítala, že v rámci

znaleckého dokazovania bola do znaleckého posudku doplnená príloha č. 9, ktorá nebola súčasťou
pôvodného inventarizačného zápisu, a tiež to, že súd nevyhodnotil svedeckú výpoveď E. B. v kontexte
svedeckej výpovede I. J..

16. V spore bolo nariadené znalecké dokazovanie na návrh žalovanej v zmysle § 207 ods. 1 CSP,

ustanovenou znalkyňou bol vypracovaný písomný znalecký posudok č. 6/2017, ktorý bol zaslaný
obom stranám, ktoré tak mali možnosť sa k nemu vyjadriť (čo obe strany využili), znalkyňa bola
vypočutá na pojednávaní, obe strany mali možnosť klásť jej otázky. Znalecký posudok je jedným z
dôkazných prostriedkov, vykonanie tohto dôkazu bolo zabezpečené tým, že znalecký posudok bol
písomne vypracovaný, bol zaslaný obom stranám, súd sa oboznámil s jeho obsahom, znalkyňa bola

vypočutá súdom (§ 208 CSP).

17. Súčasťou znaleckého posudku boli príslušné prílohy, pričom žalovaná osobitne namietala prílohu č.
9, ktorá sa stala súčasťou znaleckého posudku na základe toho, že znalkyňa si túto listinu vyžiadala od
žalobcu. Oprávnenie znalca vyžadovať súčinnosť strán a tretích osôb vyplýva priamo z ust. § 8 písm.

b) zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch a tlmočníkoch a § 210 CSP, znalkyňa preto mala oprávnenie
od žalobcu vyžiadať doplnenie listinných dôkazov potrebných pre riadne vypracovanie znaleckého
posudku. Na pojednávaní pred súdom prvej inštancie znalkyňa vysvetlila, za akým účelom si vyžiadala
doplnenie tejto listiny, jej doplnením sledovala zistenie súhrnnej hodnoty tovaru v nákupných cenách.

18. Podľa odvolacieho súdu sa v prípade prílohy č. 9 nejednalo o taký nový a zásadný dôkaz, ktorý
by nejako zvrátil doposiaľ zabezpečenú dôkaznú situáciu, išlo len o doplnenie a potvrdenie správnosti
záverov vyplývajúcich z už predložených dôkazov. Žalovaná mala možnosť sa s týmto dôkazom riadne
oboznámiť, nakoľko sa stal súčasťou znaleckého posudku, mala možnosť sa k nemu vyjadriť, čo
aj uskutočnila, pričom v zmysle § 204 CSP nebolo potrebné túto listinu prečítať alebo oznámiť jej

obsah na pojednávaní. Na základe skutočnosti, že do znaleckého posudku bola doplnená príloha č. 9,
nemožno konštatovať žiadne porušenie procesných práv žalovanej a nebolo nijako porušené jej právo
na spravodlivý proces.19. Čo sa týka vyhodnotenia svedeckej výpovede E. B., ktorý je vedúcim IT odboru žalobcu a I. J., ktorá
je programátorkou u žalobcu, odvolací súd za rozhodujúci obsah svedeckých výpovedí považuje to, že
svedok E. B. vylúčil možnosť takého zásahu do informačného systému, ktorý by ovplyvnil inventarizačný

proces a mal tak vplyv na správnosť zisteného manka ako výsledku inventúry. Všeobecné vyjadrenie
svedkyne I. J., podľa ktorej „všetko sa dá“, možno hodnotiť ako vytrhnuté z kontextu a bez zásadnej
výpovednej hodnoty. Žalobca uniesol dôkazné bremeno na preukázanie správnosti zisteného schodku
(manka), predložením listinných dôkazov o vykonanej inventúre, ktorých správnosť bola potvrdená aj
znaleckým posudkom. Pokiaľ žalovaná chcela preukázať nesprávnosť týchto záverov, spočívalo na nej

dôkazné bremeno, aby preukázala, že výsledok inventúry nie je správny.

20. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva. Jeho pravým zmyslom je umožniť súdu vydať
rozhodnutievprípadoch,keďurčitáskutočnosť,vsporerozhodná,nebolapreukázaná,atoivprípadoch,
keď výsledky hodnotenia dôkazov by neumožňovali súdu prijať ani záver o pravdivosti rozhodnej
skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. I v takýchto prípadoch musí súd rozhodnúť,

v neprospech tej strany, v ktorej záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.
Dôkazné bremeno teda umožňuje súdu rozhodnúť aj v tzv. dôkaznej núdzi.

21. Preukázaný skutkový stav je v sporovom konaní výsledkom dôkaznej aktivity strán konania, ktoré
boli povinné na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo navrhnúť dôkazy.

22. Iniciatívna pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania, každá strana bola povinná
označiť dôkazy na preukázane svojich tvrdení. Súd rozhodoval na základe skutkového stavu zisteného z
vykonaných dôkazov (ako i na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné), teda nezisťoval
skutočný stav veci, ale skutkový stav veci, ktorý je výsledkom dôkaznej aktivity strán konania (do akej

miery si splnia svoju povinnosť označiť alebo predložiť dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
pričom miera splnenia tejto povinnosti zásadne predurčuje skutkový záver súd, ako základ právneho
posúdenia uplatneného nároku).

23. V zmysle § 191 ods. 1 CSP dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

24. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska
ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi

predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd
musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí
správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej
sily jednotlivých dôkazov. Dôkazy vykonané súdom prvej inštancie zabezpečili dostatočný podklad pre

spravodlivé rozhodnutie súdu, nebolo potrebné ich v žiadnom smere doplniť. Povinnosťou súdu nie je
vykonať všetky navrhnuté dôkazy, ale len tie, ktoré sú potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu.

25. Z ustanovení § 182 Zákonníka práce vyplýva, že osobitosťou zodpovednosti zamestnanca za
schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať, na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti

spočíva v tom, že pri tejto zodpovednosti sa vychádza z prezumpcie viny zamestnanca a že sa pri
nej zásadne uhrádza celá skutočná škoda. Pri zodpovednosti za schodok na rozdiel od všeobecnej
zodpovednosti zamestnanca, nie je zamestnávateľ povinný dokazovať jeho zavinenie. Zamestnávateľ
preukazuje platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku a nevyúčtovanie
zverených hodnôt. Porušenie právnej povinnosti zamestnanca spočíva v tom, že nesplnil vyúčtovaciu

povinnosť. Škoda potom spočíva v nevyúčtovanom schodku na zverených hodnotách. Zamestnanec má
potom možnosť zbaviť sa zodpovednosti len vtedy, ak on preukáže (na ňom spočíva dôkazné bremeno),
že schodok vznikol sčasti alebo celkom bez jeho zavinenia. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti
úplne alebo sčasti napríklad vtedy, keď preukáže, že mu zamestnávateľ nevytvoril vhodné podmienky
na hospodárenie so zverenými hodnotami, alebo vtedy, keď preukáže, že zverená hodnota mu bola

odcudzená - v takom prípade páchateľ spôsobil, že hmotne zodpovedný zamestnanec nemá možnosť
so zverenou hodnotou riadne hospodáriť a starať sa o ňu. Za schodok sa pritom považuje účtovný rozdiel
medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a medzi údajmi
účtovnej evidencie, u ktorej je skutočný stav nižší ako účtovný, teda že chýbajú hodnoty.26. Tento schodok sa spravidla zisťuje inventúrou, teda sa zisťuje, či zodpovední hmotní pracovníci
preberali tovar v čase svojho nástupu na uvedenú prevádzku inventúrou, čo je potrebné pre zistenie

počiatočného stavu hodnôt zverených na vyúčtovanie a pre zistenie ich skutočného stavu v priebehu
hospodárenia s nimi, lebo na určenie schodku sa musí porovnať východiskový bod, ktorým sa začína
hmotná zodpovednosť a konečný bod, ku ktorému sa vykonáva konečné vyúčtovanie. Ďalej je potrebné
zisťovať, či pri inventarizácii sa zabezpečilo úplné a správne zistenie skutočných stavov zverených
prostriedkov, či sa na inventarizácii zúčastnili zamestnanci zodpovední za zverené hodnoty a pod.,

čo síce nespôsobuje neplatnosť dohody o hmotnej zodpovednosť, ale nesplnenie týchto povinností
môže mať pre žalobcu dôsledok dôkaznej núdze pri posudzovaní zodpovednosti hmotne zodpovedných
pracovníkov.

27. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného
dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní

dostatočným spôsobom preukázané, že návrh žalobcu je v celom rozsahu dôvodný, nakoľko žalovanej
sa nepodarilo preukázať, že schodok zistený inventúrou, je nesprávny, a že by boli dané dôvody
vylučujúce jej hmotnú zodpovednosť v zmysle § 182 Zákonníka práce.

28. S prihliadnutím na vyššie uvedené závery odvolací súd konštatuje, že ak súd prvej inštancie žalobe

v celom rozsahu vyhovel, rozhodol vo veci vecne správne, a preto s použitím § 387 ods. 1 CSP
rozsudok, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi
osobitne nenapadnutého), ako vecne správny potvrdil.

29. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj

napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

30. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
žalovanej, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto súvislosti
upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah

práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva
alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných
orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania

pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí
ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp.

toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s
§ 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi voči neúspešnej

žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

32. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).