Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. marec 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/282/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416216558
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4416216558.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: A. N., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/X, XXX XX O., právne zast.: A.. O. S., advokát, N. trieda XX, XXX XX H.,
proti žalovanému: K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX O., právne zast.: B. kancelária R.
&N.s.r.o.,sosídlomS.XX,XXXXXH.T.,P.:XXXXXXXX,ourčenievlastníckehoprávaknehnuteľnosti,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a to v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.9.2016 domáhal určenia, že nehnuteľnosti: rodinný dom

so súpisným č. 776, pozemok , záhrada a príslušenstvo, ktoré sa nachádzajú v obci Gbelce, na ulici
Slávičia číslo 7 a sú zapísané na liste vlastníctva č. 467 ako parcely registra “C“ nasledovne:
-pozemok - parcelné číslo 10515/282 o výmere 603 m2, druh zastavané plochy a nádvoria ,
-záhrada - parcelné číslo 10515/283 o výmere 666 m2, druh záhrady,
- stavba na parcele číslo 10515/282, so súpisným číslom 776, druh rodinný dom,
sa prikazujú do vlastníctva žalobcu. Svoju žalobu žalobca zdôvodnil tým, že dňa 14.12.2012 uzatvoril
so žalovaným vo forme notárskej zápisnice darovaciu zmluvy číslo N 859/2012, ktorej predmetom

boli vyššie uvedené nehnuteľnosti. Na základe konania žalovaného v priestupkovom konaní, proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov, číslo konania : OU-NZ-OVVS-2015/012666-3, mal žalobca
zato, že takéto správanie sa voči žalobcovi - darcovi, možno považovať za hrubé porušenie dobrých
mravov. Od tej doby sa žalovaný viackrát objavil u žalobcu a vyhrážal sa mu ujmou na zdraví. Listom
zo dňa 25.6.2016 bol žalovaný písomne vyzvaný na vrátenie daru. Na výzvu žalovaný reagoval tak, že
žalobcovi opäť hrubo nadával a vyhrážal sa mu fyzickou ujmou. Z dôvodu, že žalovaný odmietol dar

žalobcovi vrátiť, žalobca podal túto žalobu. K žalobe žalobca pripojil písomnú výzvu na vrátenie daru
zo dňa 24.6.2016 a darovaciu zmluvu spísanú vo forme notárskej zápisnice.
2. Žaloba aj s prílohami boli riadne doručené žalovanému na vyjadrenie. V písomnom vyjadrení k
žalobe žalovaný uviedol, že žiada žalobu zamietnuť, pretože pre vrátenie daru nie sú splnené zákonné
podmienky. Žalovaný tvrdil, že samotná výzva na vrátenie daru, ako jednostranný právny úkon darcu
na to, aby mohla mať účinky zrušenia darovacej zmluvy, musí byť dostatočne účinná a zrozumiteľná.
Musí z nej jednoznačne a nad všetku pochybnosť vyplývať popis skutku, ktorý darca považuje za

hrubé porušenie dobrých mravov a to tak, aby tento skutok nemohol byť zamenený s prípadnými inými
skutkami. Z výzvy na vrátenie daru vyplýva, že dôvodom na vrátenie daru má byť konanie žalovaného v
priestupkovej veci. Vo výzve žalobca uvádza číslo priestupkového spisu, rovnako ako v žalobe, avšak
nie je zrejmé, akého konkrétneho skutku sa mal žalovaný dopustiť a kedy. Tu žalovaný poukazuje nato, že samotné prebiehajúce konanie o priestupku nie je takým konaním, resp. tou skutočnosťou, ktorá
zakladá nárok na vrátenie daru. Okrem uvedeného žalovaný súčasne uvádza, že nemá vedomosť o
tom, že by v tomto priestupkovom konaní bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku. A súčasne

tvrdí, že sa nikdy voči žalobcovi žiadneho takého konania, ktoré by mohlo byť charakterizované ako
konanie v rozpore s dobrými mravmi ani nedopustil. Okrem toho má žalovaný za to, že žalobca by
sa mohol domáhať vrátenia daru len v prípade, ak by zo strany obdarovaného išlo o konanie, ktoré
sa považuje za hrubé porušenie dobrých mravov. Žalovaný však opakovane uviedol, že sa žiadneho
konania , ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi voči žalobcovi nedopustil. Vo vzťahu k podaniu

žalobcu zo dňa 24.6.2016 nazvanému ako výzva na vrátenie daru žalovaný uviedol, že predmetom
súdneho konania a preskúmania dôvodov na vrátenie daru môžu byť len tie dôvody, ktoré sú uvedené vo
výzve, nakoľko práve výzva na vrátenie daru je ten právny úkon, ktorým malo dôjsť k zrušeniu darovacej
zmluvy. Vzhľadom na to, že výzva neobsahuje špecifikáciu skutku, považuje žalovaný túto výzvu na
vrátenie daru za neplatný právny úkon s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. A
takýto neplatný právny úkon podľa žalovaného nemohol následne vyvolať účinky povinnosti vrátiť dar.

Podľa žalovaného samotná táto skutočnosť by mala byť dôvodom pre ktorý súd nebude preskúmavať
s ďalších hľadísk podanie žaloby. Žalovaný ešte na záver podotkol, že už podaním zo dňa 15.6.2015,
ktorým sa žalobca obrátil na žalovaného namietal žalobca, že nehnuteľnosť daroval žalovanému bez
legálneho právneho dôvodu. Tu žalovaný poukazuje na to, že darca sa sám dobrovoľne rozhodol
darovať žalovanému svoje nehnuteľnosti a to potom, čo mu žalovaný pomohol vo veľmi zložitej situácii.

Darovacia zmluva bola pritom spísaná vo forme notárskej zápisnice, táto bola notárkou žalobcovi
opakovane prečítaná, žalobca bol poučený a notárka sa ho pýtala, či skutočne má záujem darovaciu
zmluvu uzavrieť, na čo jednoznačne uviedol, že áno. Žalovaný súčasne poukazuje aj na to, že žalobca
v prospech neho zriadil závet. Žalovaný sa domnieva, že potom, čo žalobcovi pomohol vysporiadať
všetky jeho dlhy a absolútne ho zachránil pred jeho úpadkom, zrejme nejakí príbuzní začali žalobcu

ovplyvňovať, keď sa tento rozhodol voči žalovanému konať. Žalobca sám však takýto dôvod na takéto
konanie podľa žalovaného určite nemal, nakoľko v darovanej nehnuteľnosti do dnešného dňa býva a
túto nerušene užíva ako vlastnú.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktoré sa dostavila právna zástupkyňa žalovaného, neprítomní

boli účastníci konania a právny zástupca žalobcu. Na nariadené pojednávanie bol riadne volaný právny
zástupca žalobcu, ktorý mal predvolanie na pojednávanie doručené plne v súlade s ustanovením § 105
odsek 1 do elektronickej schránky. Predvolanie na pojednávanie bolo podľa v spise založenej doručenky
právnemu zástupcovi žalobcu doručené 1.2.2018. Žalobca ani jeho právny zástupca svoju neúčasť
na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 15.3.2018 neospravedlnili o odročenie tohto pojednávania z

vážnych dôvodov nepožiadali.

4. Podľa 179 ods. 1 C.s.p. pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.
Podľa§180C.s.p.povyvolanívecisúdzistí,čisadostaviliosoby,ktorébolinapojednávaniepredvolané.

Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí
pojednávanie.
5. Súd rozhodol podľa § 180 C.s.p. že vec prejedná v neprítomnosti účastníkov konania a to aj z dôvodu
hospodárnosti konania s poukazom na ustanovenie § 179 C.s.p..

6. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú ich podaní
a má za to, že je potrebné žalobu zamietnuť. Navrhla vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie
žalobcu podľa § 274 C.s.p. Súčasne právna zástupkyňa žalovaného založila do spisu rozsudok
Krajského súdu Nitra 9Co/148/2015, ktorý riešil obdobnú vec.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise.

8. Ako bolo uvedené, žalobca sa v tomto konaní domáhal prikázania do svojho vlastníctva nehnuteľnosti
bližšie špecifikovanej v žalobe a ako dôvod uviedol skutočnosť, že výzvou z 24.6.2016 vyzval
žalovaného na vrátenie daru, ktorý dar pôvodne žalobca daroval žalovanému.

9. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Na základe vykonaného dokazovania, z predloženej notárskej zápisnice N 589/2012, Nz

55663/2012, NCRls 56555/2012, mal súd preukázané, že darovacou zmluvou uzavretou v písomnej
forme daroval žalobca žalovanému nehnuteľnosti uvedené vyššie, t.j. nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom tohto konania. Darovacia zmluva bola uzavretá v súlade s ustanovením § 628 Občianskeho
zákonníka dňa 14.12.2012 a na jej základe došlo k prevodu vlastníctva k darovaným nehnuteľnostiam
zo žalobcu na žalovaného. Uvedené sporné nebolo, nerosporoval to žiaden z účastníkov sporu. Žalobca
však, ako bolo uvedené, následne v roku 2016 požiadal žalovaného, aby mu dar, ktorý daroval

žalovanému na základe vyššie uvedenej darovacej zmluvy zo dňa 14.12.2012 vrátil a to podľa § 630
Občianskeho zákonníka. O vrátenie daru požiadal žalobca písomnou výzvou zo dňa 24.6.2016.

11. Vychádzajúc z ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, toto ustanovenie rieši situáciu ak darca
požaduje vrátiť dar od obdarovaného. Podľa cit. ustanovenia sa teda darca môže domáhať vrátenia daru

v prípade, ak sa obdarovaný chová k nemu, alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré
mravy. Je teda nepochybné, že v zmysle uvedeného ustanovenia predmetný právny vzťah z darovania
zaniká v dôsledku takého správania sa obdarovaného voči darcovi, poprípade voči členom jeho rodiny,
ktoréje považovanézahrubéporušeniedobrýchmravov, sktorýmsprávanímjespojenýajjednostranný
prejav vôle darcu voči obdarovanému, ktorým sa domáha vrátenia daru. Toto právo na vrátenie daru

vzniká darcovi v momente doručenia tejto požiadavky -výzvy obdarovanému na vrátenie daru, resp.
dôjdením prejavu vôle obdarovanému. Prejav vôle , ktorým sa domáha darca vrátenia daru totiž môže
byť urobený v akejkoľvek forme, musí však byť jasný, určitý a zrozumiteľný. Výsledkom prípadného
súdneho sporu, predmetom ktorého je spor o vrátenie daru, môže byť rozhodnutie, ktoré však už len
deklaruje vznik a zánik práv a povinností darcu a obdarovaného, a to ku dňu doručenia vyššie uvedenej

kvalifikovanej výzvy na vrátenie daru. Aby si darca mohol voči obdarovaného právne relevantne
uplatňovať nárok na vrátenie daru, musí ísť o chovanie sa obdarovaného k darcovi, resp. členom jeho
rodiny, ktoré chovanie je možné objektívne vyhodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov, pretože
nie každé chovanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného chovania,
vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi napĺňa znaky § 630 Občianskeho zákonníka. Samotné chovanie

sa obdarovaného, ktoré by aj bolo možné vyhodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov, však nie je
postačujúce k uplatneniu si svojho vlastníckeho práva. Ako bolo uvedené, je potrebné kvalifikovaným
spôsobom, kvalifikovaným jednostranným právnym úkonom - výzvou, sa vrátenia daru aj domáhať.
Tento právny úkon, ako už bolo uvedené, však musí byť jasný, určitý a zrozumiteľný, inak je v zmysle
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný. Podstatnou náležitosťou takejto výzvy na vrátenie daru

je samozrejme uvedenie konkrétneho konania obdarovaného. Už z tohto právneho úkonu musí byť
totiž úplne zrejmé kde, kedy a ako konkrétne obdarovaný svojim konaním voči darcovi, resp. členom
jeho rodiny hrubo porušil dobré mravy. Z výzvy zo dňa 24.6.2016 , ktorú súdu predložil žalobca a
ktorá podľa žalobcu mala byť tým právnym úkonom, ktorým darca požiadal o vrátenie daru, však
uvedené skutočnosti nevyplývajú. Tento jednostranný právny úkon žalobcu / darcu/ voči žalovanému /

obdarovanému/ podstatné náležitosti postráda. A uvedené skutočnosti / kde , kedy a ako konkrétne
obdarovaný svojim konaním voči darcovi, resp. členom jeho rodiny hrubo porušil dobré mravy/ v
konečnom dôsledku nevyplývajú ani zo žaloby. Keďže pre tento jednostranný právny úkon platí, že musí
spĺňať náležitosti požadované Občianskym zákonníkom pre právne úkony všeobecne (§ 34 a nasl.),
teda i náležitosť prejavu vôle v zmysle jeho určitosti (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), k platnosti

právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti je zo zákona nevyhnutné,
aby v tomto právnom úkone darca presne uviedol konkrétne skutočnosti, v ktorých on vidí hrubé
porušenie dobrých mravov obdarovaným voči nemu. A iba v takomto prípade, pri súčasnom splnení
zákonných predpokladov podľa § 630 Občianskeho zákonníka /t.j. konanie obdarovaného voči darcovi,
resp. členom jeho rodiny, ktorým hrubo porušil dobré mravy a následným dôjdením jednostranného

právneho úkonu- výzvy na vrátenie daru obdarovanému/, nastanú zamýšľané právne účinky tohto
jednostranného hmotnoprávneho úkonu darcu, t.j. zrušenie darovacej zmluvy a obnovenie pôvodného
vlastníctva darcu ex nunc, t.j. okamžikom, kedy prejav vôle darcu došiel obdarovanému. Keďže však
výzva žalobcu / darcu/ na vrátenie daru zo dňa 24.6.2016 zákonom požadované náležitosti určitostijednostranného právneho úkonu nemá, nemohli podľa súdu nastať právne účinky s takýmto právnym
úkonom spojené. S poukazom na ustanovenie § 630, § 34 a nasl., § 37 a § 39 Občianskeho
zákonníka má súd zato, že len samotný odkaz žalobcu na vedenie priestupkového konania vo výzve na

vrátenie daru, ale bez uvedenia, resp. podrobného popísania konkrétneho správania sa obdarovaného
je nepostačujúci. Z takto nedostatočne formulovaného dôvodu na vrátenie daru vo výzve na vrátenie
daru, nie je vôbec zrejmé kde , kedy a ako konkrétne obdarovaný svojim konaním voči darcovi, resp.
členom jeho rodiny hrubo porušil dobré mravy. Preto súd právny úkon žalobcu ako darcu a to výzvu
na vrátenie daru zo dňa 24.6.2016, pre jeho neurčitosť, nejasnosť a nezrozumiteľnosť vyhodnotil ako

neplatný s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, na ktorú neplatnosť prihliadol ex
offo. Tento neplatný úkon nespôsobil vyššie uvedené účinky v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, t.j.
doposiaľ nedošlo zo strany žalobcu ako darcu k platnému uplatneniu si vrátenia daru od obdarovaného/
žalovaného/. Z uvedeného dôvodu, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

12. Ako bolo uvedené vyššie, žalovaný navrhol vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškania. Podľa §

274 C.s.p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom
pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a

b)žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
Rozsudkom pre zmeškanie je podľa cit. ustanovenia § 137 písm. a) C.s.p. možné rozhodnúť len o
žalobách na plnenie. Podľa rozhodovacej činnosti súdov však žaloba týkajúca sa vrátenia daru nie je
žalobou na plnenie, ale žalobou o určenie vlastníckeho práva. Preto súd návrhu žalovaného na vydanie
rozsudku pre zmeškanie žalobcu nevyhovel.

13. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14.Otrováchúčastníkovkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1C.s.p..Žalovaný bolvkonaníúspešný
v celom rozsahu , preto mu súd aj priznal náhradu jeho trov v celom rozsahu voči v konaní neúspešnému
žalobcovi. O konkrétnej výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
a to samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku a to na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie.