Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. december 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/99/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813208433
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7813208433.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu
JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho č. 16 proti žalovanej H. W., bytom v Y., W. Č.. XX, o zaplatenie
1.659,07 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 2.11.2017

č.k. 4C/475/2013-122 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom revolvingového
úveru.

3.Prirozhodovanívychádzalsúdprvejinštanciezozistenia,žeúčastníciuzatvorilidňa27.6.2007zmluvu
o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.493,73 eura, ktorý
sa žalovaná zaviazala splácať v 36 mesačných splátkach po 82,98 eura mesačne.

4. Súd na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že predmetná
úverová zmluva je uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou a neriadi si režimom
Obchodného zákonníka. Súd ďalej bol toho názoru, že úverová zmluva je v rozpore s ust. § 9 ods.
2 písm. k / zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože neobsahuje všetky náležitosti vyžadované
citovaným ustanovením a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a poradie,

v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z predtlačenej zmluvy nevyplýva výška
jednotlivých zložiek mesačnej splátky a priemerný spotrebiteľ nemá možnosť si uvedenú výšku ani
vypočítať. Vymedzenie úrokov spôsobom uvedeným v úverových zmluvných podmienkach je neurčité
a nezrozumiteľné. Žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal
vedomosť o tom, z akých položiek, v akej výške pozostáva navýšenie úveru. Súd teda považoval

neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov, poplatkov za neprijateľnú podmienku a preto považoval
poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v úverovej
zmluve, o tom, z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, ako aj o výške, počte a termíne splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov a tiež vzhľadom na to, že žalovaná úver čerpala, súd zmluvu o
spotrebiteľskom úvere považoval za platnú, ale poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez
poplatkov. Žalovaná zaplatila žalobcovi 1.382,33 eura, výška úveru bola 1.493,73 eura, pričom súd o

povinnosti doplatiť 111,43 eura už právoplatne rozhodol, preto v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.5. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech strán
sporu rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu. Závery súdu podľa žalobcu sú v rozpore so zákonom,
pretože § 9 ods. 2 písm. k/ ani § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. v čase uzavretia zmluvy o
revolvingovomúvereneexistovalianeplatili.Zmluvaorevolvingovomúverebolauzavretádňa27.6.2007
a zákon č. 129/2010 Z.z. nadobudol účinnosť 11.6.2010, čiže na zmluvu uzavretú medzi sporovými

stranami sa nevzťahuje. Súd teda na vec nesprávne práve použil, pretože použil nesprávnu právnu
normu. Ďalej uviedol, že rozpísanie mesačnej splátky nikdy zákon nevyžadoval a ani nevyžaduje. To
platí aj pre zákon č. 129/2010 Z.z. V tejto súvislosti poukázal na záver Súdneho dvora EÚ vo veci C -
42/15, podľa ktorého uvádzanie „výšky, počtu a termínu splatnosti splátok“ neznamená jej rozlišovanie
na časť istinu, časť úrokov a časť iné poplatky.

7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nakoľko na daný prípad nesprávne aplikoval ust.

zákonač.129/2010Z.z.,ktorývčaseuzavretiadanéhoúverovéhovzťahudňa27.6.2007medzistranami
sporu nebol účinným.

9. Zmluvné strany do daného zmluvného vzťahu vstúpili na základe zmluvy uzavretej dňa 27.6.2007,
preto daný zmluvný vzťah bolo potrebné posúdiť v zmysle zák.č. 258/2001 Z.z.. Preto pokiaľ súd prvej

inštancie na daný zmluvný vzťah aplikoval zákonný predpis, ktorý v čase uzavretia zmluvného vzťahu
nebol účinným, jeho úvahy, na ktorých založil záver o zamietnutí žaloby nemožno považovať za správne.

10. Nakoľko súd prvej inštancie nesprávne aplikoval na daný prípad zákonné ustanovenia, v dôsledku
čoho nemožno považovať jeho záver o tom, že nárok žalobcu nemožno považovať za opodstatnený,

za správny, neostávalo odvolaciemu súdu iné, len zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p..

11. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude na daný úverový vzťah aplikovať zák. č. 258/2001
Z.z. účinný v čase uzavretia zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Pokiaľ ide o názor súdu prvej

inštancie,ževdanomúvereniesúuvedenéjednotlivézložkysplátky(§4ods.2písm.a/zák.č.258/2001
Z.z.) odvolací súd má za to, že nie je potrebné, aby zmluva obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká
je konkrétne vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.4.2018 sp.zn. 3Cdo 56/2018).

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3.0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).