Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/207/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115212450
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3115212450.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov

JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: REALITY-VĚŘITEL CZ s. r. o., so
sídlom v Českej republike, Jateční 178/34, Klíše, Ústí nad Labem, IČO: 277 25 537, právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Ažaltovič & Partners s.r.o., so sídlom v Trenčíne - Opatová, Potočná
č. 650/135B proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. marca 2018, č.k. 20C/223/2015-199, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému
domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške 919.249,21 eur. Súd prvej inštancie po právnej stránke
svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, §
15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, ďalej ustanoveniami § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 1 OZ, § 41 zákona č. 7/2005 Z.z.
o konkurze, § 12 ods. 1, 3 zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch.

2. Súd prvej inštancie vzhľadom na námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu
sa v prvom rade zaoberal zmluvou o postúpení pohľadávky, na základe ktorej mal žalobca nadobudnúť
pohľadávku na náhradu škody. V konaní bolo preukázané, že medzi Miroslavom Dokupilom ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom bola dňa 24.10.2013 uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky
z obsahu ktorej vyplýva, že predmetom postúpenia mala byť pohľadávka voči žalovanej na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorým bol nezákonne vyhlásený konkurz na

majetok úpadcu s tým, že škoda zodpovedá súčtu peňažných súm v celkovej výške 919.249,21 eur,
ktoré postupca zaplatil Daňovému úradu Dubnica nad Váhom v prospech úpadcu v príčinnej súvislosti
s vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Ustanovenie § 524 ods. 1 OZ priznáva veriteľovi právo
postúpiť pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka písomnou zmluvou inému subjektu. Stanovená obligatórna
písomná forma zmluvy v danom prípade bola splnená. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že nebola splnená
podmienka, že predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, teda právo na plnenie dlžníka
nie však celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla a že postúpená môže byť iba existujúca

pohľadávka sa súd prvej inštancie nestotožnil. Nie je správne tvrdenie žalovanej, že postúpiť možno iba
súdom priznanú pohľadávku, pretože v zmysle ustanovenej judikatúry súdy bežne rozhodujú o splnení
záväzku zodpovedajúceho postúpenej a súdom nepriznanej pohľadávke. Rovnako nie je správna ani
argumentácia žalovanej, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi zdôvodu,žezapostúpenúpohľadávkuboladojednanáodplatalenvovýške1euro.Najvyššísúdjudikoval
to, že výška dohodnutej odplaty pri odplatnom právnom úkone nemusí nevyhnutne zohľadňovať reálnu
hodnotu prevádzaného práva. Súd napokon uzavrel, že v zmysle § 524 ods. 1 v spojení s § 525

ods. 1 OZ išlo o platné postúpenie pohľadávky na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom v súvislosti s vyhlásením konkurzu. V danej veci je podstatná skutočnosť, že postúpená
pohľadávka na náhradu škody zodpovedala škode, ktorá vznikla v dôsledku vyhlásenia konkurzu a
predstavovala súčet súm, ktoré vyplatil J. D. za úpadcu na účet Daňového úradu Dubnica nad Váhom.
Z textu zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že predmetom postúpenia nebola pohľadávka na

náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku vedenia konkurzov. Žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom v súvislosti s vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu a
aj v súvislosti s vedením konkurzu, keď namietal, že konkurzný súd zanedbal dohľad v konkurznom
konaní, nezastavil konkurzné konanie, nezrušil konkurz, hoci netrvali podmienky na jeho ďalšie vedenie,
neodvolal správkyňu konkurznej podstaty, ktorá mala porušiť povinnosti pri výkone správcovskej funkcie.
3. Žalobca svoj nárok na náhradu škody predbežne prerokoval a aj zažaloval na právnom základe

nesprávnehoúradnéhopostupuorgánuverejnejmoci.Škodamalabyťspôsobenánesprávnymúradným
postupom Okresného súdu Trenčín v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu REALITY, a.s.,
keď bol vyhlásený konkurz, hoci nemal byť a v dôsledku nesprávneho úradného postupu správcu dane
Daňového úradu Dubnica nad Váhom v daňovom konaní pri vydaní platobných výmerov a prihlasovaní
pohľadávok do konkurzného konania.

4. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní a iný nezákonný zásah do práv a právom
chránených záujmov fyzických osôb. Nesprávny úradný postup zadefinoval Najvyšší súd SR vo svojich
rozhodnutiach 4Cdo 24/2004 a 2Cdo 205/2009, podľa ktorého nesprávny úradný postup je možné

vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu, respektíve
o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho
orgánu alebo s ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Nesprávnym
úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel pre správanie sa štátneho orgánu pri jeho činnosti
a spravidla ide o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Nesprávnym úradným postupom

treba rozumieť akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri
tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi predpismi.
Zákon rozlišuje dva tipy konania štátneho orgánu, ktoré vedú k vzniku škody, nezákonné rozhodnutie
a nesprávny úradný postup. Pojem nesprávny úradný postup ďalej nedefinuje a treba ho vykladať ako
akékoľvek iné porušenie právnych noriem, ktoré nie je rozhodnutím a nemalo smerovať k vydaniu

rozhodnutia. V konečnom dôsledku ide o právne ošetrenie zodpovednosti štátu za úkony, ktoré nemožno
kvalifikovať ako rozhodnutie. Nesprávnym úradným postupom je porušenie pravidiel predpísaných
právnymi normami pri činnosti štátneho orgánu, a to obzvlášť takej, ktorá nevedie k vydaniu rozhodnutia.
Niejevylúčené,abyškoda,zaktorúštátzodpovedábolaspôsobenáinýmsprávnymúradnýmpostupom,
v rámci rozhodovacej činnosti je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu

samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak aj je rozhodnutie vydané bezprostredne sa na jeho
obsahu neodrazí.
5. Žalobca namietal, že škoda mala vzniknúť preto, lebo bol konkurzným súdom vyhlásený konkurz
na majetok úpadcu, hoci podľa žalobcu vyhlásený nemal byť, keďže neboli splnené podmienky v
zmysle zákona č. 7/2005 Z.z.. V dôsledku vyhlásenia konkurzu došlo po zrušení konkurzu k zániku

úpadcu REALITY, a.s., za ktorého Miroslav Dokupil uhradil peňažné prostriedky správcovi dane v
celkovej výške 919.249,21 eur, ktoré už nemôžu byť z dôvodu zániku úpadcu tomuto vrátené a došlo
k objektívnej nemožnosti preverenia dôvodnosti zaplatených peňažných súm správcovi dane. Súd
považoval uplatnený nárok žalobcu za nárok na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia, aj
keď žalobca svoj nárok odôvodňoval ako nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom. Pre úspešné uplatnenia práva nároku na náhradu škody za nezákonné rozhodnutie je
nevyhnutné, aby bola splnená podmienka v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorej musí
byť takéto právoplatné rozhodnutie zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V
konaní nebolo tvrdené ani preukazované, že bola splnená takáto podmienka a síce, že toto rozhodnutie
konkurzného súdu bolo pre nezákonnosť zmenené alebo zrušené. Naopak bolo preukázané, že

rozhodnutie o vyhlásení konkurzu bolo potvrdené odvolacím konkurzným súdom, na základe čoho
nadobudlo právoplatnosť. Je pravdou, že generálny prokurátor podal proti uzneseniu Krajského súdu v
Bratislave mimoriadne dovolanie, avšak toto mimoriadne dovolanie bolo uznesením Najvyššieho súdu
pod sp. zn. 5Mobdo 6/2009 zo dňa 29.10.2010 odmietnuté z dôvodu procesnej neprípustnosti. Súdnebol teda viazaný právnym názorom generálneho prokuratúra, ale bol povinný rešpektovať závery
konkurzných súdov prvej a druhej inštancie vyjadrené v ich rozhodnutiach. Súd v rámci konania o žalobe
na náhradu škody nemôže posudzovať správnosť a zákonnosť postupov právoplatných rozhodnutí

orgánov verejnej moci. Je tiež zrejmé, že namietaný postup konkurzného súdu, ktorý nezastavil
konkurzné konanie ex offo nezrušil konkurz na návrh úpadcu a žalobcu, hoci podľa žalobcu neboli
splnené podmienky pre trvanie konkurzu, neodvolal správkyňu konkurznej podstaty, keď nesplnila
svoje povinnosti, sa prejavili v rozhodnutiach konkurzného súdu, ktorými boli tieto návrhy úpadcu a
žalobcu zamietnuté. Aj v tomto prípade sa jedná o nárok na náhrady škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím a nebola preto splnená podmienky v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa
ktorej musí byť takéto právoplatné rozhodnutie zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Úpadca, prípadne žalobca dokonca nepodal ani riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu
konkurzného súdu, ktorými boli uvádzané návrhy žalobcu zamietnuté, čo je tiež zákonnou podmienkou
pre priznanie nároku na náhradu škody. Pokiaľ žalobca namietal, že správkyňa konkurznej podstaty
nepostupovala v súlade so zákonom, súd poukazuje na to, že štát nezodpovedá za škodu spôsobenú

správcom konkurznej podstaty pri výkone jeho správcovskej činnosti, pretože podľa § 12 ods. 1 a 3
zákona č. 8/2005 Z.z. pasívne vecne legitimovanom prípade škody vzniknutej v súvislosti s výkonom
správcovskejčinnostijesprávcakonkurznejpodstaty,nazodpovednosťktoréhosavzťahujúustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. REALITY, a.s. si
nárok na náhradu škody proti správkyni uplatnila v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp.

zn. 39Cbi 94/2010, ktoré bolo v konečnom dôsledku zastavené z dôvodu zániku žalobcu bez právneho
nástupcu výmazom z obchodného registra ku dňu 11.02.2014.
6. Žaloba je nedôvodná aj v časti tvrdeného nesprávneho úradného postupu správcu Daňového úradu
Dubnica nad Váhom pri vydávaní platobných výmerov a prihlasovaní pohľadávok do konkurzného
konania vedeného na majetok spoločnosti REALITY, a.s.. Aj v tomto prípade ide o nárok na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci. Právo na náhradu škody nie je
možné priznať, pretože nebolo preukázané, že daňovník REALITY, a.s. podal proti platobným výmerom
správcu dane zo dňa 13.03.2008 riadny opravný prostriedok, odvolanie. Táto podmienka musí byť v
zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. splnená, pričom nebolo preukázané, že sa jedná o prípady
hodné osobitného zreteľa, kedy by splnenie tejto podmienky nebolo vyžadované. Daňovník bol o práve

podať odvolanie v platobných výmeroch riadne poučený, platobné výmery mu boli riadne doručené. Z
obsahu konkurzného spisu sp. zn. 28K 24/2008 bolo preukázané, že spoločnosť REALITY, a.s. podala
proti právoplatným platobným výmerom správcu dane až mimoriadny opravný prostriedok. Hoci boli
pôvodne platobné výmery Daňového úradu napokon Daňovým riaditeľstvom mimo odvolacieho konania
zrušené, nemožno prehliadnuť fakt, že Daňový úrad Dubnica nad Váhom vydal dňa 21.03. a 23.03.2009

platobné výmery na rovnakú celkovú sumu dane 40.844.536,- Sk s tým, že proti týmto novým platobným
výmerom nebol podaný žiaden opravný prostriedok. Za úradný postup už nemožno považovať situáciu,
keď daňový úrad prihlásil pohľadávku na základe platobných výmerov do konkurzného konania, pretože
sa jedná o realizáciu oprávnenia veriteľa prihlásiť si za účelom uspokojenia pohľadávku voči dlžníkovi,
ktorý je v úpadku a nie o úradný postup v rámci výkonu verejnej moci. V tomto prípade nie je ani splnená

podmienka príčinnej súvislosti, pretože tá je dané vtedy, ak medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná
skutočnosť zodpovednosť za škodu nenastáva. Nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť
príčiny a následkov. V posudzovanom prípade Daňový úrad Dubnica nad Váhom platobnými výmermi
vyrubil daň daňovníkovi REALITY, a.s., a teda neuložil povinnosť plniť daň J. D.. J. D. nemusel a správca

danehožiadnymúradnýmpostupomnenútil,abyzadaňovníkaREALITY,a.s.podľaplatobnýchvýmerov
uhradil peňažné prostriedky správcovi dane. Miroslav Dokupil na základe vlastného rozhodnutia vyplatil
od 21.07.2008 do 12.02.2009 na účet Daňového úradu Dubnica nad Váhom za úpadcu REALITY, a.s.
celkovú sumu 919.249,21 eur, o ktorú sa zmenšil jeho majetok. Je otázne, či by REALITY, a.s. vrátila J.
D. peňažné prostriedky v prípade, ak by nebol na majetok tejto spoločnosti vyhlásený konkurz a nebola

po zrušení konkurzu vymazaná z Obchodného registra, keďže v konkurze nebol zistený majetok tejto
obchodnej spoločnosti a z dôvodu nedostatku majetku úpadcu bol konkurz súdom zrušený. Z týchto
dôvodov má súd za to, že chýba vecná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom, resp.
nezákonným rozhodnutím správcu dane a vznikom škody v majetkovej sfére J. D.. Na základe všetkých
týchto citovaných dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

7. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, kedy žalovaná
bola v celom rozsahu v konaní úspešná a preto má právo proti žalobcovi na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.8. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol,
že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny a založený na nesprávnom právnom posúdení

veci, v dôsledku čoho súd prvej inštancie nevykonal ďalšie dokazovanie týkajúce sa predovšetkým
výšky uplatneného nároku. Podľa žalobcu nie je pre dôvodnosť podanej žaloby rozhodujúce ako
bola požadovaná škoda špecifikovaná, teda či bola označená ako škoda spôsobená nesprávnym
úradným postupom alebo škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím. Podstatné je to, či došlo ku
skutočnosti zakladajúcej nárok na náhradu škody a či škoda ako taká vznikla a bola spôsobená

činnosťou orgánu verejnej moci a či takáto skutočnosť mala pôvod v činnosti takéhoto orgánu. Súd
zamietol celú žalobu na tom závere, že žalobca dôvodnosť založil v podstatnej časti argumentácie
na tom, že škoda bola založená nesprávnym úradným postupom súdu v konkurznom konaní, hlavne
pri výkone dohľadu nad činnosťou správcu, avšak podľa súdu prvej inštancie ide o škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, a to rozhodnutím konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu, ktoré bolo
odvolacím súdom potvrdené a následne nedošlo k jeho zrušeniu ani na podklade mimoriadneho

dovolania generálneho prokurátora. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť
rozhodujúcej skutočnosti, ktorou bol zjavne nesprávny úradný postup tak správcu dane ako aj správcu
úpadcu a hlavne samotného konkurzného súdu, ktorý na hrubé pochybenia správcu úpadcu žiadnym
spôsobom nereagoval. Súd prvej inštancie vo vzťahu k namietanému nesprávnemu úradnému postupu
len celkom všeobecne a bez akéhokoľvek bližšieho skutkového právneho rozboru uviedol, že v postupe

konkurzného súdu nezistil žiadne pochybenia, keď tento reagoval na všetky podnety úpadcu, ale i
žalobcu ako veriteľa a týmito sa zaoberal a rozhodol o nich. Podstatné je to, že pri takomto nesprávnom
postupe súd nevyhodnotil zásadnú skutočnosť, a to že správca úpadcu napriek tomu, že ešte pred
uplynutím lehoty na popretie pohľadávok dostal od úpadcu podnet na popretie pohľadávok správcu
dane prihlásených na základe platobných výmerov, ktoré boli nadriadeným súdom daňovým orgánom

zrušené a dostal od úpadcu aj rozhodnutia o zrušení týchto platobných výmerov. V zákonnej lehote
pohľadávku správcu dane prihlásenej na základe týchto zrušených platobných výmerov nepoprel. Týmto
postupom správca úpadcu nielen hrubo porušil svoju zákonnú povinnosť poprieť sporné pohľadávky,
ale nepochybne zavinil, že došlo k právoplatnému vyhláseniu konkurzu na úpadcu, hoci neboli splnené
zákonné podmienky. Ak by bol správca úpadcu splnil svoju zákonnú povinnosť poprieť ako sporné

pohľadávku správcu dane a urobil tak v rámci zákonnej lehoty, bol by odvolací súd mohol toto uznesenie
zrušiť a ku právoplatnému vyhláseniu konkurzu by vôbec nebolo došlo. Úpadca na tieto skutočnosti
podrobne poukázal a podložil príslušnými rozhodnutiami o zrušení platobných výmerov, na ktoré vôbec
nereagoval a takto zjavne protiprávne konajúceho správcu ponechal vo funkcii a vytvoril tak možnosť na
pokračovanie jeho protiprávneho konania. Takýto postup konkurzného súdu potom nemožno hodnotiť

inak ako celkovo nesprávny a taký, ktorý viedol ku vzniku škody. Poukaz súdu prvej inštancie na
to, že v postupe konkurzného súdu nezistil nedostatky, keď tento súd reagoval na všetky podnety
úpadcu i veriteľov nemá žiaden význam, keď pre posúdenie správnosti postupu konkurzného súdu
nie je rozhodujúce, že tento súd formálne na takého podnety reagoval a robil o nich rozhodnutie,
ale podstatné je, či takýto postup bol aj vecne správny a či zodpovedal skutočnostiam obsiahnutých

v podnetoch úpadcu a veriteľov. Konkurzný súd neodvolal správcu z funkcie a preto postupoval
pri výkone dohľadu nad činnosťou správcu úpadcu zjavne nesprávne. Protiprávne konanie správcu
úpadcu bolo konkurznému súdu opakovanie signalizované a tento v rámci svojej dohľadovej činnosti
nad zákonnosťou postupu vôbec nereagoval takým spôsobom, ktorý mohol takémuto nezákonnému
postupu zabrániť. Nesprávne je aj konštatovanie súdu o tom, že vo vzťahu k správcovi dane Daňovému

úradu Dubnica nad Váhom by mohlo ísť len o škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Žalobca
dostatočne vysvetlil, že u správcu dane namieta nesprávny úradný postup spočívajúci v tom, že
hoci správca dane vedel ešte pred uplynutím lehoty na prihlasovanie pohľadávok do konkurzu, že
platobné výmery na podklade ktorých prihlásil pohľadávku vo výške 40.844.536,- Sk toto neoznámil
správcovi úpadcu, nepristúpil k späťvzatiu prihlášky vediac už o tom, že správa úpadcu v zákonnej

lehote na popretie pohľadávok takto prihlásené pohľadávky správca dane nepoprel a tieto sa považovali
uplynutím popieracej lehoty za prihlásené, tak správca dane znovu už v priebehu konkurzného konania
vydal platobné výmery na tú istú sumu, ktorá sa stala pohľadávkou proti podstate, čím správca dane
celkom neoprávnené získal v konkurznom konaní prihlásenú pohľadávku zistenú vo výške 40.844.536,-
Sk a jednak pohľadávku proti podstate v tej istej výške. To, že správca úpadcu, ktorému boli nové

platobné výmery správcu dane vydané už počas konkurzného konania doručené, hoci správca dane ako
účastníka daňového konania v takýchto platobných výmeroch označil samotného úpadcu, mal už konať
ako s daňovníkom so správcom úpadcu a nepodal proti týmto riadny opravný prostriedok, a to napriek
tomu, že ho úpadca o to výslovne žiadal písomným podnetom. Týmito skutočnosťami sa súd prvejinštancie zjavne vôbec nezaoberal a preto jeho záver o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu
správcu dane je nielen nesprávny, ale i neodôvodnený. Napokon je celkom nesprávne konštatovanie
súdu prvej inštancie vo vzťahu k správcovi dane o tom, že tento v konkurznom konaní vystupoval

ako veriteľ a nie ako orgán verejnej moci. Správca dane ako veriteľ prihlásil do konkurzu pohľadávky
založené rozhodnutiami, ktoré nepochybne vydal ako orgán verejnej moci a tieto rozhodnutia boli jeho
nadriadeným orgánom zrušené a správca dane napriek tomu takýmito rozhodnutiami zotrval a dokonca
v neskoršom štádiu konkurzného konania vydal opätovné rozhodnutia, ktorými znova založil tú istú
pohľadávku, avšak už ako pohľadávku proti podstate, čím vytvoril dve súbežne existujúce pohľadávky

v tej istej výške, a to ako pohľadávku prihlásenú, ktorá nebola popretá a pohľadávku proti podstate. Pri
vydávaní takýchto rozhodnutí ide o výkon činnosti orgánu verejnej moci a taký postup, ktorý je potrebné
aplikovať ustanovením zákona č. 514/2003 Z.z.. Je preto zrejmé, že súd prvej inštancie založil svoje
rozhodnutie na nesprávnom právnom závere v dôsledku čoho potom sa vôbec nezaoberal ďalšími pre
posúdenie uplatneného nároku žalobcu, čo do základu podstatnými skutočnosťami a preto považoval
jeho rozhodnutie za predčasné.

9. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že súd prvej inštancie sa vyčerpávajúco vysporiadal s otázkou
aplikáciepríslušnéhoustanoveniazákonač.514/2003Z.z.asprávnemalzato,ženesprávnymúradným
postupom môže byť taký postup orgánu verejnej moci, ktorý nemá priamy odraz vo vydanom rozhodnutí
alebo ktorý k vydaniu rozhodnutia priamo nevedie. Z tohto vyplýva, že namietaný postup konkurzného

súdu nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, nakoľko tento bol vyhlásený uznesením,
ktoré nadobudlo právoplatnosť po potvrdení jeho správnosti odvolacím súdom. V takomto prípade
by v teoretickej rovine mohol byť nárok uplatňovaný z titulu nezákonného rozhodnutia s tým, že súd
prvej inštancie sa aj napriek tvrdeniam žalobcu a žalobcom označeným titulom vzniku škody zaoberal
aj otázkou prípustnosti uplatnenia nároku na náhradu škody nezákonným rozhodnutím v zmysle

ustanovenia § 6 a nasledujúcich zákona č. 514/2003 Z.z.. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj posúdením
postupu súdu v konkurznom konaní, pričom z vykonaného dokazovania neboli preukázané pochybenia
konkurzného súdu. Rovnako sa zaoberal aj namietaným postupom správcu konkurznej podstaty,
pričom v prípade škody spôsobenej činnosťou správcu konkurznej podstaty nenesie zodpovednosť
žalovaná, pretože táto je upravená v ustanoveniach zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch. Okrem toho

sa súd zaoberal aj postupom správcu dane, pričom žalovaná sa aj v tomto smere stotožňuje so
závermi súdu prvej inštancie, pričom v konaní správcu dane nie je možné považovať za úradný
postup, pretože v konkurznom konaní nevystupuje z pozície orgánu verejnej moci, ale uplatňuje
nárok prostredníctvom prihlásenia pohľadávky do konkurzného konania. Súd prvej inštancie zistil,
že v konkurznom konaní nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nebola preukázaná existencia

podmienky titulu uplatneného nároku, pretože pre vznik zodpovednosti štátu za škodu sa predpokladá
kumulatívne naplnenie troch podmienok: existencia titulu, vznik škody a príčinná súvislosť. Pokiaľ nie je
preukázaná existencia čo i len jednej z menovaných podmienok zodpovednosť štátu za škodu nevzniká.
Preto súd prvej inštancie správne uzavrel, že tú chýba vecná príčinná súvislosť medzi prípadným
nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím správcu dane a vznikom škody v

majetkovej sfére J. D.. Žalobca v konaní ako aj v odvolaní opätovne uvádza argumentáciu, ktorou
sa už zaoberal súd v konkurznom konaní. Žalobca nepredložil ani nenavrhol vykonať žiadne ďalšie
dôkazy ako vyplýva z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 09.03.2018. Žalobca
jednoznačne vyjadril, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá, pričom súd prvej inštancie nie
je v zmysle ustanovenia § 182 ods. 2 CSP a zásad kontradiktórneho konania oprávnený vykonávať

takého dôkazy bez návrhu, nakoľko ani v odvolaní žalobca nešpecifikuje aké dokazovanie súd prvej
inštancie nevykonal. Námietka týkajúca sa nevykonania dokazovania smerujúceho k preukázaniu výšky
škody, ktorej náhrady sa v tomto konaní domáhal v súvislosti s vyššie uvedeným sa javí prinajmenšom
ako špekulatívna. So žalobcom opakovane predkladané argumentácie sa ponúka záver, že nesprávnosť
postupu konkurzného súdu má v podstate spočívať v tom, že tento sa pri vyhodnocovaní predkladaných

podnetov nestotožnil s názorom žalobcu a napriek opätovným podnetom nezastavil konkurzné konania
a neodvolal správcu konkurznej podstaty. Žalovaná je toho názoru, že nie je možné za nesprávny úradný
postup alebo nezákonné rozhodnutie považovať postup orgánu verejnej moci len na tom, že orgán
verejnej moci sa nestotožnil s názorom žalobcu, prípadne úpadcu a nevydal rozhodnutie v súlade s
jeho požiadavkami a jeho návrhmi. Uviedol preto, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie netrpí

vytýkanými vadami a navrhuje odvolaciemu súdu, aby bolo ako vecne správne potvrdené.
10. Žalobca sa k podanému vyjadreniu ďalej písomne nevyjadril.
11. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť
podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvej inštancie, na ktorý v celom

rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie zároveň odvolací súd
dodáva nasledovné:
12. V prejednávanej veci na základe vykonaného dokazovania je nepochybné, že Daňový úrad Dubnica
nad Váhom vydal celkovo 6 platobných výmerov, spolu na čiastku 40.844.536,- Sk, pričom týmito
daňovými výmermi bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za čas od júla 2005 do decembra

2005 v neprospech daňovníka spoločnosť REALITY, a.s.. Tieto platobné výmery boli daňovníkovi riadne
doručené, nepodal proti nim žiaden opravný prostriedok a nadobudli právoplatnosť.
13. Z výpisov účtu J. D. a predložených výdavkových a pokladničných dokladov je zrejmé, že J. D.
uhradil Daňovému úradu Dubnica nad Váhom v prospech spoločnosti REALITY, a.s. v likvidácii rôzne
peňažné sumy, pričom následne dňa 24.10.2013 uzavrel žalobca ako postupník s J. D. ako postupcom
Zmluvu o postúpení pohľadávok s tým, že postupca zaplatil v prospech úpadcu na účet Daňového

úradu Dubnica nad Váhom v jednotlivých čiastkových plneniach celkovo sumu 37.693.301,75 Sk. V
Zmluve o postúpení pohľadávky sa zároveň konštatuje, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz na
základe nesprávneho úradného postupu, pričom podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovedá
Slovenská republika za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánmi verejnej moci pri
výkone verejnej moci, pričom postupcovi bola nesprávnym úradným postupom spôsobená škoda, za

ktorú zodpovedá Slovenská republika a škoda zodpovedá súčtu peňažných súm uvedených v bode
1, 2 zmluvy, ktoré postupca zaplatil Daňovému úradu Dubnica nad Váhom. Postupca je tak veriteľom
dlžníka, ktorým je Slovenská republika a ku dňu uzavretia tejto zmluvy má peňažnú pohľadávku vo výške
27.693.301,75 Sk, t.j. sumu 919.249,21 eur. Postupca postupuje svoju pohľadávku uvedenú v bode 1.3
tejto zmluvy, ktorú má voči Slovenskej republike ako dlžníkovi v celkovej výške 27.693.301,75 Sk, čo

činí v prepočte 919.249,21 eur. Pohľadávka bola postúpená za odplatu vo výške 1 euro.
14. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 04.07.2008 pod č.k. 28K 24/2008-24, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.07.2008 sa začalo konkurzné konanie voči dlžníkovi spoločnosť REALITY, a.s.,
pričom za správkyňu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Mária Bustinová ako predbežná
správkyňa konkurznej podstaty. Podaniami zo dňa 23.07., 28.07. a 05.08.2008 dlžník spoločnosť

REALITY, a.s. navrhla Okresnému súdu Trenčín zastavenie konkurzného konania z dôvodu, že
dlžník predmetné pohľadávky uhradil s tým, že návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosť
REALITY, a.s. podal na Okresný súd Trenčín dňa 20.06.2008 Daňový úrad Dubnica nad Váhom.
Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 11. septembra 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.
januára 2009 vyhlásil konkurz na spoločnosť REALITY, a.s.. Ako správkyňa bola ustanovená JUDr.

Mária Bustinová. Dlžník v súdom stanovenej lehote oznámil, že v celom rozsahu uhradil pohľadávky
navrhovateľa uvedené v návrhu na vyhlásenie konkurzu ako aj pohľadávku Mesta Banská Bystrica.
Podľa oznámenia navrhovateľa veriteľa bola dňa 23.07.2008 uhradená jeho pohľadávka voči dlžníkovi
vo výške 1.116.689,- Sk, avšak suma jeho splatných pohľadávok voči tomuto dlžníkovi je 48.499.507,71
Sk. Z tohto teda vyplýva, že dlžník neuhradil všetky splatné pohľadávky. Okrem toho vyplynulo,

že pohľadávka navrhovateľa bola zaplatená z finančných prostriedkov tretej osoby, a to J. D. a
pohľadávkaďalšiehoveriteľaMestaBanskáBystricavcelkovejvýške454.899,-Skbolauhradenátaktiež
treťou osobou H. U.. Súd preto nepovažoval vykonané úhrady za osvedčenie platobnej schopnosti
dlžníka. Dlžník nepredložil listiny, ktorými by preukázal právny dôvod takejto úhrady tretími osobami
a preto súd nemal bez pochybností preukázané, že týmito úhradami došlo k zániku dlhov dlžníka a

nevytvoril sa s nimi stav bezdôvodného obohatenia. Dlžník mal vedené účty, mal zakázané disponovať
finančnými prostriedkami na účtoch z dôvodu prebiehajúcich exekučných konaní, bol vlastníkom
nehnuteľností a registrovaný ako majiteľ listinných akcií. Nemal evidované žiadne motorové vozidlo. Toto
uznesenie napadol úpadca, zastúpený likvidátorom J. D. odvolaním. Následne rozhodnutiami Daňového
riaditeľstva Slovenskej republiky bolo všetkých 6 platobných výmerov Daňového úradu Dubnica nad

Váhom zrušených a vrátených na ďalšie konanie, pričom sa jednalo o rozhodnutia Daňového riaditeľstva
SR zo dňa 08.10.2010, a to mimo odvolacieho konania.
15. Listom zo dňa 04.11.2008 oznámil J. D. ako akcionár úpadcu správkyne zrušenie prvotných
platobných výmerov s tým, že Krajský súd v Bratislave uznesením pod č.k. 1CoKR 13/2008 zo
dňa 11.11.2008, na základe odvolania úpadcu potvrdil Uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa

11.09.2008 o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, pričom v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd
uviedol, že nepovažoval vykonanú čiastočnú úhradu pohľadávok navrhovateľa za osvedčenie platobnej
schopnosti dlžníka. Generálny prokurátor podal dovolanie voči tomuto rozhodnutiu, avšak Najvyšší súdSR uznesením č.k. 5Mobdo 6/2009 zo dňa 29.10.2010 odmietol mimoriadne dovolanie generálneho
prokurátora.
16. Správkyňa konkurznej podstaty listom zo dňa 09.12.2008 informovala konkurzný súd o stave

zisťovania zabezpečenia majetku, pričom listom zo dňa 12.12.2008 úpadca oznámil správkyni
zaplatenie prihlásených pohľadávok Daňovému úradu Dubnica nad Váhom, ktoré vykonal J. D.. Listom
zo dňa 19.12.2008 navrhol úpadca odvolanie správkyne z funkcie správcu úpadcu z dôvodu hrubého
porušenia jej povinností a rovnaký návrh podal úpadca aj dňa 30.12.2008. Dňa 22.12.2008 doručil
úpadca konkurzného súdu návrh na zrušenie konkurzu, pretože došlo k zániku postavenia účastníkov

konkurzného konania a úpadca nie je v predĺžení a rovnaký návrh podal 30.12.2008. Konkurzný
súd vyzval správkyňu na vyjadrenie sa k listine úpadcu k prihláseným konkurzným pohľadávkam,
návrhom na zrušenie konkurzného konania a žiadosti o odpustenie pokuty a zároveň vyzval následne
právny zástupca úpadcu správkyňu listom zo dňa 06.05.2009 na preskúmanie právoplatných neskorších
platobných výmerov. Dňa 25.06.2009 doručil právny zástupca úpadcu konkurznému súdu návrh na
zastavenie konkurzného konania, pričom listom zo dňa 03.09.2009 oznámil Daňový úrad Dubnica nad

Váhom konkurznému súdu aj to, že pohľadávky prihlásené do konkurzu boli uhradené s výnimkou
časti pohľadávky 32, pri ktorej neuhradená časť 199.469,- Sk a pohľadávky č. 3-7 zanikli z dôvodu
zrušenia dodatočných platobných výmerov. Uznesením zo dňa 26.10.2009 konkurzný súd návrh úpadcu
na odvolanie správkyne zamietol, pričom úpadca sa proti tomuto uzneseniu neodvolal. Dňa 26.10.2009
konkurzný súd návrh žalobcu na odvolanie správkyne zamietol, žalobca sa neodvolal. Uznesením zo

dňa 26.10.2009 konkurzný súd zamietol návrh na zrušenie konkurzu a úpadca sa proti tomuto uzneseniu
neodvolal. Listom zo dňa 11.03.2011 doručeným konkurznému súdu 16.03.2011 požiadal J. D. o
preskúmanie postupu správkyne, ktorý konkurzný súd preskúmal a o spôsobe vybavenia upovedomil
právneho zástupcu úpadcu listom zo dňa 19.04.2011. Uznesením zo dňa 19.04.2011 konkurzný súd
zamietol návrh správkyne na uloženie pokuty J. D. a uznesením zo dňa 05.09.2013 konkurzný súd návrh

na návrh správkyne, konkurz na majetok úpadcu, zrušil pre nedostatok majetku.
17. V náväznosti na vyššie zistený skutkový stav veci pred súdom prvej inštancie odvolací súd
dodáva, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je objektívnou
zodpovednosťou, ktorej sa štát nemôže zbaviť. Ak sú kumulatívne splnené tri predpoklady, a to:
nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením zákonnej

povinnosti. Nesprávnym úradným postupom, tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie je
porušenie pravidiel predpísaných právnou normou pre počíňanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a
to pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci jeho rozhodovacej činnosti, avšak sa neodrazia
bezprostrednevobsahudanéhorozhodnutia.Podľakonkrétnychokolnostímôžeísťoakúkoľvekčinnosť
spojenúsvýkonomprávomocištátnehoorgánu,akdôjdeprinejalebovjejdôsledkukporušeniupravidiel

predpísaných právnymi normami pre počíňanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku určeného
povahou a funkciou postupu súdu. O úradný postup ide vtedy, ak tak postupujú osoby, ktoré plnia úlohy
štátneho orgánu a pokiaľ tento postup slúži k výkonu štátnej moci.
18. Pri posúdení, či štát zodpovedá za tvrdenú škodu je podstatné, či škoda vznikla v príčinnej súvislosti
s neprávnym úradným postupom. O vzťah príčinnej súvislosti tzv. kauzálny nexus by šlo len vtedy, keby

tvrdená škoda vznikla následkom onoho nesprávneho úradného postup, teória tzv. adekvátnej príčinnej
súvislosti. Ak škoda nevznikla akoby následok nesprávneho úradného postupu (ak bola rozhodujúcou
príčinou vzniku škody iná skutočnosť) zodpovednosť za škodu nenastáva; príčinou vzniku škodu môže
byť len tá okolnosť, ktorá škodu spôsobila a bez ktorej by škodlivý následok nenastal.
19. Faktom je, že za škodu vzniknutú účastníkovi konkurzného konania alebo tretím osobám v dôsledku

porušenie povinnosti uloženej správcovi konkurznej podstaty zákonom alebo súdom v súvislosti s
výkonom tejto funkcie zodpovedá správca konkurznej podstaty. Zodpovednosť správcu konkurznej
podstaty za škodu vzniknutou účastníkom konkurzného konania alebo tretím osobám v dôsledku
porušenia povinnosti uloženej správcovi konkurznej podstaty zákonom alebo súdom v súvislosti s
výkonom tejto funkcie je osobnou majetkovou zodpovednosťou správcu konkurznej podstaty. Štát

nezodpovedá za škodu spôsobenú porušením povinnosti správcu konkurznej podstaty v konkurznom
konaní.
20. Preto vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, ktorý namietal o.i. i tú skutočnosť, že správca majetku
napriek tomu, že pred uplynutím lehoty na popretie prihlásených pohľadávok dostal od úpadcu podnet
na popretie pohľadávok, tak neurobil a pohľadávky nepoprel, predstavuje práve postup správcu, za ktorý

štát v tomto konaní nezodpovedá, tak ako to v konečnom dôsledku aj konštatoval súd prvej inštancie.
Preto takéto porušenie zákonnej povinnosti na strane správcu úpadcu nezakladá zodpovednosť štátu
za spôsobenú škodu, ale je zaň zodpovedný priamo správca konkurznej podstaty. O tom, že tejto
skutočnosti si bol úpadca vedomý svedčí aj tá skutočnosť, že na Okresnom súde Trenčín prebiehalosamostatné konanie vedené pod sp. zn. 39Cbi 94/2010, v rámci ktorého úpadca žaloval správcu o
náhradu škody, avšak s tým, že toto konanie skončilo právoplatne zastavením konania vo veci samej z
dôvodu zániku úpadcu, teda zániku žalobcu spoločnosti REALITY, a.s. v konkurze. Preto je nedôvodná

námietka zo strany žalobcu v tom smere, že by mala byť daná zodpovednosť štátu za chybný postup
správcu úpadcu v konaní o konkurze.
21. Faktom je, že ďalej žalobca v prejednávanej veci namietal aj nesprávny úradný postup konkurzného
súdu. Nesprávny úradný postup konkurzného súdu však môže spočívať v tom, že nevydal správcovi
konkurznej podstaty včas pokyn, napr. vylúčenie veci z majetku konkurznej podstaty, napriek tomu,

že mu boli známe skutočnosti, ktorých jednoduché posúdenie umožňovalo prijať spoľahlivý záver, že
spísaná vec nepatrí do konkurznej podstaty. Pokiaľ však nesprávne postupoval správca konkurznej
podstaty za tento nesprávny postup zodpovedá samostatný správca. Štát nenesie priamu zodpovednosť
za nesprávny výkon funkcie správcu konkurznej podstaty, ktorý je zodpovedný samostatne, ale nesie
len zodpovednosť za nesprávny úradný postup pri výkone svojej dohliadacej funkcie nad správcom
konkurznej podstaty. Zmyslom dohliadacej činnosti konkurzného súdu je zabezpečenie riadneho a

plynulého priebehu konkurzného konania a dodržiavanie jeho pravidiel všetkými ostatnými procesnými
subjektami. Rozhodnutie, ktoré konkurzné súd vydáva pri dohliadacej činnosti preto majú operatívne
reagovať na problémy vzniknuté z činnosti procesných subjektov v priebehu konania spôsobom, čo
najviacej naplňujúce zmysel dohliadacej činnosti súdu. Nie je vylúčené, aby do doby, než sa stav
vyvolaný pokynom súdu udeleným pri výkone dohliadacej činnosti stane nezvratným, súd vydá ďalšie

novérozhodnutie.Vydanímďalšiehonovéhorozhodnutiakorigovalvzávislostinanovovzniknutejsituácii
konkurzu niektoré zo svojich predchádzajúcich pokynov. Konkurzný súd činí pri výkone dohliadacej
činnosti opatrenia nevyhnutné k zabezpečeniu účelu konkurzu. Pre rozhodnutie, ktoré konkurzný
súd vydáva pri výkone svojej dohliadacej činnosti teda nie je určujúci osobný záujem dlžníka, teda
úpadcu niektorého z veriteľov alebo správcu konkurznej podstaty, prípadne záujem tretej osoby na

konaní nezúčastnenej, ale to, že jeho prostredníctvom bude naplňovať účel konkurzu, tak že prijaté
opatrenia budú viesť k dosiahnutiu cieľa konkurzu. Súd prvej inštancie sa však dôsledne postupom
konkurzného súdu zaoberal, pričom správne rozlíšil rozdiel pri postupe konkurzného súdu, ktorý by
mohol predstavovať nesprávny úradný postup a rozhodovacej činnosti. Ani k týmto konštatovaniam
nemá odvolací súd žiadne výhrady, pretože všetky rozhodnutia konkurzného súdu sa pretavili do

rozhodnutí, ktoré sú právoplatne, voči ktorým buď úpadca nepodal opravný prostriedok alebo jeho
opravný prostriedok bol vzhliadnutý ako nedôvodný. Za tohto skutkového stavu veci potom nemožno
konštatovať zodpovednosť konkurzného súdu, pretože to, že konkurzný súd nerozhodol v súlade s
predstavami úpadcu, neznamená, že rozhodol nesprávne, prípadne, že nesprávne úradne postupoval.
Samotný priebeh konkurzného konania bol riadne zdokumentovaný, vyplýva z pripojeného spisu

konkurzného súdu a súd prvej inštancie sa jednotlivými námietkami a postupom konkurzného súdu v
spore riadne zaoberal.
22. Obdobná je situácia aj pri správcovi dane, ktorý postupoval správne a korektne, nakoľko z obsahu
spisu vyplýva, že v čase, kedy bol podávaný návrh na konkurz jeho daňové výmery boli právoplatné,
nakoľko dlžník voči ním nepodal opravný prostriedok. Je síce pravdou, že v priebehu konkurzného

konania boli tieto daňové výmery Daňovým riaditeľstvom SR zrušené, avšak ako vyplýva z obsahu
spisu súdu prvej inštancie Daňový úrad v Dubnici nad Váhom zároveň konkurznému súdu oznámil, že
pohľadávky prihlásené do konkurzu na majetok úpadcu boli uhradené s výnimkou časti pohľadávky č.
32, pri ktorej neuhradená časť 199.469,- Sk a rovnako oznámil, že pohľadávky 3-7 zanikli z dôvodu
zrušenia dodatočných platových výmerov (viď bod 29 odôvodnenia súdu prvej inštancie). Správne je

teda konštatovanie súdu prvej inštancie, že za úradný postup nemožno považovať situáciu, keď daňový
úrad prihlásil pohľadávku na základe právoplatných platobných výmerov do konkurzného konania,
pretože sa jedná o realizáciu oprávnenia veriteľa prihlásiť za účelom uspokojenia pohľadávku voči
dlžníkovi, ktorý je v úpadku a nejedná sa o úradný postup v rámci výkonu činnosti. Okrem toho je
však nutné konštatovať, že daňový úrad vyrubil daň daňovníkovi spoločnosti REALITY, a.s. a neuložil

povinnosť plniť daň J. D., pričom J. D. sám na základe vlastného rozhodnutia vyplatil celkovú sumu
919.249,21 eur, o ktorú zmenšil jeho majetok s tým, že je otázne, či by spoločnosť REALITY vrátila J.
D. peňažné prostriedky v prípade, ak by nebol vyhlásený konkurz a táto spoločnosť nebola vymazaná
z Obchodného registra, keďže v konkurze nebol zistený majetok obchodnej spoločnosti. Z dôvodu
nedostatku majetku úpadcu bol konkurz súdom zrušený. Okrem toho Daňový úrad Dubnica nad Váhom

opätovne vydal platobné výmery znejúce na rovnakú sumu dane celkovo vo výške 40.844.536,- Sk s
tým, že voči týmto novým platobným výmerom nebol podaný žiaden opravný prostriedok.
23. Rovnako neobstojí ani odvolacia námietka zo strany odvolateľa v tom kontexte, že súd prvej
inštancie nevykonal navrhované dokazovanie, nakoľko z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca v rámcipojednávania žiadne ďalšie dôkazy nenavrhol, a preto nemôže argumentovať ďalej v konaní týmto
odvolacím dôvodom. Vo zvyšnej časti, tak ako bolo vyššie konštatované, sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvej inštancie, na ktoré

zároveň poukazuje.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).